Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/48/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobkyne: C. W., G.. XX.XX.XXXX, K. W.O. XXX/X, XXX XX O., právne zastúpená: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sovietskych hrdinov 163/66, 069 01 Svidník, proti žalovanému: Všeobecná úverová banka, a.s. so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpeného: Beňo & partners advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Nám. sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 8C/21/2016 - 43 zo dňa 27.5.2016 takto

rozhodol:

I. Pokračuje v konaní s právnym nástupcom spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130, a to spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155.

II. P o t v r d z u j e s a rozsudok.

III. Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, cit.: „Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 108,14 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 108,14 Eur odo dňa 16.03.2016 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Návrh žalovaného na prerušenie konania zamieta. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške, 123,83 Eur na účet právneho zástupcu žalobkyne, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.“ V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že dňa 9.5.2009 bola uzavretá medzi účastníkmi zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni pôžičku vo výške 350 Eur s tým, že žalobkyňa mala pôžičku splatiť v splátkach vo výške 10 Eur v počte 45. V zmluve absentuje presný údaj o konečnej splatnosti úveru, nakoľko tento nemôže byť uvedený údajom 45 mesiacov. Rovnako nie je v súlade so zákonnou požiadavkou pri uvedení výšky a počtu splátok uvedený správny údaj o výške počte a termínov splácania istiny, úrokov a iných poplatkov tak, ako to predpokladá § 4 ods. 2 písm. i/ zákona č. 258/2001 Z.z.. (ďalej aj „ZoSÚ“). Žalobkyňa by teda mala žalovanému vrátiť len sumu poskytnutého úveru t.j. 350 Eur a keďže mu zaplatila viac - podľa prehľadu obratov 458,14 Eur. Žalovanému tak vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške 108,14 Eur, teda rozdielu medzi úhradami žalovanej a výškou pôžičky. Pohľadávku uplatnenú žalobkyňou súd nepovažoval za premlčanú, mal za to, že je potrebné aplikovať desaťročnú premlčaciu lehotu. K návrhu na prerušenie konania uviedol, že ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. predpokladá takú predbežnú otázku, ktorej predchádzajúce vyriešenie je nutné, aby bolo možné rozhodnúť vo veci samej.

Súd je názoru, že rozhodnutím o zamietnutí návrhu žalovaného na prerušenie konania, bol rešpektovaný účel konania v zmysle § 6 O.s.p., t.j. aby ochrana práv všetkých účastníkov konania bola účinná a rýchla, čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (právo na spravodlivé súdne konanie) a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (právo na to, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov). O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.

2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Namietal nedôslednú aplikáciu ust. § 4 ods. 2 písm. g) a i) Zákona č. 258/2001 Z.z. Má za to, že vychádzajúc z počtu splátok a ich splatnosti je logické, že exaktný údaj o konečnej splatnosti je zhodný s dátumom splatnosti konečnej splátky. Zákon platný a účinný v čase uzavretia zmluvy nevyžadoval samostatné rozpisovanie výšky, počtu a termínov splátok úrokov, istiny a poplatkov. Poukázal na to, že uvedené údaje sú obsiahnuté v splátkovom kalendári. Nesúhlasil s aplikáciou 10 - ročnej premlčacej doby. V odvolaní ďalej citoval judikatúru, ktorá začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby jednoznačne objektivizuje vedomosťou o skutkových okolnostiach, z ktorých možno vyvodiť bezdôvodné obohatenie. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo zmenil a žalobu zamietol. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

3. Po podaní odvolania došlo k zániku spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. výmazom z Obchodného registra ku dňu 1.1.2018. Právnym nástupcom tejto spoločnosti v zmysle Delimitačného protokolu zo dňa 24.1.2018 je Všeobecná úverová banka, a.s. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví. Vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a uvedených skutočností odvolací súd rozhodol v rámci odvolacieho konania podľa § 64 tak, ako je uvedené v prvom výroku tohto rozsudku.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

6. Medzi stranami nebolo sporné, že na úverovú zmluvu sa vzťahuje Zákon č. 258/2001 Z.z.

7. Pre to, aby sa zmluva považovala za bezúročnú a bez poplatkov postačuje neuvedenie čo i len jedného z údajov uvedených v ust. § 4 ods. 2 ZoSÚ. Súd prvej inštancie správne konštatoval, že predmetná zmluva neobsahuje údaj v zmysle § 4 ods. 2 písm. g), t.j. konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru. V zmysle § 4 ods. 2 písm. g) ZoSÚ je tento údaj obligatórnou náležitosťou zmluvy, pričom jeho absencia v zmluve spôsobuje, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Tento údaj musí byť v zmluve výslovne uvedený, nemožno ho vyvodzovať z ďalších zmluvných náležitostí (napr. z počtu splátok úveru). Počet a výška splátok úveru je samostatnou zmluvnou náležitosťou, ktorú nemožno stotožňovať s chýbajúcim údajom o konečnej splatnosti úveru. Nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou pod písm. i/, kde sa uvádza aj počet splátok. Počet splátok teda nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou

úveru a preto pri písm. g) citovaného ustanovenia iný výklad než ten, že konečná splatnosť úveru musí byť určená dátumovo, neprichádza do úvahy. Neobstojí odvolacia námietka žalovaného, že konečnú splatnosť úveru je možné vyvodiť zo zmluvy, nakoľko v zmluve nie je uvedený ani termín splatnosti jednotlivých splátok. Povinnosť uviesť údaj o konečnej splatnosti úveru nemožno považovať za splnenú tým, že vo Všeobecných obchodných podmienkach je uvedený termín splatnosti jednotlivých splátok. Všeobecné obchodné podmienky slúžia na spresnenie a dovysvetlenie práv a povinností zmluvných strán, ktoré z dôvodu ich rozsahu a všeobecnosti nie je potrebné individuálne uvádzať priamo v zmluve. Termín splatnosti splátok je však obligatórnou náležitosťou v zmysle zákona, preto nemôže byť len súčasťou Všeobecných obchodných podmienok. Ak teda v zmluve absentuje uvedenie termínu splatnosti splátok (čo je samo o sebe ďalším dôvodom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru podľa ust. § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ), nemožno ani určiť termín konečnej splatnosti úveru. Navyše uvedenie termínu splatnosti splátok vo Všeobecných obchodných podmienkach spôsobuje neprehľadnosť a spotrebiteľovi de facto znemožňuje získať zrozumiteľné, náležité informácie o základných podmienkach zmluvného vzťahu, do ktorého vstupuje.

8. Bezúročnosť poskytnutého úveru vyplýva aj z toho, že v zmluve absentuje údaj podľa ust. § 4 ods. 2 písm. i) ZoSÚ, t.j. výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. K tejto otázke sa už odvolací súd vyjadril napr. v rozsudkoch č.k. 17Co/122/2017 zo dňa 12.12.2017, 21Co/9/2017 zo dňa 28.11.2017, 3Co/197/2016 zo dňa 24.10.2017, 6Co/53/2016 zo dňa 30.6.2017, 1Co/2/2017 zo dňa 28.6.2017. Klauzula objasňujúca špecifikáciu splátok úveru nielen podľa istiny ale aj úrokov a poplatkov má význam, aby bol jasný údaj, (i) z čoho splátka pozostáva, (ii) či splátka obsahuje aj poplatky, (iii) či neobsahuje poplatky, ktoré nemajú byť zaradené do RPMN), (iiii) či ide o amortizované splácanie alebo bez amortizácie alebo (iiiii) údaj o tom, v ktorých splátkach je výlučne istina a v ktorých len poplatky (pri niektorých typoch úverov sú zmluvy formulované tak, že najprv sa splácajú výlučne úroky a v poslednej splátke istina ) a pod . Podľa názoru odvolacieho súdu špecifikácia splátok úveru má svoj význam aj v tom, že spotrebiteľ má možnosť v prípade sankcie bezpoplatkovosti priamo zistiť, ktorej časti splátky sa táto sankcia týka. Spotrebiteľ má tiež možnosť kontroly, či v splátke použitej na účely výpočtu RPMN nie je uvedený poplatok, ktorý sa do RPMN nesmie započítať. RPMN pritom predstavuje dôležitý údaj o celkových nákladoch na úver. Špecifikácia splátok úveru môže odhaliť aj nekalé obchodné praktiky, ak by nedošlo k naplneniu predzmluvných informácii o splátkach úveru. K odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa rozsudku Súdneho dvora vo veci C-42/2015 odvolací súd dodáva, že na predmetný prípad sa vzťahuje Zákon č. 258/2001 Z.z. a teda aj predchádzajúca smernica o spotrebiteľských úveroch, ktorá nevyžadovala úplnú harmonizáciu a ktorú vo veci C-42/15 Súdny dvor nevykladal (Smernica Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru). Preto odvolací súd predmetnú námietku žalovaného považuje za nedôvodnú. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že zmluva neobsahuje ani údaj podľa § 9 ods. 2 písm. i) ZoSÚ, t.j. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, čo samo o sebe postačuje na to, aby sa úver podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ považoval za bezúročný a bez poplatkov.

9. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že zmluva neobsahuje údaj podľa § 4 ods. 2 písm. g) a i) ZoSÚ, v dôsledku čoho sa úver podľa § 4 ods. 3 ZoSÚ platného a účinného v čase uzavretia zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov, preto má žalobkyňa nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške rozdielu medzi uhradenými splátkami a poskytnutým úverom..

10. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania odvolací súd poznamenáva, že žalovaný ako osoba podnikajúca na finančnom trhu má odbornú prevahu nad spotrebiteľom, ktorému poskytuje svoje služby, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k nemu sa bude správať poctivo. V predmete činnosti má okrem iného i poskytovanie úverov a pôžičiek nebankovým spôsobom, teda jeho povinnosťou bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na poskytovanie úverov. Odvolací súd, pokiaľ ide o včasnosť podania žaloby poukazuje aj na formu zavinenia vzniku bezdôvodného obohatenia, ktorá priamo súvisí s otázkou premlčania. Žalovaný ako subjekt poskytujúci úvery musel vedieť, že neuvedením údajov vyžadovaných ustanovením § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. dôjde na jeho strane k bezdôvodnému obohateniu, v čom možno podľa názoru odvolacieho súdu vidieť úmyselné konanie žalovaného.

Vo vzťahu k začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby odvolací súd uvádza, že zákon pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby predpokladá to, kedy sa dotknutá osoba dozvedela o bezdôvodnom obohatení a kto ho získal. Nie teda čas, od kedy sa dozvedieť mala a mohla s poukazom na to, že mala poznať právo. Právny poriadok slova ,,vedieť mal a mohol" pritom obsahuje v iných prípadoch, no na účely začiatku premlčacej doby ich nestanovil. Každý je povinný poznať právo, no nikomu nemožno nanútiť povinnosť, aby to právo vedel aj správne aplikovať. Existuje preto obava, že nedôsledným výkladom zákonného termínu ,, dozvie" sa, by sa potrel rozdiel medzi objektívnou a subjektívnou dobou. Najzávažnejšie negatívne následky by nastali v prípade rozumovo menej vyspelých osôb, ktorým by sa nanútila povinnosť poznať aplikáciu práva bez ohľadu na úroveň ich mysle.(OGH 3Ob592/77 ,,Na slabomyslenosť podľa § 879 Abs 2 Z 4 ABGB je potrebný menší stupeň slabosti mysle ako taký, ktorý má za následok nesvojprávnosť“. Inými slovami povedané, nemožno prikázať všetkým bez rozdielu úrovne mysle byť ,,advokátom“, aj keď ani u advokátov nemožno vylúčiť, že sa o bezdôvodnom obohatení dozvedia až s odstupom času po vykonaní plnenia. Relevanciu má teda to, od kedy sa dotknutá osoba dozvie, že plniť nemala a nie že plnila.

11. Vo vzťahu k návrhu na prerušenie konania odvolací súd dodáva, že prerušenie už nie je dôvodné, nakoľko Súdny dvor EÚ už vo veci Home Credit Slovakia, a.s. c/ Klára Biróová rozhodol dňa 9.11.2016, pričom, ako už bolo uvedené vyššie, spomínaný rozsudok Súdneho dvora v tomto konaní nemožno použiť.

12. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok postupom podľa § 387 ods. 1 potvrdil, a to aj v súvisiacom výroku o trovách konania.

13. V odvolacom konaní nebol žalovaný úspešný. Naopak fakticky plne úspešný bola žalobkyňa, ktorej vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 . Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní pasívna, k odvolaniu sa nevyjadrila, náhradu trov odvolacieho konania si neuplatnila, a podľa obsahu spisu jej ani žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 v spojení s § 396 ods. 1 o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

14. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .