Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1C-65-2016.pdf
PDF · 109.51 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-1C/65/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica sudkyňou Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35807598 proti žalovanému: T. H., W.. XX.XX.XXXX, M. T. Y. XXX/XX, XXX XX V. o zaplatenie 717,- eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 464,72 eur s 5,05% úrokom z omeškania ročne od 22.06.2008 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .
III. Súd priznáva žalobcovi proti žalovanému náhradu trov konania vo výške 29,60%.
IV. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok z návrhu v sume 27,50 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 29.06.2016 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 717,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne od 22.06.2008 do zaplatenia z titulu náhrady škody spôsobenej trestným činom. Žalobca žalobu dôvodil tým, že dňa 25.04.2008 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o úvere č.2360267. Žalobca poskytol žalovanému finančné plnenie na sumu 464,73 € ( t.j. 14000,- Sk). Žalovaný vylákal úver od žalobcu s tým, že vedel že nebude úver splácať. Žalovaný bol odsúdený za takéto konanie odsúdený za prečin úverového podvodu Trestným rozkazom Okresného súdu Skalica sp.zn.2T/3/2009-109 zo dňa 29.10.2009, a s náhradou škody bol poškodený t. j. žalobca odkázaný na občianske súdne konanie.
2. Súd rozhodol vo veci s použitím ust. § 177 ods. 2 písm. a/ C.s.p. a nenariadil pojednávanie, lebo je rozhodovaná vec s otázkou jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2 000 eur.
3. Podľa § 219 ods. 3 C.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu bolo oznámené dňa 23.03.2018, teda v lehote najmenej 5 dní pred vyhlásením rozsudku.
4. Strany sporu a splnomocnenec žalobcu na vyhlásenie rozsudku nedostavili.
5. Súd vykonal dokazovanie Zmluvou o úvere č.2360267 zo dňa 25.04.2008 ( ďalej len Zmluva) a k nej prislúchajúcimi všeobecnými obchodnými podmienkami, Trestným rozkazom Okresného súdu Skalica
č.k. 2T/3/2009- 109, vyjadrením žalobcu doručeným súdu dňa 22.08.2017, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav veci: 6. Žalobca uzavrel s žalovaným, fyzickou osobou spotrebiteľskú zmluvu, a to Zmluvu o úvere zo dňa 25.04.2008 evid.č. 2360267. Žalovaný podvodným konaním , ktorým spáchal trestný čin prečin úverového podvodu za čo bol a odsúdený rozsudkom Okresného súdu Skalica č.k. 2T/3/2009- 109 zo dňa 29.10.2009 ( právoplatnosť nadobudol dňa 29.10.2009 vylákal od žalobcu úver, na základe ktorého boli žalovanému poskytnuté finančné prostriedky v sume 464,73 eur ( 14000,- Sk) . Žalobca žiadal zaplatiť celkovo sumu 717,- eur príslušenstvom. Zmluvou o poskytnutí úveru sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky do určitej výšky a tento sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť. Medzi účastníkmi zmluvy boli dohodnuté pravidelné mesačné splátky po 119,50 eur v počte 6 splátok. Zmluva je vyhotovená, ako blanketová. V zmluve nie sú uvedené údaje o ročnej úrokovej sadzbe, RPMN, celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom, priemerná RPMN a konečná splatnosť úveru. Zmluva teda obchádza ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g), h), j) a k) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k dňu uzatvorenia zmluvy t.j. ku dňu 25.04.2008. 7. Z obsahu žaloby, tvrdení žalobcu, ako i Rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. 2T/3/2009- 109 zo dňa 22.01.2010 a úverovej zmluvy súd zistil, že žalovaný reálne vyčerpal sumu t.j. finančné plnenie bolo teda 464,73 eur. Ďalej mal súd preukázané, že žalovaný nesplatil žiadnu splátku z úveru. 8. Trestným rozkazom Okresného súdu Skalica č.k. 2T/3/2009- 109 zo dňa 29.10.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 29.10.2009 bol žalovaný uznaný za vinného za prečin úverového podvodu, a to v súvislosti s uzatvorením Zmluvu o pôžičke zo dňa 25.04.2008 evid.č. 2360267, pričom poškodený bol na náhradu škody ( v sume 716,98€) odkázaný na občianske súdne konanie. 9. Podľa § 420 ods. 1 a 3 zákona č. 40/1964 zb. Občianskeho zákonníka ( Občianskeho zákonníka) (1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. (3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
10. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
11. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone. 12. Podľa § 193 zákona č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok ( ďalej C.s.p.) súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti. 13. Podľa Čl.3 C.s.p. každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.
14. Podľa § 4 ods. 1,2,3,4 č. 258/2001 Z.z. ( ďalej len“ zákon o spotrebiteľských úveroch“)zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí 6) musí obsahovať
a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,
h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti,
o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.
Pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba. Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.
Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
15. Podľa § 25 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z. z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
16. Podľa § 25 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.
17. Ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. predstavujú špeciálny predpis k úprave úverových zmlúv. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere predstavujú osobitný zmluvný typ záväzku upravený osobitným zákonom č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý osobitne ustanovuje náležitosti zmluvy a v ostatných náležitostiach odkazuje na úpravu ustanovení Občianskeho zákonníka (odkazy pod 2/, 6/, 7/, 9/ 11/, ktoré sa týkajú náležitosti obsahu zmluvy § 43 OZ, odstúpenie od zmluvy § 48 OZ, úpravu vád podľa § 499 Obč. zák. a pod..) a je určitou formou spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka.
18. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá a ods. 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. 19. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie) platná ku dňu 22.06.2008 bola vo výške 0,05%. 20. Zákonom č. 150/2004 Z.z. účinným od 01.04.2004 boli do Občianskeho zákonníka implementované smernice Európskych spoločenstiev a Európskej únie: 1. Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29 34); 2. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 94/47/ES z 26. októbra 1994 o kúpe práva na sezónne užívanie nehnuteľností (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 280, 29/10/1994, str. 83 87); 3. Smernica Európskeho parlamentu a Rady č. 1999/44/ES z 25. mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a súvisiacich zárukách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 171, 7/7/1999, str. 12 16). Do občianskeho zákonníka bola vložená piata hlava, ktorá upravuje otázku spotrebiteľských zmlúv či práva a povinnosti spotrebiteľov, dodávateľov. 21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. 22. Podľa § 52 ods. 1,2,3,4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 23. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. 24. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. 25. Citované ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka vychádza z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a oproti spotrebiteľovi so znalosťou ponúkaného tovaru a služieb, čo zodpovedá poctivému prístupu v podnikaní. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná. 26. Podľa § 54 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
27. Súd pri určení zodpovednosti za škodu, ako jej výšky vychádzal zo skutočne spôsobenej škody, a to v zmysle toho, že civilný súd je v konaní viazaný rozhodnutím trestného súdu o tom, že bol spáchaný trestný čin a o tom, kto ho spáchal. S poukazom ustanovenie na ustanovenie § 193 C.s.p. je civilný súd ( predtým §135ods. 1 O.s.p.) viazaný odsudzujúcim rozsudkom výlučne v tom smere, že je ním preukázané spáchanie trestného činu a osoba páchateľa. Civilný súd však nie je vôbec viazaný výškou škody (ani v prípade, že je minimálna výška škody kvalifikačným znakom skutkovej podstaty trestného činu), ako ani skutkovým základom uplatneného nároku tak, ako ho zistil trestný súd. Civilný súd je v rámci svojej právomoci podľa ustanovenia § 3 Civilného sporového poriadku vždy oprávnený zisťovať a posudzovať celý uplatnený nárok čo do jeho základu aj výšky bez viazanosti trestným rozsudkom. V danom prípade, je jednoznačne preukázané, že žalovaný úmyselným trestným činom spôsobil škodu, a civilný súd sa v rámci dokazovania vysporiadaval s výškou škody, a to i s poukazom na výklad ustanovenia § 193 C.s.p. kedy, súd vo veci náhrady škody je viazaný odsudzujúcim rozsudkom trestného súdu vo vzťahu ku všetkým skutočnostiam, ktoré boli podmienkou odsúdenia a trestným súdom zistené, čo platí aj o zistení vzniku škody u poškodeného v dôsledku protiprávneho konania odsúdeného. Nerešpektovanie záverov právoplatného trestného rozsudku by bolo v rozpore s princípom právnej istoty. Najvyšší súd Slovenskej republiky vyvodil záver, že žalovaný nielenže môže, ale v zásade musí byť zaviazaný v občianskoprávnom konaní na náhradu škody spôsobenej trestným činom, ak existuje právoplatný rozsudok vydaný v trestnom konaní, ktorým bol žalovaný odsúdený za trestný čin, ktorého znakom skutkovej podstaty je „spôsobenie škody inému" a poškodený bol so svojím riadne uplatneným nárokom odkázaný na občianskoprávne konanie (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 269/2011 - 55 zo dňa 23.11.2011 ). Ďalej súd poukazuje na rozhodnutie R 27/1977, R 22/1979, podľa ktorých výrok trestného rozsudku nerieši rozsah a výšku škody ani vtedy, ak je táto výška kvalifikačným momentom resp. pojmovým znakom trestného činu a ak sa v občianskom súdnom konaní touto časťou trestného rozsudku „civilné súdy“ necítia byť viazané, tak takýto postup treba považovať za správny, pretože nie je v rozpore s požiadavkou vyjadrenou v ust. § 135 ods. 1 OSP ( toho času § 193 C.s.p.). <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/> Skutočnosť, že súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný podľa § <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1963/99/>193 C.s.p. výškou škody, vychádza aj z toho, že v rámci občianskeho súdneho konania musia byť podľa potreby vykonané ďalšie dôkazy k zisteniu skutkového stavu veci viažuceho sa nielen k výške škody, ale aj k škode ako takej. 28. Ďalej je potrebné uviesť, že po oboznámení sa z obsahom obchodných podmienok pre úver a sadzobníka poplatkov, ktoré sú súčasťou zmluvy súd zistil, že obchodné podmienky sú na predtlačenom formulári. Súd v rámci výkladu (aplikácie) noriem občianskeho práva, musí vyhodnotiť medze aplikácie zásady zmluvnej voľnosti (§ 2 ods. 3 OZ) vo svetle princípu proporcionality (čl. 1 Ústavy SR) a povinnosti súdu dbať na to, aby sa práva nezneužívali (§ 2 OSP). V týchto intenciách, a o to viac v prípadoch, keď je zmluvná voľnosť niektorého z účastníkov zmluvného vzťahu (spotrebiteľa) obmedzená, keďže žiadnym spôsobom nemôže ovplyvňovať obsah zmluvných dojednaní, musí zvážiť proporcionalitu každého jednotlivého zmluvného ustanovenia a vyvodiť z neho primerané následky. Ani legitímne očakávania žalobcu nemôže byť prekážkou v deklarovaní niektorého zo zmluvných dojednaní ako neplatného, a to najmä v prípadoch, keď tieto ustanovenia sám v zmluve a zmluvných podmienkach formuloval. 29. V komplexe vysloveného právneho názoru súdu a s prihliadnutím k výkladu priaznivejšieho pre spotrebiteľa (§ 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka) súd dospel k záveru, žaloba bola podaná dôvodne len v časti 464,72 eur s príslušenstvom. Súd pri svojom rozhodnutí z toho, že žalovaný spôsobil žalobcovi škodu, a to trestným činnom, za čo bol odsúdený a žalobca bol s náhradou škody súdom odkázaný na civilný proces. Súd pri svojom rozhodnutí vychádzal i zo Smernice rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, kde v čl. 3 ods. 2 sa nepovažuje podmienka za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ nebol preto schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Po oboznámení sa so skutkovými okolnosťami prejednávanej veci, obsahom zmluvy o úvere, všeobecnými obchodnými podmienkami, súd tieto vyhodnotil vo vzájomných súvislostiach a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Podstatné pre rozhodnutie v preukázaných skutkových okolnostiach s ohľadom na uvedené právne predpisy boli najmä nasledovné úvahy. Na základe písomnej zmluvy o úvere žalobca poskytol žalovanému reálne finančné prostriedky v sume 464,72 eur. Žalovaný nesplatil žalobcovi žiadnu sumu z úveru. Z obsahu zmluvy o poskytnutí úveru si súd ustálil, že v nej neboli uvedené náležitosti podľa ustanovenia § 4 ods. 2 písm. g), h), j) a k) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, a to údaje o ročnej úrokovej sadzbe, RPMN, celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom, priemerná RPMN a konečná splatnosť úveru.
Takýmto postupom sa obchádzali jednotlivé ustanovenia zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čo má za následok podľa to, že je potrebné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov podľa § 4 ods. 3,4 uvedeného zákona Úver je potrebné obligatórne prihliadať ako na bezúročný a bez poplatkov. Súd preto považuje žalobu za dôvodnú len v časti sumy 464,72 eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne od 22.06.2008 do zaplatenia. Úrok z omeškania patrí žalobcovi z opodstatnenej časti nesplatenej istiny( bez úrokov a bez poplatkov) od omeškania žalovaného, to je od dňa 22.08.2016 od kedy sa stal dlh splatným. Vzhľadom a uvedené je dôvodné považovať za skutočnú škodu, to čo žalobcovi, ako poškodenému ušlo t.j. reálne poskytnuté finančné prostriedky, a preto v ostatnej časti t.j. celkom v sume 252,28 eur s príslušenstvom, ktorá tvorí úroky a poplatky súd žalobu z a m i e t o l. 30. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd vychádzal z § 255 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. a v časti úspešnému žalobcovi v konaní priznal náhradu trov konania v rozsahu 29,60 % z celkových trov konania. K takémuto percentuálnemu úspechu súd dospel nasledovným výpočtom: žalobca žiadal zaplatiť sumu 717,-eur, súd mu priznal sumu 464,72 eur. Teda úspech žalobcu bol 64,80 % (464,72 x 100/717), úspech žalovaného bol 35,20 % (100-64,80) a čistý úspech žalobcu bol 16,62 % (64,80-35,20 = 29,60 %).
33. Po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne o výške náhrady trov konania.
34. Podľa § 4 ods. 2 písm. j) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch (ďalej len zákona o súdnych poplatkoch) od poplatku sú oslobodení: j) žalobca v konaní o náhradu škody alebo nemajetkovej ujmy, ktoré mu boli spôsobené trestným činom,
35. Podľa § 2 ods. 2 zákona o súdnych poplatkoch, ak je poplatník od poplatku oslobodený a súd jeho žalobe alebo návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť žalovaný alebo odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Túto povinnosť však žalovaný alebo odporca nemá v konaní o rozvod manželstva, o určenie neplatnosti alebo o určenie neexistencie manželstva, ak súd tak rozhodne alebo ak uloží náhradu trov konania poplatníkovi, a v konaní pred správnym súdom.
36. Súd uložil žalovanému zaplatiť súdny poplatok s poukazom na ust. § 2 ods. 2 a § 4 ods. 2 písm. j) zákona o súdnych poplatkoch, lebo žalobca je od platenia súdnych poplatkov oslobodený a žalobe žalobcu bolo v časti vyhovené. V danom prípade je výška poplatku za podanú žalobu v sume 27,50 eur ( položka 1 Sadzobníka súdnych poplatkov - 6% z ceny predmetu konania, to je v časti o zaplatenie sumy 464,72 eur).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).