Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Pc-36-2017.pdf
PDF · 86.65 KB
Case nature
Area
Subarea
4Pc/36/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Jánom Kozenkom v právnej veci navrhovateľky: Z. D., Z.. XX.X.XXXX, B. Q. XXX, proti matke: F. D., Z.. XX.XX.XXXX, B. J. XX, o zvýšenie výživného pre dospelé dieťa, takto
rozhodol:
I. Z m e ň u j e sa výživné určené matke navrhovateľky, F. D., na navrhovateľku, rozsudkom Okresného súdu vo Vranove nad Topľou zo dňa 9.4.2015, sp.zn. XP/XXX/XXXX-XXX , a to tak, že toto sa zo sumy 120,- € mesačne z v y š u je na sumu 160,- € mesačne, ktorú je m a t k a navrhovateľky p o v i n n á prispievať k rukám navrhovateľky do 15-teho dňa toho ktorého dňa mesiaca vopred, začínajúc dňom 6.12.2017.
II. Dlžné výživné od 6.12.2017 do 6.4.2018 vo výške 152,25 € súd p o v o ľ u j e matke uhradiť v 10- eurových mesačných splátkach, začínajúc dňom 15.4.2018, splatných súčasne s bežným výživným, pod následkami straty výhody splátok.
III. Súd návrh navrhovateľky, čo do zvyšku, z a m i e t a .
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala zmeny rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č.k. XP/XXX/XXXX-XXX zo dňa 9.4.2015 odo dňa podania návrhu tak, že sa zvyšuje výživné na Z. D., Z.. XX.X.XXXX zo strany matky zo sumy 120,- € na 300,- €, splatnú vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred, k rukám navrhovateľky a vyslovenia, že súd účastníkom náhradu trov konania nepriznáva. Takto rozhodnúť sa domáhala z dôvodu, ako uviedla vo svojom návrhu a vo svojej výpovedi, že od určenia výživného v roku 2015 došlo k podstatnej zmene pomerov na jej strane. V roku 2016 ukončila štúdium na gymnáziu a začala študovať na Slovenskej technickej univerzite v Bratislave. V súčasnej dobe je študentkou 2. ročníka, čím sa podstatne zvýšili jej pravidelné výdavky - na ubytovanie vynakladá 150,- €, pretože nebýva na internáte (pretože po 1. ročníku študenti nemajú nárok na internát). Náklady na internet - 10,- €, hygienické potreby a pracie prostriedky - 20,- €, strava 200,- €, cestovné MHD - 36,- €. Okrem toho cestovné do miesta trvalého bydliska, ak necestuje bezplatne, lebo nie vždy sa jej to podarí, vynaloží cca 24,- € na jednu cestu. K tomu je potrebné pripočítať náklady na ošatenie
- 600,- €, lieky a zubára 30,- €, mobil 20,- € mesačne. So sestrou je spoluvlastníčkou bytu v Soli, na ktorý má výdavky 100,- €. Pokiaľ sa týka sociálneho vyžitia - kino, fitness centrum, školské akcie, má mesačné výdavky 30,- €. Náklady spojené so štúdiom (kopírovacie služby, tlačiareň, skriptá a pod.) - asi 20,- € mesačne. Väčšinu výdavkov je hradí otec V. D., lebo výživné určené zo strany matky, ktorá pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku, v sume 120,- €, je nepostačujúce. Poukázala na ust. §62 ods.
1,2, §75 ods. 1,3 Zákona o rodine. Vo svojej výpovedi uviedla, že o ubytovanie na internáte požiadala, ale jej žiadosti nebolo vyhovené. Domov dochádza raz mesačne.
2. Matka navrhovateľky s podaným návrhom nesúhlasila, udávajúc, že podá návrh na zníženie výživného. Uviedla, že má výdavky v súvislosti s poplatkom za telefón - 20-25,- €, rozhlas a televízia - 4,64 €, elektrina - 28,- €, sumu 50,- € prispieva matke, u ktorej býva v Rudľove. Sporenie ju vyjde na 50,- € mesačne. Bytovému družstvu platí 72,43 €, ktorú sumu bola zaviazaná uhrádzať ako dlh v súvislosti s vyporiadaním BSM. Úver banke platí mesačne 6,- €; 20,- € cestovné pri vybavovaní veci v súvislosti s dokladmi pre agentúru a pod. Mesačne zarobí 1.080,- € v hrubom, v čistom 770,- €. Je živnostníčka, pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku. Okrem toho spláca dlhy, ktoré jej vznikli v súvislosti s pomocou dcéram; ročne platí 58,- € za účtovníctvo. Pokiaľ sa týka dcéry, dodala, že nič jej nebráni, aby sa učila lepšie, dostávala štipendium, a taktiež sa môže uskromniť.
3. Svedok V. D., otec navrhovateľky, uviedol, že on podniká v IT technológiách. Z firmy poberá 1000-1200,- € mesačne. Keďže musí investovať do podnikania, zobral si úver 30 tis. €, ktorý spláca. Býva v novostavbe rodinného domu v Zámutove, kde má mesačné výdavky 400-500,- €. Mimo dcéry voči žiadnej osoby vyživovaciu povinnosť nemá. Vo firmách, kde je evidovaný ako konateľ, nie sú mu vyplácané žiadne finančné prostriedky. Na výzvu súdu, aby predložil doklady o svojich výdavkoch, prehlásil: „nechajme to tak“.
4. Sudca oboznámil pripojený spis Okresného súdu Vranov nad Topľou, sp.zn. XP/XXX/XXXX, z ktorého zistil, že naposledy bolo tunajším súdom rozsudkom zo dňa 9.4.2015 zvýšené výživné na sumu 120,- € na navrhovateľku a bolo rozhodnuté aj o dlžnom výživnom. Z odôvodnenia tohto rozsudku vyplýva, že súd vychádzal z čistého mesačného príjmu matky 630,- €. Matka v tom čase pracovala ako živnostníčka v Rakúsku. V podstate, ako je to zrejmé, mala tie isté výdavky, ako aj toho času. Pokiaľ sa týka otca, v čase rozhodovania bola spoločnosť WaTel groupe v strate.
5. Súd sa oboznámil s dokladmi predloženými matkou - s daňovým priznaním za rok 2017, s dokladmi o výdavkoch - mobil, RTVS, pôžička, sporenie, poplatok za elektrinu, pre SBD, komunálny odpad, poplatky hradené agentúre, zmluvou o úvere, v súvislosti s vyporiadaním BSM, dokladmi o úhrade odvodov matkou, potvrdením STU v BA o tom, že navrhovateľka je študentkou 2. ročníka riadneho bakalárskeho štúdia, potvrdením fi WaTel groupe o tom, že otec nepoberá žiaden príjem, nemá s nimi uzatvorený pracovný pomer a neboli mu vyplatené žiadne podiely na zisku, ako spoločníkovi uvedenej spoločnosti, dokladom o úhrade poplatku navrhovateľkou - používanie MHD, kde táto mesačne platí 36,15 €, ako aj potvrdením o tom, že v akademickom roku, od 1.9.2017 do 31.8.2017 nebolo pridelené ubytovanie navrhovateľke, daňovým priznaním otca navrhovateľky za rok 2016.
6. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
7. V zmysle § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič, bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona, a to zákona č. 601/2003 Z. z. v platnom znení, ktorá suma činí v zmysle opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR od 01.07.2013 sumu 27,13 €.
8. V ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine sa uvádza, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
10. V zmysle § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
11. Podľa § 231 CSP, rozsudok ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky možno na základe žaloby zmeniť, ak sa podstatne zmenili pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď nastala podstatná zmena pomerov.
12. Predpokladmi uplatnenia výhrady zmenených podmienok kvalifikovaným spôsobom sú: rozsudok, ukladajúci povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky, teda plnenia určené dobou, počas ktorej sa majú plniť, žaloba spĺňajúca všetky všeobecné a osobitné náležitosti, pričom vrámci opisu rozhodujúcich skutočnosti musí byť uvedené, v čom spočíva zmena pomerov, ktorá nastala od doby pôvodného rozhodovania, konštatovanie podstatnej zmeny pomerov oproti stavu v čase pôvodného rozhodovania, pričom musí ísť o pomery, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok, teda napr. zaviazaná strana stratila zamestnanie a nie je v jej schopnostiach plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky vo výške určenej pôvodným rozsudkom.
13. Pri rozhodovaní súdu o zmene právoplatnosti rozsudku ukladajúceho povinnosť plniť v budúcnosti splatné dávky alebo splátky nejde o nové určovanie výšky týchto dávok, ale len o porovnanie okolnosti v čase pôvodného rozhodovania o priznaní opakujúcich sa dávok s neskoršími okolnosťami, za účelom posúdenia, či sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a trvanie už prisúdených opakujúcich sa dávok. Pri zmene takéhoto stavu už súd nemôže preskúmavať správnosť pôvodného rozsudku, môže sa zaoberať len otázkou, či došlo k podstatnej zmene okolností, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie už prisúdených opakujúcich sa dávok alebo splátok. Ak súd vyhovie žalobe na zmenu rozsudku podľa §231 CSP, musí vo výroku rozsudku vyjadriť, že ide o zmenu pôvodného rozhodnutia, aby nedošlo k tomu, že by existovali 2 exekučné rozsudky. Súd musí vo výroku uviesť, že povinnosť, ktorá bola ustanovená pôvodným rozhodnutím, sa mení alebo ruší (R33/1967).
14. Vychádzajúc z vyššie uvedených hmotno-právnych ustanovení súd pri rozhodovaní vychádzal aj z princípu potencionality príjmu rodičov navrhovateľky, tak matky, ako aj otca, z ich výpovedi, ohľadne ich čistých mesačných príjmov. Mal nepochybne za preukázané, že od posledného určenia výživného došlo k podstatnej zmene pomerov na strane navrhovateľky. Táto začala študovať na vysokej škole, čím sa podstatne zvýšili jej výdavky oproti posledného určeniu výživného. Došlo aj k zvýšeniu príjmu matky, keďže táto, ako je to zrejmé z jej výpovede, má čistý mesačný zárobok 770,- €, a pri poslednom zvýšení mala príjem 630,- €. Otec navrhovateľky, ktorý bol v strate, sám vo svojej výpovedi uviedol, že má mesačný príjem 1.000-1.200,- €. Keďže obaja rodičia sa majú podieľať na výdavkoch dieťaťa, ktoré nie je schopné samo sa živiť, vychádzajúc z ich schopnosti, možnosti, majetkových pomerov, mal súd za to, že je potrebné zvýšiť výživné zo strany matky zo sumy 120,- € na 160,- €. Keďže na výdavkoch, ako už bolo vyššie uvedené, sa má podieľať aj otec, ktorý má vyšší príjem ako matka, teda môže prispievať vyššou sumou na výživu navrhovateľky, keď naviac táto je dospelá, a teda výška výživného nie je kompenzovaná jeho osobnou starostlivosťou. Súd mal za to, že takto určené zvýšené výživné je primerané a zohľadňuje výdavky navrhovateľky, ako aj možnosti a majetkové pomery oboch rodičov.
15. Dlžné výživné za obdobie od 6.12.2017 do 6.4.2018 je matka povinná uhradiť v primeraných mesačných splátkach.
16. Podľa §52 ods. 1 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ako tento zákon neustanovuje inak.
17. Na základe vyššie uvedeného o trovách konania rozhodol súd podľa vyššie uvedeného.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.