Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Co-114-2017.pdf
PDF · 97.49 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/114/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a členov senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Martina Barana v spore žalobcu APREX s.r.o., so sídlom Medzi mostami 1, 04001 Košice, IČO: 36 200 646, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou GOGA a spol. s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, 04001 Košice, IČO: 36 863 947, proti žalovanému Y.. L. Q., F. N. XX, o náhradu škody a vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 2C/398/2015-70 zo dňa 01.07.2017 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vec sa vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
Predmet konania
1. Žalobca sa uplatnenou žalobou domáhal vydanie veci, koňa - žrebca K., plemeno Q., nar. X.X.XXXX, ryšiaka, výpalné číslo VS XXXX a taktiež vydania bezdôvodného obohatenia za neoprávnené užívanie predmetného koňa v období od 12.9.2013 do vydania veci vo výške 200,- Eur ročne. Následne žiadal pripustiť zmenu žaloby s odôvodnením, že z doterajšieho priebehu konania vyplynulo, že koňa nie je zo strany žalovaného možné vydať , nakoľko ho žalovaný po období neoprávneného užívania odplatne previedol do užívania tretej, bližšie neidentifikovanej osoby, pričom žalovaný nemá vedomosť o osobe nadobúdateľa ani o mieste, kde sa kôň aktuálne nachádza. Z uvedeného dôvodu žiadal zmeniť žalobu a to tak, že žiadal priznať náhradu škody vo výške 250,- Eur ako náhradu škody a sumu vo výške 919,30 Eur titulom bezdôvodného obohatenia.
Obsah napadnutého rozhodnutia
2. Okresný súd Bardejov ako súd prvej inštancie (ďalej len ,,súd“) rozhodol, že cit.: I. „Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi sumu vo výške 525,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 525,- Eur od 1.7.2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku
II. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenia v sume 919,30 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15% ročne zo sumy 919,30 Eur od 1.7.2014 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.“
3. Vychádzal zo zisteného skutkového stavu, podľa ktorého dňa 8.7.2011 uzavrel žalobca s H. V. kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol odplatný prevod vlastníckeho práva k žrebcovi K., plemeno Q., nar. X.X.XXXX, ryšiaka, výpalné číslo VS XXXX. Žalobca si zabezpečil koňa za účelom vykonávania hospodárskej činnosti, teda ako pracovné zviera, keďže kôň nebol dostatočne vycvičený a pripravený
vykonávať činnosť, za účelom ktorej bol obstaraný žalobca so žalovaným sa dohodli, že žalovaný zabezpečí jeho základný výcvik. Za týmto účelom žalovaný prevzal koňa dňa 11.7.2011 a odviezol ho do miesta svojho bydliska. Z obsahu dohody o výcviku koňa vyplývalo, že žalovaný mal vrátiť koňa najneskôr do septembra 2011, žalovaný však napriek výzve doručenej dňa 11.9.2013 koňa nevrátil.
4. Na zistený skutkový stav prijal súd prvej inštancie právny záver, podľa ktorého žalobca má právo na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 919,30 Eur, pozostávajúcu zo sumy 669,30 Eur titulom bezdôvodného obohatenia žalovaného z dôvodu užívania koňa bez právneho nároku od 12.9.2013 do 30.4.2014, pričom výšku peňažnej náhrady za jeden deň užívania koňa rovnakého druhu mal súd preukázanú znaleckým posudkom č. 4/2016 znalca z odboru veterinárstvo, odvetvie kynológia a chov koní Y.. T. L., ktorá bola vyčíslená v hodnote 2,30 Eur na deň, teda za 291 dní predstavovala sumu 669,30 Eur. Súd taktiež priznal nárok na náhradu bezdôvodného obohatenia žalovaného vo výške 250,- Eur, ktoré žalovaný získal predajom koňa, pričom uvedenú výšku mal súd preukázanú z vyjadrenia žalovaného. Keďže predmetný kôň, ktorého sa žalobca domáhal už neexistuje, resp. bol predaný, zaviazal žalovaného aj na zaplatenie nároku na náhradu škody vo výške 525,- Eur, predstavujúcu rozdiel medzi znalcom určenou všeobecnou hodnotou koňa určenou znaleckým posudkom vo výške 775,- Eur a cenou, ktorú mal žalovaný podľa vlastných tvrdení získať predajom koňa vo výške 250,- Eur.
5. O náhrade trov konania rozhodol súd tak, že žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 100% a to z dôvodu, že žalobca bol v konaní v plnom rozsahu úspešný.
6. Aplikoval ustanovenia §§ 126, 131, 420, 451, 517 Občianskeho zákonníka, a §3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..
Obsah odvolania
7. Proti tomuto rozsudku vo všetkých jeho výrokoch podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Za odvolacie dôvody označil dôvody v ustanovení § 365 ods. 1 písm b) a f) C.s.p. Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a taktiež, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nedoručil žalovanému návrh na zmenu žalobu a ani znalecký posudok č. 04/16, v dôsledku čoho znemožnil žalovanému oboznámenie sa s tvrdeniami žalovaného obsiahnutými v návrhu na zmenu žaloby ako aj so skutočnosťami obsiahnutými v znaleckom posudku č. 04/16. Následne až na pojednávaní oboznámil strany s podaním žalobcu týkajúcim sa zmeny žaloby, prečítal znalecký posudok, a taktiež na predmetnom pojednávaní vyzval strany sporu, aby zhrnuli svoje návrhu a vyjadrili sa k dokazovaniu ako aj k právnej stránke veci. Čo sa týka nesprávnych skutkových zistení, žalovaný namietal, že súd vo svojom rozhodnutí konštatoval, že medzi stranami sporu bola uzavretá dohoda o výcviku koňa, pričom takáto dohoda nebola medzi stranami uzavretá vôbec a tobôž nie písomne a teda nebolo možné preukázať obsah neexistujúcej dohody. Na základe uvedeného, ak súd prvej inštancie skonštatoval, že nevrátením koňa sa jeho držba stala neoprávnenou, uvedené tvrdenie súdu nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Taktiež žalovaný poukázal na svoje tvrdenia uvedené na pojednávaní dňa 15.8.2016, kedy uviedol, že nebola medzi ním a žalobcom uzavretá dohoda o výcviku koňa a taktiež nikde nebránil žalobcovi v tom, aby si po koňa prišiel a prevzal ho, práve naopak viackrát žalobcu vyzýval, aby si pre koňa prišiel, keďže ten mu na jeho výživu a výchovu od 11.7.2011 do júna 2014 neprispieval a pre žalobcu bola táto starostlivosť nákladná a keďže bol mimo svojho bydliska, jeho rodina ani samotnú starostlivosť o koňa nezvládala. Žalovaný namietal, že súd neaplikoval ustanovenie § 131 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého neoprávnený držiteľ si môže odpočítať náklady potrebné pre údržbu a prevádzku veci, pričom z verejne dostupných zdrojov je zrejmé, že bežná suma sa ustajnenie koňa sa pohybuje od 100,- Eur do 250,- Eur mesačne, a teda pri minimálnych nákladoch len cca 2,- Eura denne, musel žalovaný počas držby koňa vynaložiť minimálne 2170,- Eur (2,- Eura denne počas 1085 dní). Žalovaný namietal, že na jeho strane nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, keďže jeho náklady na udržanie koňa pri živote, teda náklady na kŕmenie a ustajnenie koňa presiahli znalcom vyčíslenú cenu za prenájom koňa, pričom žalovaný taktiež namietal, že sa o žiaden prenájom koňa nejednalo. Žalovaný uviedol, že žalobca napriek tomu, že vedel, kde sa kôň nachádza, neprispel ani jediným eurom na obživu koňa a ani si koňa neprišiel vyzdvihnúť či prevziať. Záverom svojho odvolania žalovaný namietal aj nesprávne právne posúdenie veci, pričom uviedol, že aplikácia ustanovení § 420 ods. 1,3 a § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka nemajú oporu v skutkovom stave ani vo vykonanom dokazovaní.
8. Žalovaný na výzvu súdu, aby sa vyjadril k podanému odvolaniu, nereagoval a v súdom stanovenej lehote vyjadrenie k odvolaniu súdu prvej inštancie nedoručil.
Hodnotenie odvolacieho súdu
9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok vo všetkých jeho výrokoch, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné.
10. Z obsahu spisového materiálu súdu prvej inštancie je zrejmé, že kôň- žrebec K., plemeno Q., nar. X.X.XXXX, C., výpalné číslo VS XXXX sa od roku 2011 nachádzal u žalovaného, ktorý sa o neho staral. Medzi stranami bolo sporné na základe akého právneho titulu sa predmetný kôň nachádzal práve u žalovaného. Žalobca tvrdil, že žalovaný prevzal koňa dňa 11.7.2011 na základe dohody o výcviku koňa a odviezol ho do miesta svojho bydliska. Žalovaný uvedené tvrdenie poprel, pričom poprel jednak termín, kedy predmetného koňa prevzal ako aj existenciu samotnej dohody o výcviku koňa. Uviedol, že koňa prevzal koncom augusta 2011 po výzve žalobcu s tým, že nikdy nebránil žalobcovi prísť si po koňa, pozrieť si koňa za účelom predaja a kedykoľvek ho aj predať. Zároveň poukázal na skutočnosť, že žalobca sa nikdy o koňa nezaujímal ani o jeho starostlivosť, na náklady spojené so starostlivosťou o koňa neprispieval. Taktiež tvrdil, že žalobcu vyzýval, aby si koňa prevzal, pretože pracoval v zahraničí a všetka starostlivosť o zviera bola na členoch jeho rodiny, pričom uviedol, že žalobcu upozornil, že ak si pre koňa nepríde bude mať za to, že o neho nemá záujem a že sa ho vzdáva, pričom ani na uvedené výzvy žalobca nereagoval. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že jediná sporná vec medzi ním a žalobcom spočívala v tom, kto komu koňa prinesie. Zo zápisnice zo stretnutia medzi žalobcom a žalovaným zo dňa 12.1.2013 je zrejmé, že strany sporu sa dohodli, že predaj koňa zabezpečí žalovaný. Z Žalobca podaním zo dňa 5.9.2013, ktoré bolo žalovanému doručené dňa 11.9.2013 vyzval žalovaného, aby mu koňa vydal do 30.9.2013, pričom prípadný termín vrátenia koňa na farmu žalobcu mal žalovaný oznámiť písomne 7 dní pred termínom vrátenia z dôvodu obhliadky koňa veterinárom a prípravy písomných podkladov na prevzatie koňa. Žalobca z dôvodu, že mu žalovaný koňa neodovzdal na jeho farme žiadal vrátenie koňa a bezdôvodné obohatenie za neoprávnené užívanie koňa vo výške 200,- Eur ročne od 12.9.2013 do vydania veci. Keďže v priebehu konania bolo preukázané, že predmetný kôň bol predaný bližšie neidentifikovanej osobe, žiadal žalobca zmeniť žalobu a to tak, že žiadal žalovaného zaviazať povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 525,- Eur titulom náhrady škody za predaj koňa, pričom predmetná suma predstavovala rozdiel medzi cenou koňa určenou znaleckým posudkom a cenou, za ktorú žalovaný koňa predal tretej osobe. Zároveň žalobca žiadal zaviazať žalovaného povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 919,30 Eur titulom bezdôvodného obohatenia, pričom suma 250,- Eur predstavovala kúpnu cenu, ktorú žalovaný prevzal za predaj koňa tretej osobe a suma 669,30 Eur predstavovala cenu prenájmu predmetného koňa od 12.9.2013 do 30.4.2014, teda za 291 dní, pričom cena nájmu za predmetného koňa bola určená znaleckým posudkom na sumu 2,30 Eur/ deň.
11. Predpokladom úspešnosti žaloby na vydanie veci je okrem preukázanej existencie vlastníckeho práva žalobcu ku dňu rozhodovania súdu aj okolnosť, že žalovaný vec neoprávnene k tomuto okamihu skutočne drží. O neoprávnenosť držby žalovaného nejde v prípade, ak existuje obligačný titul, ktorý žalovaného oprávňuje mať vec u seba. Takýmto môže byť napr. zmluva o výpožičke, nájomná zmluva, atď. V prejednávanom prípade sa žalobca domáhal vydania veci, ohľadom ktorej podľa jeho vlastného tvrdenia uzavrel so žalovaným „Zmluvu o výcviku koňa“ a za tým účelom mu koňa predal do držby. Doba, na ktorú bola zmluva uzavretá preukázateľne dohodnutá nebola. Vzhľadom k existencii právneho dôvodu držby žalovaného, vindikačnú žalobu by bolo možné úspešne uplatniť len v prípade, ak toto oprávnenie zaniklo. V prípade, že žalobe na ochranu vlastníckeho práva nemožno vyhovieť ako tomu je aj v prejednávnom prípade, vlastník veci má možnosť domáhať sa náhrady škody spočívajúcej v tom, že ten, kto vec neoprávnene zadržiaval, vlastníka o vec pripravil a jej stratou mu spôsobil škodu. Žaloba, ktorou sa pri neúspešnosti vindikačnej žaloby vlastník veci domáha peňažnej náhrady spočíva v zabezpečení kompenzácie za porušenie vlastníckeho práva. Ide o nárok na náhradu škody, pri ktorej je potrebné vždy zisťovať, či sú splnené podmienky zodpovednosti za škodu (§ 420 OZ).
12. Záver súdu o preukázaní nároku na náhradu škody spočívajúcej v rozdiele medzi všeobecnou hodnotou koňa a cenou, za ktorú žalovaný koňa predal je predčasný a nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Súd vo svojom odôvodnení uvádza, že žalovaný nemal dôvod predávať koňa, keďže ho žalobca na predaj nesplnomocnil. Odvolací súd poukazuje na listinný dôkaz - zápisnica zo stretnutia 12.1.2013, s ktorou sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Z jeho obsahu vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným došlo k dohode, ktorou žalobca splnomocnil žalovaného na predaj koňa. Z uvedenej zápisnice však nevyplýva, či žalovaný bol splnomocnený na predaj koňa za určitú cenu alebo či cenu mohol určiť podľa svojho vlastného posúdenia. V prípade, ak medzi stranami následne nebolo dohodnuté inak, žalovaný mal splnomocnenie na predaj koňa, a teda predaj koňa nemožno posúdiť ako protiprávne konanie žalovaného, ktoré predstavuje jednu zo základných podmienok na uplatnenie nároku na náhradu škody.
13. Povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie nastupuje v prípade, ak k vráteniu neoprávnene získaných majetkových hodnôt nemôže dôjsť v rámci konkrétneho právneho vzťahu medzi účastníkmi podľa príslušných ustanovení, ktoré na daný právny pomer vzťahujú, a ak neprichádza do úvahy ani zodpovednosť za škodu. Je treba zdôrazniť, že záväzok z bezdôvodného obohatenia vzniká iba v prípade, že medzi účastníkmi neexistuje iný právny vzťah, v rámci ktorého osobitná právna norma ukladá povinnosť, ktorá smeruje v podstate k rovnakému cieľu. O bezdôvodné obohatenie nejde, ak je povinnosť plniť daná na základe iného ustanovenia zákona alebo ak je založená zmluvne. Ak zákon ustanovuje napr. povinnosť vrátiť pôžičku či zaplatiť kúpnu cenu, neprichádza do úvahy aplikácia ustanovení o bezdôvodnom obohatení. (ŠKÁROVÁ, Marta. Hlava třetí. [Bezdůvodné obohacení (§ 451-459)]. In: ŠVESTKA, Jiří, SPÁČIL, Jiří, ŠKÁROVÁ, Marta, HULMÁK, Milan, ELIÁŠ, Karel, NYKODÝM, Jiří, NOVOTNÝ, Marek, KRÁLÍK, Michal, MIKEŠ, Jiří, FIALA, Roman, DVOŘÁK, Jan, JEHLIČKA, Oldřich, LIŠKA, Petr, LAVICKÝ, Petr, MACEK, Jiří, PŘIB, Jan, HANDLAR, Jiří, SELUCKÁ, Markéta. Občanský zákoník I, II. 2. vydání. Praha: Nakladatelství C. H. Beck, 2009, s. 1324. ISBN 978-80-7400-108-6.).
14. Riešenie vzťahu medzi oprávneným držiteľom a vlastníkom je upravené v ust. § 130 OZ a riešenie vzťahu medzi neoprávneným držiteľom a vlastníkom je upravené v ust. § 131 OZ. Z doposiaľ vykonaného dokazovania sa javí, že žalovaný po doručení výzvy žalobcu na vrátenie koňa ( čl. 17) sa stal držiteľom neoprávneným. Neoprávnený držiteľ je povinný nahradiť škodu, ktorá neoprávnenou držbou vznikla a môže si odpočítať náklady, ktoré na údržbu a prevádzku veci vynaložil. Súd prvej inštancie mal preto pri závere o neoprávnenosti držby nárok v tejto časti posúdiť podľa § 131 OZ a okrem skúmania zodpovednosti za škodu zohľadniť námietku žalovaného, týkajúcu sa započítania ním vynaložených nákladov na starostlivosť o koňa. Bezdôvodné obohatenie žalovaného spočívajúce v ponechaní si kúpnej ceny získanej predajom koňa vo vlastníctve žalobcu týmto nie je dotknuté a toto je potrebné posúdiť podľa ust. § 451 a nasl. OZ.
15. Odvolací súd má za to, že v prejednávanej veci bol nedostatočne zistený skutkový stav, keďže nebol ustálený právny dôvod, na základe ktorého sa kôň nachádzal u žalovaného. Záver súdu prvej inštancie, že kôň sa nachádzal u žalovaného na základe dohody o výcviku koňa je založený len na tvrdení žalobcu, ktoré nebolo podložené žiadnym iným dôkazom, pričom bolo popreté taktiež len tvrdením žalovaného. Zo zápisnice o pojednávaní konanom dňa 15.8.2016 vyplýva, že žalobca ako aj žalovaný navrhli výsluch svedka H., ktorý mal vypovedať ohľadom okolností nadobudnutia predmetného koňa ako aj jeho užívania, avšak uvedený dôkaz nebol vykonaný.
16. Z uvedených dôvodov má odvolací súd za preukázané, že súd prvej inštancie nepostupoval v zmysle ustanovenia § 220 ods. 2 C.s.p., a teda nedostatočným odôvodnením rozhodnutia znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a preto bolo nevyhnutné uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.
17. Čo sa týka žalovaným namietaného procesného postupu spočívajúceho v skutočnosti, že návrh na zmenu žaloby spolu so znaleckým posudkom nebol žalovanému doručený, odvolací súd posúdil predmetnú námietku ako právne irelevantnú a to z dôvodu, že súd prvej inštancie dodržal postup stanovený ustanovením § 204 C.s.p. a žalovaný bol oboznámený na pojednávaní dňa 1.2.2017 s predmetnými listinnými dôkazmi, pričom ich obsah bol žalovanému zákonným spôsobom oboznámený, a ten voči nim nemal námietky. Zároveň odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že návrh na zmenu
žaloby bol žalovanému doručený na vyjadrenie dňa 30.12.2016, a teda jeho tvrdenie, že sa s uvedenou skutočnosťou oboznámil až na pojednávaní dňa 1.2.2017 nie je pravdivé. Z uvedených dôvodov, odvolací súd posúdil odvolaciu námietku spočívajúcu v nesprávnom procesnom postupe súdu za právne irelevantnú.
18. Na základe uvedených skutočností bude úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní doplniť dokazovanie so zameraním na odstránenie sporných tvrdení spočívajúcich v ustálení právneho titulu, na základe ktorého sa kôň vo vlastníctve žalobcu nachádzal v držbe žalovaného. V prípade, ak bude preukázané, že kôň sa u žalovaného nachádzal na základe vzájomnej dohody, bude úlohou súdu zistiť obsah predmetnej dohody, teda práva a povinností jednotlivých zmluvných strán ako aj dobu, na ktorú dohoda bola uzavretá. Taktiež bude nevyhnutné zaoberať sa oprávnením žalovaného na predaj koňa. V prípade, že splnomocnenie žalovaného na predaj koňa nebolo zo strany žalobcu následne odvolané, je nevyhnutné zistiť rozsah tohto oprávnenia, teda či žalovaný nekonal nad rozsah udeleného splnomocnenia. Až na základe takto zisteného skutkového stavu bude možné posúdiť, či žalovaný konal v rozpore so zákonom, resp. dohodou uzavretou medzi stranami sporu a či na strane žalovaného došlo k zodpovednosti za škodu. Súd sa vysporiada s kompenzačnou námietkou žalovaného, ktorú uplatnil vo viacerých svojich vyjadreniach. Takýmto postupom zabezpečí právo strán sporu na spravodlivý súdny proces. Súd svoje úvahy, ktorými sa bude riadiť náležite odôvodní. Jeho rozhodnutie musí zodpovedať zákonným kritériám podľa § 220, ods. 2 C.s.p.
19. Odvolací súd pripomína ust. § 148, ods. 1, veta druhá C.s.p., podľa ktorého sa súd má vždy pokúsiť o uzavretie zmieru, teda v každom štádiu súdneho konania, nielen na jeho začiatku. Mediačná funkcia súdu nemá byť formalizovanou povinnosťou, ktorú je potrebné splniť pred ďalšími procesnými štádiami, no naopak, má byť istým prerogatívom súdu ako priorizovaného orgánu ochrany práva, z pozície svojej prirodzenej autority poskytnúť stranám nestranný pohľad na ich vec, a predvídateľne formulovať svoj právny názor tak, aby strany mali reálnu možnosť zvážiť efektivitu ďalšieho postupu v konaní. ( viď ŠTEVČEK, Marek. § 148 [Zmier]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek. Civilný sporový poriadok. 1. vydanie. Praha: Nakladateľstvo C. H. Beck, 2017, s. 555. ISBN: 978-80-7400-629-6.) Za účelom dosiahnutia dohody sporových strán sa ako veľmi vhodná forma javí odkázanie strán sporu na mediáciu, metódu mimosúdneho riešenia sporov, kde strany za pomoci neutrálnej, tretej osoby (mediátora) riešia svoj spor vzájomnou dohodou výhodnou pre obe strany - uzatvoria dohodu o urovnaní sporu, ktorá musí byť pre obe sporové strany prijateľná.
20. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie o náhrade trov konania, vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 C.s.p.).
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).