Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Co/131/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu: JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta, v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska č.5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátska kancelária, Pajštúnska č.5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanej: C. K., L.. X.X.XXXX, XXX XX I. Č.. XXX, za účasti vedľajšieho účastníka: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42176778, Námestie legionárov č.5, Prešov, právne zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, Sov. hrdinov č.163/66, Svidník, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa č.k. XC XX/XXXX-XXX zo dňa 1. marca 2016 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaná a vedľajší účastník majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie uvedeným rozsudkom zamietol žalobu v predmetnom spore , žalovanej nepriznal náhradu trov konania a žalobcu zaviazal povinnosťou uhradiť trovy konania vedľajšiemu účastníkovi, predstavujúce trovy právneho zastúpenia vo výške 148,57 Eur na účet právneho zástupcu v lehote troch dní od právoplatnosti rozsudku v zmysle § 142 ods.1 O.s.p. (zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, účinný v čase rozhodovania).

2. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie smerujúce k preukázaniu splnenia podmienok na postúpenie pohľadávky podľa § 92 ods.8 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, na základe ktorého, vychádzajúc z listinných dôkazov a vyjadrení predložených sporovými stranami a vedľajším účastníkom, súd vyhodnotil žalobu ako nedôvodnú. Súd nemal preukázané, žeby právny predchodca žalobcu pred postúpením pohľadávky vyzval žalovanú na zaplatenie dlžnej sumy a že takáto výzva sa dostala do dispozičnej sféry žalovanej. Zmluvu o postúpení pohľadávok č. 0568/2011/CE zo dňa 24.3.2011 preto súd považoval s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka za neplatnú, nakoľko je v rozpore so zákonom. Keďže súd nemal za preukázané, že v danom prípade žalobca platne nadobudol pohľadávku uplatnenú v konaní od jeho právneho predchodcu, žalobu zamietol z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu.

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca písomným podaním zo dňa 27.7.2016, ktorým žiadal zmenu napadnutého rozsudku s tým, aby odvolací súd jeho návrhu vyhovel, resp. aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Odvolateľ namietal nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie a nesprávne

právne posúdenie. V konaní predložil súdu relevantné oznámenie postupcu žalovanej o postúpení pohľadávky, spolu s podacím hárkom, preukazujúcim odoslanie tejto písomnosti žalovanej. Okresný súd má z tohto oznámenia vychádzať bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení. Citoval pritom závery rozhodnutí Najvyššieho súdu SR zo dňa 11.6.2003 sp.zn. 4 Obo 210/01, Krajského súd v Žiline z 30.11.2015 sp.zn. 8Co 564/2015, Krajského súdu v Nitre zo dňa 27.6.2014 sp.zn. 9Co 133/2013. Odvolateľ vyslovil názor, že ustanovenia § 92 ods.8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou žalobcu ako postupníka pohľadávky. Nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Zo zákona nevyplýva, žeby podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky. Aj prípadné porušenie uvedenej povinnosti nemožno spojiť s následkom neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, keďže norma obsiahnutá v ustanovení § 92 ods.8 cit. zákona nezakladá občianskoprávnu povinnosť vo vzťahu ku klientovi banky, žalovanej, ale administratívnu zodpovednosť postihnuteľnú NBS podľa § 50 ods.1 cit. zákona, citujúc príslušnú literatúru. Doručenie písomnej výzvy banky dlžníkovi nie je podmienkou pre platné postúpenie pohľadávky. S nedoručením takejto výzvy môžu byť spojené len sankcie vyplývajúce zo zákona o bankách.

5. Žalovaná bola ku dňu postúpenia pohľadávky v omeškaní 1281 dní, teda súčet všetkých omeškaní žalovaného so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke presiahol 1 rok. Postupca by tak konal v súlade s ustanovení § 92 ods. 8 zákona o bankách aj v takom prípade, ak by písomnú výzvu žalovanej nezasielal. V tomto prípade poukázal odvolateľ na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 16.3.2016 sp.zn. 12 Co 223/2015.

6. Žalobca vyslovil názor, že mu vznikol nárok na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa nasledujúceho po splatnosti každej splátky až do zaplatenia. Zo znenia § 92 ods.8 cit. zákona ďalej nevyplýva, že predmetom postúpenia môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktorá je už splatná. Zákonodarca rozlišuje dva pojmy, a to pojem peňažný záväzok ako celok a pojem časť peňažného záväzku. Pokiaľ dlžník je v omeškaní so splnením čo i len jednej časti svojho peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nielen časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. Za zrejmé považoval odvolateľ, že banka môže postúpiť peňažný záväzok ako celok, vrátane jeho príslušenstva.

7. Žalobca ďalej v odvolaní vyslovil nesúhlas s tým, aby bol zaviazaný na úhradu trov konania osobitného subjektu na strane žalovanej. Namietal, že paušálny vstup združenia zastúpeného advokátom do konaní, v ktorých pre vstup nebol žiadny dôvod, iba zbytočne navyšuje trovy konania a navodzuje dojem, že účelom vstupu nebola ochrana práv spotrebiteľa, ale získanie finančných prostriedkov. Nemožno hovoriť o trovách účelne vynaložených na uplatnenie alebo bránenie práva. V danom prípade bolo potrebné aplikovať ustanovenie § 150 ods. 2 O.s.p., keďže ide o drobný spor. Namietal aj neúčelnosť vynaložených a uplatnených trov vedľajšieho účastníka vzhľadom na abstraktné, všeobecné podania vedľajšieho účastníka s automaticky uplatňovanou nedôvodnou námietkou premlčania. Dôvodnosť svojej argumentácie žalobca podporil poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 MCdo 15/2014 z 24. marca 2015 a sp. zn. 6 MCdo 5/2013 z 19. marca 2014. Žalobca vyslovil presvedčenie, že Združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť samé z podstaty svojej existencie schopné poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach, keďže jeho účelom je, okrem iného, kolektívna ochrana spotrebiteľov, zastupovanie spotrebiteľov v občianskom súdnom konaní a vstup do spotrebiteľských sporov v pozícii vedľajšieho účastníka. Žalobca poukázal na praktiku realizovanú vedľajším účastníkom spočívajúcu vo vstupovaní do množstva konaní bez ohľadu na stav konania a vôľu žalovaného, bez vedomosti o prejednávanom prípade a len z označenia účastníkov konania usudzuje, že ide o spotrebiteľskú vec. Takéto zneužívanie civilného konania považoval žalobca za rozporné s účelom civilného procesu. Navrhol zmeniť rozsudok v napadnutom výroku o trovách konania vedľajšieho účastníka a tomuto náhradu trov konania nepriznať.

8. Odvolateľ si uplatnil trovy konania v odvolacom konaní vo výške 79,64 Eur.

9. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná a ani Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS IČO:42176778 nevyjadrili.

10. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, ďalej „C.s.p.“) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 378 a nasl. C.s.p., v rozsahu odvolacích dôvodov, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v celom rozsahu vecne správne.

11. V prejednávanom spore sa žalobca na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok č. 0568/2011/CE zo dňa 24.3.2011, vrátane Prílohy č. 1, domáhal nároku z titulu Zmluvy o splátkovom úvere č. 0530996175 zo dňa 15.7.2007, uzatvorenej medzi právnym predchodcom žalobcu SLSP a.s. a žalovanou. Žalobou uplatnený nárok žalobcu predstavoval istinu vo výške 494,- Eur, úrok z omeškania v sadzbe 9 % z istiny od 11.5.2011 do zaplatenia a úroky z omeškania z dlžných splátok odo dňa ich splatnosti do 10.5.2011.

12. V spore už rozhodol súd prvej inštancie rozsudkom č.k. 3C 41/2014-111 zo dňa 20.1.2015, ktorým žalobu vo veci samej zamietol na základe vznesenej námietky premlčania vedľajším účastníkom, konštatujúc, že v danom prípade došlo k premlčaniu zvyšku úveru a jeho príslušenstva (po čiastočnej úhrade žalovanou) dňom 21.12.2010 podľa príslušného ustanovenia Občianskeho, prípadne aj Obchodného zákonníka.

13. Následne Krajský súd v Prešove ako súd odvolací rozhodol na základe odvolania žalobcu uznesením č.k. 13 Co 68/2015-135 zo dňa 30. apríla 2015, ktorým zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd v uvedenom rozsudku konštatoval, že k ukončeniu zmluvy (Zmluvy o splátkovom úvere) došlo dňa 20.6.2012. K vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a výzve žalobcu na úhradu dlhu žalovanej zo strany žalobcu došlo listom zo dňa 20.4.2011, pričom žaloba žalobcu súdu došla dňa 30.10.2013. Nárok žalobcu tak premlčaniu nepodlieha, pretože bol uplatnený v 3- ročnej premlčacej lehote v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka.

14. K následnému záveru prvoinštančného súdu v napadnutom rozsudku o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu v predmetnom spore pre neplatnosť Zmluvy o postúpení mu pohľadávky jeho predchodcom pre nesplnenie podmienok podľa § 92 ods.8 zákona o bankách, odvolací súd konštatuje, že odvolacia námietka žalobcu je v tomto prípade nedôvodná.

15. Vo všeobecných obchodných podmienkach právneho predchodcu žalobcu, ktoré sú súčasťou základnej zmluvy o úvere, v článku 18.14, je vyjadrený súhlas dlžníka - žalovanej s tým, že banka je oprávnená kedykoľvek postúpiť na tretiu osobu akékoľvek svoje pohľadávky voči klientovi, a to bez ohľadu na to, či sú budúce alebo súčasné, splatné, nesplatné, premlčané alebo nepremlčané, alebo previesť svoje akékoľvek pohľadávky na tretiu osobu. Takáto dohoda je možná a v súlade s ustanovením § 89 ods. 1 Zákona o bankách.

16. Podľa § 89 ods. 1 Zákona o bankách, banka a pobočka zahraničnej banky pri vykonávaní bankových činností na území Slovenskej republiky uzatvárajú a vykonávajú obchody so svojimi klientmi na zmluvnom základe v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky. Klient má právo na uzavretie zmluvy o obchode v slovenskom jazyku, ako aj na poskytovanie informácií od banky a pobočky zahraničnej banky, na predkladanie podaní banke a pobočke zahraničnej banky a na uskutočňovanie inej komunikácie s bankou a pobočkou zahraničnej banky v slovenskom jazyku; týmto nie je dotknutá možnosť súbežného používania iných jazykov, ak to ustanovuje osobitný zákon alebo ak sa na tom banka alebo pobočka zahraničnej banky so svojim klientom písomne dohodnú, pričom klient má právo vybrať si rozhodujúci jazyk pre znenie zmluvy, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Banka alebo pobočka zahraničnej banky si so svojim klientom môžu zmluvne upraviť práva a povinnosti z obchodov odchylne od zákona alebo osobitného predpisu, ak to zákon ani osobitný predpis výslovne nezakazuje alebo ak z povahy ich ustanovení nevyplýva, že sa od nich nemožno odchýliť; takáto zmluva musí mať formu a podobu vyžadovanú zákonom alebo dohodou účastníkov, pričom banka a pobočka zahraničnej banky zodpovedá za jej preukázateľné vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu najneskôr pri uzavretí obchodu a za jej uchovávanie a ochranu podľa § 42 ods. 1.

17. V spore o splnenie neuhradenej postúpenej pohľadávky je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti ku skutočnostiam, ktoré majú za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu - zmluvy o postúpení pohľadávky, ak v konaní vyjdú najavo, a z Občianskeho zákonníka nemožno

vyvodiť, že dlžník by nemohol namietať a súd skúmať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, ak by toto postúpenie dlžníkovi oznámil postupca, a nemožno vyvodiť ani to, že dlžník by mohol namietať platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky len vtedy, ak by postupca postúpenie pohľadávky dlžníkovi neoznámil, ale postupník by postúpenie pohľadávky dlžníkovi preukázal; na takéto rozlišovanie v postavení dlžníka nemožno nájsť oporu v ustanovení § 526 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K správnosti týchto záverov obsiahnutých v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 76/2007 zo dňa 28.1.2009 sa priklonil aj Ústavný súd SR v uznesení sp. zn. IV.ÚS 337/2012-19 zo dňa 3.7.2012.

18. Aktívnou vecnou legitimáciou sa vo všeobecnosti rozumie také hmotnoprávne postavenie strany sporu, z ktorého vyplýva subjektu ním uplatňované právo, resp. procesné právo si hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou súdneho konania ( rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. 6. 2010, sp. zn. 2Cdo 205/2009).

19. Podľa § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách, ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len „postupník“), aj bez súhlasu klienta. Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celom rozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok. Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu ustanovených týmto zákonom.

20. Podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom v čase vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru žalobcom), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

21. Z listu žalobcu zo dňa 20.4.2011 (č.l. 23 spisu), adresovanému žalovanej, je zrejmé, že žalobca, nie právny predchodca - banka, podľa § 565 Občianskeho zákonníka pre nesplnenie splátky žiadal o zaplatenie celej pohľadávky vyčíslením dlžnej sumy v celkovej sume 2.264,94 Eur.

22. Podľa zákonnej úpravy v cit. § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka môže dodávateľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené) najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky. Toto právo môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní.

23. Z obsahu spisu nevyplýva, že by dodávateľ- právny predchodca žalobcu postupoval v zmysle vyššie uvedeného a zákonným postupom upozornil žalovanú na to, že mieni vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a tiež nebol to dodávateľ - banka, kto predmetný úver zosplatnil v uvedenom rozsahu.

24. Výzvu k úhrade a oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru žalobcom nemožno považovať za legitímne splnenie povinnosti podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka vzhľadom na legitimáciu subjektu na uplatnenie tohto práva i časovú súslednosť úkonov.

25. Právny predchodca žalobcu - SLSP listom zo dňa 12.4.2011 (č.l. 21 spisu) oznámil žalovanej postúpenie pohľadávky, ku ktorému došlo následne zmluvou o postúpení zo dňa 24.3.2011 a dňa 20.4.2011 už postupník - žalobca vyzval žalovanú na úhradu pohľadávky a oznámil mimoriadnu splatnosť úveru.

26. Žiadne iné listinné dôkazy právneho predchodcu žalobcu, ktoré by preukazovali splnenie povinnosti podľa § 53 Občianskeho zákonníka v spore predložené neboli a to ani v rámci odvolacieho konania, preto možno uzavrieť, že žalobca ohľadne preukázanie splnenia zákonnej povinnosti, upravujúcej vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, neuniesol v rámci procesného útoku dôkazné bremeno.

27. Dôsledkom nesplnenia povinnosti žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu, uloženej mu kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka na ochranu spotrebiteľa, je neplatnosť právneho úkonu - vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

28. Spôsobilým predmetom postúpenia v zmysle cit. ustanovenia § 92 ods. 8 zákona o bankách môže byť iba pohľadávka alebo jej časť, ktoré sú už splatnými za predpokladu predchádzajúcej písomnej výzvy banky dlžníkovi a po tom, čo bol klient banky nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní. Uvedené predpoklady sú zákonným predpokladom pre platné postúpenie pohľadávky banky. Musia byť splnené v čase postúpenia pohľadávky (Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co 119/2013, sp.zn. 19Co 194/2015, sp.zn. 4Co 145/2014, Okresného súdu Trenčín sp. zn. 11C 233/2014, Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 12C 152/2014, Okresného súdu Galanta sp. zn. 15C 33/2014, Okresného súdu Svidník sp.zn. 5C 430/2013 atď). Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že s účinnosťou od 1.1.2017 zákonom č. 299/2016 Z.z. došlo k ďalšiemu sprísneniu postúpenia bankovej pohľadávky v spotrebiteľských veciach, a to k zúženiu okruhu subjektov, na ktoré je možné postúpiť bankovú pohľadávku. Striktné podmienky postúpenia pohľadávky vo svojom súhrne opodstatňujú záver o zákaze postúpenia bankovej pohľadávky so súčasným stanovením výnimiek z tohto zákazu a nepodporujú záver o možnosti odklonu od pravidla cesie bankovej pohľadávky v neprospech spotrebiteľa (odkaz 72c v § 89 ods.1 Zákona o bankách).

29. Nedodržaním zákonných podmienok postúpenia bankovej pohľadávky sa takéto postúpenie dostáva do rozporu s dikciou zákona s priamym dopadom na platnosť právneho úkonu. Prezumpcia znalosti predpisov zverejnených v zbierke zákonov pritom vylučuje dobromyseľnosť postupníka (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6Co 58/2016).

30. Keďže žalobcom nebolo preukázané naplnenie všetkých zákonných predpokladov možnosti postúpenia pohľadávky tak, ako to vyžaduje § 92 ods. 8 Zákona o bankách, postúpenie pohľadávky nie je možné považovať za platné, a to s poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka. S ohľadom na túto skutočnosť odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom práva, ktoré si uplatnil v tomto konaní a preto mu nie je možné toto právo priznať.

31. Vo vzťahu k odvolacím námietkam týkajúcim sa priznania náhrady trov konania Združeniu na ochranu spotrebiteľa HOOS, IČO:42176778 odvolací súd uvádza, že procesná aktivita Združenia ako vedľajšieho účastníka evidentne súvisela s ochranou spotrebiteľa. Združenie je plne legitimovaným subjektom na vystupovanie v tomto konaní ako subjekt, ktorý ochraňuje práva spotrebiteľa, a to v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016. Právo na právne zastúpenie je garantované Ústavou SR, konkrétne v článku 47 ods. 2. Občianske združenie ako právnická osoba nemôže byť výnimkou v tom smere, že by sa mu malo toto ústavné právo odopierať. Pri posudzovaní účelnosti vynaložených trov je potrebné prihliadnuť na to, že vedľajší účastník poskytol žalovanej kvalifikovanú ochranu, jeho činnosť viedla k sledovanému cieľu - ochrane spotrebiteľa v súdnom konaní za použitia primeraných prostriedkov a nie je možné ju hodnotiť ako neúčelnú.

32. Je nepochybné, že v danom prípade išlo o drobný spor v zmysle 200ea ods.1 O.s.p.. Vedľajšiemu účastníkovi však boli priznané trovy v celkovej sume 148,57 Eur, ktorú nie je možné považovať za neprimeranú voči žalovanej sume i vzhľadom na ustanovenie § 150 ods.2 O.s.p..

33. Majúc na zreteli uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátane trov konania ako správny potvrdil podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. za zachovania účinkov právnych úkonov v zmysle § 470 C.s.p..

34. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe § 396 ods. 1 v

spojení s § 255 a nasl. C.s.p.. Žalovaná a vedľajší účastník boli v odvolacom konaní úspešní, preto im vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 .