Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7CoP-223-2017.pdf
PDF · 88.19 KB
Case nature
Area
Subarea
7CoP/223/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti Z.: 1. K. nar. X.X.XXXX 2. Z. nar. XX.X.XXXX bývajúcich u matky zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves detí rodičov: N. Z. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v C. na ul. I. C. Č.. XXX/X a K. Z. nar. X.X.XXXX bývajúceho v C. Y. G. na ul. K. Č.. XX zastúpeného JUDr. Júliou Tomaškovičovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Levoči na ul. Okružnej č. 20 o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 2.11.2016 č.k. 5P 216/2015-46 takto
rozhodol:
Potvrdzuje rozsudok.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné pre mal. K. zo 70 € na 100 € mesačne a mal. Z. zo 70 € na 100 € mesačne, ktoré zaviazal otca platiť matke vždy do 15. dňa v mesiaci vopred od 1.11.2016 do budúcna. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že návrh na zvýšenie výživného zamietne a prizná otcovi právo na náhradu trov odvolacieho konania 100 €. Odvolanie podáva z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm.f/, h/ CSP. Poukázal na to, že matka sa domáhala zvýšenia výživného zo 70 € na 150 € mesačne od podania návrhu a návrh odôvodnila tým, že od poslednej úpravy výživného v roku 2009 došlo u maloletých detí k zmene pomerov, keďže začali navštevovať strednú školu, čo sa malo prejaviť na zvýšení ich výdavkov. So zvýšením výživného nesúhlasil, pretože jeho aktuálna finančná situácia mu nedovoľuje prispievať na výživu maloletých detí zvýšeným výživným, nakoľko jeho finančné pomery od predchádzajúcej úpravy výživného sa zhoršili. V minulosti pracoval niekoľko rokov v zahraničí na lodi ako čašník a zarábal cca 750 až 800 € mesačne. V súčasnosti pracuje na Slovensku v stavebnej firme v mieste svojho bydliska s mesačným príjmom 350 až 380 €. V súčasnosti si nemôže zabezpečiť vyšší príjem napríklad vycestovaním za prácou do zahraničia, keďže žije u rodičov, ktorým pomáha, keďže sa im zdravotný stav zhoršil, nakoľko jeho otec oslepol a vyžaduje opateru a pomoc od neho ako svojho syna, preto je nútený zostať v regióne a vzhľadom na svoju kvalifikáciu môže vykonávať prácu len s minimálnym zárobkom. Poukázal na to, že v priebehu konania dňa 2.11.2016 sa uskutočnilo jedno súdne pojednávanie, na ktorom bol aj vynesený rozsudok o zvýšení výživného. Citoval § 62 ods. 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a poukázal na to, že súd prvej inštancie pri zvyšovaní výživného neprihliadal na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery, len zistil jeho príjem, náklady na bývanie v sume 100 €, ktoré dáva svojim rodičom, u ktorých býva. Po odpočítaní výživného pre obe maloleté deti po
zvýšení výživného mu ostáva suma 80 € mesačne, z ktorej musí uhrádzať svoje nevyhnutné výdavky na život, stravu, hygienické potreby, oblečenie, lieky a podobne. Citoval súdne rozhodnutie R 14/1966 a konštatoval, že v zmysle odbornej literatúry podľa názoru JUDr. Pavelkovej a súdnej judikatúry súd pri určovaní výšky výživného pre maloleté dieťa zohľadňuje životnú úroveň rodiča, t.j. povinného a v tejto súvislosti uvádza, že nemá vysokú životnú úroveň, keďže jeho finančná situácia mu dovoľuje napĺňať len svoje nevyhnutné potreby pre život. Deťom nekupuje drahé oblečenie, ani pre seba, nechodí na dovolenky. Zvýšením výživného dochádza k zásahu do jeho nevyhnutných potrieb, ktoré si z toho dôvodu nebude môcť zadovážiť. Poukázal na to, že nepracuje v odbore, v ktorom je vyučený ako čašník, avšak ani v prípade tohto povolania by odmena za prácu nebola vyššia ako u aktuálneho zamestnávateľa. Vyšší zárobok by mohol dosiahnuť jedine prácou v zahraničí, k čomu však je nutné prirátať vyššie náklady na život a je otázne, či by čistý zisk v zahraničí bol skutočne vyšší ako na Slovensku. Navyše sa aktuálne stará o rodičov, ktorých zdravotný stav vyžaduje starostlivosť inej osoby, keďže najmä jeho otec má vážne zdravotné problémy a v posledných mesiacoch prišiel o zrak. Konštatoval, že súd prvej inštancie nedostatočne zisťoval aj jednotlivé potreby maloletých detí, pričom základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Z dokazovania súdu prvej inštancie vyplynuli len výdavky pre maloleté deti na školu, t.j. mal. K. mesačne 30 €, čo činí 354 € na školský rok, pre mal. Z. v mesačnej výške 40 €, čo činí 469 € na školský rok. Náklady na stravu, oblečenie, hygienu vyčíslené neboli a podľa tvrdenia matky deti sa stravujú u nej v reštaurácii okrem obedov mal. Z., ktorý sa stravuje v školskej jedálni, kde stravné mesačne činí 22 €. Súd prvej inštancie pri určovaní výšky výživného pre maloleté deti zistil výdavky maloletých detí, ktorých výška nezodpovedá určenej výške zvýšeného výživného. Citoval § 78 ods. 1 Zákona o rodine a konštatoval, že v tomto prípade dospel súd prvej inštancie k nesprávnemu skutkovému zisteniu, keďže jeho pomery od posledného rozhodovania od roku 2009 sa výrazne zmenili, jeho príjem je výrazne nižší a zarobí cca 350 až 380 € mesačne, preto neboli dôvody na zvýšenie výživného. Vyčíslil trovy právneho zastúpenia podľa § 11 ods. 1 písm.a/ vyhlášky č. 655/2004, v zmysle ktorej je základná sadzba tarifnej odmeny za právnu vec, ktorej hodnotu nie je možné vyjadriť v peniazoch alebo je ju možné zistiť len s nepomernými ťažkosťami vo výške 1/13 výpočtového základu, t.j. v roku 2016 suma 66 €. Právny zástupca v konaní mal dva úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava právneho zastúpenia, písomné podanie odvolania proti rozsudku a tarifná odmena advokáta za tieto úkony právnej služby predstavuje 132 € a podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno požadovať od klienta režijný paušál na náhradu nákladov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu 1/100 výpočtového základu za každý úkon právnej služby a výška tohto režijného paušálu predstavuje sumu 2 x 8,58 €, za rok 2016 17,16 €, čo v úhrnnej sume činí 149,16 €.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny, pretože súd prvej inštancie správne vyhodnotil všetky dostupné informácie a dôkazy ohľadom oboch rodičov aj potrieb maloletých detí, ktoré nastúpili na stredné školy, kde sú značne zvýšené náklady v súvislosti so zabezpečovaním všetkých ich základných životných potrieb.
4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny. Poukázala na to, že rodičia otca okrem otca majú ešte aj dcéru, ktorá býva v ich domácnosti a syna, ktorý býva vo vedľajšom bytovom dome, ktorí môžu byť nápomocní pri opatere a pomoci svojim rodičom. Zákon o rodine hovorí, že všetci členovia rodiny majú povinnosť si vypomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie životnej a kultúrnej úrovne. Konštatovala, že obidvaja maloletí, a to K. aj Z. nastúpili na stredné školy, v súvislosti s čím došlo k podstatným zmenám pomerov, pretože dospievajú a všetky výdavky spojené so školou, oblečením a stravou zabezpečuje ona sama. Otec okrem výživného ničím na zabezpečenie ich potrieb neprispieva, dlhšie obdobie sa o deti nezaujíma a nekontaktuje sa s nimi. Otec žije sám, o zamestnanie sa môže zaujímať aj v iných regiónoch Slovenska alebo aj v zahraničí, kde sú vyššie mzdy. Poukázala na to, že otec síce v odvolaní poukazuje na svoj nedostatočný príjem, avšak v rámci odvolania sa dal zastúpiť právnym zástupcom, s čím ona nesúhlasí, najmä v prípade, ak otec nemá finančné prostriedky na úhradu výživného.
5. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky uviedol, že síce je pravdou, že má ďalších súrodencov, avšak sestra je vojačkou z povolania a v priebehu pracovného týždňa sa nenachádza v mieste pobytu rodičov, preto je starostlivosť o spoločných rodičov z jej strany vylúčená. Brat má vlastnú rodinu, o ktorú sa prioritne stará a popri tejto starostlivosti nemôže vykonávať aj starostlivosť o svojich rodičov. Zdravotný stav rodičov sa postupne zhoršuje, najmä u otca. Z uvedeného dôvodu nemôže vycestovať do iných regiónov na Slovensku ani do zahraničia, kde by mohol potenciálne dosiahnuť vyšší zárobok ako v mieste súčasného pobytu, preto nemá možnosť zvyšovať svoju životnú úroveň.
6. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
7. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
8. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65, § 66 CMP bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 3 CSP a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, správne a zákonne vo veci rozhodol, pričom v odôvodnení sa vysporiadal s podstatnými okolnosťami prejednávaného prípadu a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil.
10. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine je výrazná zmena pomerov na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nielen prechodnú a musí sa jednať o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom. Pri rozhodovaní o zmene výživného sa obdobne použijú zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, v tomto prípade ust. § 62 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určení rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, medzi ktoré patria okrem bežných potrieb ako výživa vo vlastnom zmysle slova, šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie ako aj ďalšie potreby súvisiace s prehlbovaním a rozširovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie a tiež kultúrne, športové a rekreačné potreby. Ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, preto ak je životná úroveň rodičov vyššia, je v záujme dieťaťa, aby sa na tejto úrovni podieľalo a malo z nej úžitok aj v budúcnosti. Výška výživného preto môže byť v tomto prípade určená tak, aby zodpovedala zvýšeným potrebám dieťaťa.
11. Z obsahu spisu vyplýva, že vyživovacia povinnosť otca k maloletým deťom bola naposledy upravovaná rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves zo dňa 9.1.2009 č.k. 2C 185/2008-14 v konaní o rozvod manželstva, kedy na základe rodičovskej dohody bolo na čas po rozvode určené výživné po 70 € mesačne na každé maloleté dieťa. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dôsledne porovnal pomery účastníkov v čase predchádzajúcej úpravy výživného so súčasnými pomermi a stotožnil sa so záverom súdu prvej inštancie, že boli preukázané zvýšené odôvodnené potreby mal. detí, pretože od predchádzajúcej úpravy výživného v roku 2008 tým, že v súčasnosti navštevujú strednú školu, v súvislosti s čím sa jednoznačne zvýšili ich odôvodnené potreby najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom, návštevou strednej školy, čím došlo k výraznému nárastu ich odôvodnených potrieb a jedná sa o všeobecne známe skutočnosti, ktoré nie je potrebné osobitne dokazovať, pretože je potrebné dokazovať len odôvodnené výdavky na výživu detí, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v rovnakom veku. Odvolací súd poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré rozšírilo východisko zisťovania a posudzovania možností, schopností a majetkových pomerov rodičov aj o zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity, to znamená, že súd je povinný prihliadať aj k zjavne nevyužitým schopnostiam povinného rodiča. Pre určenie výšky výživného preto nie je smerodajné, aký príjem rodič v skutočnosti dosahuje, alebo či vôbec pracuje, ale to, či je objektívne možné, aby zarobil s ohľadom na svoj vek, zdravotný stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti a podobne. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojich detí, teda usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k deťom nebolo ohrozené. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie a dodáva, že
otec bol schopný v uvedenom období zabezpečiť si dostatok prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu minimálne bežného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil aj svojim deťom, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, ktorého rodičia nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam otca odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje ich prvoradú povinnosť, ako aj na ods. 5 citovaného zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že je v možnostiach a schopnostiach otca plniť si vyživovaciu povinnosť v rozsahu určenom prvoinštančným rozsudkom. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o zvýšení výživného, určení dlžného výživného a spôsobe jeho zaplatenia, preto rozsudok v napadnutých výrokoch podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa v celom rozsahu stotožnil s jeho odôvodnením.
12. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania (§ 396 CSP v spojení s ust. § 52 CMP), keďže v konaniach podľa CMP žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak a zároveň nezistil žiadne okolnosti nasvedčujúce tomu, že by to bolo spravodlivé (§ 55 CMP).
13. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).