Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/135/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Róberta Bebčáka v sporovej právnej veci žalobcu: REGOMONT ŽILINA, s.r.o. „v likvidácii", so sídlom Gabajova 15, 010 01 Žilina, IČO: 31 599 699, proti žalovanému: Ing. B. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX Y., o vydanie vecí, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 29/2013-144 zo dňa 24.5.2016, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 19Cb 29/2013-144 zo dňa 24.5.2016 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) uložil žalovanému povinnosť „vydať žalobcovi účtovnú a daňovú dokumentáciu týkajúcu sa REGOMONT ŽILINA, s.r.o. „v likvidácii“, so sídlom Gabajova 15, Žilina 010 01, IČO: 31 599 699 od roku 1998 do 23.11.2011, a to: 1. účtovné doklady podľa § 10 ods. 1 Z.č. 31/2002 Z.z. O účtovníctve /ďalej už len Zákon o účtovníctve/, 2. účtovné knihy podľa § 12 ods. 1 písm. a/, b/ Zákona o účtovníctve, a to:

- denník, v ktorom sa účtovné zápisy usporadúvajú chronologicky a ktorým sa preukazuje zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov v účtovnom období,

- hlavnú účtovnú knihu, v ktorej sa účtovné zápisy usporadúvajú z vecného hľadiska systematicky a v ktorej sa preukazuje zaúčtovanie všetkých účtovných prípadov na účty majetku, záväzkov, rozdielu majetku a záväzkov, nákladov a výnosov v účtovnom období a ktorá hlavná kniha zahŕňa syntetické účty a analytické účty podľa účtovného rozvrhu a obsahuje najmä údaje: po a/ stavy účtov ku dňu, ku ktorému sa otvára hlavná kniha, po b/ súhrnné obraty strany Má dať a Dal jednotlivých účtov minimálne za kalendárny mesiac, po c/ zostatky a stavy účtov ku dňu, ku ktorému sa zostavuje účtovná závierka, 3.rámcovú osnovu a účtovný rozvrh podľa § 13 ods. 1, 2 Zákona o účtovníctve, 4.zoznam účtovných kníh a zoznam číselných znakov alebo iných symbolov a skratiek použitých v účtovných knihách a ostatných účtovných záznamoch s uvedením ich významu, 5.účtovné závierky podľa § 17 Zákona o účtovníctve, 6.inventarizácie podľa § 30 Zákona o účtovníctve, 7.účtovnú dokumentáciu podľa § 31 Zákona o účtovníctve spolu so správou o priebehu likvidácie k 23.11.2011, všetko do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 99,50 EUR, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.“

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobou, ktorá bola okresnému súdu doručená dňa 7.2.2013 pôvodný žalobca - D. K. (ďalej už len „pôvodný žalobca“) navrhol, aby okresný súd uložil žalovanému povinnosť vydať žalobcovi ako novovymenovanému likvidátorovi všetku

dokumentáciu a veci týkajúce sa spoločnosti REGOMONT ŽILINA, s.r.o. „v likvidácii“, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, ako aj nahradiť trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného práva uviedol tvrdenia, podľa obsahu ktorých uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 5CbR 122/2012-12 zo dňa 16.5.2011 v spojení s uznesením Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/133/2011 zo dňa 23.11.2011 bol odvolaný z funkcie likvidátor Ing. B. T. a bol menovaný nový likvidátor spoločnosti REGOMONT ŽILINA, s.r.o. „v likvidácii“, a to D. K.. Ako novovymenovaný likvidátor pôvodný žalobca viackrát osobne kontaktoval Ing. T. ako odvolaného likvidátora za tým účelom, aby sa dostal k informáciám o stave likvidácie REGOMONT ŽILINA, s.r.o. „v likvidácii“ a tiež, aby mu žalovaný odovzdal ekonomickú agendu spoločnosti, ktorá je jej majetkom, čo sa mu však nepodarilo. Pôvodný žalobca využil všetky dostupné možnosti, aby od odvolaného likvidátora dosiahol odovzdanie všetkých potrebných náležitostí, vecí a podkladov pre vykonávanie funkcie likvidátora, ktoré odvolaný likvidátor neoprávnene zadržiava. Znenie žalobného petitu na výzvu okresného súdu spresnil žalobca podaním zo dňa 18.4.2013 tak, že navrhol, aby bolo „žalovanému uložené vydať doklady preukazujúce vznik spoločnosti /spoločenská zmluva o založení s.r.o., živnostenský list a s tým spojené doklady/, účtovníctvo /pokladničné doklady, účtovné doklady, bankové výpisy a faktúry, pohľadávky a záväzky, súvahy a výsledovky/, daňové doklady / daňové priznania, DPH za obdobie od založenia spoločnosti REGOMONT ŽILINA, s.r.o. až do odvolania predchádzajúceho likvidátora, t.j. do 23.11.2011/. Znenie samotného žalobného petitu týmto podaním z 18.4.2013 sformuloval tak, že navrhuje, aby bol žalovaný zaviazaný povinnosťou vydať žalobcovi všetku dokumentáciu a veci, ktoré ako odvolaný likvidátor spravoval od roku 2002 a ktoré ako odvolaný likvidátor neoprávnene zadržiava, pričom sa jedná o nasledovné doklady: doklady a veci preukazujúce vznik spoločnosti, účtovné doklady a daňové doklady spolu so správou o priebehu likvidácie ku dňu odvolania žalovaného, t.j. do 23.11.2011.“

3. K vyššie uvedenému vymedzeniu uplatneného práva sa žalovaný vyjadril písomným podaním z 21.10.2013, v ktorom uviedol, že nárok likvidátora REGOMONT, s.r.o. uznáva. Na svoju obranu poukázal na svoj zdravotný stav a požiadal o predĺženie lehoty na splnenie požiadavky firmy REGOMONT, s.r.o. na 40 pracovných dní od prijatia vyjadrenia žalovaného.

4. Na základe uloženej procesnej povinnosti podľa uznesenia o odročení pojednávania z 25.3.2014 učinil pôvodný žalobca písomné podanie zo dňa 8.4.2014, v ktorom vymedzil doklady, vydania ktorých sa v tomto konaní domáhal. Uvedené podanie pôvodného žalobcu bolo žalovanému doručené spolu s predvolaním na termín pojednávania 19.9.2014 ako vyplývalo z vyjadrenia žalovaného na pojednávaní dňa 19.9.2014.

5. Na pojednávaní dňa 19.9.2014 žalovaný vo vzťahu k voči nemu uplatnenému právu uviedol, že u seba môže dohľadať žiadané doklady, avšak nevie, či sú v takom rozsahu, ako je požadované s tým, že nejaké doklady má. Tak isto môže vypracovať správu o priebehu a výsledkoch likvidácie. Na uvedenom pojednávaní pôvodný žalobca označil ako žalobcu subjekt REGOMONT ŽILINA, s.r.o. „v likvidácii“, ktoré vyjadrenie sa pôvodného žalobcu vyhodnotil okresný súd podľa § 41 ods. 2 OSP podľa jeho obsahu ako návrh na zámenu žalobcu, o ktorom rozhodol za súhlasu pôvodného žalobcu D. K. ako aj ako štatutárneho zástupcu REGOMONT ŽILINA, s.r.o. „v likvidácii“ a za súhlasu žalovaného podľa § 92 ods. 4 OSP tak, že pripustil zámenu na strane žalobcu, v rámci ktorej z konania vystúpil D. K. a na jeho miesto vstúpil nový žalobca REGOMONT ŽILINA, s.r.o. „v likvidácii“, Gabajova 15, Žilina, IČO: 31 599 699. Uvedené uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.11.2014. Na pojednávanie okresného súdu, ktoré v tejto veci bolo vytýčené na termín 24.5.2016, sa žalobca ani žalovaný neustanovili. Žalobca mal doručenie predvolania vykázané podľa § 48 ods. 2 OSP, žalovaný mal doručenie predvolania vykázané včas a riadne. Žalovaný oznámil okresnému súdu, že sa označeného pojednávania zúčastniť nemôže, a to z dôvodu jeho práceneschopnosti, pojednávanie však z dôvodu svojej neprítomnosti odročiť nežiadal a zároveň uviedol, že doloží doklady k veci, pričom mu ešte nejaké chýbajú. Na základe skonštatovania procesných podmienok podľa § 101 ods. 2 OSP okresný súd vec prejednal v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.

6. Okresný súd v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že zo zápisu v obchodnom registri Okresného súdu Žilina týkajúceho sa REGOMONT ŽILINA, s.r.o. „v likvidácii“ vyplýva skutočnosť registrácie funkcie likvidátora vo vzťahu k osobe Ing. B. T. ako likvidátora REGOMONT ŽILINA, s.r.o. „v likvidácii“ od 19.6.2002 do 28.3.2012 a údaj o registrácii skončenia jeho funkcie likvidátora dňom 21.1.2012. Zároveň z tohto zápisu v obchodnom registri vyplýva zápis vzniku funkcie likvidátora REGOMONT ŽILINA, s.r.o. „v likvidácii“ vo vzťahu k osobe D. K. dňom 21.1.2012.

7. Uznesením č.k. 5CbR/122/2012-12 zo dňa 14.1.2013 rozhodol okresný súd o zamietnutí návrhu D. K., likvidátora REGOMONT ŽILINA, s.r.o. na jeho odvolanie z funkcie likvidátora. Uvedené uznesenie nadobudlo v spojení s uznesením Krajského súdu Žilina sp. zn. 13Cob/55/2013 zo dňa 7.5.2013 právoplatnosť 13.6.2013. Uznesením č.k. 5CbR/20/2011-12 zo dňa 16.5.2011 rozhodol Okresný súd Žilina o odvolaní likvidátora Ing. B. T. a o menovaní likvidátora D. K. vo vzťahu k obchodnej spoločnosti REGOMONT ŽILINA, s.r.o. „v likvidácii“. Uvedené uznesenie Okresného súdu Žilina nadobudlo v spojení s uznesením Krajského súdu Žilina sp. zn. 14Cob/133/2011 zo dňa 23.11.2011 právoplatnosť 21.1.2012. Na základe vykonaného dokazovania skonštatoval okresný súd skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby v tejto veci. Pri meritórnom rozhodnutí zohľadnil okresný súd obsah vyjadrení žalovaného v tejto veci, ktorý v zásade voči uplatnenému právu nevznášal žiadnu konkrétnu skutkovú argumentáciu, ktorou by dôvodnosť uplatneného práva na vydanie vecí - dokumentácie týkajúcej sa subjektu REGOMONT ŽILINA, s.r.o. „v likvidácii“, rozporoval. Žalovaný výslovne netvrdil, že by nemal vo svojej dispozícii konkrétne doklady, vydania ktorých sa pôvodný žalobca podanou žalobou po jej spresnení podaním z 8.4.2014, ktoré bolo žalovanému doručené a vyjadrením v rámci prípravy pojednávania za prítomnosti žalovaného dňa 19.9.2014, domáhal. Keďže žalovaný bol odvolaný z funkcie likvidátora, tak ako to vyplývalo z právoplatného uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 5CbR/20/2011-12 zo dňa 16.5.2011, odpadol právny dôvod, ktorý by bol spôsobilým hmotno-právnym základom pre záver, podľa ktorého žalovaný oprávnene disponuje - má vo svojej faktickej moci veci - doklady, na vydanie ktorých bol v tejto veci meritórnym rozhodnutím okresného súdu zaviazaný. Uvedené listiny a doklady sú nepochybne vlastníctvom subjektu REGOMONT ŽILINA, s.r.o. „v likvidácii“. V nadväznosti na uvedené závery skonštatoval okresný súd splnenie podmienok úspešnosti vindikačnej žaloby v tejto veci, na základe čoho okresný súd žalovanému uložil žalobcovi vydať účtovnú a daňovú dokumentáciu tak, ako vyplývalo z výroku tohto rozsudku podľa § 126 Občianskeho zákonníka. Výrok rozsudku v tejto veci zohľadňoval skutočnosť, že pôvodný žalobca podaním z 8.4.2014 a vyjadrením sa v rámci prípravy pojednávania dňa 19.9.2014 len spresnil konkretizáciou dokladov neurčitý petit žaloby. Nečinil návrh na zmenu žaloby, nakoľko takýmto návrhom na zmenu žaloby môže byť len zmena pôvodného - dostatočne určitého návrhu. Identifikácia predmetných dokladov odkazom na vyššie citovanú špeciálnu právnu úpravu vyplývajúcu zo Zákona o účtovníctve v zmysle doplňujúcich úkonov žalobcu (podaním z 8.4.2014 a vyjadrením sa v rámci prípravy pojednávania na termíne pojednávania dňa 19.9.2014) bola dostatočná a je premietnutá vo výroku rozsudku spôsobom zabezpečujúcim materiálnu vykonateľnosť tohto rozsudku pri súčasnom vyčerpaní a neprekročení žalobného petitu. Zároveň okresný súd v tejto časti s poukazom na znenie vyhláseného výroku rozsudku poukazoval na závery podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Cdo 8/2005, podľa ktorých „Zo žaloby musí byť zrejmé čoho sa žalobca domáha, čo však nemožno vykladať tak, že by žalobca bol povinný urobiť návrh znenia výroku rozsudku súdu. Ustanovenie § 79 ods. 1 OSP žalobcovi neukladá formulovať návrh rozsudku, ale iba to, aby sa zo žaloby dalo zistiť, čoho sa domáha. Až súd rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho rozhodnutia.“ Na splnenie uloženej povinnosti zaviazal okresný súd žalovaného v lehote 30 dní s poukazom na úpravu § 160 ods. 1 OSP a na základe konštatovania, že lehota 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku na vydanie predmetných dokladov žalovaným žalobcovi bola okresným súdom hodnotená ako primeraná i s ohľadom na obsah procesnej obrany žalovaného v tejto veci. Pri konštatovaní dôvodnosti uplatnenej vindikačnej žaloby vo vzťahu k dokladom, tak ako sú vymedzené vo výroku tohto rozsudku, vychádzal okresný súd z návrhu žalobcu, ktorý navrhoval, aby bolo žalovanému nariadené vydanie dokladov subjektu REGOMONT ŽILINA, s.r.o. od roku 1998 do 23.11.2011, hoci z výsledkov vykonaného dokazovania vyplývalo, že k účinkom zániku funkcie likvidátora REGOMONT ŽILINA, s.r.o. „v likvidácii“ vo vzťahu k osobe žalovaného došlo k 21.1.2012. Žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, v nadväznosti na čo je účastníkom v tomto konaní úspešným v celom rozsahu žalobca, ktorý učinil v súlade s úpravou § 151 ods. 1 veta prvá OSP návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania. V nadväznosti na to boli žalobcovi priznané dôvodne uplatnené trovy konania v rozsahu súdneho poplatku za žalobu v sume 99,50 Eur, tak ako vyplýva z výroku tohto rozsudku.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý uviedol, že dôvodom odvolania bol fakt, že nebol účastný predmetného konania 24.05.2016, na ktorom samosudkyňa JUDr. Martina Brniaková rozhodla a z tohto dôvodu nemohol účinne proti argumentovať. Dôvodom jeho neúčasti na konaní bola dlhodobá, „v súčasnosti ešte pretrvajúca práceneschopnosť po vážnom úraze

- kópiu dokladu“, „Potvrdenie o dočasnej pracovnej neschopnosti“ pripájam. Na uvedenú skutočnosť bol Okresný súd v Žiline telefonický upozornený. Na svoju obranu uvádzam ďalej uvádzam, že som v skutočnosti dlhodobo nemocný človek - psychiatrický pacient s diagnózou - „úzkostná zmiešaná

neurotická porucha v amneze". Tato diagnóza mi spôsobuje vážne komplikácie pri optimálnom sa správaní v rámci spoločnosti a platnej legislatívy. Tieto skutočnosti ktoré som uviedol na svoju obranu môžem potvrdiť dodatočne odborným medicínskym stanoviskom svojej ošetrujúcej psychiatričky kde som dlhodobo liečený.“

9. Žalobcovi bolo odvolanie žalovaného doručené, aby sa k nemu v stanovenej lehote vyjadril a to v zmysle zásielky na č.l. 193 spisu, ktorý sa však v stanovenej lehote nevyjadril.

10. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 postupom v medziach podľa § 379 ods. 1 CSP, § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia pojednávania s odkazom na § 385 ods. 1 a contrario a verejným vyhlásením rozsudku za splnenia podmienok podľa § 219 ods. 1, 3 v spojení s § 378 ods. 1 napadnutý rozsudok okresného súdu podľa § 387 ods. 1 potvrdil ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

11. Primárne v procesnej rovine krajský súd uvádza, že odvolacie konanie začalo podaním odvolania žalovaného osobne dňa 14.07.2016 (č.l. 157 spisu), preto bolo v odvolacom konaní postupované podľa zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), ktorý zrušil zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení platnom a účinnom do 30.06.2016 (§ 473 . Vyplýva to z § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

12. Podľa § 379 CSP, odvolací súd je rozsahom odvolania viazaný okrem prípadov, ak a) od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol dotknutý, b) ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 a odvolanie podal len niektorý zo subjektov, c) určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

13. Podľa § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

14. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

15. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

16. Krajský súd uvádza, že základom jeho potvrdzujúceho rozhodnutia bola vyššie citovaná právna úprava. Prejednaním veci len v rámci a z tých dôvodov, ktoré žalovaný vymedzil v odvolaní a ktoré mali väzbu na zistený uzavretý skutkový stav veci podľa výsledkov dokazovania v prvoinštančnom konaní (§ 379 CSP, § 380 ods. 1 , krajský súd nezistil opodstatnenosť podaného odvolania žalovaným. Okresný súd vykonal v intenciách návrhov účastníkov dostatočné dokazovanie, z neho vyvodil správne skutkové zistenia a rovnako správne vec právne posúdil. Vzhľadom na konštatovanie vecnej správnosti napadnutého meritórneho výroku rozsudku okresného súdu, ktorým žalobe vyhovel a stotožnenie sa s dôvodmi uvedenými v písomnom vyhotovení rozsudku okresným súdom k tomuto meritórnemu výroku napadnutého rozsudku, krajský súd za aplikácie § 387 ods. 1 odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu v predmetnej časti. Z titulu aplikácie § 387 ods. 2 v spojení s uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 350/09 a rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 170/2005, pri potvrdení rozhodnutia okresného súdu nie je potrebné, aby krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku zopakoval tie závery napadnutého rozsudku okresného súdu, s ktorými sa stotožňuje, pretože odôvodnenia a rozhodnutia prvostupňového súdu a odvolacieho súdu tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), a tým je postačujúce len odkázať cez § 387 ods. 2 (do 30.06.2016 cez § 219 ods. 2 OSP) na odôvodnenie obsiahnuté v napadnutom rozsudku okresného súdu. V zásade sa odvolací súd môže obmedziť len na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu.

17. Žalovaný v odvolaní namietal, že okresný súd prejednal vec v jeho neprítomnosti, z tohto dôvodu nemohol účinne proti argumentovať. Dôvodom jeho neúčasti na konaní bola dlhodobá, v čase odvolania ešte pretrvajúca práceneschopnosť po vážnom úraze. V súvislosti s touto argumentáciou žalovaného

sa odvolací súd oboznámil s podstatným obsahom spisu a po vykonaní odvolacieho prieskumu uvádza, že odvolanie žalovaného nemohlo byť vyhodnotené ako dôvodné.

18. Podľa § 101 ods. 2 OSP (účinný k momentu rozhodovania okresného súdu), súd pokračuje v konaní, aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na pojednávanie ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy.

19. Z obsahu spisu je zrejmé, že okresný súd nariadil pojednávanie na deň 24.05.2016, pričom predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému doručené dňa 2.5.2016 (č.l. 131 rub spisu). Dňa 24.5.2016, podľa úradného záznamu spísaného okresným súdom (č.l. 139 spisu), žalovaný oznámil, že sa nezúčastní nariadeného pojednávania dňa 24.5.2016 z dôvodu práceneschopnosti. Tiež uviedol, že doloží doklady, ktoré mu ešte chýbajú a „....pojednávanie nežiadal odročiť“.

20. Vo všeobecnej rovine, odvolací súd poukazuje, že vyššie citované zákonné ustanovenie upravuje možnosť súdu meritórne prejednať vec i bez prítomnosti účastníka, za splnenia viacerých kumulatívnych zákonných podmienok. Ide o podmienku riadneho a včasného predvolania tak, aby mal účastník dostatočnú časovú možnosť pripraviť sa na pojednávanie, ako vyplýva z § 115 ods. 2 OSP (účinný k momentu rozhodovania okresného súdu), spravidla najmenej 5 dní pred začiatkom konania pojednávania, ku splneniu ktorej podmienky došlo doručením predvolania dňa 02.05.2016 (č.l. 131 rub spisu) žalovanému. Ďalšou podmienkou je, aby riadne predvolaný účastník nepožiadal súd o odročenie pojednávania. V danom prípade bolo vykonané ospravedlnenie neúčasti žalovaného (č.l. 139 spisu), bez žiadosti o odročenie pojednávania. Ak za týchto okolností okresný súd prejednal vec v neprítomnosti riadne a včas predvolaného žalovaného, ktorý nežiadal pojednávanie odročiť, tak takýto postup okresného súdu nebolo možné vyhodnotiť ako taký, ktorým by bola odňatá žalovanému možnosť konať pred súdom. K záveru neodňatia možnosti žalovanému konať pred súdom pristupuje primerane a podporne aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29.11.1993 sp. zn. 4 Cdo 116/93, podľa ktorého právnej vety ...„účastníkovi nebola postupom súdu odňatá možnosť konať pred súdom, ak účastník nepožiadal o odročenie pojednávania a ani ďalšieho pojednávania sa bez ospravedlnenia nezúčastnil, hoci o pojednávaniach bol riadne a s dostatočným predstihom upovedomený. Tiež sa poukazuje primerane a podporne i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26. februára 1998 sp. zn. 3 Cdo 1/98 z jeho právnej vety vyplýva, že ak právny zástupca účastníka nepožiadal o odročenie pojednávania a odvolací súd pojednával v jeho neprítomnosti, neodňal tým účastníkov možnosť konať pred súdom podľa § 237 ods. f) OSP (účinný k momentu rozhodovania okresného súdu). Krajský súd poukázal na tieto súdne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR aj vzhľadom k tomu, že v danej veci žalovaný nepožiadal o odročenie pojednávania, a preto pri prejednaní veci v jeho neprítomnosti za splnených podmienok vyplývajúcich z § 101 ods. 2 OSP (účinný k momentu rozhodovania okresného súdu) nemohlo dôjsť k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom.

21. Len pre úplnosť krajský súd uvádza, že od momentu doručenia žaloby dňa 08.10.2013, mal žalovaný, ako aj žalobca, pred súdom danú rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy, napĺňať procesné práva a povinnosti a súdu predkladať a označovať dôkazy, ktoré žiadal, aby boli vo veci vykonané tak, ako tieto dôkazy predkladal a označoval žalobca. Nie je možné, v zúženom slova zmysle, pri uplatňovaní procesných práv a napĺňaní procesných povinností toho ktorého účastníka konania, tieto viazať len na samotné pojednávanie, pretože v priebehu celého súdneho konania, žalobca aj žalovaný, môžu do spisového materiálu dokladať dôkazy, ktoré žiadajú, resp. navrhujú vo veci vykonať. Tak žalobca, ako aj žalovaný v tomto smere mali rovnakú procesnú pozíciu a ak ju žalovaný nenaplnil, nezrealizoval, tento postup nemôže byť na ujmu práv druhého účastníka súdneho konania, a to žalobcu, ktorý z titulu rovnosti má rovnaké právo ako žalovaný, a to, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov. Krajský súd konštatuje, že v konaní pred okresným súdom Ústavou Slovenskej republiky vyžadovanú rovnosť všetkých účastníkov v konaní okresný súd dodržal, a to na základe záverov, ktoré uviedol krajský súd v odôvodnení tohto rozhodnutia.

22. Podľa § 125 OSP (účinný k momentu rozhodovania okresného súdu) výsluch žalovaného, ako účastníka konania, je len jedným z dôkazných prostriedkov a pokiaľ v konaní pred okresným súdom k veci boli produkované iné dôkazy, z ktorých okresný súd ustálil dôvodnosť žalobcovho nároku, tak ani z tejto roviny nebolo možné konštatovať, že by postupom okresného súdu došlo k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom. Krajský súd zdôrazňuje, že nedošlo k porušeniu ani ústavou

garantovaných práv žalovanému, ako účastníkovi súdneho konania, podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Ide o právo, v danom prípade žalovaného ako účastníka konania, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti s tým, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom, pričom k realizovaniu tohto práva žalovaným postupom okresného súdu, ktorý je vyhodnotený krajským súdom vyššie, boli žalovanému vytvorené podmienky. Pokiaľ toto aj ústavou dané právo žalovaný nenaplnil, nevyužil ho, tak bol správny postup okresného súdu, ktorý je povinný aplikovať aj § 6 OSP (účinný k momentu rozhodovania okresného súdu), a to postupovať v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná, v spojení s § 114 ods. 1 OSP (účinný k momentu rozhodovania okresného súdu), podľa ktorého je súd povinný pripraviť pojednávanie tak, aby bolo možné rozhodnúť o veci spravidla na jedinom pojednávaní. Krajský súd k úplnosti veci poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Cdo 96/99, podľa ktorého právnej vety ...„výsluch účastníka konania je iba jedným z dôkazných prostriedkov. Nevykonanie dôkazu výsluchom účastníka konania nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom podľa ust. § 237 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku“.

23. Tiež bolo vychádzané z § 119 ods. 1 OSP (účinný k momentu rozhodovania okresného súdu), podľa ktorého, pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť a z § 101 ods. 1 OSP (účinný k momentu rozhodovania okresného súdu), podľa ktorého, účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu. Ide o premietnutie ústavného práva na súdnu (a inú právnu) ochranu (čl. 46 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky); pri rozhodovaní bolo odvolacím súdom zohľadnené, že každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom (čl. 48 ods. 2 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky). Uvedené (ústavou zaručené) práva boli v prípade žalovaného v postupe prvostupňového súdu, vo vzťahu k namietanému vykonaniu pojednávania 24.05.2016 dodržané, pričom bolo súčasne a rovnako prihliadané i na práva žalobcu. Odvolací dôvod o odňatí možnosti žalovanému konať pred súdom prvého stupňa bol z uvedených dôvodov vyhodnotený ako neopodstatnený.

24. Žiada sa dodať, že prejednaním veci v neprítomnosti žalovaného nebola porušená zásada rovnosti strán v súdnom procese. Táto zásada sa prejavuje vytváraním rovnakých procesných podmienok subjektov, o ktorých právach a povinnostiach rozhoduje súd (PL. ÚS 43/95, II. ÚS 121/02). Pod rovnakým postavením účastníkov možno rozumieť iba také procesné postavenie, ktoré zabezpečí spravodlivý proces. Požiadavka spravodlivého procesu v sebe obsahuje zásadu, zaručujúcu pre každú stranu v procese mať rovnakú možnosť obhajovať svoje záujmy a zároveň vylučujúcu mať možnosť podstatnej výhody voči protistrane. Obsah práva rovnosti ako jedného z určujúcich ústavno-právnych princípov občianskeho súdneho procesu spočíva v tom, že všetci účastníci občianskeho súdneho konania (osobitne sporového konania), ako aj iného civilného procesu, majú rovnaké procesné práva a povinnosti, ktoré uplatňujú a plnia za rovnakých procesných podmienok, bez zvýhodnenia alebo diskriminácie niektorej z procesných strán. Nerozhoduje procesné postavenie alebo procesná pozícia účastníka, nie je podstatné ani to, ktorý z účastníkov sa stane žalobcom a ktorý z účastníkov je žalovaný (II. ÚS 35/02). Táto zásada, vyjadrujúca „právo na spravodlivý proces“, nutnosť rovnakých „pravidiel hry“, alebo tiež „princíp rovnosti“, sa premieta predovšetkým v ustanoveniach, upravujúcich vedenie konania a priebeh dokazovania. V podstate rovnosť účastníkov v súdnom konaní, ako prirodzený dôsledok rovnosti všetkých občanov, je upravená v § 18 OSP (účinný k momentu rozhodovania okresného súdu). Pri uplatňovaní tejto zásady rovnosti v súdnom konaní je však nevyhnutné prihliadať nielen k právam jedného účastníka súdneho konania, v danom prípade žalovaného ako odvolateľa, ale aj k právam žalobcu, ktorý rovnako má nárok, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, z ktorého dôvodu nemôže v súdnom konaní dochádzať k výkonu práv jedného z účastníkov súdneho konania na ujmu druhého účastníka súdneho konania. Pokiaľ by v danom prípade nariadeného pojednávania 24.5.2016 okresný súd vec neprejednal v neprítomnosti žalovaného, tak jeho postupom by došlo k zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobcu. Ani s ohľadom k uvedenej zásade rovnosti, vyjadrenej § 18 OSP (účinný k momentu rozhodovania okresného súdu), krajský súd nezistil, že by postupom okresného súdu došlo k vade konania, ktorá by mala za následok nesprávne (nezákonné) rozhodnutie vo veci. Princíp rovnosti zbraní, ako jeden zo znakov širšieho konceptu spravodlivého súdneho konania, vyžaduje, aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície vis - á - vis proti jej protistrane (pozri napr. Nideröst-Huber proti Švajčiarsku, 18. februára 1997, ods. 23, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-I). Okrem tejto požiadavky koncept spravodlivého súdneho konania v sebe

implikuje právo na kontradiktórne konanie, podľa ktorého procesné strany musia dostať príležitosť nielen predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby ich návrh uspel, ale aj zoznámiť sa so všetkými dôkazmi a pripomienkami, ktoré boli predložené, s cieľom ovplyvniť rozhodnutie súdu a vyjadriť sa k nim (pozri Nideröst-Huber, citované vyššie, ods. 24; a Milatová, citované vyššie, ods. 59) (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 21. marca 2012, sp. zn. 5 Cdo 16/2012), ktoré postuláty boli postupom okresného súdu rozhodne dodržané.

25. Krajský súd v súvislosti so svojimi závermi poukazuje aj na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 153/07, podľa ktorého ...„zmyslom procesných garancií, vyplývajúcich z čl. 47 ods. 3 a z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a z čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, je zabezpečiť, aby bola účastníkovi konania, na ktorého sa tieto garancie vzťahujú, poskytnutá zo strany príslušného orgánu verejnej moci rozumná a dostatočná možnosť uplatniť svoj vplyv na priebeh a výsledok konania využitím svojich procesných práv za podmienok, ktoré ho nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s druhým účastníkom konania. Ak procesný postup orgánu verejnej moci objektívne poskytol účastníkovi konania priestor uplatniť tieto procesné práva, no ten ich bez dôvodu hodného osobitného zreteľa nevyužil (prípadne nevyužil v plnom rozsahu), nemožno dospieť k záveru, že došlo k porušeniu jeho základných práv na súdnu ochranu, na rovnosť v konaní alebo na prerokovanie veci v jeho prítomnosti, prípadne k porušeniu práva na spravodlivé súdne konanie“. Je preto ústavne súladné, ak posúdenie dôvodov žiadaného odročenia nariadeného pojednávania je vecou nezávislého súdu, vrátane možnosti dostatočne zdôvodneného neakceptovania žiadosti účastníka konania o odročenie nariadeného pojednávania a uskutočnenia pojednávania aj bez prítomnosti účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 449/2011 z 18. októbra 2011), v prejednávanej veci však žalovaný nežiadal odročiť pojednávanie.

26. Odvolací súd dodáva, že pokiaľ i okresný súd na pojednávaní nevypočul žalovaného, tak výsluch účastníka konania v zmysle úpravy v § 131 OSP (účinný k momentu rozhodovania okresného súdu) vo väzbe na § 120 ods. 1 veta prvá a druhá OSP (účinný k momentu rozhodovania okresného súdu) a § 125 OSP (účinný k momentu rozhodovania okresného súdu) tvorí, tak ako už odvolací súd v tomto rozhodnutí uviedol, len jeden z dôkazných prostriedkov. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná, pričom pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd. Odvolací súd zdôrazňuje, že účastníci nenavrhli na preukázanie svojich tvrdení výsluch žalobcu a žalovaného, ako dôkazný prostriedok a pri konštatovaní dostatočného rozsahu a spôsobu dokazovania k uplatnenému nároku i k obrane žalovaného v rozsahu návrhov účastníkov, po ich poučení podľa § 120 ods. 4 OSP (účinný k momentu rozhodovania okresného súdu), bolo dokazovanie a z neho vyvodené závery spôsobilé na rozhodnutie vo veci. Súd pri rozhodovaní vychádza zo skutkového stavu, vyplývajúceho z vykonaného dokazovania, nie skutočného stavu. Nie je preto vadou dokazovania, ak v konečnom dôsledku žalovaný ako účastník konania, neuniesol svoje dôkazné bremeno, vo vzťahu k svojim tvrdeniam, v danom prípade k použitej obrane, vyjadrenej v odpore proti platobnému rozkazu. Odvolací súd tiež uvádza, že bolo potrebné prihliadať na celý priebeh prvostupňového konania, nielen na priebeh pojednávania 24.5.2016 v tom smere, že žalovanému bola riadne doručená žaloba, vedel, aký nárok je voči nemu uplatňovaný a mal možnosť sa voči nemu účinne brániť už pri prvom úkone, ktorý mu patril. Zdôrazňuje odvolací súd, že žalovaný v podaní zo dňa 21.10.2013 uviedol, že „ Nárok likvidátora firmy REGOMONT s.r.o. uznávam“(č.l. 25 spisu). To, akým spôsobom žalovaný napokon naložil so svojou obranou a vo vzťahu k nej s dôkaznou povinnosťou, vyplývajúcou z úpravy v § 101 ods. 1 OSP (účinný k momentu rozhodovania okresného súdu) vo väzbe na § 120 ods. 1, 4 OSP (účinný k momentu rozhodovania okresného súdu), bolo procesnou zodpovednosťou žalovaného, v rámci ktorej napokon bolo konštatované neunesenie dôkazného bremena vo vzťahu k uplatňovanej obrane proti žalobe. Ani v tomto smere, pri zhodnotení celého priebehu prvostupňového konania a postupu okresného súdu, nedošlo zo strany súdu prvého stupňa k odňatiu možnosti žalovanému konať pred súdom, čo by malo za následok porušenie jeho práv účastníka konania.

27. Na dotvrdenie vyššie uvedenej argumentácie krajský súd tiež upriamuje pozornosť na judikát R 6/2000, podľa ktorého právnej vety, ak súd v priebehu konania nevykonal všetky dôkazy navrhované účastníkmi, resp. vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f) OSP nie je prípustné, lebo nemožno to považovať za odňatie možnosti konať pred súdom a za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré účastníci mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení. Podľa uznesenia Ústavného súdu SR II. ÚS 37/2001, právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní (v občiansko-

právnom spore) a toto právo preto nezahŕňa nárok na zamietnutie žaloby na základe procesnej obrany žalovaného účastníka. Toto základné právo nezahŕňa ani právo na to, aby všeobecné súdy v civilných konaniach v celom rozsahu rešpektovali a uznávali procesné úkony každého z účastníkov bez zreteľa na ich povahu, dôsledky a vzťah k predmetu konania. Podľa judikátu R 37/1993, nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postup, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom. A napokon podľa R 39/1993, podmienka prípustnosti dovolania podľa § 237 písm. f) nie je splnená v prípade, ak sa účastníkovi odňala možnosť konania pred súdom len pre časť konania do takej miery, že účastník následne mohol uplatniť svoj vplyv na výsledok konania napr. tým, že mohol podať proti rozsudku, ktorý mu bol riadne doručený, odvolanie.

28. Krajský súd akcentuje, že žalovaný nárok žalobcu v relevantnom štádiu konania pred okresným súdom a ani v odvolacom konaní (pred krajským súdom) nespochybnil. V danom prípade však bolo relevantné, že nosným pre závery tak okresného ako aj odvolacieho súdu, bolo vyhodnotenie listinných dôkazov, vo vzťahu ku ktorým boli výpovede účastníkov len podpornými dôkaznými prostriedkami. Ak žalovaný v odvolaní poukazoval na svoj psychický stav, tak zdôrazňuje odvolací súd, že žalovaný bol vypočutý okresným súdom dňa 19.9.2014 podľa obsahu zápisnice čl. 77 a nasl. spisu, na ktorom žalovaný uviedol, „...Ja môžem u seba dohľadať žiadané doklady, neviem, či sú v takom rozsahu, ako je požadované podľa podania žalobcu z 8.4.2014, ktoré mi bolo doručené, avšak nejaké doklady mám. Tak isto môžem vypracovať správu o priebehu a výsledkoch likvidácie a túto zaslať žalobcovi. To, čo som uviedol, môžem zrealizovať v horizonte dvoch mesiacov. Súhlasíme s tým, aby súd odročil pojednávanie na dva mesiace, v priebehu ktorých sa pokúsime na základe teraz vymenených kontaktov na žalovaného s ním komunikovať v smere zabezpečenia dokladov a správy o likvidácii a v nadväznosti na to vyrozumieť súd, či žalobca trvá na podanej žalobe“. Vo vzťahu k tvrdeniam žalovaného, ktoré boli uvedené až v odvolaní, ohľadom zlého psychického stavu, odvolací súd poukazuje na konštatovanie okresného súdu dňa 10.10.2017 (čl. 197 spisu), že u žalovaného nebola, podľa jeho zistení, obmedzená (ani čiastočne ani úplne) spôsobilosť na právne úkony. Vzhľadom na tieto skutočnosti nevznikol podľa odvolacieho súdu dôvod, aby postup okresného súdu, ktorý prejednal vec v neprítomnosti žalovaného, vyhodnotil ako nesúladný so zákonom, ktorý by šiel na ťarchu žalovaného.

29. Nad rámec odvolacích dôvodov a len pre úplnosť, odvolací súd uvádza, že žalovaný v prejednávanej veci bol totožný so žalovaným v odvolacej právnej veci vedenej odvolacím súdom pod sp. zn. 14CoZm/10/2017, a žalovaný v čase po 24.5.2016 (dátum rozhodnutia okresného súdu v odvolacej veci sp. zn. 14Cob/135/2017) do zápisnice pred okresným súdom uviedol, že nebol obmedzený a ani pozbavený spôsobilosti na právne úkony.

30. V tejto súvislosti podporne s postupom okresného súdu, ktorý prejednal vec v neprítomnosti žalovaného, krajský súd poukazuje i na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 14.09.2011, sp. zn. 3 Cdo 204/2009, v zmysle ktorého „Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 OSP). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Vo vzťahu k veci samej odvolací súd uvádza, že žalovaný v odvolaní neuplatnil žiadne námietky, ktoré by spochybňovali správnosť skutkových zistení okresného súdu a následne prijatých, na základe nich, právnych záverov. Keďže odvolací súd bol viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania, tak cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 poukazuje na dôsledné odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu.

31. Odvolací súd tiež zdôrazňuje, že daná sporová vec nepredstavovala výnimočný prípad pre postup okresného súdu podľa § 120 ods. 1 veta tretia OSP (účinný k momentu rozhodovania okresného súdu), o možnosti vykonania a výnimočne aj iných dôkazov, ako navrhli účastníci, ak by ich vykonanie bolo nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Z úpravy v § 153 ods. 1 OSP (účinný k momentu rozhodovania okresného súdu) tiež vyplýva, že súd rozhoduje o veci na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov.

32. Ak žalobe žalobcu bolo rozsudkom okresného súdu vyhovené, tak toto rozhodnutie bolo krajským súdom potvrdené ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, keďže neboli

splnené podmienky ani pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, ani pre jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie, ktorý záver sa vzťahuje i na závislý výrok o trovách prvostupňového konania.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou sporu v odvolacom konaní bol žalobca, ktorému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že podľa § 262 ods. 2 o výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.