Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_7CoP-69-2018.pdf
PDF · 85.4 KB
Case nature
Subarea
7CoP/69/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a členov senátu JUDr. Agnesy Hricovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletú K. I. nar. XX.X.XXXX zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice dieťaťa matky S. Š. nar. XX.X.XXXX trvale bytom v N. Y. č. XX O. prechodne v C. W. na C. ul. č. X zastúpenej JUDr. Alexandrou Gharaibehovou advokátkou so sídlom v Košiciach na Haburskej ul. č. 6 a otca Ľ. I. nar. XX.X.XXXX bývajúceho v C. W. na C. ul. č. X zastúpeného JUDr. Jozefom Göblom advokátom so sídlom v Košiciach na Jantárovej ul. č. 30 v konaní o návrhu matky a návrhu otca na nariadenie neodkladného opatrenia o odvolaní matky proti uzneseniu Okresného súdu Košice - okolie z 20.12.2017 č.k. 9P 273/2017-60 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia.
Ukladá mal. K. I., nar. XX.X.XXXX, jej rodičom S. Š. nar. XX.X.XXXX a Ľ. I. nar. XX.X.XXXX povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice po dobu troch mesiacov.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením zamietol návrh matky, ako aj návrh otca na nariadenie neodkladného opatrenia. Matka sa podaným návrhom domáhala zákazu styku otca s maloletou a otec sa podaným návrhom domáhal úpravy jeho styku s maloletou.
2. Proti tomuto uzneseniu proti výroku o zamietnutí návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia podala v zákonnej lehote odvolanie matka a navrhla, aby odvolací súd zmenil napadnuté uznesenie a jej návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáha zákazu styku otca s maloletou do právoplatného rozhodnutia vo veci samej vyhovel. Vyjadrila názor, že jej návrh je dôvodný a v najlepšom záujme maloletej vzhľadom na jej momentálny zdravotný stav. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podala po tom, čo otec maloletej začal maloletú v škole vyhľadávať a obťažovať ju, a to aj počas vyučovania, kedy kričal aj na samotnú učiteľku. Na toto správanie sa otca bola upozornená s tým, že maloletá má taký strach z otca, že ju niekam zoberie alebo že jej nejakým spôsobom ublíži, že bez doprovodu odmieta ísť sama aj na toaletu, triedu nikdy sama neopustí s tým, že sa bojí otca. Zo samotnej lekárskej správy MUDr. D., ktorá bola predložená súdu ako dôkaz vyplýva, že styk s otcom neodporúča, iba ak by maloletá o to sama žiadala, a to iba za prítomnosti inej osoby. Poukazuje na okolnosti, za akých opustila s maloletou spoločnú domácnosť a na trestné konanie vedené voči otcovi maloletej. Nestotožňuje sa s názorom súdu prvej inštancie, v ktorom uvádza, že maloleté dieťa nie je ohrozené na zdraví. Každý pokus otca o vydanie dcéry v škole a s tým spojené obťažovanie maloletej, ako aj vyhľadávanie v jej terajšom bydlisku je pre maloletú po psychickej stránke zlým zážitkom, ktorý je sýtený traumatizujúcimi zážitkami z obdobia, keď žili s otcom v spoločnej domácnosti. Zároveň poukazuje na to, že otec maloletej sa dopúšťal voči nej fyzického násilia, čo sa odzrkadlilo na psychickom stave maloletej.
Má za to, že tieto skutočnosti v návrhu dostatočne osvedčila. Zdravotný stav maloletej si toho času vyžaduje, aby nebola vystavovaná situáciám, ktoré ju traumatizujú. Násilné správanie páchané na blízkej osobe je aj násilím voči iným členom domácnosti, resp. blízkym osobám. Maloletá je toho času pod lekárskym dohľadom pedopsychiatra MUDr. D. a detského psychológa MUDr. Č.. Správu psychológa z vyšetrenia maloletej, ktoré absolvovala, obratom doloží. Uviedla, že otec nemá skutočný záujem o maloletú ako o jeho dieťa, chce jej len naďalej znepríjemňovať život, ako aj život maloletej, vystavovať ich stresu, napätiu a obavám. O uvedenom svedčí aj návrh otca na zapretie otcovstva voči maloletej.
3. Matka následne doručila súdu 22.1.2018 správu klinického psychológa PhDr. Č., PhD. o vyšetrení maloletej, z ktorej vyplýva, že na vyšetrenie bola odoslaná pedopsychiatričkou Dr. D.. Podľa údajov získaných od matky a vyšetrení maloletej psychológ uzatvára, že ide o dievčatko s intelektovými schopnosťami orientačne v pásme populačného priemeru. V sociálnom kontakte je opatrná, skôr utiahnutá. Ústupčivá, snaží sa vyhovieť požiadavkám, byť poslušná. Sebapresadzujúce tendencie má blokované. V dôsledku silne traumatizujúcej situácie (bola pravdepodobne svedkom domáceho násilia) v afektivite prítomný pocit ohrozenia, úzkostné prežívanie straty pocitu bezpečia. Naviazané na matku, ktorú vníma ako zdroj podpory a záchrany. Matka inštruovaná, odporúčaná psychoterapia.
4. Otec maloletej ani kolízny opatrovník sa k odvolaniu matky, ktoré im bolo riadne doručené s výzvou na vyjadrenie v lehote 10 dní nevyjadrili.
5. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
6. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
7. Podľa § 325 ods. 2 písm.d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
8. Podľa § 360 ods. 1 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
9. Podľa § 362 vety druhej CMP odvolací súd môže neodkladné opatrenie nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
10. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
11. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
12. Odvolací súd preskúmal uznesenie v napadnutom výroku o zamietnutí návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 65 a § 66 CMP, oboznámil sa s obsahom predloženého spisu a dospel k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že v danom prípade neboli splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia v súlade s návrhom matky, nakoľko nebola osvedčená naliehavosť potreby dočasnej a bezodkladnej úpravy pomerov účastníkov vyžadujúca si okamžitý zásah súdu, pretože práva a oprávnené záujmy účastníkov konania neboli v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie bezprostredne ohrozené. Odvolací súd zdôrazňuje, že k uloženiu povinnosti rodičovi zdržať sa styku s dieťaťom možno pristúpiť len z dôvodu aktuálnej nevyhnutnosti takéhoto zásahu do rodičovských práv, ktorá je daná záujmom dieťaťa a len za podmienok stanovených v § 25 ods. 3 Zákona o rodine. Obmedzenie alebo úplný zákaz styku dieťaťa s rodičom predstavuje výnimočné riešenie a vážny zásah do výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý môže byť odôvodnený len závažnými okolnosťami na strane dieťaťa. Tak ako rodič má právo na starostlivosť o dieťa, má aj dieťa právo na starostlivosť zo strany oboch rodičov a na pravidelný kontakt s rodičmi, ako aj blízkymi osobami. Pri rozhodovaní súdu je prioritný záujem dieťaťa, na ktorý musí súd vždy prihliadať,
pričom záujem dieťaťa nie je možné stotožňovať so subjektívnymi predstavami rodičov o výkone ich rodičovských práv a povinností.
13. V danom prípade matka odôvodňuje návrh na nariadenie neodkladného opatrenia tým, že otec ju opakovane fyzicky napadol, čoho svedkom malo byť aj maloleté dieťa a po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti ju otec neustále vyhľadáva, vyvoláva jej do práce, sleduje ju, neoprávnene vnikol do krízového centra, kde momentálne býva, okrem toho maloletú začal kontaktovať v škole a naliehal na jej vydanie zo školy. V dôsledku toho sa ho maloletá bojí, nevie sa v škole sústrediť, sama nechce ísť ani na toaletu, lebo má strach, že tam bude otec a zoberie ju. Na podporu svojich tvrdení predkladá správu pedopsychiatrickej ambulancie MUDr. X. D. z 9.11.2017, potvrdenie OR PZ Košice - okolie o začatí trestného stíhania pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm.a/, b/ Trestného zákona, ako aj potvrdenie OR PZ Košice - okolie zo 7.9.2017 o tom, že urobila trestné oznámenie o prečine nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm.b/ Trestného zákona, z ktorého je podozrivý jej druh Ľ. I., potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti matky, lekársku správu o ošetrení matky z 3.9.2017 z dôvodu napadnutia priateľom a v odvolacom konaní predložila aj vyššie uvedenú správu klinického psychológa PhDr. Č., PhD. Z uvedených listinných dôkazov však nevyplývajú skutočnosti, ktoré by jednoznačne odôvodňovali taký výrazný zásah do rodičovských práv a povinností, akým je úplný zákaz styku otca s dieťaťom za situácie, že nebolo preukázané, že otec sa voči maloletému dieťaťu správal agresívne, prípadne dieťa týral, či páchal inú trestnú činnosť namierenú proti maloletému dieťaťu s tým, že matkou popisované agresívne správanie sa otca v septembri 2017 smerovalo voči matke, čoho svedkom nebolo dokonca ani maloleté dieťa, ako vyplýva aj zo správy pedopsychiatričky MUDr. D. z 9.11.2017, preto ani nemožno konštatovať, že by len správanie sa otca malo za následok matkou popisované úzkostné prejavy dieťaťa v dôsledku strachu z otca. Pokiaľ ide o predložené správy od pedopsychiatričky MUDr. D., ako aj psychológa PhDr. Č., PhD., ich hodnovernosť, ako aj ich závery sú značne spochybnené vzhľadom na skutočnosť, že vychádzali len z údajov poskytnutých matkou bez toho, aby mali objektívne podklady pre vyšetrenie dieťaťa, resp. závery o tom, v dôsledku čoho existuje úzkostný stav u dieťaťa, keďže otec vyšetrený nebol. Pedopsychiatrička i psychológ vychádzali z premisy údajnej traumatizácie dieťaťa v dôsledku toho, že malo byť svedkom domáceho násilia, pričom minimálne MUDr. D. unikla matkou podaná informácia, že dieťa vôbec nebolo v septembri 2017 svedkom jej napadnutia otcom maloletej, dieťa malo byť údajne svedkom napadnutia asi pol roka predtým, napriek tomu rodičia až do septembra 2017 žili v spoločnej domácnosti a matka po predchádzajúcom incidente zjavne nepovažovala tieto útoky otca za významné a zrejme si nevšimla ani údajnú traumatizáciu dieťaťa. Uvedené skôr naznačuje, že dieťa sa stalo nástrojom na vybavovanie si vzájomných konfliktov medzi rodičmi, ktorí zjavne nie sú schopní adekvátne spracovať ukončenie svojho partnerského vzťahu. Len samotný konfliktný vzťah medzi rodičmi však nemôže byť dôvodom pre obmedzenie alebo zákaz styku rodiča s dieťaťom bez hodnoverného preukázania, že realizácia styku rodiča s dieťaťom skutočne ohrozuje zdravie, prípadne dôležitý záujem maloletého dieťaťa, a teda že nejde iba o predstieraný stav vyvolávaný zámerným pôsobením rodiča, ktorému je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Pre úplnosť je potrebné dodať, že podanie návrhu na zapretie otcovstva nemá žiaden vplyv na výkon rodičovských práv a povinností, keďže tieto zaniknú len (až) nadobudnutím právoplatnosti rozsudku o zapretí otcovstva.
14. S poukazom na vyššie uvedené dôvody sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorým návrh matky na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol, avšak vzhľadom na dlhodobo pretrvávajúci konflikt medzi rodičmi, ktorý sa prenáša do vzťahu medzi otcom a dieťaťom, považoval za potrebné bezodkladne nariadiť rodičom dieťaťa, ako aj dieťaťu povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu na Referáte poradensko-psychologických služieb pri Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Košice po dobu troch mesiacov za účelom odstránenia komunikačných problémov medzi rodičmi vyplývajúcimi z ich výrazne negatívneho vzťahu, zrejme manifestovaného aj pred maloletým dieťaťom, ktoré dieťa v dôsledku rozvíjajúcej sa psychicky zjavne nie je schopné vo vnútornom prežívaní zvládnuť, v dôsledku čoho mu hrozí emočné preťaženie, ktoré môže mať vážne následky na jeho psychike, čo rozhodne nie je v záujme maloletého dieťaťa. Nedostatok primeranej komunikácie medzi rodičmi a kooperácie vo vzťahu k zabezpečovaniu starostlivosti o dieťa rezonuje z celého obsahu spisu, teda i z podaní otca, preto je nevyhnutné bezodkladne vykonať opatrenia na odstránenie týchto negatívnych vplyvov na výchovu maloletého dieťaťa. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že referát poradensko-psychologických služieb je samostatnou zložkou úradu práce, sociálnych vecí a rodiny zameranou na poskytovanie poradenských a psychologických intervencií vo vzťahu k realizácii výkonu rodičovských práv a povinností za účelom odstránenia komunikačných problémov
medzi rodičmi navzájom alebo medzi rodičmi a deťmi, psychologickej pomoci a poradenstva maloletému dieťaťu vo vzťahu k styku s rodičom a podobne v prípade, ak rodičia doposiaľ neboli schopní odstrániť vzájomné negatívne vzťahy, nie sú schopní spolu komunikovať alebo nie sú schopní dieťa patrične usmerňovať a vychovávať k správnemu postoju k druhému rodičovi (zákon č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávne ochrane detí a o sociálnej kuratele v platnom znení).
15. Odvolací súd na záver považoval za potrebné doplniť k podaniam právnych zástupcov oboch rodičov vo vzťahu k miestnej príslušnosti súdu, že ich úvahy sú nesprávne, nakoľko vo veciach starostlivosti súdu o maloleté deti sa miestna príslušnosť súdu určuje podľa § 112 ods. 1 CMP, teda rozhodujúcim kritériom je bydlisko dieťaťa určené na základe dohody rodičov alebo iným zákonným spôsobom. Bydliskom je zároveň potrebné rozumieť miesto, v ktorom sa dieťa trvale zdržiava. Uvedené ustanovenie však určuje príslušnosť len pre konanie, v ktorom má dôjsť k prvému opatreniu súdu. Ak je príslušnosť takto raz určená, zostáva tento súd naďalej príslušným aj pre ďalšie konanie, aj keď maloleté dieťa zmení svoje bydlisko, resp. pobyt. Ak dôjde zákonným spôsobom k zmene okolností, podľa ktorých sa posudzuje miestna príslušnosť, môže súd v súlade s § 112 ods. 2 CMP preniesť svoju príslušnosť na iný súd, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa. V tomto prejednávanom prípade naposledy vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa rozhodoval Okresný súd Rožňava, preto je jeho príslušnosť už raz založená. Okresný súd Rožňava však môže postupom podľa § 112 ods. 2 CMP svoju miestnu príslušnosť preniesť na Okresný súd Košice - okolie, pokiaľ to bude považovať za súladné so záujmom maloletého dieťaťa. Zároveň je potrebné uviesť, že prípadný súhlas či nesúhlas účastníka konania s postúpením či prenesením príslušnosti v konaniach upravených Civilným mimosporovým poriadkom nie je pre postup súdu relevantný na rozdiel od úpravy vyplývajúcej z Civilného sporového poriadku. Postup Okresného súdu Košice - okolie bol teda správny, a to aj pokiaľ ide o rozhodnutie o návrhoch rodičov na nariadenie neodkladného opatrenia s poukazom na ust. § 113 CMP upravujúce tzv. zakročovaciu povinnosť nepríslušného súdu.
16. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).