Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3Co-155-2017.pdf
PDF · 97.84 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/155/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Bratislava 26, Karadžičova 17, IČO: 31 383 408, zastúpeného JUDr. Jaroslavom Čollákom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Košiciach, Floriánska 19 proti žalovanému: J. LAMOTTA s.r.o., so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4, IČO: 36 600 750, zastúpeného JUDr. Ladislavom Csákóom, advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Rožňave, Hviezdoslavova 4, o zaplatenie 403,88 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 4C/56/2012-312 zo dňa 20. septembra 2016
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zaplatení 403,88 eur.
II. Z r u š u j e rozsudok vo výroku o zaplatení príslušenstva z istiny vo výške 403,88 eur v spojení s výrokom o nároku na náhradu trov konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 403,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 19.07.2009 do zaplatenia, v lehote troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. II. Súd p r i z n á v a žalobcovi plnú náhradu trov konania voči žalovanému.
2. Predmetom konania je žaloba žalobcu, ktorou žiadal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 403,88 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 19.07.2009 do zaplatenia a nahradil mu trovy konania.
3. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 02.03.2006 uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu č. 7360011848 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla typu HUMMER H3, e.č. M. - Y. so začiatkom poistenia od 02.03.2006. Podľa správy o dopravnej nehode došlo dňa 11.09.2008 v Maďarsku v meste Miskolc k dopravnej nehode, ktorú zavinil žalovaný poisteným motorovým vozidlom, keďže nedal prednosť motorovému vozidlo Toyota Hiace, e.č. V., čím spôsobil škodu p. X. G., bytom R. O.. XX, I.. Poškodený si uplatnil svoje právo na náhradu škody spôsobenej prevádzkou poisteného motorového vozidla u likvidačného zástupcu žalobcu spoločnosti AVUS Budapest v zmysle ust. § 15a zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Likvidačný zástupca oznámil prostredníctvom svojej sesterskej spoločnosti AVUS International s.r.o., so sídlom v Bratislave, Mliekarenská 13, P. O. Box 75, Bratislava zlikvidovanie náhrady škody poškodeného, ako aj výplatu v
rámci likvidácie škody poškodenému vo výške 775,58 eur. Podľa § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“), keďže poistník porušil ust. § 10 ods. 1 písm. a) a ust. § 4 ods. 1 cit. zákona, keďže ako prevádzkovateľ motorového vozidla (žalovaný) neohlásil poistnú udalosť do 30 dní odo dňa jej vzniku, ak sa škoda stala mimo územia SR, si žalobca voči žalovanému uplatnil nárok na náhradu poistného plnenia sčasti a to vo výške 403,88 eur, napriek tomu, že v zmysle § 12 ods. 1 má poisťovňa právo na náhradu celého poistného plnenia vo výške 775,58 eur. Žalovaný napriek vyzval žalobcu žalovanú sumu žalobcovi neuhradil, čím sa dostal do omeškania.
4. Súd prvej inštancie o spore rozhodol rozsudkom č.k. 4C/56/2012 - 192 zo dňa 20.11.2012 a z dôvodu odňatia možnosti účastníka konať pred súdom podľa § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p. Krajský súd v Košiciach uznesením č.k. 11Co/142/2013 - 2014 zo dňa 05.03.2014 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súdu prvej inštancie, v ktorom už žalovaný netrval na vznesenej námietke premlčania a zastával len názor, že žaloba nie je dôvodná z dôvodov, ktoré v konaní prezentoval.
5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi pripojenými k žalobe a to poistnou zmluvou č. 7360011848, správou o dopravnej nehode, dokladom o vyplatení poistného plnenia likvidačnému zástupcovi, uplatnením nároku AVUS International s.r.o., kompletným spisovným materiálom spolu s úradným prekladom cudzojazyčných dokumentov na čl. 105 - 185 spisu, ako aj ďalšími v odôvodnení napadnutého rozsudku citovanými dôkazmi.
6. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 15a zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, § 12 ods. 1 písm. g), § 10 ods. 1 písm. a), b), § 2 ods. d), § 4 ods. 1. zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon“), § 427 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“).
7. Konštatoval, že v spore je daná aktívna legitimácia žalobcu, keďže si súd prvej inštancie osvojil argumentáciu žalobcu uvedenú v jeho písomných vyjadreniach a tiež aj ústne na pojednávaní dňa 20.09.2016 (viď body 10., 13. odôvodnenia napadnutého rozsudku).
8. Namietanú výšku plnenia súd vyhodnotil ako nespornú, keďže mal za to, že poisťovňa má v každom z prípadov uvedených v § 12 zákona č. 381/2001 Z.z., nárok na vrátenie až celého vyplateného poistného plnenia, pričom spôsob výpočtu vyplýva z "Tabuľky postihov" k tomuto postihu, ktorá stanovuje percentuálnu výšku uplatneného nároku a z ktorej je zrejme, že nakoľko nedošlo k doručeniu písomného hlásenia poistnej udalosti do skončenia likvidácie poistnej udalosti, žalobca si v súlade s týmto predpisom voči žalovanému uplatnil nárok ale len vo výške 80 % z vyplateného poistného plnenia.
9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP a plne úspešnému žalobcovi priznal proti neúspešnému žalovanému plný nárok na náhradu trov konania, keďže nevzhliadol naplnenie zákonných predpokladov výnimočnosti v zmysle § 257 CSP.
10. Proti rozsudku v zákonnej lehote (včas) podal odvolanie žalovaný v zmysle odvolacieho dôvodu ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP spočívajúceho v nepreskúmateľnosti rozhodnutia pre nedostatok dôvodov, ako aj v tom, že nesprávnym procesným postupom súdu bolo znemožnenej strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, v dôsledku čoho došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom. Pre nedostatok riadneho odôvodnenia rozsudku preto nie je možné ani vecne argumentovať voči napadnutému rozsudku a preto navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátil na ďalšie konanie súdu prvej inštancie s tým, že si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Opätovne tak ako v konaní pred súdom prvej inštancie žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu v spore, nakoľko žalobkyňa aj keď bola poučená opakovane o svojej dôkaznej povinnosti, neprodukovala v konaní žiaden dôkaz o tom, aby spoločnosť AVUS Budapešť bola jej likvidačným zástupcom, čo nevyplýva ani z listiny na strane 13 spisu a následne bolo potrebné sa súdom vysporiadať aj s dôvodnosťou plnenia, keďže do dnešného dňa nemá vedomosť, prečo žalobkyňa sa dožaduje plnenia vo výške 403,88 eur s príslušenstvom, keď sa voči ním rozhodla domáhať regresu vo výške 80 % (775,58 eur - 80 % čo činí 620,46 eur a nie žalovanú sumu. Rovnako čo sa týka priznaného nároku
na náhradu trov konania s poukazom na uvádzané konkrétne skutočnosti apeloval vo veci aplikáciou ust. § 257 CSP, keďže žalobca ich dlhé roky odmietal informovať o podstatných informáciách nielen likvidácie ich poistnej udalosti, ale roky jej trvalo predložiť aj listinné dôkazy k uplatnenému nároku.
11. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že v konaní sa žalobca vyjadril ku každej odvolacej námietke zo strany žalovaného, keďže vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 26.03.2015 dostatočným spôsobom odôvodnil svoju aktívnu vecnú legitimáciu v tomto spore, ako aj postavenie spoločnosti AVUS, ako likvidačného zástupcu. Rovnako odôvodnil aj postavenie spoločnosti AVUS, tak aj pre účely odvolacieho konania s poukazom na ust. § 15a zákona č. 381/2001 Z.z., ktorého obsahom je úprava povinností žalobcu likvidovať poistné udalosti, ktoré nastali v inom členskom štáte EÚ (Maďarsko), prostredníctvom likvidačného zástupcu, ako aj jeho oprávnenie (viď ust. § 15a citovaného zákona). Preto spoločnosť AVUS v súlade s citovaným ustanovením zákona likvidovala predmetnú poistnú udalosť v mene a na účet žalobcu s apelom na doklad o vyplatení poistného plnenia likvidačnému zástupcovi a uplatnenie nároku AVUS International s.r.o. zo dňa 13.01.2009.
12. Čo sa týka námietky vo výške 271,- eur, ktorá v rámci poistného plnenia poškodeného predstavovala náhradu trov právneho zastúpenia žalobca uviedol, že vyplatil na účet likvidačného zástupcu sumu vo výške 775,58 eur a preto uplatnený nárok pozostával z dvoch položiek, a to zo sumy vo výške 504,85 eur, ktorú tvorí škoda na motorovom vozidle poškodeného značka Toyota Hiace, e.č. V. a sumy vo výšky 271,- eur predstavujúcej náhradu nákladov spojených s právnym zastúpením, ktorá ale v tomto konaní uplatnená nebola. Keďže žalobca si v tomto konaní uplatnil iba nárok vychádzajúci zo škody na motorovom vozidle, a to len pomerne vo výške 80 % z 504,85 eur, čo predstavuje žalovanú čiastku vo výške 403,88 eur. Žalobca rovnako nesúhlasil s námietkou žalovaného, týkajúcou sa naplnenia dôvodov hodných osobitného zreteľa a aplikáciou ust. § 257 CSP, keďže žalobca tak, ako každá iná strana sporu má právo nechať sa v spore zastúpiť, čo jej vyplýva z ust. § 89 ods. 1 CSP s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4MCdo/16/2014 zo dňa 29.09.2015, ako aj rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp.zn. II.ÚS 2257/08 a II.ÚS 986/09, so zreteľom na to, že advokátska kancelária žalobcu je zástupcom žalobcu od roku 2008 a zastupuje ho vo viacerých sporoch a preto priznaný nárok na náhradu trov konania žalobcovi je účelný a priznaný v súlade s platnou procesnou úpravou. Navrhoval, aby odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny a priznal žalobcovi plný nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
13. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.
14. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 01.07.2016, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP spočívajúce v nepreskúmateľnosti rozhodnutia, čo je ale podľa odvolacieho súdu inou vadou konania v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP.
15. Odvolací súd dospel k záveru, že odvolací dôvod dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. d) CSP nie je vo veci naplnený, čo sa týka zaplatenia istiny vo výške 403,88 eur rovnako aj ďalšie odvolacie dôvody v zmysle § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP, vyplývajúce z obsahu odvolania odvolateľa , okrem zaplatenia príslušenstva z istiny.
16. Odvolací súd konštatuje, že čo sa týka zaplatenie istiny rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani to aby vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových stráne nevyplynuli, ani nevyšli za konania najavo, aby opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo aby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozbor, prípadne, aby výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. 191 a násl. CSP účinného v čase jeho rozhodovania, alebo aby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok v tejto časti výroku nie je preto nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci v tejto časti výroku napadnutého rozsudku.
17. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné, pričom žalovaný ani nenavrhoval vykonanie ďalších dôkazov, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a nasl. CSP účinného v čase jeho rozhodovania, z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil.
18. Správne, podrobné a presvedčivé sú aj dôvody napadnutého rozsudku v časti výroku o zaplatenie istiny vo výške 403,88 eur, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje(§ 387 ods. 2 CSP), keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.
19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku i k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd dopĺňa, že aktívna legitimácia žalobcu tak ako to konštatoval súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, jednoznačne vyplýva z ust. § 12 ods. 1 písm. g, ako aj § 15a zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len v texte zákon o PZP viď body 18 až 24 s odkazom na bod 10 odôvodnenia napadnutého rozsudku) a preto spoločnosť AVUS v súlade s týmto citovaným ustanovením likvidovala predmetnú poistnú udalosť v mene a na účet žalobcu so zreteľom na vyjadrenie žalobcu zo dňa 26.03.2015, o čom svedčí ako dôkaz aj doklad o vyplatení poistného plnenia likvidačnému zástupcovi a uplatnenie nároku AVUS International s.r.o. zo dňa 13.01.2009.
20. S odkazom na ust. § 12 hore citovaného zákona, keďže poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktorú za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa, porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4 zákona, t.j. písomne neoznámil poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky, vychádzajúc zo spôsobu výpočtu uplatnenia nároku na náhradu škody v znení „Tabuľky postihov“, ktorá stanovuje percentuálnu výšku uplatneného nároku, si žalobca voči žalovanému uplatnil dôvodne len pomerne nárok vo výške 80 % z vyplateného plnenia vo výške 504,85 eur, tvoriacej škodu spočívajúcej v škode na motorovom vozidle poškodeného, keďže sumu vo výške 271,- eur predstavujúcu náhradu nákladov v spojení s právnym zastúpením si žalobca v spore neuplatnil.
21. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v časti výroku o zaplatenie istiny vo výške 403,88 eur, ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 CSP s odkazom na ust. § 387 ods. 2 CSP.
22. Nakoľko výrok o priznaní príslušenstva z istiny odôvodnenie napadnutého rozsudku postráda, je v rozpore s ust. § 220 ods. 2 CSP, napĺňa uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP a preto odvolací súd napadnutý rozsudok v časti výroku o priznaní príslušenstva z istiny zrušil v spojení s výrokom o nároku na náhradu trov konania, keďže s týmto výrokom tento výrok súvisí a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v zmysle § 391 ods. 1 CSP.
23. V zmysle § 391 ods. 3 CSP je povinnosťou súdu prvej inštancie nové rozhodnutie o príslušenstve z už priznanej istiny jasne a výstižne odôvodniť v zmysle § 220 ods. 2 CSP v spojení s výrokom o nároku na náhradu trov konania, so zreteľom na správne vyhodnotenie vykonaných dôkazov, právne posúdenie veci, ako aj na odvolacie námietky žalovaného v tomto smere.
24. V novom rozhodní súd prvej inštancie aj o nároku na náhradu trov odvolacieho konania v zmysle § 396 ods. 3 CSP.
25. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).