Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

29Sa/14/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Slušnou v právnej veci žalobcu: I. M., nar. XX.XX.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, bytom J. XXX, proti žalovaného: Sociálna poisťovňa - generálny riaditeľ, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 17. augusta 2021,

rozhodol:

Krajský súd z r u š u j e rozhodnutie Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 17. augusta 2021 a z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 20. apríla 2021 a vec v r a c i a I. stupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie.

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 20.04.2021 vo veci nepriznania nároku na úrazovú rentu v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 31.08.2018.

2. Žalobca v podanej žalobe namietal, že po podaní odvolania voči prvostupňovému správnemu orgánu nebol náležite zistený skutkový stav vo veci poškodenia zdravia pracovným úrazom, posudkový lekár vykonal posúdenie v jeho neprítomnosti a bez jeho vedomia, čím mu bola upretá možnosť vyjadriť sa k rozhodujúcim skutočnostiam a doplniť dokazovanie relevantnými dôkazmi. Namietal porušenie jeho procesných práv pre neposkytnutie poučenia. Tvrdenia uvedené v lekárskej správe zo dňa 07.07.2021 v časti pracovného profesiogramu v bodoch 1 až 6 označil za klamstvá, čo sa následne preukázalo. Správny orgán preniesol dôkazné bremeno na žalobcu, avšak mu v konaní odoprel právo vyjadriť sa a znemožnil mu právo podať procesné návrhy a byť prítomný pri jednotlivých úkonoch. Poukázal na podanie riaditeľa OZLT: Ing. Z. I. zo dňa 28.09.2021, v ktorom predložil správne a opravené požadované údaje, ktoré boli neprávne poskytnuté na základe písomnej výzvy zo dňa 04.06.2021, posudkového lekára sociálneho poistenia: MUDr. P. J. s tým, že vodič pracuje, vykonáva a manipuluje aj s prenosom ťažkých bremien, ručné prenosy ťažkých bremien. K nesprávnym údajom prišlo nedopatrením a zlyhaním písomnej korešpondencie - bez konzultácie s Regionálnym strediskom lesnej techniky I. nad I.. Druhostupňové správne rozhodnutie je podľa žalobcu nezákonné nakoľko vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci s tým, že žalovaný vychádzal zo stanoviska zamestnávateľa, ktorý poskytol nesprávne a neúplne údaje.

3. Žalovaný vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že posudkoví lekári Sociálnej poisťovne pri posudzovaní zdravotného stavu poškodeného na účely úrazovej renty vychádzajú z náplne práce

(profesiogramu) poškodeného, pričom využívajú všetky profesionálne skúsenosti z medicínskej aj posudkovej praxe, dávajú do súvislosti vplyv následkov poškodenia zdravia pracovným úrazom, resp. chorobou z povolania, na výkon doterajšej činnosti poškodeného ako zamestnanca a skúmajú aj možnosť jeho ďalšieho uplatnenia sa u zamestnávateľa a na trhu práce (tzv. pracovná rekomandácia). Vychádzajú pritom aj zo zdravotnej dokumentácie poškodeného, obsahujúcej predložené odborné nálezy z vyšetrení a hospitalizácii, ako aj (ak to okolností umožňujú) z objektívneho vyšetrenia zdravotného stavu poškodeného priamo posudkovým lekárom Sociálnej poisťovne, pričom zisťujú stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu alebo choroby z povolania. Zo strany posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, pobočka J., ako aj zo strany samotného ústredia, došlo v rámci prvostupňového konania k pochybeniu, keď pri určovaní miery poklesu pracovnej schopnosti žalobcu vychádzali zo zjavne nedostatočného popisu pracovnej náplne, z ktorého nebolo možné zistiť trvanie jednotlivých pôvodne vykonávaných pracovných činností, a teda skutkový stav nebolo možné považovať za dostatočne zistený. Ani z lekárskej správy zo dňa 01.04.2021, ani z rozhodnutia zo dňa 20.04.2021 nebolo možné zistiť, ako bola žalobcovi vypočítaná miera poklesu pracovnej schopnosti práve v rozsahu 40%, čo zároveň činilo rozhodnutie zo dňa 20.04.2021 nepreskúmateľným. Za účelom nápravy týchto pochybení bolo v rámci odvolacieho konania v reakcii na námietky žalobcu uvedené v odvolaní doplnené dokazovanie, a síce posudkový lekár ústredia požiadal zamestnávateľa žalobcu o predloženie nového profesiogramu s uvedením časového trvania jednotlivých pracovných činností, po preskúmaní ktorého konštatoval, že zdravotný stav žalobcu, ako následok predmetného pracovného úrazu ho v pracovnej pozícii vodič nákladného auta - HR obmedzuje v rozsahu 31%. Žalovaný pri rozhodovaní vychádzal z objektívnych skutočností vyplývajúcich z jemu v tom čase dostupnej dokumentácie žalobcu, pričom nebol dôvod na spochybnenie záverov posudkového lekára ústredia, nakoľko zo zdravotnej dokumentácie žalobcu vrátane novodoložených lekárskych nálezov vyplývalo, že u žalobcu pretrváva praktické stuhnutie ľavého členka s pohyblivosťou +/- 10 stupňov. V náleze zo dňa 09.02.2021 bola žalobcovi odporučená plná záťaž, pohyblivosť v kolene bola plná, RTG vyšetrenie dokumentuje správne postavenie osteosyntézy so subtalárnou artrózou. Ošetrujúci traumatológ vydal dňa 10.05.2021 odporúčanie na výkon práce bez šoférovania nákladného auta v lesných podmienkach s nutnosťou používania ľavej nohy pre ťažké obmedzenie chôdze. Z uvedeného vyplýva, že zdravotný stav žalobcu

- ťažké obmedzenie funkcie ľavej nohy, ako následok predmetného pracovného úrazu, ho obmedzuje iba pri vedení vozidla (vrátané vyskakovania a naskakovania z/na korbu auta), ostatné činnosti môže aj naďalej vykonávať. Podľa profesiogramu doloženého zamestnávateľom v rámci odvolacieho konania žalobca viedol vozidlo v trvaní 2,5 hod., čo predstavuje 31,25% z celej pracovnej doby. Na základe uvedeného určil posudkový lekár ústredia mieru poklesu pracovnej schopnosti žalobcu v rozsahu 31%, pričom nepovažoval za potrebné vykonať výsluchy svedkov, nakoľko práve za účelom presného zistenia skutkového stavu veci zabezpečil vystavenie nového profesiogramu zamestnávateľom, v ktorom bolo uvedené časové trvanie jednotlivých pôvodne vykonávaných pracovných činností. Medicínske závery posudkového lekára ústredia boli podložené zdravotnou dokumentáciou žalobcu a inými v tom čase dostupnými dôkazmi a v súlade s citovaným zákonom. K námietkam žalobcu, že posúdenie jeho zdravotného stavu na účely úrazovej renty bolo vykonané bez jeho vedomia a prítomnosti žalovaný uvádza, že zdravotný stav žalobcu a pokles jeho pracovnej schopnosti bol v rámci prvostupňového a druhostupňového konania posudzovaný bez jej prítomnosti, pričom tento postup je v súlade s (), ktorým sa dopĺňa v znení neskorších predpisov a ktorým sa dopĺňajú niektoré zákony. Z uvedeného totiž v súvislosti s opatreniami prijatými počas krízovej situácie vyplýva, že osobná účasť žalobcu pri výkone lekárskej posudkovej činnosti nie je povinná, a to ani za takých okolnosti, ak o to žalobca požiada. Žalovaný v tejto súvislosti poznamenáva, že pokiaľ mal žalobca záujem sa vyjadrovať ku všetkým listinným dôkazom mal v zmysle zákona právo požiadať o nazretie do spisu a robiť si z neho výpisy, odpisy, resp. mohol požiadať o vyhotovenie fotokópie, avšak túto svoju možnosť v rámci tohto konania nevyužil. Pre rozhodnutie zo dňa 17.08.2021 bol rozhodujúci skutkový stav v čase jeho vyhlásenia, pričom žalovaný dokumenty predložené žalobcom po skončení odvolacieho konania, prípadne k žalobe (list zamestnávateľa č. XXX/XXXX zo dňa 28.09.2021) vtom čase nemal k dispozícii. 4. Žalobca v podanej replike zotrval na svojich stanoviskách podaných v žalobe.

5. Krajský súd v Trenčíne (ďalej aj ,,krajský súd“) ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa a nasl. , vec prejednal bez nariadenia pojednávania ( ) a po oboznámení sa s

pripojeným administratívnym spisom žalovaného a prvostupňového správneho orgánu dospel k záveru, že žaloba bola podaná dôvodne a je potrebné priznať jej úspech z týchto dôvodov:

6. Podľa (ďalej len ,P“) sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

6.1.Podľa ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

6.2. Podľa správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci.

6.3. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

7. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 17.08.2021, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 20.04.2021 vo veci nepriznania nároku na úrazovú rentu v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 31.08.2018.

8. Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 20.04.2021 podľa rozhodla tak, že žalobca, ktorý dňa 31.08.2018 utrpel poškodenie zdravia v dôsledku pracovného úrazu nemá nárok na úrazovú rentu. V odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že podľa lekárskej správy Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica zo dňa 01.04.2021 má žalobca v dôsledku pracovného úrazu zistený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 40%, v dôsledku čoho podľa zákona nespĺňa podmienku nároku na úrazovú rentu. Žalobca je vyučený obuvník, v tejto profesii pracoval krátkodobo. U zodpovedného zamestnávateľa P. SR, odštepný závod I. I., pracoval od 27.09.2010 do 30.09.2020 ako vodič nákladného auta a obsluha hydraulickej ruky v odvoze dreva. Podľa časovej snímky vodiča vykonával opakované, každodenné činnosti ako kontrola vozidla a hydraulickej ruky pred jazdou, jazdy na odvozné miesto, nakladanie dreva hydraulickou rukou, cesta na drevosklad, vykladanie dreva hydraulickou rukou a znova cesta na odvozné miesto. Dňa 31.08.2018 po príjazde na sklad, pri nakladaní kmeňov, sa zaistené auto samovoľne pohlo, poškodený zoskočil z plošiny auta, pričom utrpel pracovný úraz. Došlo k zlomenine horného konca píšťaly, k zlomenine pätovej kosti vľavo, ktoré museli byť stabilizované kovom a k prasknutiu vnútorného členku vľavo. Hojenie bolo komplikované hnisaním operačnej rany na päte. Pre predĺžené hojenie kože a oneskorené začatie rehabilitácie (následkom dlhodobej imobility) došlo k rozvoju algoneurodystrofického - Sudekovho syndrómu, pre ktorý bol hospitalizovaný v apríli 2019 na úrazovej chirurgii. Na základe funkčného vyšetrenia, po intenzívnej liečbe a rehabilitácii, pretrváva ťažké obmedzenie funkcie nohy - v subtalárnom zhybe je úplná stuhlosť, pohyb v členkovom kĺbe v rozsahu cca 10 stupňov. Pri nakladaní a vykladaní dreva pomocou hydraulickej ruky poškodený vyskakuje a zoskakuje na/z korby auta. Vtedy dochádza k obmedzeniam v práci v dôsledku poškodenia hybnosti ľavej nohy. Pri šoférovaní a pri obsluhe hydraulickej ruky nedochádza k obmedzeniu pracovných činností. Podľa stanoviska posudkového lekára zo dňa 07.04.2021, poškodený nemá odobratý vodičský preukaz, preto môže riadiť nákladné motorové vozidlo, problém mu robí iba naskakovanie a vyskakovanie z korby vozidla. Pokiaľ by obsluhoval novší typ nákladného auta s hydraulickou rukou (a s automatickou prevodovkou), ľavú nohu by pri šoférovaní nepoužíval, nedochádzalo by k obmedzeniu pracovných činností. Podľa pracovnej náplne len asi 40% pracovnej doby dochádza k takým činnostiam a pohybom nohy, ktoré poškodený nemôže vykonávať, preto posudkový lekár určil mieru poklesu pracovnej schopnosti poškodeného na účely úrazovej renty v rozsahu 40%.

9. Po odvolaní žalobcu žalovaný rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-BA zo dňa 17.08.2021 rozhodol, že odvolanie žalobcu vo veci nepriznania nároku na úrazovú rentu v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 31.08.2018 zamietol a v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca bol v čase utrpenia predmetného pracovného úrazu zamestnaný u zamestnávateľa Lesy Slovenskej republiky, š.p., Odštepný závod lesnej techniky I. I., v pracovnom zaradení vodič nákladného auta - HR. Žalobcovi sa stal úraz dňa

31.08.2018 o 11.00 hod. tak, že po príjazde na sklad na LS B., LO L. zaistil auto ručnou brzdou a klinmi a začal nakladať surové kmene. Po krátkej chvíli sa auto samovoľne pohlo, jeden klin praskol a druhý vystrelilo nabok. Žalobca stihol zliezť z „HR“ a následne zoskočil z plošiny auta, pričom si poranil pravú aj ľavú nohu. Zamestnávateľ uznal predmetný úraz za pracovný. Posudková lekárka Sociálnej poisťovne pobočka J. v lekárskej správe zo dňa 01.04.2021 uviedla, že žalobca utrpel pri predmetnom pracovnom úraze zlomeninu horného konca píšťaly, ktorá musela byť stabilizovaná kovom, zlomeninu pätovej kosti vľavo, ktorá tiež musela byť stabilizovaná kovom, a prasknutie vnútorného členku vľavo, ponechané na konzervatívnu liečbu. Hojenie bolo komplikované hnisaním operačnej rany na päte. Pre predĺžené hojenie kože a oneskorené začatie rehabilitácie (následkom dlhej imobility) došlo k rozvoju algoneurodystrofického - S. syndrómu, pre ktorý bol hospitalizovaný v apríli 2019. Poškodený následne intenzívne rehabilitoval. Dňa 28.05.2020 bol uznaný invalidným s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 40% so zvýšením o 10% na ostatné ochorenia s dátumom vzniku invalidity odo dňa 30.08.2019. Z nálezov z traumatologického vyšetrenia zo dňa 19.08.2020 a zo dňa 09.09.2020 vyplýva, že u žalobcu pretrváva ťažké obmedzenie funkcie nohy - v subtalárnom zhybe je úplná stuhlosť, pohyb v členkovom kĺbe v rozsahu 10 stupňov. Podľa pôvodnej pracovnej náplne poškodený pracoval ako vodič nákladného auta, pričom vozil drevo z lesa na drevosklad. Jeho úlohou bolo v lese naložiť drevo na korbu auta hydraulickou rukou a potom drevo pomocou hydraulickej ruky aj vyložiť. Pri tejto práci vyskakoval a zoskakoval na/ z korby auta, pričom v dôsledku predmetného pracovného úrazu - poškodeniu hybnosti ľavej nohy, došlo k obmedzeniu týchto činnosti. Pri šoférovaní a pri obsluhe hydraulickej ruky k obmedzeniu nedošlo, tieto činnosti môže poškodený vykonávať aj naďalej. Vychádzajúc z pôvodnej pracovnej náplne posudková lekárka pobočky konštatovala, že činnosti, pri ktorých dochádza k takým pohybom nohy, ktoré nemôže vykonávať, predstavujú asi 40% pôvodnej pracovnej náplne, na základe čoho určila mieru poklesu pracovnej schopnosti poškodeného v rozsahu 40%. Posudková lekárka pobočky v e-mailovom stanovisku zo dňa 07.04.2021 doplnila, že žalobca nemá odobratý vodičský preukaz na vedenie nákladného motorového vozidla, problém mu robí iba naskakovanie a vyskakovanie z korby vozidla, do kabíny sa bez problémov dostane. Pokiaľ by obsluhoval novší typ nákladného auta s hydraulickou rukou a s automatickou prevodovkou, tak by ľavú nohu ani pri šoférovaní nepotreboval, pri manuálnej prevodovke používa ľavú nohu na stláčanie spojky, plyn a brzda sa ovládajú pravou nohou. Následne vydal prvostupňový správny orgán rozhodnutie zo dňa 20.04.2021, ktorým žalobcovi nepriznal nárok na úrazovú rentu v dôsledku pracovného úrazu zo dňa 31.08.2018, nakoľko určený pokles pracovnej schopnosti poškodeného v rozsahu 40% nezakladá nárok na úrazovú rentu (§ 88 ods. 1 zákona). Po podaní odvolania bol zdravotný stav poškodeného a pokles jeho pracovnej schopnosti na základe žiadosti ústredia opätovne posúdený posudkovou lekárkou pobočky Topoľčany, ktorá v lekárskej správe zo dňa 24.05.2021 konštatovala, že trvá na svojom pôvodnom stanovisku o 40% miere poklesu pracovnej schopnosti. Posudkový lekár ústredia vyhotovil lekársku správu zo dňa 07.07.2021, v ktorej konštatoval, že predmetný pracovný úraz žalobcu bol riešený po týždni operačne pre zlomeninu ľavej päty a fisúru (prasklinu) vnútorného výbežku ihlice. Ďalšia zlomenina proximálnej diafýzy píšťaly bola riešená konzervatívne. V rekonvalescencii sa objavila drobná fistula v oblasti päty, ktorá sa úplne vyhojila bez mokvania, bol konštatovaný Sudekov - algodystrofický syndróm dňa 08.04.2019, pričom RTG vyšetrenie zo dňa 06.06.2019 dokumentuje jeho zlepšenie. U žalobcu pretrváva praktické stuhnutie ľavého členka s pohyblivosťou +/- 10 stupňov. V náleze zo dňa 09.02.2021 je poškodenému odporučená plná záťaž, pohyblivosť v kolene plná, RTG vyšetrenie dokumentuje správne postavenie osteosyntézy so subtalárnou artrózou. Ošetrujúci traumatológ vydal dňa 10.05.2021 odporúčanie na výkon práce bez šoférovania nákladného auta v lesných podmienkach pre ťažké obmedzenie chôdze. Posudkový lekár ústredia za účelom presného zistenia skutkového stavu veci požiadal zamestnávateľa listom č. XXXXX-X/XXXX-TN zo dňa 4. júna 2021 o zaslanie podrobného rozpisu pôvodne vykonávaných pracovných činností žalobcu v čase utrpenia predmetného pracovného úrazu, s uvedením ich časového trvania. Ďalej uviedol, že zo zamestnávateľom doloženého nového profesiogramu, doručeného pobočke dňa 22.06.2021, vyplýva, že poškodený viedol vozidlo v trvaní 2,5 hod., čo predstavuje 31,25% z celej pracovnej doby (8 hod.). Ostatné pracovné činnosti - kontrola a príprava vozidla v trvaní 0,5 hod., údržba a tankovanie v trvaní 2 hod., výkazníctvo a prestávka v trvaní 1 hod., nakladanie a skladanie dreva pomocou hydraulickej ruky s diaľkovým ovládaním v trvaní 2 hod., môže poškodený vykonávať aj naďalej bez obmedzenia.

9.1. Žalovaný ďalej v rozhodnutí uviedol, že vzhľadom na účel úrazovej renty, pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti žalobcu je potrebné zistiť stupeň funkčného postihnutia organizmu následkom pracovného úrazu a percento pracovných úkonov popísaných v profesiograme,

ktoré môže poškodený s daným funkčným postihnutím vykonávať a ktoré nie. Zo strany posudkovej lekárky pobočky Topoľčany došlo v rámci prvostupňového konania k pochybeniu, keď skutkový stav nebolo možné považovať za dostatočne zistený, z lekárskej správy zo dňa 01.04.2021 ani z rozhodnutia zo dňa 20.04.2021 nemožno zistiť, ako bola žalobcovi vypočítaná miera poklesu pracovnej schopnosti práve v rozsahu 40%, preto je rozhodnutie zo dňa 20.04.2021 nepreskúmateľným. Za účelom nápravy týchto pochybení bolo v rámci odvolacieho konania doplnené dokazovanie, a síce posudkový lekár ústredia požiadal zamestnávateľa o predloženie nového profesiogramu s uvedením časového trvania jednotlivých pracovných činností, po preskúmaní ktorého konštatoval, že zdravotný stav poškodeného, ako následok predmetného pracovného úrazu ho v pracovnej pozícii vodič nákladného auta - HR obmedzuje v rozsahu 31%. Zo zdravotnej dokumentácie poškodeného vrátane novodoložených lekárskych nálezov, profesiogramu, a záveru posudkového lekára ústredia, ako inštančne nadriadeného orgánu, po doplnení dokazovania vyplýva, že v období rekonvalescencie sa u poškodeného objavila drobná fistula v oblasti päty na ľavej nohe, ktorá sa úplne vyhojila bez mokvania, bol konštatovaný Sudekov - algodystrofický syndróm dňa 08.04.2019, pričom RTG vyšetrenie zo dňa 06.06.2019 dokumentuje jeho zlepšenie. U poškodeného pretrváva praktické stuhnutie ľavého členka s pohyblivosťou +/-10 stupňov. V náleze zo dňa 09.02.2021 bola poškodenému odporučená plná záťaž, pohyblivosť v kolene bola plná, RTG vyšetrenie dokumentuje správne postavenie osteosyntézy so subtalárnou artrózou. Ošetrujúci traumatológ vydal dňa 10.05.2021 odporúčanie na výkon práce bez šoférovania nákladného auta v lesných podmienkach s nutnosťou používania ľavej nohy pre ťažké obmedzenie chôdze. Z uvedeného vyplýva, že zdravotný stav poškodeného - ťažké obmedzenie funkcie ľavej nohy, ako následok predmetného pracovného úrazu, ho obmedzuje iba pri vedení vozidla (vrátané vyskakovania a naskakovania z/na korbu auta), ostatné činnosti môže aj naďalej vykonávať. Podľa novodoloženého profesiogramu poškodený viedol vozidlo v trvaní 2,5 hod., čo predstavuje 31,25% z celej pracovnej doby, na základe čoho miera poklesu pracovnej schopnosti poškodeného predstavuje 31%. Posudkový lekár ústredia sa nezaoberal alternatívou, že by poškodený viedol novší typ nákladného auta s automatickou prevodovkou, pričom konštatoval, že zdravotný stav poškodeného v dôsledku predmetného pracovného úrazu ho obmedzuje pri vedení vozidla a túto skutočnosť zohľadnil pri určovaní miery poklesu jeho pracovnej schopnosti v dôsledku predmetného pracovného úrazu. Hoci bol žalobcovi priznaný nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia žalovaný poukázal na rozdielny účel dávky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia a úrazovej renty. K poklesu pracovnej schopnosti žalobcu došlo, avšak len v takom rozsahu, ktorý nezakladá nárok na úrazovú rentu. Rovnako poukázal na rozdielny účel dávky invalidného dôchodku a úrazovej renty a miera poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť určená na účely invalidného dôchodku nemá vplyv na mieru poklesu pracovnej schopnosti poškodeného určovanú na účely úrazovej renty. Podľa žalovaného posudkovým lekárom ústredia stanovený pokles pracovnej schopnosti žalobcu v rozsahu 31% presne odráža percentuálny podiel tých pôvodne vykonávaných činností konštatovaných vyššie, ktoré už poškodený následkom utrpeného pracovného úrazu nemôže vykonávať, na celkovom pracovnom čase. Nakoľko takto určený pokles pracovnej schopnosti v rozsahu 31% nezakladá nárok na úrazovú rentu (§ 88 ods. 1 zákona), nie je dôvod na zmenu rozhodnutia zo dňa 20.04.2021.

10. V podaní zo dňa 28.09.2021 P. S. republiky, štátny podnik oznámilo opravu nesprávnych údajov k posúdeniu a vypracovaniu poklesu pracovnej schopnosti žalobcu na účely úrazovej renty posudkovému lekárovi Sociálneho poistenia s tým, že nedopatrením došlo k uvedeniu niekoľkých chybných a nesprávnych údajov, ktoré nekorelujú so skutočnosťou a realitou. Správne údaje na objektívne a zákonné posúdenie poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty sú u žalobcu: bod 1. vedenie vozidla (presuny na/z pracoviska osôb s autom) - 4 hod. 45 min. v priemere, nárazovo výnimočne až 5,5 hod., denný priemer vodiča je 200 až 250 km, bod 2. nakladanie a skladanie drevenej hmoty pomocou hydraulickej ruky - 2 hod., bod 3. - kontrola a príprava vozidla a HR pred zahájením práce - 30 minút (so plynutím a zahrnutím pôvodného bodu č. 6), bod 4. - údržba stroja, tankovanie - 15 minút, bod 5. - prestávka na stravu - 30 minút, bod 6. - výkazníctvo, administratívna činnosť. Ďalej je uvedené, že vodič pracuje, vykonáva manipuluje aj s prenosnou ťažkých bremien, ručné prenosy ťažkých bremien. K nesprávnym údajom došlo uplatnením a zlyhaním písomnej korešpondencie.

11. Podľa o sociálnom poistení poškodený na účely poskytovania úrazových dávok je zamestnanec zamestnávateľa podľa a fyzická osoba uvedená v , ak utrpeli pracovný úraz alebo sa u nich zistila choroba z povolania.

11.1. Podľa poškodený má nárok na úrazovú rentu, ak v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania má viac ako 40-percentný pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca alebo činnosť osoby uvedenej v (ďalej len "pokles pracovnej schopnosti") a nedovŕšil dôchodkový vek alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.

11.2. Podľa pokles pracovnej schopnosti sa posudzuje na účely odseku 1 v súvislosti s plnením pracovných úloh uvedených v alebo s činnosťami uvedenými v , alebo v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh, alebo v priamej súvislosti s týmito činnosťami. Pokles pracovnej schopnosti sa opätovne posúdi, ak sa predpokladá zmena vo vývoji pracovnej schopnosti. Pri posudzovaní poklesu pracovnej schopnosti sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.

11.3. Podľa , , organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

11.4. Podľa až 7 dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako dôkaz použiť výpoveď svedkov, ktorých pred výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej výpovede. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, ak je na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok. Účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť. Ako dôkaz možno použiť tlačené produkty alebo fotografické produkty výpočtovej techniky, mikrografickej techniky a inej podobnej techniky namiesto originálu listiny, podľa ktorého boli vyhotovené. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy v vzájomnej súvislosti.

12. Po preskúmaní veci dospel správny súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné zrušiť z dôvodu podľa .

13. Podstatou odvolacích dôvodov žalobcu uplatnených v správnej žalobe bol jeho nesúhlas so stanovením poklesu pracovnej schopnosti v súvislosti s plnením pracovných úloh pri výkone práce vodiča nákladného auta HR, keď žalovaný pri posudzovaní jeho nároku na úrazovú rentu vzhľadom na závery posudkových lekárov Sociálnej poisťovne konštatoval, že: „zdravotný stav poškodeného, ako následok predmetného pracovného úrazu ho v pracovnej pozícii vodič nákladného auta - HR obmedzuje v rozsahu 31%.“ Žalovaný pri stanovení výšky uvedeného rozsahu vychádzal z profesiogramu žalobcu, ktorý mal viesť vozidlo v trvaní 2,5 hodiny, čo predstavuje 31,25% z celkovej pracovnej doby, na základe čoho miera poklesu pracovnej schopnosti poškodeného predstavuje 31%.

14. Pri posudzovaní nároku na úrazovú rentu nie je pre záver o poklese pracovnej schopnosti rozhodujúce len posúdenie zhoršenia zdravotného stavu, ale treba posúdiť aj vplyv takéhoto zhoršenia na pokles pracovnej schopnosti vykonávať doterajšie zamestnanie.

15. V súvislosti so žalobcom predloženou listinou - oprava nesprávnych údajov k posúdeniu a vypracovaniu poklesu pracovnej schopnosti na účely úrazovej renty od zamestnávateľa žalobcu - Lesy

SR, štátny podnik zo dňa 28.09.2021 v priebehu súdneho preskúmavacieho konania správny súd poukazuje na ustanovenie zákona , podľa ktorého, ak to nie je v rozpore s účelom správneho súdnictva (pozn. - v konaní o žalobe v sociálnych veciach), môže správny súd i bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy. Takéto doplnenie dokazovania zo strany správneho súdu prichádza do úvahy najmä vtedy, ak z obsahu vykonaného dôkazu závisí zistenie splnenia podmienok na priznanie nároku na sociálnu dávku alebo službu, teda podľa názoru súdu aj v tomto súdnom preskúmavacom konaní, keď účastník konania predložil uvedenú listinu, zo záverov ktorej vyplýva žalovaným nesprávne hodnotenie rozhodujúcich právnych skutočností pre priznanie nároku na úrazovú rentu. Správny súd poukazuje najmä na údaje uvedené v tejto listine, podľa ktorej z denného pracovného času strávil žalobca vedením vozidla priemerne 4 hodiny a 45 minút, avšak nárazovo výnimočne až 5,5 hodín, kedy jeho denný priemer bol 200 - 250 km. Veľmi významnou okolnosťou je zároveň tvrdenie, že vodič pracuje, vykonáva a manipuluje aj s prenosom ťažkých bremien a dochádza aj k ručnému prenosu ťažkých bremien, ktorú skutočnosť je potrebné rovnako zhodnotiť, teda či v dôsledku pracovného úrazu je alebo nie je žalobca schopný aj túto náplň práce vykonávať, prípadne v akom rozsahu. Zároveň je podľa správneho súdu potrebné pri stanovovaní miery pokles schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca zohľadniť významnú skutočnosť, a to že žalobca svoju pracovnú činnosť nevykonával na pracovisku nachádzajúcom sa na jednom mieste, ale nevyhnutným predpokladom pre vykonávanie pracovných činností (nakladanie a skladanie drevnej hmoty pomocou hydraulickej ruky, kontrola a príprava vozidla a HR pred zahájením práce, údržba stroja, tankovanie, výkazníctvo, administratívna činnosť, ručný prenos bremien) bolo vedenie vozidla žalobcom ako vodičom na miesto nakladania a vykladania, vrátane nastupovania a vystupovania z vozidla. Pokiaľ žalobca ako vodič vykonával všetku uvedenú prácu sám, je potrebné pri stanovení miery poklesu schopnosti vykonávať doterajšiu činnosť zamestnanca zohľadniť podmienenosť výkonu činností, ktoré je žalobca napriek pracovnému úrazu schopný vykonávať, výkonom činností, ktoré pre pracovný úraz vykonávať schopný nie je, a to s poukazom práve na skutočnosť, že sa nejedná o činnosti, ktoré je možné nezávisle od seba zamestnancom vykonávať. V tomto smere je preto v konaní potrebné dôkladnejšie zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy na riadne posúdenie veci a to v rozsahu, ktoré z pracovných úloh žalobca je alebo nie je schopný pre pracovný úraz plniť, pričom uvedené úlohy je potrebné individuálne posúdiť vzhľadom na presnú doterajšiu činnosť žalobcu pre konkrétneho zamestnávateľa a vzhľadom na vzájomnú podmienenosť pracovných úloh pri ich výkone.

16. Vzhľadom na tieto podstatné skutočnosti správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného vrátane rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa podľa a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie podľa . Úlohou správneho orgánu v ďalšom konaní bude vo veci opätovne vyhodnotiť všetky okolnosti rozhodujúce pre stanovenie poklesu pracovnej schopnosti u žalobcu v súvislosti s uplatneným nárokom na úrazovú rentu vrátane posúdenia jeho zdravotného stavu v prítomnosti žalobcu a v prípade potreby vo veci nariadiť aj znalecké dokazovanie, a o nároku žalobcu opätovne rozhodnúť. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný ( )

17. Podľa správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.

18. V konaní úspešnému žalobcovi správny súd podľa priznal plnú náhradu trov konania, o ktorej výške bude rozhodnuté dodatočným samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie

rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.