Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3To/39/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľubomíra Bušíka, PhD. a sudcov JUDr. Jána Bobora a Mgr. Jána Bednára v trestnej veci obžalovaného D. Z. za zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), písm. b), ods. 3 písm. d) Tr. zák. a iné na verejnom zasadnutí dňa 26. apríla 2018 o odvolaní obžalovaného D. Z. a okresného prokurátora v Rimavskej Sobote proti rozsudku Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2T 137/2017 zo dňa 1. 2. 2018, takto

rozhodol:

Podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2T 137/2017 zo dňa 1. 2. 2018 vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. o d s u d z u j e obž. D. Z., nar. X. X. XXXX v S. J. s použitím § 360 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 9 (deväť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody z a r a ď u j e do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora z a m i e t a .

odôvodnenie:

Rozsudkom senátu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. 2T 137/2017 zo dňa 1. 2. 2018 bol obžalovaný D. Z. uznaný za vinného z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., ktorého sa dopustil tým, že

od presne nezisteného dňa v mesiaci september 2014 do presne nezisteného dňa v mesiaci december 2016, prevažne v rodinnom dome s popisným číslom XXX v obci C., okres S. J. sa opakovane vyhrážal ujmou na zdraví svojej manželke J. Z., nar. XX.XX.XXXX v S. J., tým že ju po predchádzajúcich hádkach napádal takým spôsobom, že sa navzájom bili a došlo medzi nimi aj k slovným hádkam aj k vzájomnému fyzickému násiliu, čo malo za následok, že sa v decembri 2016 odsťahovala poškodená manželka J. Z., lebo D. Z. svojim správaním vyvolával u nej strach a obavu, že pri ich jednotlivých hádkach dôjde k ujme na zdraví.

Za to bol obžalovaný odsúdený podľa § 360 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 2, 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov a súčasne podľa § 48 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tým, že v súvislosti s právnou kvalifikáciou konania, kde v obžalobe okresného prokurátora bolo konanie obžalovaného kvalifikované ako zločin týrania

blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. d) Tr. zák. a iné po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení jednotlivých svedeckých výpovedí, najmä však výpovedí znalcov a ďalších listinných dôkazov dospel k záveru, že obžalovaný svojim konaním nenaplnil všetky zákonné znaky skutkovej podstaty žalovaného zločinu, avšak konanie obžalovaného kvalifikoval len ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák., nakoľko bolo preukázané, že obžalovaný sa inému vyhrážal ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a uvedený čin spáchal na chránenej osobe, t.j. na svojej manželke. V písomných dôvodoch odôvodnenia svojho rozsudku prvostupňový súd veľmi podrobne rozvádza prečo uveril výpovedi poškodenej iba čiastočne a to v tom smere, že obžalovaný svojim správaním v inkriminovanom období vyvolával u nej strach a obavu, že pri jednotlivých hádkach dôjde k jej ujme na zdraví. V tejto súvislosti poukazuje na závery znalkyne H.. W. R., ktorá na hlavnom pojednávaní podrobne vysvetlila, že u poškodenej neboli zistené znaky týranej osoby, čiže neboli naplnené 4 znaky násilia, ktoré sú potrebné, aby bolo jednoznačne preukázané, že uvedená poškodená bola týraná. Jej ďalšie závery však viedli súd k tomu, že konanie obžalovaného jej spôsobilo psychické utrpenie v zmysle reaktívnej zmeny v prežívaní, vyššiu dráždivosť, stresové zníženie frustračnej tolerancie, sklony k naučenej bezmocnosti a podobne, ktoré príznaky však by mali pravdepodobne ustúpiť bez vážnych trvalých zmien a následkov u poškodenej. Ďalej tiež vo vzťahu k nepreukázaniu okolností týrania poukazuje na výpovede ďalších svedkýň a to ošetrujúcich lekárok poškodenej, ako aj výpovedí svedkov, najmä susedov, kde v konečnom dôsledku napokon uznal kvalifikáciu konania obžalovaného len ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zák.

V súvislosti s hodnotením osoby obžalovaného a taktiež i v súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatuje, že obž. D. Z. v mieste bydliska požíva dobrú povesť. V priestupkovom konaní bol 1-krát postihnutý za priestupok v roku 2012, kde napokon prvostupňový súd konštatuje, že v prípade obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to v zmysle ust. § 36 písm. j) Tr. zák., teda že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život. Priťažujúcu okolnosť prvostupňový súd nezistil. S poukazom potom na takto ustálené hodnotenie osoby obžalovaného v danom prípade považoval prvostupňový súd za primeraný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, kde s poukazom na skutočnosť, že obžalovaný nebol doposiaľ vo výkone trestu odňatia slobody, obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku bezprostredne po jeho vyhlásení priamo do zápisnice z hlavného pojednávania podali odvolanie tak obžalovaný, ako aj okresný prokurátor.

Obž. D. Z. prostredníctvom písomného podania svojho obhajcu uvádza, že s rozhodnutím prvostupňového a to tak vo vzťahu k uznanej vine, ako i uloženému trestu nemôže súhlasiť. Zdôrazňuje pritom, že je pravda, že v dôsledku zásahov matky poškodenej J. Z. sa táto aj s deťmi v decembri 2016 zo spoločnej domácnosti odsťahovala, ale následne už v januári 2017 sa do spoločnej domácnosti s deťmi znovu vrátila a až do konfliktu v apríli 2017, kedy nastal konflikt medzi matkou obžalovaného a matkou poškodenej, ktorú z bytu vykázal, žili naďalej s obžalovaným v spoločnej domácnosti. Považuje za nelogické a nepresvedčivé, aby sa poškodená, v prípade pravdivosti jej tvrdení o vyhrážaní a to ešte spôsobom akým to popísala, bez akýchkoľvek problémov znovu vrátila v januári 2017 do spoločnej domácnosti, pričom je podľa jeho názoru tiež nepochopiteľné, prečo sa poškodená J. Z. rozhodla podať trestné oznámenie až 27. 6. 2017, t.j. po viac ako po 2 a pol mesiaci po odchode zo spoločnej domácnosti a to napriek tomu, že ju už po odchode nikdy nekontaktoval a nevyhľadával. Ďalej poukazuje na výpovede lekárok E.. D. R. a E.. C. S., ktoré uviedli na hlavnom pojednávaní, že v prípade poškodenej nebol zistený pozitívny nález o zraneniach a neboli zistené ani napäté vzťahy, resp. agresia medzi manželmi. Napokon poukazuje na znalecký posudok H.. W. R., kde v konečnom dôsledku zdôrazňuje, že poškodená na hlavnom pojednávaní, na rozdiel od prípravného konania, popísala v podstate len tri konfliktné situácie, ktoré mali byť počas ich spolužitia a tieto vznikli len v dôsledku zásahu matky obžalovaného do ich spoločného života. Záverom písomných dôvodov odvolania akcentuje skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ súdne trestaný nebol, v rámci obce C. sa zapája do pracovného a taktiež aktivačného procesu. Na pracovisku, ako aj v mieste bydliska bol doposiaľ hodnotený kladne, kde tiež zdôrazňuje, že z výpovedí lekárov vyplýva, že sa v minulosti vzorne staral o svoje maloleté deti, pričom celkovo bol vo väzbe 9 mesiacov.

Rovnako tak okresný prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania uvádza, že podáva odvolanie tak do rozhodnutia prvostupňového súdu o vine i treste s tým, že rozhodnutie prvostupňového súdu považuje za nedôvodné a nezákonné. V písomných dôvodoch odvolania okresný prokurátor rozvádza jednotlivé výpovede svedkýň a poškodenej, tak ako boli uvedené v obžalobe, pričom iba v závere písomných dôvodov odvolania konštatuje, že podľa jeho názoru, konanie obžalovaného naplnilo zákonné znaky skutkovej podstaty zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. d) Tr. zák. v súvislosti s ust. § 138 písm. b) Tr. zák. a to tak po stránke subjektívnej, ako i objektívnej, kde obžalovaný blízkej osobe spôsobil fyzické utrpenie a psychické utrpenie bitím, kopaním, údermi, vyhrážaním, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozilo jej fyzické a psychické zdravie a obmedzilo jej bezpečnosť, bezdôvodným odopieraním spánku a uvedený čin spáchal závažnejším spôsobom konania, t.j. po dlhší čas. V konečnom dôsledku uvádza, že prvostupňový súd nevyhodnotil správne zadovážené dôkazy a podaním odvolania sa domáha zrušenia rozhodnutia prvostupňového súdu a vrátenia veci prvostupňovému súdu na nové prejednanie a rozhodnutie.

Na základe podaných odvolaní Krajský súd v Banskej Bystrici v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo s tým, že na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Po postupe v zmysle citovaného ustanovenia krajský súd dospel k záveru, že odvolanie okresného prokurátora nie je dôvodné a odvolanie obžalovaného je dôvodné čiastočne vo vzťahu k uloženému trestu.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por., ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si vzájomne odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky treba odôvodniť aj tieto výroky.

Citovanými ustanoveniami sa prvostupňový súd dôsledne riadil. V písomných dôvodoch svojho odvolania prvostupňový súd veľmi explicitne rozviedol prečo nekvalifikoval konanie obžalovaného v zmysle podanej obžaloby, ale prečo prekvalifikoval konanie zo zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby na prečin nebezpečného vyhrážania. Túto argumentáciu uvedenú v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového súdu si krajský súd v plnom rozsahu osvojuje a v podrobnostiach na ne odkazuje. I krajský súd je toho názoru, najmä s poukazom na výpoveď znalkyne H.. W. R. na hlavnom pojednávaní, ako aj v zmysle záverov jej znaleckého posudku a taktiež i na výpovede ďalších lekárov, ktorí prichádzali do kontaktu s poškodenou, že títo nezistili v inkriminovanom období žiadne relevantné skutočnosti svedčiace a preukazujúce závery o týraní poškodenej. V súvislosti s právnou kvalifikáciou konania okresný prokurátor v písomných dôvodoch svojho odvolania iba opakuje výpovede jednotlivých svedkov a vôbec sa nezaoberá problematikou v čom podľa jeho názoru prvostupňový súd nesprávne hodnotil vykonané dôkazy. Záverom iba vyslovuje názor, že podľa jeho názoru v danom prípade boli naplnené zákonné znaky zločinu týrania blízkej a zverenej osoby v zmysle ust.§ 208 ods. 1 písm. a), b), ods. 3 písm. d) Tr. zák. s poukazom na ust. § 138 písm. b) Tr. zák. V tejto súvislosti krajský súd hodnotí preto odvolanie okresného prokurátora za nedôvodné a postup prvostupňového súdu, kedy prekvalifikoval konanie obžalovaného proti podanej obžalobe na prečin nebezpečného vyhrážania považuje za správny a plne zodpovedajúci výsledkom dokazovania na hlavnom pojednávaní.

V súvislosti s úvahami o druhu a výmere trestu krajský súd poukazuje na skutočnosť, že sa taktiež stotožňuje so závermi prvostupňového súdu, že v danom prípade existuje jedna poľahčujúca okolnosť a to, že obžalovaný viedol riadny život a že neexistuje žiadna priťažujúca okolnosť. Podľa názoru

krajského súdu však prvostupňový súd nedostatočne vyhodnotil osobu obžalovaného v súvislosti s výmerou uloženého trestu. S poukazom na právnu kvalifikáciu konania podľa § 360 ods. 2 Tr. zák. bolo možné obžalovanému uložiť trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov až 3 roky s tým, že obžalovaný si väzbou vykonal trest vo výmere 9 mesiacov. Vzhľadom na osobu obžalovaného, ktorá doposiaľ súdne trestaná nebola, má dobré pracovné hodnotenia, ako i hodnotenie z miesta bydliska, krajský súd je toho názoru, že vykonaný trest väzbou vo výmere 9 mesiacov plne postačuje na nápravu a prevýchovu obžalovaného, ako i na splnenie ďalších základných zásad pre ukladanie trestov tak, ako sú uvedené v ust. § 34 ods. 1 Tr. zák.

S poukazom potom na horeuvedené závery Krajský súd v Banskej Bystrici zrušil rozsudok prvostupňového súdu vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a obžalovanému uložil trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov, ktoré už má vykonané väzbou a odvolanie okresného prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.