Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Tos/27/2018

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Tencera a sudcov JUDr. Martina Žovinca a sudcov Mgr. Kristíny Ferencziovej, v trestnej veci odsúdenej E. C., pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 odsek 1 písmeno c), písmeno d) Trestného zákona, o sťažnosti odsúdenej proti uzneseniu Okresného súdu Piešťany zo dňa 10.1.2018, č. k. 16Nt/41/2017-76, na neverejnom zasadnutí dňa 26.4.2018, takto

rozhodol:

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku sa sťažnosť odsúdenej E. C., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením Okresný súd Piešťany dňa 10.1.2018, č. k. 16Nt/41/2017-76 rozhodol tak, že podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku návrh odsúdenej E. C., na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 16T/49/2016 zamietol.

Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že súdu bol dňa 14.06.2017 doručený návrh odsúdenej E. C. v zastúpení splnomocnenou advokátkou na povolenie obnovy konania v trestnej veci Okresného súdu Piešťany sp. zn. 16T/49/2016 z dôvodu, že zaistené drogy pri domovej prehliadke nepatrili jej, hoci sa k ich vlastníctvu priznala aj po vykonaní znaleckého dokazovania, pričom ku skutku sa doznala len z dôvodu, že si chcela uchovať vzťah s K. H. s úmyslom zachovať rodinu, keďže jej pomáhal s výchovou imobilnej dcéry. Páchateľom skutku však bol K. H.. K. H. súdu dňa 21.06.2017 doručil oznámenie, že skutok, za ktorý bola odsúdená E. C., nespáchala. Na políciu sa prišla prihlásiť až po vykonaní domovej prehliadky po tom, čo bol pri nej on zadržaný, keďže ona dovtedy nebola trestaná. Akcia N. bola zameraná na neho, čo vyplýva aj z uznesenia. E. C. v krvi nebola zistená prítomnosť omamných ani psychotropných látok, ale jemu áno, keďže je užívateľom omamných látok. E. C. vedela, že on je v podmienke, preto sa ku skutku priznala, aby jemu zabezpečila slobodu.

Súd rozhodoval o návrhu na povolenie obnovy konania na verejnom zasadnutí, keď po oboznámení návrhu odsúdenej na povolenie obnovy konania, písomného oznámenia svedka K. H., hodnotenia, podstatného obsahu uznesenia Okresného súdu Trnava 0Tp/43/2017 zo 14.04.2017, podstatného obsahu uznesenia Krajského súdu v Trnave 5Tpo/31/2017 z 25.04.2017, pripojeného spisu Okresného súdu Piešťany sp. zn. 16T/49/2016 a z neho najmä výpovede obvinenej C., výpovede svedka K. H., rozsudku I. stupňa, odvolania obžalovanej, uznesenia o späťvzatí odvolania a podstatného obsahu spisu ohľadom podaného návrhu a aktuálneho odpisu z registra trestov na odsúdenú zistil, že nie sú splnené podmienky obnovy konania.

Súd v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval, že neboli splnené zákonné podmienky na povolenie obnovy konania. Z vykonaného dokazovania na verejnom zasadnutí vyplynulo, že odsúdená aj svedok K. H. vypovedali o trestnej činnosti odlišne ako v pôvodnom konaní 16T/49/2016, v ktorom boli v pozícii

obvinenej, resp. svedka vypočutí. V danom prípade tak dôkazmi súdu skôr neznámymi boli dôkazy, ktoré boli síce v pôvodnom konaní už vykonané, ale tieto mali nový obsah. Odsúdená sa v prípravnom konaní v pôvodnom konaní k trestnej činnosti opakovane priznala, opísala kedy, kde a aké drogy získala, pričom už v tom čase uviedla, že konzumentkou drog nie je. Na tejto svojej výpovedi odsúdená zotrvala aj po znaleckom dokazovaní, keď v jej krvi drogy zistené neboli. Súd uznal vinu odsúdenej na základe jej vyhlásenia o vine, jej priznania sa v prípravnom konaní ako aj skutočnosti, že znaleckým skúmaním bola na steroch z jej rúk zistená prítomnosť stôp kokaínu, hoci v krvi jej prítomnosť drog zistená nebola. K tomuto treba dodať, že odsúdená ešte pri rozhodovaní o vzatí do väzby dňa 14.4.2017 v konaní pred Okresným súdom Trnava vo veci 0Tp/43/2017 uviedla, že v roku 2016 to boli jej drogy, za ktoré bola odsúdená. Až dňa 13.6.2017 prostredníctvom obhajkyne podala návrh na obnovu konania, kde trestnú činnosť poprela s tým, že tejto sa dopustil jej druh K. H., na čom zotrvala aj na verejnom zasadnutí. Svedok K. H. v prípravnom konaní vo veci 16T/49/2016 využil svoje právo nevypovedať vo vzťahu k odsúdenej, ktorá je jeho priateľka a po znaleckom dokazovaní, kedy mu v krvi bola zistená prítomnosť drog, poprel, že by bol ich užívateľom a tieto vedome užil. Z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Trnava vo veci 0Tp/43/2017 zo dňa 14.04.2017 vyplýva, že K. H. vo výpovedi uviedol, že drogy neberie. K návrhu odsúdenej K. H. dňa 21.06.2017 doručil súdu vyjadrenie, kde uviedol, že drogy, ktoré boli zaistené pri domovej prehliadke, a k držbe ktorých sa priznala odsúdená v konaní 16T/49/2016, patrili jemu, nakoľko bol užívateľom omamných látok a jeho priateľka trestnú činnosť zobrala na seba, aby jemu zabezpečila slobodu, keďže bol v skúšobnej dobe podmienečného prepustenia z výkonu trestu.

Okresný súd tak konštatoval, že vzhľadom k tomu, že oba dôkazy, tak výpoveď odsúdenej aj svedka K. H. boli v pôvodnom konaní vykonané, avšak na verejnom zasadnutí mali tieto výpovede iný obsah, museli byť predmetom hodnotenia v konaní o povolení obnovy konania aj dôvody, na základe ktorých došlo k obsahovej zmene výpovede. (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 72/1980). Súd tak v rámci rozhodovania o povolení obnovy konania vyhodnocoval aj dôvody zmeny výpovede odsúdenej a svedka. V prvom rade poukázal na ich blízky vzťah, keďže ide o druha a družku a ich aktuálna situácia vo vzťahu, resp. na okolnosť, že sú obaja vo väzbe za drogovú trestnú činnosť, kde im obom ako recidivistom hrozí vysoký trest, pričom E. C. bola len raz za drogy odsúdená, a to v konaní 16T/49/2016. To môže mať vplyv na zmenu výpovede v tom smere, že v prípade vyvinenia odsúdenej z trestnej činnosti by bola súdená ako prvotrestaná, teda by jej hrozil nižší trest a mohol by odpadnúť aj dôvod väzby, keby za rovnakú trestnú činnosť ako je stíhaná, už nebola odsúdená. Túto skutočnosť podporuje aj fakt, že odsúdená podala návrh na obnovu konania až potom, čo bola Okresným súdom Trnava vzatá do väzby za rovnakú trestnú činnosť. Aj pri hodnotení vierohodnosti výpovedí odsúdenej a svedka má súd pochybnosti o pravdivosti a dôveryhodnosti ich výpovedí na verejnom zasadnutí. Odsúdená sa v prípravnom konaní vo veci 16T/49/2016 ku skutku priznala, aj po vykonaní znaleckého dokazovania, keď v jej krvi drogy zistené neboli, avšak na steroch rúk áno, čo nevylučuje, že si omamné a psychotropné látky zadovážila a prechovávala, za čo aj bola odsúdená. Na druhej strane zmena výpovede odsúdenej po tom, čo bola za rovnakú trestnú činnosť vzatá do väzby, hoci ešte v čase rozhodovania o vzatí do väzby sa k tejto trestnej činnosti sama priznávala, vyvoláva dôvodné pochybnosti o vierohodnosti takto zmenenej výpovede. Vo vzťahu k vierohodnosti výpovede svedka K. H. treba uviesť, že svedok v priebehu celého konania vo veci 16T/49/2016 ako aj v konaní Okresného súdu Trnava 0Tp/43/2017, kde sa rozhodovalo o jeho vzatí do väzby uvádzal, že drogy neužíva, vedome ich nikdy nebral, avšak v podaní na súd k obnove konania aj na verejnom zasadnutí uviedol, že akcia, kde pri domovej prehliadke boli zaistené drogy a on bol zadržaný bola mierená na neho, je užívateľom kokaínu aj marihuany, čo potvrdili aj krvné testy, z čoho jednoznačne vyplýva účelovosť výpovedí K. H., podľa situácie, ktorá je pre neho, resp. jeho priateľku v danom čase priaznivejšia. Okrem toho nie je pravdou, že proti odsúdenej neboli žiadne iné dôkazy ako priznanie, nakoľko na steroch z jej rúk boli zistené stopy kokaínu.

Vyhodnotením vierohodnosti výpovedí odsúdenej a svedka ako aj dôvodov, na základe ktorých došlo k obsahovej zmene ich výpovedí, mal okresný súd za to, že nevyšli najavo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy o sebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi skôr vykonanými odôvodiť iné rozhodnutie o vine. Aktuálne popretie viny odsúdenou a prevzatie zodpovednosti za skutok jej druhom, za existencie dôkazu, že odsúdená mala na steroch z rúk stopy kokaínu, neoslabuje dôvodnosť odsúdenia za zadováženie a prechovávanie drog.

Proti tomuto uzneseniu podala hneď po vyhlásení uznesenia odsúdená sťažnosť. Písomne ju odôvodnila prostredníctvom obhajcu tak, že súd sa nezameral na podstatu konania, či nové skutočnosti a dôkazy sú spôsobilé odôvodniť iné než pôvodné rozhodnutie. Nedocenil dôkazný význam nových dôkazov,

neporovnal doposiaľ vykonané dôkazy s novými. Neprípustne porovnal ich vierohodnosť v pôvodnom konaní s iným obsahovým významom. Neprípustne selektuje kritériá hodnotenia vierohodnosti nových dôkazov, napr. poukazom na blízky vzťah odsúdenej a K. H.. Je logické, že odsúdená podala návrh práve kvôli ďalšiemu trestnému stíhaniu. Pozitívne stery na rukách odsúdenej tiež neznamenajú, že sa skutku dopustila. Môže sa jednať aj o druhotnú kontamináciu. Ak by k takýmto tvrdeniam došlo v pôvodnom konaní, bezpochyby by došlo k odsúdeniu K. H.. Nie je potrebná absolútna istota ale stačí, že súd dospeje k vysokému stupňu pravdepodobnosti, teda k odôvodnenému predpokladu o tom, že na základe nových skutočností a dôkazov môže nastať zmena pôvodného rozhodnutia.

Podľa § 394 ods. 1 Trestného poriadku obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli sami o sebe, alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. Podľa § 399 ods. 2 Trestného poriadku súd návrh na povolenie obnovy konania zamietne, ak nezistí podmienky obnovy konania podľa § 394. Podľa § 192 ods. 1 Trestného poriadku pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Preskúmaním obsahu prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté sťažnosťou odsúdeného, sťažnostný súd zistil, že toto bolo urobené v súlade so zistenými skutočnosťami, na ktoré potom súd I. stupňa správne aplikoval príslušné ustanovenia Trestného poriadku. Okresný súd správne postupoval pokiaľ sa riadil vyššie citovanými zákonným ustanoveniami a obnovu konania v uvedenej trestnej veci nepovolil práve pre absenciu zákonných podmienok.

Aj podľa názoru krajského súdu, skutočnosti a námietky uvádzané odsúdenou, resp. nové výpovede odsúdenej a svedka, nemožno považovať za také, ktoré by boli schopné odôvodniť iné rozhodnutie o vine.

Nemožno súhlasiť so sťažnostnou námietkou obhajoby, že súd nedocenil význam nových skutočností. Sťažnostný súd konštatuje, že prvostupňový súd sa dôsledne vysporiadal so skutočnosťami uvádzanými odsúdenou, vypočul aj svedka H., a správne dospel k záveru, že je potrebné vyhodnotiť tieto výpovede s novým obsahom a vysporiadať sa aj s možnými dôvodmi zmeny výpovedí oboch osôb.

V zmysle § 2 ods.12 Trestného poriadku hodnotenie dôkazov musí súd vykonávať tak, že uváži všetky okolnosti prípadu jednotlivo i v ich súhrne, teda že skúma, či výpoveď svedka je logická, či sa svedok prípadne aj v menej podstatných okolnostiach neodchyľuje od svojej predchádzajúcej výpovede, pričom v prípade odchýlok musí súd otázkou zisťovať, prečo k nim vo výpovedi svedka dochádza. Pri hodnotení dôkazu vychádza z celej výpovede svedka, z rozsahu a závažnosti prípadných rozdielov v jeho výpovediach a z vysvetlení, prečo došlo k týmto rozdielom. Aby mohol potom dôkaz spoľahlivo zhodnotiť, musí vziať do úvahy aj ostatné dôkazy, posúdiť prípadné rozpory medzi nimi, skúmať, prečo k nim dochádza a len tak môže získať bezpečný základ pre skutkové zistenia a pre záver o vine obvineného. Je potom na mieste zohľadniť aj ten aspekt, že sa v danom prípade u odsúdenej a svedka jedná o druha a družku. Rovnako je správny a logický myšlienkový postup súdu keď poukázal na tú skutočnosť, že k zmene výpovede prišlo až po vzatí do väzby v inej trestnej veci.

Tu treba pripomenúť, že odsúdená mení svoje výpovede s tým, že blízky vzťah k svedkovi H. je podľa nej dôvodom prečo vzala vinu na seba. Ale robí tak len do určitého okamihu, pričom si musela byť vedomá aj možných následkov ňou zvoleného spôsobu obhajoby (vrátanie priznania viny). Aj keď prijatie vyhlásenia o vine a záver súdu o vine obžalovaného (v danom prípade už odsúdenej) je samozrejme možné len za predpokladu, že aj ostatné vo veci vykonané dôkazy korešpondujú so skutočnosťami, ktoré z takýchto výpovedí odsúdenej vyplývajú. Správne poukázal okresný súd aj na to, že odsúdená ešte aj v prípravnom konaní pred vzatím do väzby uvádzala, že drogy z roku 2016 boli jej.

Na záver nemožno opomenúť aj tú skutočnosť, že s vyššieuvedenými závermi korešponduje aj to, že svedok H. sa doposiaľ nepriznával k drogám ( v pôvodnom konaní, ani v prípravnom konaní v ktorom bolo rozhodované o ich vzatí do väzby ). Vypovedal, že drogy neberie. Nemenej dôležitá je aj skutočnosť, že odsúdená je dôvodne podozrivá zo spáchania (ďalšej) trestnej činnosti.

Sťažnostný súd tak môže konštatovať v súlade s rozhodnutím prvostupňového súdu, že k obnove konania môžu viesť len skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú spôsobilé odôvodniť iné rozhodnutie o vine. Správnym vyhodnotením skutočností, o ktoré odsúdená opierala svoj návrh na obnovu konania, súd prišiel k záveru, že nie je tu taká skutočnosť alebo dôkaz, ktorý by oprávňoval súd z tohto dôvodu povoliť obnovu konania.

Preto okresný súd postupoval správne, keď návrh odsúdenej na povolenie obnovy konania v zmysle § 399 odsek 2 Trestného poriadku zamietol.

Nakoľko ani krajský súd v postupe okresného súdu nezistil žiadne pochybenia ani porušenia zákona a nezistil ani žiadne iné dôvody pre zmenu I. stupňového rozhodnutia, sťažnosť odsúdenej E. C., ako nedôvodnú v zmysle § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.