Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/181/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred JUDr. Martou Šašinkovou v právnej veci žalobcu: REFIN Development, s.r.o. , so sídlom Drieňová 24, 821 03 Bratislava IČO: 35 880 104 , zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Milan Ružbársky advokát, P.O.BOX 153, 840 00 Bratislava 4 , proti žalovanému: Železničná spoločnosť Cargo Slovakia, a.s. , so sídlom Drieňová 24, 820 09 Bratislava , IČO: 35 914 921 zastúpeného: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie č. 8, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471 o zaplatenie 599.288,20,-€ s prísl., takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovanému sa priznáva proti žalobcovi náhrada trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 13. 4. 2012 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 401.573,62,-€ s príslušenstvom titulom neuhradenia nájomného za prenájom nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým , že žalobca je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. území D., zapísaných na LV č. XXX vedenom P. katastra pre hl. mesto SR Q. ako parc. č. XXXXX/XX, o výmere 964 m2 - zastavané plochy a nádvoria spolu so stavbou súp. č. XX - podzemné garáže a parc. č. XXXXX/ XXX, o výmere 1.028 m2 - zastavané plochy a nádvoria. Žalovaný je nájomcom časti podzemných garáží i nadzemných parkovísk. Žalovaný sa stal nájomcom častí nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu na základe nájomnej zmluvy z 24. 9. 2003 v znení dodatkov č. 1 až 5. Zmluvu o nájme uzatvorili právni predchodcovia oboch sporových strán. Žalobca sa stal vlastníkom nehnuteľností tvoriacich prevažnú časť súčasného predmetu nájmu na základe kúpnej zmluvy z 28. 12. 2007 , ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený kompetentným orgánom dňa 21. 2. 2008. Žalobca vstúpil do práv pôvodného prenajímateľa v súlade s ust. § 680 ods. 2 Obč. zák.. Konkrétne vstúpil do práv prenajímateľa v rozsahu dohodnutého nájomného vo vzťahu k výmere 342,94 m2 archívov a skladových priestorov a k výmere ostatných priestorov vo výške 351,92m2. Zároveň vstúpil aj do práva požadovať úhradu za služby s nájmom vo výške 694,86 m2. Aktuálnu cenu nájmu vrátane služieb s ním spojených pre rok 2008 a nasl. upravil dodatok č. 5 zo dňa 28. 2. 20096. Splatnosť dohodnutej ceny si strany dohodli k 25. dňu príslušného prvého mesiaca toho - ktorého štvrťroku. 3. V priebehu roka 2007 žalovaný začal spochybňovať dohodnutú výšku ceny nájmu i cenu služieb , v druhom polroku 2007 odmietol uhradiť faktúry a v nich vyfakturované sumy si započítal na údajné preplatky za roky predchádzajúce voči právnemu predchodcovi žalobcu. V roku 2008 a v nasledujúcich rokoch až do súčasnosti žalovaný odmietol poskytovať dohodnuté platby za nájom a za služby spojené s nájmom . Žalobca za roky 2008 až I. kvartál roku 2012 mal uhradiť celkom vrátane DPH sumu 693.435,58,-€, žalovaný uhradil len sumu 291.861,96,-€ , čím mu vznikol nedoplatok vo výške 401.573,62,-€, ktorý si žalobca uplatňuje podanou žalobou a žiada , aby súd zaviazal žalovaného

na zaplatenie istiny spolu so zmluvným úrokom z omeškania od nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých faktúr , až do zaplatenia. 4. Vo veci bol súdom vydaný platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote odpor, v ktorom o.i. uviedol, že žalovaný v v období rokov 2008 až 2011 , ako aj za prvý štvrťrok roka 2012 riadne platil žalobcovi nájomné , dohodnuté v zmluve o nájme nehnuteľností zo dňa 24. 9. 2003 v znení dodatkov č. 1 až 5 , v rozsahu v akom žalobca kúpou časti nehnuteľností tvoriacich predmet nájmu , vstúpil do práv a povinností pôvodného prenajímateľa. Žalobcom uplatnená pohľadávka je neoprávnená. Poukázal na znalecký posudok č. 23 - 2007 zo dňa 19. 4. 2007 vypracovaný Výskumným ústavom riadenia hodnoty podniku a súdneho inžinierstva a.s., v ktorom bolo potvrdené , že žalovanému boli do užívania prenechané nebytové priestory s výmerou podlahovej plochy nižšou, než stanovovala zmluva o nájme nehnuteľnosti. Žalobca teda kúpou časti nehnuteľnosti tvoriacich predmet nájmu , nevstúpil do práv a povinností pôvodného prenajímateľa v rozsahu nájmu , ako v žalobe uvádza , ale v nasledovnom: archívy a sklady vo výmere 198,56 m2, ostatné priestory a plochy vo výmere 101, 10 m2. Žalovaný za sporné obdobie riadne platil žalobcovi nájomné stanovené zmluvou o nájme s ohľadom na plochu, ktorá bola žalovanému skutočne prenechaná. Pre platenie nájomného v rozsahu prevyšujúcom plochu predmetu nájmu skutočne prenechaného žalovanému do užívania, nebol žiaden právny dôvod. Žalovanému teda nevznikol vo vzťahu k žalobcovi žiaden nedoplatok na nájomnom , ktorého zaplatenia sa žalobca v konaní domáha. 5. Právny zástupca žalobcu vo vyjadrení zo dňa 18. 12. 2012 doručenom súdu dňa 27. 12. 2012 uviedol, že pred Okresným súdom Bratislava II prebieha 6 rokov konanie medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným pod sp. zn. 42 Cb 79/2009. Účelovosť správania žalovaného treba vidieť v tom, že medzi pôvodnými zmluvnými stranami až do roku 2007 neexistoval spor o výklad zmluvy. Nespôsobilosť žalovaným spomínaného posudku č. 23 - 2007 preukázať vecnú opodstatnenosť tvrdenia žalovaného / o užívaní menej ako je uvedené v zmluve / vyplýva nielen z jeho neúplnosti ale najmä z toho, že predmetný posudok mohol reflektovať iba stav k času svojho vyhotovenia / teda rok 2007 / a nie reálny stav v čase, kedy bola zmluva uzatvorená. - september 2003.

6. Súd vykonal vo veci dokazovanie a to prednesom právneho zástupcu žalobcu, právneho zástupcu žalovaného, výsluchom konateľ žalobcu Ing. arch. T. U., oboznámil sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah spisu a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom. 7. Medzi Chémia Bratislava, a.s. ako prenajímateľom a Železničnou spoločnosťou, a.s. ako nájomcom bola dňa 24. 9. 2003 uzatvorená Zmluva o nájme nehnuteľností/ ďalej len zmluva/, predmetom ktorej bola časť predmetu nájmu v rozsahu: -kancelárske priestory o výmere 4.600 m2 v administratívnej časti -archív a sklady 800 m2 , ktoré budú situované v areáli nehnuteľnosti špecifikovanej v čl. 1 bod 1.1 -ostatné priestory /chodby, sociálne zariadenia, výťah, atď/2.538 m2 v admin. časti -6 parkovacích miest v podzemných garážach -26 parkovacích miest na vonkajších parkoviskách -33 parkovacích miest na verejnom parkovisku . Prenajímateľ v článku 1 bod 1.1 zmluvy prehlásil, že je výlučným vlastníkom nehnuteľností, ktoré sa nachádzajú v Q. , na ulici R. XX, v k. ú. D., obec Q. - m. č. D., zapísaných na LV č. XXX vedenom Katastrálnym úradom v Q. , Správou katastra Q. I. a to: a) pozemku parc. , č. XXXXX/XX o výmere 2.681 m2-zastavaná plocha, b) pozemku parc. č. XXXXX/XX o výmere 955 m2-zastavaná plocha, c) pozemku parc . č. XXXXX/XX o výmere 964 m2 - zastavaná plocha, d) stavby súp. č. XX /administratívna budova/ postavenej na pozemku parc. č. XXXXX/XX druh stavby 600 s jej súčasťami a príslušenstvom, e) stavby súp. č. XX /podzemné garáže/ postavenej na pozemku parc. č. XXXXX/XX, druh stavby XXX: 8. V článku 5 bod 5.1 zmluvy platba za nájom sa zmluvné strany dohodli na ročnej platbe za nájom predmetu nájmu vo výške 1.298.802,20 € , t. j. mesačne 108.233.51 € , čo činí za štvrť roka 324.700,53 € , pričom celková výmera predmetu nájmu predstavovala 7. 938 m2 / výmera parkovacích miest sa neurčovala /. 9. Podľa čl. 5 bod 5.1.1 zmluvy cena za nájom v sebe zahŕňala základné nájomné za priestory a plochy, ktoré sú predmetom nájmu stanovené v článku 2 bode 2.1. zmluvy, a to v cene za -kancelárske priestory o výmere 4 600 m2 vo výške 107,55 EUR/m2/rok -archív a skladové priestory o výmere 800 m2 vo výške 64, 82 EUR/m2/rok -ostatné priestory o výmere 2. 538 m2 vo výške 69,62 EUR/m2/rok (v čom sú zahrnuté i parkovacie priestory 6+26+33)

Celková cena nájmu za rok činí 723. 281,- EUR , cena služieb za rok činí 57. 521,20 EUR . Podľa článku 5 bod 5.4 zmluvy je prenajímateľ oprávnený požadovať od nájomcu zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,05 % z nezaplatenej splátky alebo časti splátky platby za nájom odo dňa splatnosti faktúry za každý deň omeškania až do jej zaplatenia. 10. Podľa článku 16 bod 16.2 zmluvy všetky práva a povinnosti vyplývajúce z tejto Zmluvy prechádzajú na právnych nástupcov zmluvných strán. V prípade zániku Prenajímateľa alebo nájomcu, zmluva nezaniká , ale prechádza na ich právnych nástupcov. 11. Následne boli medzi zmluvnými stranami uzatvorené Dodatky č. 1 až 5 k zmluve. Dodatkom č. 5 zo dňa 28. 2. 2006 sa v článku 1 bod 1.4.2.1 zmenila cena za obdobie od 1. 1. 2006 do 30. 6. 2009 za nájom priestorov , mobiliéru a služieb na čiastku 16.004.625,-Sk bez DPH za štvrťrok. 12. Dňa 9. 6. 2004 bol podpísaný preberací protokol , kde ako odovzdávajúci bola spoločnosť REFIN B.A., s.r.o. / právny predchodca žalobcu / a preberajúci Železničná spoločnosť, a.s. / právny predchodca žalovaného /.Predmetom odovzdania boli priestory nachádzajúce sa v administratívnej budove Drieňová 24, zapísanej na LV č. XXX, v k. ú. D., obec Q. , okres Q. I.. Jednbalo sa o nasledujúce priestory: 1.1 kancelárske priestory : -prízemie a 1,2,3,4,5,6,7,10 NP / nadzemné podlažie / , 1.2 chodbové priestory, priestory schodišťa a sociálne zariadenia: -suterén, prízemie, vstupné foayer , 1,2,3,4,5,6,7,10 NP. V bode 2 preberacieho protokolu je uvedené, že preberajúci týmto potvrdzuje, že vyššie uvedené priestory sú stavebne opravené v súlade s odsúhlasenou architektonicko- dispozično- prevádzkovou projektovou dokumentáciou a v rozsahu stanovenom v súlade s podmienkami uvedenými v Zmluve o nájme nehnuteľnosti a v súlade s ustanoveniami Dodatkov č. l, 2 a 3 k Zmluve o nájme nehnuteľnosti. V bode 3 preberacieho protokolu je uvedené, že preberajúci prehlasuje, že predmetné priestory sú užívania schopné a že predmetné priestory podpísaním tohto protokolu preberá. 13. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 19. 3. 2013 uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava písomne podaného návrhu a žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie istiny 401.573,62,-€ s príslušenstvom , t.j. úrokom z omeškania, ktorý žiada priznať o deň neskôr , ako je uvedené v žalobnom petite, teda pri dátume od 30. 6. 2008 žiada priznať úrok z omeškania od 1. 7. 2008 a pri dátume 25. deň toho ktorého štvrťroku , žiada priznať úrok od 26. dňa. Vo zvyšku úroku z omeškania zobral žalobu späť. 14. Právny zástupca žalovaného v rámci svojho prednesu uviedol, že z návrhu vo veci samej nevyplýva ,akým spôsobom dospel žalobca k ním uvádzanej výmere archívov a skladov a ním uvádzanej výmere ostatných priestorov , žiadal aby žalobca presne špecifikoval o aký druh ostatných priestorov sa jedná a kde sa nachádzajú. Žalovanému nie je jasné, na základe akého právneho titulu žalobca žiada zaplatenie nájomného aj za obdobie od 1. 1. 2008 do 21. 2. 2008 , keďže až 21. 2. 2008 sa žalobca stal vlastníkom ním uvádzaných priestorov. Rozporoval aj vystavovanie faktúr. 15. Právny zástupca žalobcu k prednesu právneho zástupcu žalovaného čo sa týka obdobia , za ktoré žiada žalobca nájomné v čase, keď ešte nebol vlastníkom ,/ zmluva bola vložená do katastra až 21. 2. 2008 / uviedol, že to bolo na základe dohody medzi pôvodným vlastníkom a vlastníkom, ktorú písomným podaním zo dňa 8. 4. 2013 doložil do spisu. Táto dohoda mala preukazovať aktívnu legitimáciu žalobcu aj za obdobie od 1. 1. 2008 do 21. 2. 2008 . 16. Písomným podaním zo dňa 25. 9. 2014 doručeným súdu dňa 30. 9. 2014 požiadal právny zástupca žalobcu o rozšírenie žaloby o sumu 198.014,58,-€ s príslušenstvom / z pôvodnej sumy 401.573,62,- € / titulom neuhradenia nájomného a služieb žalovaným za ďalšie obdobie od 1. 4. 2012 do 30. 4. 2014 , kde istina predstavuje celkovú sumu 599.588,20,-€ s príslušenstvom . Súd uznesením zo dňa 20. 11. 2014 č. k. 26 Cb 181/2012-354 pripustil zmenu petitu v časti istiny aj príslušenstva a vo zvyšku úroku z omeškania konanie zastavil. 17. Z písomného vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného zo dňa 6. 5. 2015 vyplýva, že žalobca si uplatňuje nárok aj za obdobie od 1. 1. 2008 do 21. 2. 2008 , kedy ešte nebol vlastníkom pozemku / podzemné garáže a pozemky spoločne s podzemnými garážami aj nehnuteľnosti / . Zo žalobcom predloženej dohody o správe nehnuteľnosti zo dňa 28. 12. 2007 uzavretej medzi REFIN B.A. s.r.o. a žalobcom vyplýva, že žalobca ako správca sa po dobu výkonu správy zaviazal voči spoločnosti REFIN B. A. vykonávať správu nehnuteľností v prospech spoločnosti REFIN B. A.. Jednou z činností , ktorú bol oprávnený realizovať bola aj činnosť v rámci správy prijímať odplatu za nájom zo strany tretích subjektov a vystavovať faktúry na zaplatenie nájomného. Zo žiadneho ustanovenia tejto dohody však nevyplýva, že by žalobcovi malo vzniknúť právo na takto zaplatené nájomné, teda že prijaté platby mali patriť žalobcovi. Prijaté platby nájomného patrili stále spoločnosti REFIN B. A.. Dojednania obsiahnuté v dohode o správe nie sú právnym titulom pre vznik pohľadávky žalobcu voči žalovanému za obdobie výkonu správy. Žalobca pokiaľ ide o nájomné za obdobie výkonu správy nie je aktívne vecne legitimovaný.

18. K predmetu nájmu žalovaný uviedol, že podľa zmluvy nie sú a nikdy neboli predmetom nájmu priestory vymedzené v prílohe č. 1 vyjadrenia celkovo 170,55 m2 archívov a skladov , ktoré nie sú predmetom nájmu podľa zmluvy. Z preberacieho protokolu zo dňa 9. 6. 2004 k zmluve nevyplýva, že by boli žalovanému odovzdané priestory nachádzajúce sa v objekte a na streche objektu Podzemných garáží , ktoré v prílohách vyjadrenia označil žalobca ako priestory tvoriace predmet nájmu a užívané žalovaným. 19. K parkovacím miestam , ktoré žalobca započítava do predmetu nájmu žalovaný uviedol, že parkovacie miesta nachádzajúce sa mimo administratívnej budovy/ AB / nemôžu byť považované za súčasť ostatných priestorov nachádzajúcich sa v AB a započítavané do plochy týchto ostatných priestorov. V preberacom protokole sa okrem ostatných priestorov / chodby, výťah a schodisko , sociálne priestory / spomína osobitne aj parking , a to vo výmere 2.384,40 m2. Celková výmera ostatných priestorov , ktoré mali tvoriť predmet nájmu v zmysle zmluvy sa nemenila v závislosti od počtu parkovacích miest v nájme. Pre účely výpočtu nájomného sa plocha parkovacích miest osobitne nevyčísľuje a nezapočítava do plochy ostatných priestorov . Plochu parkovacích miest nemožno osobitne vyčíslovať a takto vyčíslenú plochu započítavať do plochy predmetu nájmu na účely určenia výšky nájomného , keďže je to v rozpore so zmluvou. 20. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 13. 10. 2015 k aktívnej legitimácii žalobcu za obdobie od 1. 1. 2008 do 21. 2. 2008 uviedol, že na danú situáciu nie je možné ani podporne použiť zák. č. 182/1993 Zz.. Ku kúpnopredajnej zmluve , ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva / medzi REFIN B.A. a žalobcom / uviedol, že táto je platná a účinná dňom jej podpisu. Na tejto skutočnosti nič nemení okolnosť vzniku vlastníckeho práva , t.j. momentom vkladu do katastra nehnuteľností. Podpísaním kúpnej zmluvy nadobúdateľ vstupuje do držby predmetných nehnuteľností na základe samotného právneho úkonu- zmluvy. Hľadať paralelu medzi správcom podľa zákona o vlastníctve bytov s oprávnením vlastníka nehnuteľnosti považuje žalobca za nenáležité, keďže správca bytového fondu nikdy nebude vlastníkom tohto predmetu správy a jeho oprávnenie upravuje samotný zákon a príslušná zmluva, ktorú s vlastníkmi jednotlivých bytov uzatvoril. K otázke užívania, či neužívania predmetu nájmu poukázal na už právoplatne skončený spor vedený pod sp. zn. 42Cb/79/2009 , v ktorom konaní túto otázku žalovaný rovnako predostieral. Danému problému zaujal odvolací súd jednoznačné stanovisko na str. 11 rozhodnutia z 15.4.2014, v ktorom o.i. uviedol, že zmluva o nájme je platná a účinná, na základe preberacieho protokolu došlo k prevzatiu predmetu nájmu, predmetom nájmu bol súbor vecí, pre platenie nájomného bola rozhodujúca zmluva s dodatkami . Preto dodatočné tvrdenie žalovaného, že v skutočnosti užíva menej, alebo nižšiu výmeru prenajatých plôch je vzhľadom na zmluvne dojednanie právne irelevantné. K omeškaniu žalovaného uviedol, že svojvoľným odopretím poskytovania plnenia podľa zmluvy sa žalovaný dostal do omeškania podľa zásad platných v súkromnom práve pre stanovenie omeškania s prihliadnutím na zmluvné dojednanie. Faktúry ktoré žalobca vystavil, boli vystavené na nižšie nájomné tak, ako si to žalovaný vynútil v zmysle listu zo dňa 10.6.2008. Z textu každej faktúry táto okolnosť vyplýva. Iné faktúry /na sumu vyššiu/ vystavené zo strany žalobcu neboli. 21. Konateľ žalobcu I.. arch. T. U. uviedol, že aj keď došlo k prerozdeleniu vlastníctva na dva subjekty, cena nájmu za predmet nájmu a služby s tým spojené sa fakturujú v zmysle zmluvy o nájme a jej dodatkov. K rozdeleniu predmetu nájmu na dva subjekty a to žalobcu a spoločnosť REFIN S.P. bolo z dôvodu, že žalobca chce v predmetných priestoroch realizovať rekonštrukciu a dostavbu objektu podzemných garáži na pozemku, ktorých je vlastníkom . Bolo vydané územné rozhodnutie a v súčasnosti prebieha na príslušnom stavebnom úrade stavebné konanie. Preto sa rozčlenil predmet nájmu exaktne zameraním priestorov s vyčlenením a s určením priestorov, ktoré v danom objekte užívajú jednotliví užívatelia /žalovaný, žalobca a Protimonopolný úrad/. K parkovacím miestam uviedol, že 33 parkovacích miest bolo na verejnom parkovisku, ktoré nemá nič spoločné s objektom a v tom čase, kedy došlo k podpísaniu dodatku, žalovaný neprejavil záujem o užívanie týchto parkovacích miest a žalobca nevykonal zmluvu s vlastníkom parkovacích miest o prenájme. 33 parkovacích miest ani nemohlo byť súčasťou prenajímaných priestorov, pretože sa nenachádzajú v rámci nehnuteľnosti, ktorá je predmetom nájmu a to upravil dodatok č. 1. 22. Právny zástupca žalovaného uviedol, že vo veci už bolo vydané právoplatné rozhodnutie v konaní 42Cb/79/2009, ktoré sa však týkalo iného subjektu a iného obdobia. Žalovaný podal na Ústavný súd ústavnú sťažnosť, ktorú Ústavný súd prijal dňa 24.9.2015 na ďalšie konanie. Predmetné konanie je iné, nakoľko sa týka obdobia od r. 2008 a sporovou stranou je spoločnosť žalobcu, ktorá nadobudla len časť predmetu nájmu. Predpokladom úspechu v tomto konaní je, aby žalobca preukázal, že ním žalovaná suma je v súlade s nájomnou zmluvou, že tá časť priestorov, ktoré sa nachádzajú v podzemných garážach naozaj tvoria predmet nájmu a sú v jeho vlastníctve. Preberací protokol potvrdzuje, že

nájomca prevzal priestory v administratívnej budove. V preberacom protokole sa nič nehovorí o priestoroch v podzemnej garáži, to znamená, že ani nájomná zmluva, ani dodatky a ani preberací protokol nepredstavujú listinu, ktorá by preukazovala čo je predmetom nájmu v podzemnej garáži. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na znalecký posudok č. 21/2011 predložený v súdnom konaní 42Cb/79/2009, tento znalecký posudok obsahuje výkresy priestorov v podzemnej garáži, ktoré označila spoločnosť REFIN BA ako priestory v užívaní žalovaného. Rozsah užívania priestorov v podzemnej garáži, ktorý je označený v znaleckom posudku č. 21/2011 žalovaný popiera. 23. Čo sa týka parkovacích miest /príloha č. 1 a č. 2 na č.l. 213 a 214/ , žalobca tieto parkovacie miesta započítal do výmery ostatných priestorov. Žalobca opakovane mení tvrdenia o užívaní priestorov v podzemnej garáži. Podľa žaloby majú archívy výmeru 342,94m2 a ostatné priestory 351,92m2. Vo faktúre za prvý a druhý štvrťrok 2008 sa uvádza, že archívy mali mať výmeru 232,36 m2 a ostatné priestory mali mať výmeru 897,01m2. Doterajšie výmery boli tvrdené výlučne zo strany žalobcu bez toho, aby boli doložené akýmikoľvek listinnými dôkazmi, ktoré by nepochádzali len od žalobcu. Tým, že neboli vystavené faktúry na rozdiel v nájomnom, žalobca neodviedol DPH a teda sa ani nemohol žalovaný dostať do omeškania v časti sumy, ktorá predstavuje DPH. K aktívnej legitimácii právny zástupca žalovaného uviedol že , nesúhlasí že už od podpisu kúpnej zmluvy vstúpil nadobúdateľ do oprávnenej držby s ohľadom na to, že kúpna zmluva neuvádzala, že kupujúci je oprávnený užívať predmet kúpy už od podpisu kúpnej zmluvy , právo užívať vec mu mohlo vzniknúť až spolu s vlastníckym právom, to znamená od v kladu do katastra. Nemôže sa jednať o oprávnenú držbu aj z toho dôvodu, že kupujúci bol len poverený správou nehnuteľnosti na obdobie do vkladu vlastníckeho práva v jeho prospech to znamená, že nehnuteľnosti spravoval pre predávajúceho a nespravoval ich ako vlastnú vec, čo je znakom oprávnenej držby. 24. Právny zástupca žalovaného namietol personálne prepojenie pri kúpnej zmluve zo dňa 28.12.2007, tak predávajúceho ako aj kupujúceho a to osobou I.. J.. T. U., ktorý ovládal obe spoločnosti. Vzhľadom na túto skutočnosť sa na prevod vzťahoval § 59a Obchodného zák.. Kúpna zmluva ako aj posudok na nehnuteľnosť mali byť vložené do zbierky listín ešte pred vkladom, čo však v tomto prípade splnené nebolo to znamená, že kúpna zmluva nikdy nenadobudla účinnosť a žalobca sa nemohol stať vlastníkom nehnuteľností, ktoré mal nadobudnúť kúpnou zmluvou. Žalobcovi v konaní vôbec nesvedčí aktívna legitimácia. Z výpisu z OR žalobcu a REFIN BA, vyplýva že p. U. bol v čase podpisu kúpnej zmluvy jediným spoločníkom spoločnosti REFIN BA a zároveň zakladateľom spoločnosti žalobcu a tak isto spoločníkom žalobcu. Žalovaný má za to, že pokiaľ nedošlo k uloženiu kúpnej zmluvy a znaleckého posudku do zbierky listín pred vkladom do katastra, túto skutočnosť nemožno dodatočne napraviť, nakoľko vloženie do zbierky listín musí vždy predchádzať vkladu do Katastra nehnuteľností. Kúpna cena za prevádzanú nehnuteľnosť presahovala 10% základného imania žalobcu, celkovo bola vo výške 8.830.000,- Sk bez DPH, pričom základné imanie v tom čase bolo 200. 000,- Sk. Je nesporné, že ustanovenie § 59a Obchodného zákonníka sa vzťahovalo na prevod nehnuteľností na žalobcu. 25. V rámci písomného vyjadrenia zo dňa 19. 1. 2018 právny zástupca žalovaného zotrval na svojich písomných aj ústnych prednesoch tak v otázke aktívnej vecnej legitimácie , ako aj v otázke právneho základu uplatneného nároku. 26. Z písomného vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu zo dňa 19. 1. 2018 vyplýva, že žalobca upravil petit v časti príslušenstva a zobral v časti úrokov z omeškania žalobu späť , za obdobie od januára 2010 do apríla 2014 pokiaľ si ich uplatnil aj s DPH. Súd na pojednávaní dňa 1. 2. 2018 pripustil zmenu petitu v časti príslušenstva a vo zvyšku úroku z omeškania konanie zastavil. K námietke aktívnej legitimácie žalobcu právny zástupca žalobcu uviedol, že účelom ust. § 59a Obch. zák. bolo zabezpečiť kontrolu ekvivalencie nadobudnutého majetku spoločnosti s r.o. alebo a.s. ,ktorý získala zmluvou od zakladateľov alebo od spoločníkov. Zároveň malo ust. plniť informačnú úlohu vo vzťahu k prípadným veriteľom , ostatným spoločníkom alebo zakladateľom, ako aj kontrolnú funkciu . Zákonom č. 87/2015 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa Obch. zák. a iné zák., bolo ust. § 59a novelizované tak , že § 59a sa vzťahuje už len na akciové spoločnosti a prestal platiť vo vzťahu k spoločnostiam s.r.o.. Zák. č. 87/2015 Z.z. nadobudol účinnosť 1. 7. 2015 vo vzťahu k § 59a ods. 5 Obch. zák.. Podľa § 59a ods. 4 Obch. zák. ustanovenia ods. 1 až 3 sa nevzťahujú na zmluvy uzatvorené pri bežnom obchodnom styku. Žalobca kúpnou zmluvou z 28. 12. 2007 , ktorej vklad bol povolený príslušným katastrálnym úradom 21. 2. 2008 nadobudol vlastnícke práva k nehnuteľnostiam , ktoré boli predmetom prevodu , čím v súlade s ust. § 680 ods. 2 Obč. zák. vstúpil do práv pôvodného prenajímateľa. Na tejto skutočnosti nič nemení ani požiadavka upravená v ust. § 59a ods. 1 Obch. zák.. Právnymi prostriedkami právnej ochrany môže byť žaloba podľa § 42a Obč. zák. , ktorou môže úspešne odporovať neúčinnosti právneho úkonu vo vzťahu k sebe a po právoplatnosti rozhodnutia , ktorým bola neúčinnosť vyslovená , môže svoj názor uspokojiť v exekučnom konaní proti predmetu prevodu. Odporovateľnosť je upravená

zákonom ako tzv. relatívna neúčinnosť, čo zároveň znamená, že nepodaním odporovateľnej žaloby v zákonnej trojročnej premlčacej lehote , sa stáva právny úkon účinným a nespochybniteľným. Ďalšími právnymi prostriedkami právnej ochrany , napr. ostatných spoločníkov je právo na náhradu škody proti spoločníkom , resp. štatutárnemu orgánu. Žalobca je toho názoru , že naplnením zmyslu a účelu dikcie ust. § 59a ods. 1 Obch. zák. je len takýto výklad / teleologický/. 27. K bežnej obchodnej činnosti ako faktoru vylučujúceho aplikáciu § 59a ods. 1 Obch. zák. právny zástupca žalobcu uviedol, že samotný Obch. zák. bežný obchodný styk bližšie neupravuje. Správne bude vykladať bežnú obchodnú činnosť spoločnosti ako podnikanie vo všeobecnosti a bez obmedzenia a v súlade s oprávneniami , pre ktoré bola zriadená / predmetom činnosti /. Súdno- rozhodovacia prax ustálila, že za bežnú obchodnú / podnikateľskú / činnosť treba považovať činnosť vznikajúcu v súvislosti s ňou. Motívom a podmienkami prevodu nehnuteľností a jej rozdelenia bol podnikateľský zámer skupiny spoločností REFIN / REFIN B.A. s.r.o., REFIN Development , s.r.o. a REFIN S.P. , s.r.o./ , ktorý spočíval vo výstavbe nového objektu - sídla pre všetky spoločnosti skupiny REFIN s tým, že zvyšná časť novopostavenej budovy by bola ponúknutá na prenájom tretím subjektom. Existujúca administratívna budova bola prevedená do vlastníctva spoločnosti REFIN S.P. , s.r.o. a bola určená na následný odpredaj spolu so spoločnosťou , čo je účtovne daňovo výhodnejšie ako predaj nehnuteľnosti samotnej. Kúpna cena mala tvoriť jeden zo zdrojov financovania výstavby novej administratívnej budovy. Obmedzenia upravené v ust. § 59a ods. 1 Obch. zák. sa na spoločnosť s r.o. prijatím zák. č. 87/2015 Z.z. nevzťahujú. Neúčinnosť právneho úkonu možno napadnúť odporovacou žalobou, ktorú je možne podať len do 3 rokov , ide o prekluzívnu lehotu. Žalovaný sa nikdy nedomáhal právne relevantným spôsobom neúčinnosti kúpnej zmluvy. Nadobudnutím účinnosti zák. č. 87/2015 Z.z. sa ani nemôže úspešne domáhať aplikácie medzičasom zrušeného ust. § 59a ods. 5 Obch. zák. v znení pred účinnosťou zák. č. 87/2015 Z.z.. Kúpna zmluva , ktorou žalobca nadobudol vlastníctvo k predmetu prevodu je platná a účinná nielen vo vzťahu medzi jej účastníkmi , ale aj vo vzťahu k tretím osobám, teda aj k žalovanému. 28. Z prednesu právneho zástupcu žalovaného na pojednávaní dňa 1. 2. 2018 vyplýva , že kúpna zmluva podliehala režimu podľa § 59a Obch. zák.. Žalobca si však nesplnil povinnosť podľa § 59a Obch. zák. t.j. nezaložil kúpnu zmluvu a znalecký posudok , ktorý by stanovoval hodnotu predmetu kúpnej zmluvy do zbierky listín OR. V dôsledku porušenia tejto povinnosti kúpna zmluva nenadobudla obligačnoprávne účinky. Nakoľko kúpna zmluva nenadobudla obligačnoprávne účinky nemohla logicky nadobudnúť ani vecnoprávne účinky v podobe prevodu vlastníckeho práva. To znamená, že na základe kúpnej zmluvy sa žalobca nestal vlastníkom časti predmetu nájmu a teda na neho neprešlo ani právo požadovať nájomne od žalovaného. Argument žalobcu , že sa táto povinnosť sa na kúpnu zmluvu nevťahuje preto, lebo zákonodarca o 8 rokov neskôr po uzavretí kúpnej zmluvy prijal novelu , v zmysle ktorej sa táto povinnosť už nevzťahuje na spoločnosti s r.o. je irelevantný. Podstatné je to, že táto povinnosť existovala a na žalobcu ako aj na spoločnosť REFIN B.A. sa táto povinnosť vzťahovala v čase uzavretia kúpnej zmluvy. 29. K bežnému obchodnému styku právny zástupca žalovaného uviedol, že išlo o obchod , ktorý nespadal do predmetu činnosti žalobcu, ani dokonca do predmetu činnosti REFIN B.A.. Žalobca nepreukázal, že by uzatváranie obdobných kúpnych zmlúv , ktorých predmetom je prevod nehnuteľnosti bolo jeho obvyklou pravidelnou a opakovanou činnosťou. Žalovaný zastáva názor, že kúpna zmluva nebola uzavretá za trhových podmienok / jedným zo znakov bežného obchodného styku je to, že sa predmet kúpy predáva za trhových podmienok/, v tomto prípade kúpna zmluva nespĺňala trhové podmienky pokiaľ ide o cenu prevádzaných nehnuteľnosti. Žalovaný je presvedčený , že priestory boli kúpnou zmluvou predané výrazne pod trhovú cenu. Ďalšou neštandardnou situáciou je nulové zabezpečenie pohľadávky na zaplatenia kúpnej ceny. 30. Právny zástupca žalobcu v rámci pojednávania dňa 1. 2. 2018 uviedol, že zotrváva na svojich prednesoch , neúčinnosť podľa vtedy platnej úpravy sa dala kedykoľvek odstrániť aj dodatočným vložením požadovaných listín do obchodného registra .K námietke platnosti znenia ust. § 59a ods.5 Obch. zák. uviedol, že súd vždy rozhoduje na základe skutkové a právneho stavu v čase rozhodovania. Poukázal tiež na to, že túto účelovú konštrukciu žalovaný použil až potom, čo z ust. § 59a ods. 5 Obch. zák. bolo vypustené , že sa vzťahuje na spoločnosti s r.o.. Zákon č. 87/2015 Z.z. bol prijatý v NR SR dňa 23.04.2015 a publikovaný bol v zbierke zákonov 4. až 5. 5. 2015. Aj keby sa na kúpnu zmluvu vzťahovala žalovaným tvrdená neúčinnosť , táto zanikla účinnosťou novely Obch. zák. vykonanej zákonom č. 87/2015 Z.z.. Je teda neaplikovateľná. Na otázku právneho zástupcu žalovaného , koľko kúpnych zmlúv uzatvorila spoločnosť REFIN S.P. v priebehu rokov 2007 - 2009 štatutárny zástupca žalobcu uviedol, že spoločnosť žalobcu bola založená ako čistá projektová

spoločnosť, a na základe toho bolo jej povinnosťou uzatvoriť len 1 zmluvu, a to konkrétne zmluvu na kúpu časti nehnuteľnosti so záujmom zriadiť sídlo spoločnosti a rozvíjať aktivitu. 31. Právny zástupca žalovaného v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 18. 4. 2018 uviedol, že kúpna zmluva bola uzatvorená v decembri 2007 , vklad od katastra v prospech žalobcu bol povolený vo februári 2008 . Obe skutočnosti nastali v čase, keď sa § 59a Obch. zák. vzťahoval aj na s.r.o. - to znamená, že sa vzťahoval aj na žalobcu, aj na spoločnosť REFIN B.A. a aj na medzi nimi uzatvorenú kúpnu zmluvu. Z uvedeného je zrejmé , že na kúpnu zmluvu sa vzťahovala povinnosť podľa § 59a Obch. zák. . Keďže táto povinnosť nebola splnená v čase povolenia vkladu vlastníctva k nehnuteľnostiam do katastra v prospech žalobcu , kúpna zmluva nebola v uvedenom čase obligačnoprávne účinná. Na základe obligačnoprávnej neúčinnej kúpnej zmluvy nemohol žalobca nadobudnúť a ani nenadobudol vlastníctvo k podzemným garážam a k pozemkom. Hoci príslušná správa katastra povolila vklad vlastníctva k nehnuteľnostiam v prospech žalobcu , tento vklad je zjavne vecne nesprávny a nemohol vyvolať vecnoprávne účinky kúpnej zmluvy . Novela Obch. zák. č. 87/2015 Z.z. upravuje právne vzťahy iba odo dňa nadobudnutia jej účinnosti do budúcnosti, nie spätne. V ostatnom odkázal na svoje vyjadrenie zo dňa 26. 8. 2016. 32. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy uviedol, že táto nebola uzatvorená v bežnom obchodnom styku. Žalobca ani spoločnosť REFIN B.A. nemali v čase uzavretia kúpnej zmluvy v obchodnom registri zapísaný ako predmet podnikania nákup a predaj nehnuteľností . Z toho vyplýva, že kúpna zmluva nespĺňa základnú všeobecnú podmienku na to, aby mohla byť považovaná za právny úkon realizovaný v bežnom obchodnom styku. Výnimočne môžu byť aj iné právne úkony podnikateľa než tie, ktorými realizuje predmet svojho podnikania posúdené ako bežný obchodný styk. Pod túto výnimku spadajú iba také právne úkony podnikateľa, ktoré súvisia s výkonom jeho podnikateľskej činnosti a ktoré zároveň podnikateľ vykonáva bežne . Kúpna zmluva takouto výnimkou nie je, čo potvrdil aj štatutárny zástupca žalobcu , keď uviedol, že kúpna zmluva bola jedinou zmluvou o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti , ktorú žalobca počas svojej existencie doposiaľ uzavrel. Namietal ďalej , že kúpna zmluva nezodpovedá trhovým podmienkam , obsahuje neštandardný mechanizmus platenia kúpnej ceny a neobsahuje žiadne zabezpečenie pohľadávky spoločnosti REFIN B.A. voči žalobcovi na zaplatenie kúpnej ceny. v ostatnom zotrval na svojich ústnych aj písomných prednesoch. 33. K písomnému vyjadreniu žalovaného zo dňa 18. 4. 2018 právny zástupca žalobcu uviedol, že neúčinnosť právneho úkonu nenastala priamo zo zákona, tejto neúčinnosti je potrebné sa dovolať v premlčacích lehotách a nemôže byť riešená v inom spore ako predbežná otázka, tak ako sa domnieva žalovaný. Pod bežnou obchodnou činnosťou nemožno chápať len opakujúcu činnosť, ale činnosť podnikateľskú alebo obchodnú aj jednorazovú. Či ide o bežnú obchodnú činnosť treba posudzovať z hľadiska nielen predmetu činnosti danej spoločnosti, ale aj z okolnosti konkrétneho prípadu . Poukázal na to, že snaha spoločnosti postaviť si vlastné sídlo a zvyšok nevyužitých priestorov ponúknuť na komerčný prenájom je bežnou obchodnou činnosťou . Nesúhlasil, že spoločnosť majúca túto snahu musí mať v predmete činnosti nákup a predaj nehnuteľnosti , keďže základným predpokladom pre naplnenie tejto snahy je jednorazový nákup pozemku a dostatok financií na výstavbu. Tlmočené výhrady k obsahu kúpnej zmluvy ako cena či zabezpečovacie prostriedky nepovažuje žalobca za relevantné vzhľadom na zásadu zmluvnej voľnosti. K argumentu žalovaného o nízkej cene predávaných garáží a jeho dôkazom o komerčných predajoch garáží uviedol, že v danom prípade predmetom kúpy bol pozemok ako stavebná parcela so stavbou ktorý musí ustúpiť k pripravovanej výstavbe na jej mieste . 34. K vyjadreniu právneho zástupcu žalobcu právny zástupca žalovaného uviedol, že je potrebné odlíšiť neúčinnosť právneho úkonu ako právny následok odporovateľnosti právneho úkonu , pretože v danom prípade ide o osobitnú neúčinnosť ktorá nastáva priamo zo zákona a súd na ňu musí prihliadať bez ohľadu na to , koľko času prejde po uskutočnení právneho úkonu / ex offo / . Pokiaľ ide o výklad novely zákona č. 87/2015 Z.z. nespochybnil, že po novele Obch. zák. že je možný aj taký výklad , že od 01. 01. 2016 aj zmluvy uzatvorené v minulosti nadobudli od 01. 01. 2016 obligačno- právnu účinnosť . Tento právny argument je však na účely tohto sporu irelevantný , pretože podstatné je, či vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech spoločnosti žalobcu bol vykonaný v r. 2008 ,kedy sa povinnosť podľa § 59a Obch. zák. vzťahovali aj na žalobcu aj na druhu zmluvnú stranu z kúpnej zmluvy . Nakoľko nedošlo k splneniu tejto povinnosti podľa § 59a Obch. zák. , kúpna zmluva nebola obligačno- právne účinná v čase , keď bol povolený vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedených v kúpnej zmluve. Na základe takto neúčinnej kúpnej zmluvy nemohlo za žiadnych okolností v r. 2008 na základe vkladu do katastra dôjsť k prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na žalobcu.

35. Z listinného dokladu - Dohody o správne nehnuteľností zo dňa 28. 12. 2077 / č. l. 2010-2012/ vyplýva, že medzi žalobcom a spoločnosťou REFIN B. A. bola uzatvorená dohoda o správe nehnuteľností, predmetom ktorej bola o.i. povinnosť žalobcu ako budúceho vlastníka spravovať objekt garáží a skladov v rozsahu povinností vlastníka nehnuteľností odo dňa 1. 1. 2008, ďalej v rámci správy prijímať odplatu za nájom a služby s tým spojené od tretích subjektov a vystaviť faktúry na tieto tretie subjekty. 36. Z listinného dokladu - Potvrdenie Okresného súdu Bratislava I, obchodný register zo dňa 17. 8. 2015 / č. l. 412 -413/ vyplýva, že spoločnosť žalobcu nezaložila do zbierky listín v zmysle zák. č. 513/1991 Zb. kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 28. 12. 2007 medzi REFIN B. A. s.r.o./ v pozícii predávajúceho / a žalobcu / v pozícii kupujúceho / , predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k pozemkom parc. č. XXXXX/XX a parc. č. XXXXX/XXX a k stavbe súp. č. XX, ktoré sa nachádzajú v k.ú. D., G. Q. I., zapísané na LV č. XXX, kúpnu zmluvu uzatvorenú dňa 12. 12. 2007 medzi REFIN B. A. s.r.o./ v pozícii predávajúceho / REFIN S. P. s.r.o./ v pozícii kupujúceho / , predmetom ktorej je prevod vlastníckeho práva k pozemkom parc. č. XXXXX/XX a parc. č. XXXXX/XX a k stavbe súp. č. XX, ktoré sa nachádzajú v k.ú. D., okres Q. I., zapísané na LV č. XXX, Znalecký posudok vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty majetku - nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom pre okres Q. I., obec Q. - L..Č.. D. , k.ú. D. takto: Pozemky : LV XXX, parc. č. XXXXX/XX o výmere 964 m2 zastavané plochy a nádvoria LV XXX parc. č. XXXXX/XXX o výmere 1028 m2 zastavané plochy a nádvoria Stavba: LV XXX, súp. č. XX , na parc. č. XXXXX/XX, podzemné garáže,

Znalecký posudok vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty majetku - nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností vedenom pre okres Q. I., obec BA - L..Č.. D., k.ú. D. takto: Pozemky: LV XXX, parc. č. XXXXX/XX o výmere 1653 m2 zastavané plochy a nádvoria LV XXX parc. č. XXXXX/XX o výmere 955 m2 zastavané plochy a nádvoria Stavba: LV XXX, súp. č. XX , na parc. č. XXXXX/XX, administratívna budova,

37. Z listinného dokladu - z výpisu z obchodného registra spoločnosti žalobcu / č. . 414 / súd zistil, že od 27. 3. 2004 do 9. 6. 2008 bol spoločníkom žalobcu I.. arch. T. U. s vkladom 160.000,-Sk / splatené 160.000,-Sk /. 38. Z listinného dokladu - z výpisu z obchodného registra spoločnosti REFIN B. A. s.r.o. / č. l. 415/ súd zistil, že od 28. 5. 2004 je spoločníkom žalobcu I.. arch. T. U. s vkladom 200.000,-Sk / splatené 200.000,-Sk /. 39. Podľa § 1 ods. 1 ods. 2 Obch. zák. tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad , na ktorých spočíva tento zákon. 40.Podľa § 3 ods. 1 až 3 zákona 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, účinného v čase uzatvorenia nájomnej zmluvy, prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému zmluvou o nájme. Nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Miestnosti určené na prevádzkovanie obchodu a služieb možno prenajímať iba po predchádzajúcom súhlase národného výboru. Pokiaľ národný výbor do 15 dní od prijatia žiadosti o veci nerozhodne, predpokladá sa, že súhlas bol udelený. Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Pri nebytových priestoroch v objektoch, s ktorými hospodári bytová organizácia založená národným výborom, možno zmluvu na určitý čas uzavrieť najdlhšie na dva roky, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. 41. Podľa § 5 ods. 1 až 3 zákona 116/1990 Zb., ak nie je dohodnuté inak, prenajímateľ je povinný odovzdať nebytový priestor nájomcovi v stave spôsobilom na dohovorené alebo obvyklé užívanie, v tomto stave ho na svoje náklady udržiavať a zabezpečovať riadne plnenie služieb, ktorých poskytovanie je s užívaním nebytového priestoru spojené. Nájomca je oprávnený užívať nebytový priestor v rozsahu dohodnutom v zmluve. Nájomca je povinný uhrádzať náklady spojené s obvyklým udržiavaním.

42.Podľa § 663 Obč. zák., nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. 43. Podľa § 664 Obč. zák. ,prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať. 44. Podľa § 671 ods. 1 Obč. zák. nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. 45. Podľa § 59a ods. 1 až ods. 5 Obch. zák. činného od 1. 3. 2007 do 31. 12. 2007 , ak spoločnosť nadobúda majetok na základe zmluvy uzatvorenej s jej zakladateľom alebo spoločníkom za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania, musí byť hodnota predmetu zmluvy určená znaleckým posudkom. Táto zmluva nemôže nadobudnúť účinnosť skôr, ako bude uložená spolu so znaleckým posudkom v zbierke listín. Ak je na účinnosť zmluvy potrebný zápis do osobitnej evidencie podľa osobitného zákona, musí byť zmluva spolu so znaleckým posudkom uložená do zbierky listín pred zápisom do osobitnej evidencie. (2) Ak spoločnosť uzatvára zmluvu podľa odseku 1 v lehote dvoch rokov odo dňa vzniku spoločnosti, musí túto zmluvu vopred schváliť valné zhromaždenie spoločnosti. (3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 sa primerane použijú aj na zmluvy, ktoré spoločnosť uzatvára s osobami, ktoré sú blízke zakladateľom alebo spoločníkom spoločnosti alebo ktoré sú ovládajúcimi osobami alebo ovládanými osobami zakladateľov alebo spoločníkov spoločnosti, a ak spoločnosť nadobúda majetok za protihodnotu vo výške najmenej 10 % hodnoty základného imania. (4) Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa nevzťahujú na zmluvy uzatvorené pri bežnom obchodnom styku, na nadobudnutie majetku podľa rozhodnutia súdu alebo správneho orgánu a na majetok nadobudnutý na burze za cenu rovnajúcu sa kurzu, ktorý zodpovedá v tom čase danej ponuke a dopytu. (5) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa vzťahujú na spoločnosť s ručením obmedzeným a na akciovú spoločnosť. 46. Podľa § 116 Obč. zák. blízkou osobou je príbuzný v priamom rade , súrodenec a manžel., iné osoby v pomere rodinnom alebo obdobnom sa pokladajú za osoby sebe navzájom blízke, ak by ujmu , ktorú utrpela jedna z nich , druhá dôvodne pociťovala ako vlastnú ujmu. 47. Podľa § 66a ods. 1 až 4 Obch. zák. (1) Ovládaná osoba je spoločnosť, v ktorej má určitá osoba väčšinový podiel na hlasovacích právach preto, že má podiel na spoločnosti alebo akcie spoločnosti, s ktorými je spojená väčšina hlasovacích práv, alebo preto, že na základe dohody s inými oprávnenými osobami môže vykonávať väčšinu hlasovacích práv bez ohľadu na platnosť alebo na neplatnosť takejto dohody /§ 186a /. (2) Ovládajúca osoba je osoba, ktorá má v ovládanej osobe postavenie podľa odseku 1. (3) Podiel na hlasovacích právach podľa odseku 1 sa zvyšuje o hlasovacie práva a) spojené s podielmi na ovládanej osobe alebo s akciami ovládanej osoby, ktoré sú v majetku iných osôb ovládaných priamo alebo sprostredkovane ovládajúcou osobou, b) vykonávané inými osobami vo vlastnom mene na účet ovládajúcej osoby. (4) Podiel na hlasovacích právach podľa odseku 1 sa znižuje o hlasovacie práva spojené s podielmi na ovládanej osobe alebo s akciami ovládanej osoby, ak a) ich ovládajúca osoba vykonáva na účet inej osoby, ako je osoba ňou priamo alebo sprostredkovane ovládaná alebo osoba ju ovládajúca, b) tieto podiely alebo akcie sú prevedené na ovládajúcu osobu ako zábezpeka a ovládajúca osoba je povinná pri výkone hlasovacích práv riadiť sa pokynmi osoby, ktorá poskytla zábezpeku. 48. Podľa § 191 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku/ C. s. p. / dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo

prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak.

49. Súd vyhodnotil žalobou uplatnený nárok v súlade s predloženými dôkazmi ako aj citovanými zákonnými ustanoveniami a dospel k záveru, že tento nie je dôvodný a preto žalobu zamietol . Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia istiny 401.573,62,-€ / neskôr rozšírenej žaloby / s príslušenstvom titulom neuhradenia nájomného za prenájom nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu. Žalobca v konaní tvrdil, že je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. D. a zapísaných na LV č. XXX vedenom Správou katastra pre hl. mesto SR Q. ako parc. č. XXXXX/XX, o výmere 964 m2 - zastavané plochy a nádvoria spolu so stavbou súp. č. XX - podzemné garáže a parc. č. XXXXX/XXX, o výmere 1.028 m2 - zastavané plochy a nádvoria. V konaní žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný je nájomcom časti podzemných garáží i nadzemných parkovísk. Žalovaný sa stal nájomcom častí nehnuteľností vo vlastníctve žalobcu na základe nájomnej zmluvy z 24. 9. 2003 v znení dodatkov č. 1 až 5. Zmluvu o nájme uzatvorili právni predchodcovia oboch sporových strán. Žalobca sa stal vlastníkom nehnuteľností tvoriacich prevažnú časť súčasného predmetu nájmu na základe kúpnej zmluvy z 28. 12. 2007 , ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený kompetentným orgánom dňa 21. 2. 2008. 50. Žalovaný v konaní namietal personálne prepojenie pri kúpnej zmluve zo dňa 28. 12. 2007, na základe ktorej sa mal žalobca stať vlastníkom nehnuteľností, tak predávajúceho / spoločnosť REFIN B. A. s.r.o./ ako aj kupujúceho/ žalobcu / a to osobou I.. arch. T. U. , ktorý mal ovládať obe spoločnosti a poukazoval na ust. § 59a Obch. zák. , ktorý sa podľa žalovaného na prevod vzťahoval. Žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu. 51. Súd ako prvé v konaní skúmal otázku aktívnej legitimácie žalobcu a dospel k záveru, že žalobca v konaní nie je aktívne legitimovaný a preto žalobu zamietol. 52. Pod vecnou legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiaden z účastníkov konania nenamieta. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotného oprávnenia alebo o ktorom žalobca tvrdí je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, nie je nositeľom oprávnenia alebo povinnosti, o ktorých sa koná. /rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009/.

53. Z hľadiska zisteného skutkového stavu a v nadväznosti na žalovaným tvrdené skutočnosti súd uvádza, že ust. § 59 a Obch. zák. platného v čase uzavretia kúpnej zmluvy / 28. 12. 2007/ sa na žalobcu vzťahoval. Za irelevantnú považoval súd námietku žalobcu, že zákonom č. 87/2015 Z.z. , ktorým sa mení a dopĺňa Obch. zák. bolo ust. § 59a ods. 5 novelizované v znení, že toto ust. sa vzťahuje už len na akciové spoločnosti. Súd sa stotožnil s argumentáciou žalovaného, že kúpna zmluva podliehala režimu podľa § 59a Obch. zák.. Žalobca si však nesplnil povinnosť podľa § 59a ods. 1 Obch. zák. t.j. nezaložil kúpnu zmluvu a znalecký posudok , ktorý by stanovoval hodnotu predmetu kúpnej zmluvy do zbierky listín , čo ani nebolo v konaní sporné. V dôsledku porušenia tejto povinnosti kúpna zmluva nenadobudla účinnosť, z čoho vyplýva, že žalobca sa v nestal vlastníkom predmetu nájmu a teda na neho neprešlo ani právo požadovať nájomne od žalovaného. Táto povinnosť v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy existovala a na žalobcu ako aj na spoločnosť REFIN B.A. s.r.o. sa vzťahovala a účinnosťou novely / zák. č. 87/2015 Z.z. / nezanikla . V danom prípade ide o osobitnú neúčinnosť , ktorá nastáva priamo zo zákona a súd na ňu musí prihliadať ex offo . 54. Z výpisu z obchodného registra žalobcu a spoločnosti REFIN B. A. s.r.o. / č. l. 414-415 / vyplýva že I.. arch. T. U. bol v čase podpisu kúpnej zmluvy jediným spoločníkom spoločnosti REFIN B. A. s.r.o s vkladom 200.000,-Sk a zároveň zakladateľom spoločnosti žalobcu a tak isto spoločníkom žalobcu s vkladom 160.000,-Sk. Z listinného dokladu - z potvrdenia Okresného súdu Bratislava I, obchodný register / č. l. 412 / taktiež vyplýva, že nedošlo k založeniu kúpnej zmluvy a znaleckého posudku do zbierky listín pred vkladom do katastra, túto skutočnosť nie je možné dodatočne napraviť, nakoľko vloženie do zbierky listín má predchádzať vkladu do Katastra nehnuteľností. Kúpna cena za prevádzanú nehnuteľnosť presahovala 10% základného imania žalobcu, celkovo bola vo výške 8.830.000,- Sk bez

DPH, pričom základné imanie v tom čase bolo 200. 000,- Sk. V kontexte vyššie uvedeného má súd za to, že boli splnené podmienky pre aplikáciu ust. § 59a ods. 3 Obch. zák. 55. Žalobca namietal o.i. aplikáciu ust. § 59a Obch. zák. aj z dôvodu , že ust. ods. 1 až 3 sa nevzťahuje na zmluvy uzatvorené pri bežnom obchodnom styku. Čo treba rozumieť pod pojmom " bežný obchodný styk ", zákon bližšie nedefinuje. Posúdenie otázky , či ide o zmluvu uzavretú v rámci bežného obchodného styku alebo nad rámec obvyklého hospodárenia spoločnosti, je vždy individuálne a závisí od konkrétnych okolností každého jednotlivého prípadu. Z výpisu z obchodného registra žalobcu vyplýva, že žalobca nemá v predmete činnosti kúpu ani predaj nehnuteľností, zo strany žalobcu išlo o obchod / kúpna zmluva /, ktorý nespadal do predmetu jeho činnosti ani do predmetu činnosti spoločnosti REFIN B.A. s.r.o.. Žalobca v konaní nepreukázal, že by uzatváranie obdobných kúpnych zmlúv , ktorých predmetom je prevod nehnuteľnosti bolo jeho obvyklou pravidelnou a opakovanou činnosťou, túto skutočnosť nepotvrdil ani štatutárny zástupca žalobcu, ktorý naopak uviedol ,že predmetná kúpna zmluva bola jedinou takouto zmluvou, ktorú žalobca uzatvoril. Kúpna zmluva bola uzatvorená v decembri 2007 , vklad od katastra v prospech žalobcu bol povolený vo februári 2008 . Obe skutočnosti nastali v čase, keď sa § 59a Obch. zák. vzťahoval aj na spoločnosť s ručením obmedzeným. To znamená, že sa vzťahoval aj na žalobcu, aj na spoločnosť REFIN B.A. s.r.o. a aj na medzi nimi uzatvorenú kúpnu zmluvu. Za podstatné je potrebné ešte uviesť, že novela Obch. zák. , konkrétne zák. č. 87/2015 Z.z. upravuje právne vzťahy iba odo dňa nadobudnutia jej účinnosti do budúcnosti, nie spätne. 56 . Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a vykonané dokazovanie je súd toho názoru, že v prejednávanej veci sa jedná o odplatnú zmluvu / kúpna zmluva / , na ktorú sa vzťahoval právny režim ust. § 59a Obch. zák. , preto k nadobudnutiu účinnosti zmluvy bolo nevyhnutné ohodnotenie predmetu zmluvy znaleckým posudkom a jeho uloženie spolu so zmluvou do obchodného registra / zbierky listín /. Nakoľko nedošlo k ich uloženiu , zmluva bola uzatvorená platne , avšak vzhľadom na ust. § 59a Obch. zák. , ktoré má kogentnú povahu , zmluva doposiaľ nenadobudla účinnosť. Uzatvorenie kúpnej zmluvy na nehnuteľnosť nepatrilo k bežnému obchodnému styku žalobcu, kde bolo potrebné vychádzať z predmetu činnosti žalobcu , ktorý má zapísaný v obchodnom registri ako aj konkrétnych okolností prípadu, kde sám konateľ žalobcu uviedol, že sa jednalo o jedinú takto uzatvorenú zmluvu zo strany žalobcu a vzhľadom na predmet činnosti žalobcu uvedený v obchodnom registri, nemožno vyvodiť záver, že sa jedná o bežnú obchodnú činnosť aj napriek tvrdeniu žalobcu, že to bolo z dôvodu vybudovania nového sídla spoločnosti žalobcu ako aj ďalších spoločnosti patriacich do skupiny REFIN. 57. Súd na záver dodáva, že z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR aj Ústavného súdu SR vyplýva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného teda tak prvostupňového ako aj odvolacieho, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka konania na spravodlivý proces. 58. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní plný úspech, súd mu priznal náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %. 59. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p. po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z.).