Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/84/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Pastierikovej a členiek JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Dany Šiffalovičovej v právnej veci žalobcu v 1. rade: FAST PLUS, spol. s r.o., Na pántoch 18, Bratislava, IČO: 35 712 783, v 2. rade: BaSys SK, s. r. o., Stará Vajnorská 37/C, Bratislava, IČO: 17 318 025, obaja zastúpení: URBAN FALATH GAŠPAREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, Zámocké schody 2/A, 811 01 Bratislava, (predtým URBAN s.r.o., advokátska kancelária, Slanská Huta 77, Košice), IČO: 47 244 895, proti žalovanému v 1. rade: ASOCIÁCIA DOVOZCOV AUDIOVIZUÁLNEJ TECHNIKY SLOVENSKEJ REPUBLIKY, Stará Vajnorská 37/C, Bratislava, IČO: 30 851 980, v 2. rade: EUROPEAN RECYCLING PLATFORM - ERP, 94 Rue St. Lazare, 75009, Paríž, Francúzska republika, za účasti intervenienta na strane žalovaných: SEWA, a.s., Račianska 71, Bratislava, IČO: 35 942 355, všetci zastúpení: Advokátska kancelária Paul Q s. r. o., Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, (predtým DEDÁK & Partners, s.r.o., Mlynské Nivy 45, Bratislava), IČO: 35 906 464 o určenie vlastníckeho práva k 3 ks listinných kmeňových akcií znejúcich na meno spoločnosti SEWA, a.s., o odvolaní žalobcov v 1. a 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III, č.k. 25Cb/241/2014-673 zo dňa 14.11.2016, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č.k. 25Cb/241/2014-673 zo dňa 14.11.2016 p o t v r d z u j e .

Žalovaní v 1. a 2. rade a intervenient majú právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v 1. a 2. rade, ktorí sú povinní nahradiť trovy odvolacieho konania spoločne a nerozdielne. Plnením jedného zo žalobcov zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) žalobu zamietol. Žalobcov v 1. a 2. rade zaviazal spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným v 1. a 2. rade a intervenientovi trovy konania. Rozhodol tak s poukazom na §137 písm. c) zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len . V odôvodnení svojho rozhodnutia súd uviedol, že žalobou zo dňa 22.12.2014 sa žalobcovia v 1. a 2.rade domáhali, aby súd určil, že žalovaný v 1. rade je vlastníkom 3 ks listinných kmeňových akcií znejúcich na meno spoločnosti SEWA, a.s., so sídlom Račianska 71, Bratislava, IČO: 35 942 355 s menovitou hodnotou každej jednej akcie vo výške 1.660,- eur, s poradovými číslami jednotlivých listinných akcií od č. 1 až po číslo 3 s tým, že žalobcovia si vyhradili právo upraviť petit žaloby, nakoľko nemajú k dispozícii zmluvu o prevode 3 ks listinných akcií spoločnosti SEWA a.s., medzi žalovaným v 1. rade ako prevodcom a žalovaným v 2. rade ako nadobúdateľom, a preto nevedia určiť presné poradové číslo týchto listinných akcií. Dôvodom neplatnosti Zmluvy o prevode akcií zo dňa 10.5.2012 má byť tá skutočnosť, že za a v mene žalovaného v 1. rade uzatváral zmluvu o prevode 3 ks listinných kmeňových akcií H.. Q. J. ako predseda. Podľa čl. 15 Stanov žalovaného 1 zastupuje ADAT

v bežnom období predseda. Funkčné obdobie je jeden rok, predsedovia sa menia uznesením valného zhromaždenia. Podľa informácií žalobcu v 1. a žalobcu v 2. rade sa minimálne za posledné 3 roky nekonalo valné zhromaždenie žalovaného v 1. rade a súčasne H.. Q. J. nebol minimálne za 3 roky dozadu vymenovaný valným zhromaždením žalovaného v 1. rade za predsedu žalovaného v 1. rade, a preto nebol oprávnený konať ako štatutárny orgán žalovaného v 1. rade, a teda ani uzatvoriť a podpísať za a v mene žalovaného v 1. rade zmluvu o prevode 3 ks listinných kmeňových akcií znejúcich na meno spoločnosti SEWA, a.s.. H.. Q. J. nemal vopred udelený súhlas na nakladanie s majetkom žalovaného v 1. rade, t.j. na prevod 3 ks listinných kmeňových akcií znejúcich na meno spoločnosti SEWA, a.s.. Žalobcovia vo svojich ďalších písomných a ústnych podaniach rozšírili dôvody neplatnosti zmluvy o prevode 3 ks listinných kmeňových akcií nasledovne:

- Hrubý nepomer hodnoty 3 ks prevádzaných listinných akcií spoločnosti SEWA predstavujúcich v majetkovom vyjadrení čiastku 256.451,25 eur a odplaty za takýto majetok čo možno hodnotiť ako obchádzanie zákona podľa § 39 Obč. zák.,

- Akcie vydané dňa 16.7.2012 pre žalovaného v 1. rade s poradovými číslami 1, 2, 3 neobsahujú IČO žalovaného v 1. rade, teda náležitosti vyžadované § 155 ods. 3 písm. c) zák č. 513/1991 Zb. (ďalej len ,

- Zmluva o prevode akcií zo dňa 10.5.2012 neobsahuje IČO žalovaného v 1. rade ako akcionára spoločnosti SEWA, a.s., čiže Zmluva obsahuje neurčité, nejasné a nespôsobilé označenie predmetu prevodu vo vzťahu k 3 ks listinných kmeňových akcií spoločnosti SEWA a.s.,

- Rubopisy zo dňa 16.7.2012 vykonané na 3 ks listinných kmeňových akcií spol. SEWA emitovaných dňa 16.7.2012 pre žalovaného v 1. rade s poradovým číslom 1, 2, 3 neobsahujú podpis akcionára, ktorý akcie na meno prevádza, t.j. podpis žalovaného v 1. rade, keďže absentuje uvedenie názvu obchodného mena žalovaného v 1. rade spolu s označením mena a priezviska štatutárneho zástupcu a podpis štatutárneho zástupcu,

- Rubopisy zo dňa 27.5.2014 vykonané na 3 ks listinných kmeňových akcií spol. SEWA emitovaných dňa 27.5.2014 pre žalovaného v 1. rade s poradovým číslom 8, 9, 10 neobsahujú podpis akcionára, ktorý akcie na meno prevádza, t.j. podpis žalovaného v 1. rade, keďže absentuje uvedenie názvu obchodného mena žalovaného v 1. rade spolu s označením mena a priezviska štatutárneho zástupcu a podpis štatutárneho zástupcu,

- Rubopisy zo dňa 16.7.2012 vykonané na 3 ks listinných kmeňových akcií spol. SEWA emitovaných dňa 16.7.2012 pre žalovaného v 1. rade s poradovým číslom 1, 2, 3 neobsahujú IČO právnickej osoby žalovaného v 2. rade ako nadobúdateľa týchto akcií,

- Zmluva o prevode akcií zo dňa 10.5.2012 neobsahuje IČO žalovaného v 2. rade, a teda obsahuje neurčité, nejasné a nespôsobilé označenie nadobúdateľa akcií, ktoré je v rozpore s § 156 ods. 4 veta druhá a 156 ods. 6 OBZ,

- Rubopisy zo dňa 27.5.2014 vykonané na 3 ks listinných kmeňových akcií spol. SEWA emitovaných dňa 27.5.2014 pre žalovaného v 1. rade s poradovým číslom 8, 9, 10 neobsahujú IČO žalovaného v 2. rade ako nadobúdateľa týchto akcií,

- Zmluva o prevode akcií zo dňa 27.5.2014 neobsahuje IČO žalovaného v 2. rade ako nadobúdateľa akcií, a teda obsahuje neurčité, nejasné a nespôsobilé označenie nadobúdateľa akcií, ktoré je v rozpore s § 156 ods. 4 veta druhá a 156 ods. 6 OBZ,

- Dvojitý odlišný dátum účinnosti Zmluvy o prevode akcií zo dňa 10.5.2012 robí túto Zmluvu absolútne neplatnou, nakoľko Zmluva o prevode akcií zo dňa 10.5.2012 obsahuje dva odlišné dátumy účinnosti, a to jednu v bode 9.8, kde je odkaz na kumulatívne splnenie všetkých podmienok uvedených v bode 2.2, t.j. prijatie Dodatku k Stanovám, nahradenie doterajších 2 akcií vydaním nových 20 kmeňových akcií v listinnej podobe s menovitou hodnotu každej akcie 1.660,- eur a vykonanie všetkých opatrení nevyhnutných k riadnej emisii 20 nových akcií a druhú účinnosť uvedenú výlučne v poslednej vete bodu 2.2, a to vydanie 20 nových listinných akcií spoločnosti SEWA.

Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe žalobcovia odôvodňovali tým, že rozsudkom by súd vyriešil stav právnej neistoty a vytvoril pevný právny základ, že prevod dotknutých akcií zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade bol neplatným právnym úkonom, a preto je žalovaný 1 stále vlastníkom 10 ks listinných kmeňových akcií znejúcich na meno spoločnosti SEWA a.s., čím bude žalovaný v 1. rade a jeho prostredníctvom nepriamo aj žalobcovia vykonávať akcionárske práva spojené s 10 ks akcií a nie iba so 7 ks akcií a čím sa súčasne zníži vplyv výkonu žalovaného v 2. rade ako akcionára spoločnosti SEWA, ktorý nebude vykonávať akcionárske práva spojené so 6 ks listinných akcií, ale spojené iba s 3 ks listinných akcií spoločnosti SEWA. Žalobcovia nemajú inú možnosť, ako odstrániť tento stav právnej neistoty ako určovacou žalobou. Žalobcovia poukázali na judikatúru, a to konkrétne

rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikovaného v časopise Zo súdnej praxe č. 78/2006, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 69/2003, rozhodnutie NS SR publikovaného v časopise Zo súdnej praxe 40/96, 3/98, 4/2003, Nález Ústavného súdu SR sp. zn. IIUS 137/2008, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 2162/99, publikovaného v časopise Soudní rozhledy č. 5/2001, rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30Cdo 3336/2009, sp. zn. 3Cdo 1338/96. Žalobcovia taktiež poukázali na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR publikovaného v časopise Zo súdnej praxe 41/2002, podľa ktorého „spoločníkovi spoločnosti s ručeným obmedzeným nemožno uprieť naliehavý právny záujem na určení, že zmluvy, ktoré spoločnosť uzavrela s inými spoločníkmi alebo s tretími osobami a ktoré môžu mať vplyv na výšku jeho podielu zo zisku spoločnosti sú absolútne neplatné“ Analógia je v danom spore prípustná, keďže spoločnosť s ručeným obmedzeným môže byť založená aj za iným účelom, ako za účelom dosiahnutia zisku tak, ako je to v prípade žalovaného v 1. rade ako záujmového združenia právnických osôb založeného a existujúceho podľa § 20 f) Občianskeho zákonníka. Rozhodujúcou skutočnosťou nie je to, že spoločnosť SEWA a.s. nevykonáva zárobkovú činnosť, ale to, že táto spoločnosť má značnú majetkovú hodnotu cca 1,7 mil. eur, z čoho cca 1,6 mil. eur tvoria finančné prostriedky na bankových účtoch a na tomto finančnom majetku sa cez akcie spoločnosti SEWA a.s. podieľa ako jeden z akcionárov žalovaný v 1. rade a jeho prostredníctvom nepriamo aj obaja žalobcovia. Spoločnosť SEWA môže byť zrušená a zlikvidovaná a pri tejto likvidácii by jej akcionári dostali v pomere výšky ich akcií hodnotu finančných prostriedkov zodpovedajúcu tomuto pomeru akcií. Akcionári spoločnosti SEWA môžu kedykoľvek prijať také rozhodnutie, ktoré bude znamenať vybratie finančného majetku patriaceho spoločnosti, a to napr. v dôsledku likvidácie spoločnosti, či už z dôvodu zlúčenia, rozdelenia, splynutia alebo iného korporátneho úkonu. Členovia žalovaného v 1. rade, a teda aj žalobcovia majú reálnu možnosť cez žalovaného v 1. rade ako akcionára spoločnosti SEWA získať 50 % z finančných prostriedkov na účtoch spoločnosti, a to cez 10 ks akcií (v prípade, ak budú v konaní úspešní) naproti terajšiemu stavu, kedy vedia získať iba 35 % finančných prostriedkov cez terajších 7 ks akcií spoločnosti SEWA. Právo na podiel na likvidačnom zostatku možno preto čo do jeho „kvality„ porovnávať s právom na podiel na zisku, ktoré zakladá naliehavý právny záujem v prípade obchodných spoločností založených za účelom podnikania. Žalovaný v 1. rade vo svojich písomných ako aj ústnych vyjadreniach uviedol nasledovné argumenty k: a) výkladu ustanovenia stanov žalovaného 1 upravujúceho trvanie funkcie predsedu, kde v čl. 15 ods. 2 je uvedené, „funkčné obdobie je jeden rok, predsedovia sa menia uznesením valného zhromaždenia“: Ani prípadné nevymenovanie H.. Q. J. do funkcie predsedu žalovaného v 1. rade v období viac ako 1 roka nespôsobuje zánik jeho funkcie, keďže logickým a teleologickým výkladom ustanovenia stanov je zrejmé, že toto obsahuje dve dopĺňajúce sa pravidlá, a to (i) funkčné obdobie je jeden rok, (ii) predsedovia sa menia uznesením valného zhromaždenia, čiže vôľou bolo vytvoriť mechanizmus pre prípad, že k vymenovaniu nového predsedu nedôjde, a to s cieľom garantovať kontinuitu činnosti žalovaného v 1. rade. Pokiaľ by cieľom ustanovenia bol zánik funkcie bez ďalšieho, časť vety za čiarkou by bola nadbytočná, lebo ak má funkcia zaniknúť uplynutím času, nie je zrejmé, prečo by ustanovenie ďalej stanovovalo, že predsedovia sa „menia“ namiesto toho, aby iba stanovovalo, kedy funkcia predsedu vznikne. Aj keby funkcia predsedu žalovaného v 1. rade zanikla uplynutím funkčného obdobia, platí, že platnosť právnych úkonov vykonaných voči tretím osobám tým nie je dotknutá, a to s poukazom na § 20 Obč. zák. a v prípade právnických osôb upravených Obchodným zákonníkom na § 13 OBZ, kedy právna veda aj aplikačná prax zhodne tieto ustanovenia vykladajú tak, že interné obmedzenie nie je účinné voči tretím osobám a nemá žiadny vplyv na platnosť právneho úkonu vykonaného v rozpore s takýmto interným obmedzením; b) absencia predchádzajúceho súhlasu valného zhromaždenia: ustanovenie čl. 11 ods. 2 Stanov žalovaného v 1. rade, podľa ktorého „valnému zhromaždeniu prináleží hlavne nakladať s majetkom asociácie“ je absolútne neplatné pre svoju nezrozumiteľnosť a neurčitosť, keďže valné zhromaždenie nie je subjektom práv, a preto nemôže vykonávať právne úkony. Zo znenia ustanovenia Stanov nevyplýva, že predchádzajúci súhlas VZ žalovaného v 1. rade bol podmienkou. aby štatutárny orgán žalovaného v 1. rade vykonal právny úkon, ktorým disponuje s majetkom žalovaného v 1 rade. Podľa textu vykladaného ustanovenia ide skôr o všeobecnú deklamáciu, že pokiaľ ide o nakladanie s majetkom žalovaného v 1. rade, jeho vôľu vytvárajú členovia prostredníctvom VZ. Ani absencia predchádzajúceho súhlasu však nemá za následok neplatnosť zmluvy, keďže takýto súhlas by mal povahu interného obmedzenia oprávnenia štatutárneho orgánu konať za právnickú osobu. Navyše valné zhromaždenie žalovaného v 1. rade vyslovilo svoj explicitný súhlas s prevodom akcií vydaných na základe Dohody z 27.5.2014 podľa Zmluvy o prevode akcií z 27.5.2014, keď členovia formálne hlasovaním a podpisom zápisnice vyslovili súhlas s konaním H.. Q. J. z titulu funkcie predsedu a štatutára za žalovaného v 1 rade;

c) neplatnosť prevodu dotknutých akcií v roku 2012 z dôvodu absencie IČO práve pre vylúčenie prípadných pochybností týkajúcich sa prevodu z roku 2012 došlo v roku 2014 k potvrdeniu a zopakovaniu prejavu vôle previesť dotknuté akcie na žalovaného v 2. rade; d) neplatnosť prevodu z dôvodu absencie IČO žalovaného v 1. rade v Zmluve o prevode akcií zo dňa 10.5.2012: v Zmluve sú dotknuté akcie individualizované svojím emitentom počtom, druhom, podobou, menovitou hodnotou, číslami a podielom na základnom imaní, ktoré predstavujú, čím sú nepochybne naplnené všetky požiadavky vyplývajúce z príslušných zákonných ustanovení Obchodného zákonníka, Zákona o cenných papieroch ako aj Občianskeho zákonníka. IČO nie je obligatórnou náležitosťou právnych úkonov, absencia ktorého by spôsobovala neplatnosť dotknutého právneho úkonu a navyše došlo v roku 2014 k potvrdeniu a zopakovaniu prejavu vôle previesť dotknuté akcie práve z dôvodu absencie IČO; e) neplatnosť prevodu z dôvodu absencie náležitostí rubopisu: § 156 ods. 4 Obchodného zákonníka vo svojej druhej vete ...“v rubopise sa uvedie obchodné meno alebo názov, sídlo a identifikačné číslo právnickej osoby, ak je pridelené, alebo meno, bydlisko a rodné číslo fyzickej osoby, ktorá je nadobúdateľom akcie, podpis akcionára, ktorý akciu na meno prevádza a deň prevodu akcie na meno...“ výslovne upravuje ako náležitosť rubopisu podpis akcionára, ktorý akciu na meno prevádza. Z dikcie zákonného ustanovenia nevyplýva, že by obligatórnou náležitosťou rubopisu bolo výslovné označenie právnickej osoby, za ktorú akcionár podpisuje. Uvedenému záveru nasvedčuje aj tá skutočnosť, že pri rubopisovaní listinnej akcie na meno nemôže vzniknúť pochybnosť o tom, za akú osobu podpisujúci koná; f) neúčinnosť prevodu dotknutých akcií z roku 2014 z dôvodu, že tento nebol registrovaný v zozname akcionárov vedenom Centrálnym depozitárom cenných papierov SR: účelom „druhého prevodu“ akcií z roku 2014 bolo potvrdenie a zopakovanie prejavu vôle previesť dotknuté akcie zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade a keďže k zápisu zmeny akcionára došlo už v roku 2012, v roku 2014 nebolo možné vo vzťahu k CDCP registrovať žiadnu zmenu, nakoľko tento už vo svojej evidencii viedol ako akcionára žalovaného v 2. rade aj vo vzťahu k dotknutým akciám; g) neplatnosť prevodu dotknutých akcií pre neuvedenie IČO nadobúdateľa na rubopisoch: v prípade zahraničných právnických osôb, ktoré nadobúdajú akcie podľa § 156 ods. 4 OBZ, nie je číslo ich zápisu v príslušnom registri náležitosťou rubopisu, a to práve vzhľadom na výklad dotknutého ustanovenia, z ktorého nepochybne vyplýva, že požiadavka uvádzania IČO sa vzťahuje len na tuzemské osoby, ktorým sa v súlade s právom SR udeľuje IČO a takáto požiadavka sa nevzťahuje na iné číslo zápisu pridelené v súlade s právom iného štátu. V zákone o štátnej štatistike sa pod pojmom identifikačné číslo myslí len IČO pridelené podľa Slovenského právneho poriadku; h) neplatnosť prevodu z dôvodu absencie IČO žalovaného v 2. rade v Zmluvách o prevode akcií: IČO zmluvnej strany nie je podľa úpravy žiadneho zmluvného typu obligatórnou náležitosťou právnych úkonov, ktorej absencia by spôsobovala neplatnosť dotknutého právneho úkonu. Zmluva o prevode akcií z roku 2012, tak ako aj Zmluva z roku 2014, spĺňa všetky náležitosti určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu; i) neplatnosť prevodu dotknutých akcií z dôvodov súvisiacich s účinnosťou Zmluvy o prevode akcií z 10.5.2012: Ustanovenie bodu 9.8 Zmluvy o prevode akcií z 10.5.2012 nevymedzuje nadobudnutie účinnosti dotknutej zmluvy odchýlne od bodu 2.2, nakoľko nestanovuje žiadne podmienky účinnosti nad rámec bodu 2.2 alebo v rozpore s ním. O právnu nemožnosť právneho úkonu ide vtedy, ak je právny úkon právnym poriadkom zakázaný. V danom prípade nie sú žiadne pochybnosti o tom, že podmienkou podľa bodu 2.2 Zmluvy o prevode akcií z 10.5.2012 - vydanie nových 20 akcií vedľajšieho účastníka v menovitej hodnote 1.660,- eur je možné v súlade s právom uskutočniť, nakoľko žiadna norma to nezakazuje; j) neplatnosť Zmluvy o prevode akcií z 27.5.2014 z dôvodu, že nespĺňa náležitosti kúpnej zmluvy podľa zákona o cenných papieroch, lebo kúpna cena za akcie nebola nikdy vyplatená, pričom Zmluva je neplatná aj ako prípadná darovacia zmluva, keďže chýba vôľa zmluvných strán bezodplatne darovať tam uvedené akcie: Z podstaty Zmluvy o prevode akcií z 27.5.2014, ktorej účelom bolo iba zopakovať a potvrdiť prejav strán previesť dotknuté akcie je samozrejmé, že osobitná odplata sa opätovne za dotknuté akcie neplatila, keďže už bola zaplatená na základe Zmluvy o prevode akcií z 10.5.2012; k) neúčinnosť/neplatnosť prevodu pre skutočnosti súvisiace s registráciou v zozname akcionárov vedenom Centrálnym depozitárom cenných papierov SR a.s.: predmetom sporu je vlastníctvo dotknutých akcií, ktoré sa podľa zákona nadobúda odovzdaním akcie a rubopisom, preto zápis do zoznamu akcionárov je pre platnosť prevodu vlastníctva ako aj pre účinnosť tohto prevodu medzi prevádzajúcim a nadobúdateľom irelevantný. Zápis do zoznamu akcionárov má význam

iba pre účinnosť prevodu voči emitentovi. Navyše v čase vzniku sporu už bol ako akcionár v zozname akcionárov vo vzťahu k dotknutým akciám zaregistrovaný žalovaný v 2. rade, čo zodpovedá tak stavu na základe Zmluvy o prevode akcií z roku 2012, ako aj stavu na základe Zmluvy o prevode akcií z roku 2014. Pre odstránenie akýchkoľvek neodôvodnených pochybností uzavrel intervenient Zmluvu s CDCP, ktorá rozlišuje medzi emisiou zo 14.5.2014 a emisiou z 27.5.2014, hoci podľa zákona o cenných papieroch sa za emisiu považuje súbor cenných papierov rovnakého druhu, formy vydaných jedným emitentom spojených s rovnakými právami (§ 7 ods. 2 a 3), a preto listiny z 27.5.2014 predstavujú rovnakú emisiu ako listiny zo 14.5.2014 ako aj zo 16.7.2012, a preto podľa zákona nie je žiaden dôvod na zmenu v registrácii emisie (Zmluva s emitentom listinných akcií na meno o zrušení registrácie zoznamu akcionárov a ukončení vedenia zoznamu akcionárov č.sp. CDCP SR LP-379/2016 zo 6.10.2016 a Zmluva s emitentom listinných akcií na meno o vedení zoznamu akcionárov č. sp. CDCP SR LP - 380/2016 a CDCP SR LP - 381/2016, obe zmluvy zo 6.10.2016). Žalovaný v 1. rade však predovšetkým namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcov na určovacej žalobe. Podľa ustálenej súdnej praxe a vedy naliehavý právny záujem bude daný spravidla vtedy, ak bez tohto určenia by bolo žalobcovo právo ohrozené alebo ak by sa bez takéhoto určenia stalo žalobcovo právne postavenie neistým. Je teda zrejmé, že požadované určenie sa musí týkať žalobcovho práva alebo žalobcovho právneho postavenia, a teda je neprípustné, aby sa existencie či neexistencie práva domáhala osoba, ktorej dotknuté právo neprináleží, resp. ktorej právne postavenie nie je existenciou predmetného práva dotknuté. Iná osoba, ako účastník údajne neplatného právneho úkonu môže mať na takomto určení záujem vo výnimočných prípadoch, keď preukáže, že požadované určenie sa dotýka jej práva alebo právneho postavenia. O takúto situáciu pôjde napr. v takom prípade spoločníka spoločnosti s ručeným obmedzeným, ktorému nemožno bez ďalšieho uprieť naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv, ktoré uzavrela spoločnosť a ktoré môžu mať vplyv na hodnotu jeho obchodného podielu. V danom prípade sú žalobcovia členmi žalovaného v 1. rade, ktorý je dobrovoľným neziskovým združením združujúcim podnikateľov a firmy, ktorých predmetom činnosti je dovoz audiovizuálnej techniky, čiže predmetom činnosti žalovaného v 1. rade nie je podnikanie za účelom dosiahnutia zisku. Na postavenie žalobcov vo vzťahu k požadovanému určeniu nemožno použiť analógiu s postavením spoločníkov v spoločnosti s ručeným obmedzeným, keďže spoločník s ručeným obmedzeným má naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy uzatvorenej spoločnosťou, ktorý je založený na tom, že obchodný podiel spoločníka je predmetom obchodných vzťahov a možno ho predať za cenu, ktorú zmluvy uzatvorené spoločnosťou nepochybne ovplyvňujú. Členstvo žalobcov v žalovanom v 1. rade je však neprevoditeľné a nie je s ním spojený nárok na podiel na zisku žalovaného v 1. rade. Spoločnosť SEWA a.s. vykonáva svoju činnosť na neziskovej báze, svojím akcionárom počas svojej existencie nikdy nevyplatila dividendu. Žalobca napriek veľkému počtu judikátov, na ktoré odkazoval, neuviedol jediné súdne rozhodnutie, v ktorom by súd priznal naliehavý právny záujem na obdobnom určení spoločníkovi obchodnej spoločnosti nezaloženej za účelom podnikania, záujmového združenia právnických osôb alebo občianskeho združenia. Skutočnosť, či žalovaný v 1. rade vlastní dotknuté akcie alebo nie, nemá na hmotnoprávne postavenie žalobcov žiaden vplyv, keďže žalovaný v 1. rade si plní voči nim práva vyplývajúce z členstva v žalovanom v 1. rade v rovnakej kvalite bez ohľadu na to, či je vlastníkom dotknutých akcií. Vznik práva na vyplatenie podielu na likvidačnom zostatku je podmienený likvidáciou spoločnosti žalovaného v 1. rade, ktorá by okrem iného znamenala zánik sprostredkovanej účasti žalobcov na SEWA. Žalobcovia nie sú schopní likvidáciu žalovaného v 1. rade vyvolať, keďže nedisponujú potrebným počtom hlasov na VZ žalovaného v 1. rade, ktorý má momentálne 13 členov. Väčšina členov žalovaného v 1. rade, vrátane žalobcu v 2. rade na VZ v roku 2014 prevod dotknutých akcií na žalovaného v 2. rade za ich nominálnu hodnotu schválila. Práve sprostredkovaná účasť v SEWA, prostredníctvom ktorej je vo vzťahu k členom žalovaného v 1. rade zabezpečované kolektívne plnenie ich povinností ako výrobcov elektroodpadu je primárnym a jediným materiálnym dôvodom členstva osôb v žalovanom v 1. rade, a preto nie je dôvod, aby mali členovia vôľu k likvidácii žalovaného v 1. rade. V rámci prípadnej likvidácie by dotknuté akcie nemohli byť prevedené inej osobe, ako výrobcovi vyhradených výrobkov, prípadnými záujemcami o dotknuté akcie by preto zo zákona mohli byť tieto osoby, ktoré ešte nie sú členmi kolektívnej organizácie zodpovednosti výrobcov, ale majú o takéto členstvo záujem, ale v takomto prípade by členstvo mohli nadobudnúť aj bez odkúpenia akcií iba za podmienky uhradenia symbolického členského poplatku. Akcionár SEWA sa nemá ako zákonným spôsobom dostať k majetku SEWA a.s.. Hodnota dotknutých akcií sa odvíja od ponuky a dopytu a to, že SEWA a.s., disponuje obchodným majetkom neznamená, že existuje osoba, ktorá by za dotknuté akcie zaplatila sumu zodpovedajúcu hodnote akcií SEWA práve vzhľadom na skutočnosť, že prostriedky, ktoré SEWA a.s. naakumulovala, nie je možné zo spoločnosti vybrať a rozdeliť medzi akcionárov. Tieto výlučne slúžia na pokrytie nákladov spojených s výkonom

činnosti SEWA, resp. na pokrytie krízového režimu, keď legislatíva uloží dovozcom ďalšie povinnosti, na ktoré nie sú finančné prostriedky. Žalovaný v 2. rade vo svojom vyjadrení uviedol, že z nárok žalobcov uplatnený žalobou je nepodložený, keďže obe strany zúčastnené na prevode akcií v čase prevodu mali a naďalej majú skutočný úmysel akcie previesť a tento úmysel sa bez akýchkoľvek relevantných pochybností prejavil v Zmluve z roku 2012 a potvrdil v Zmluve z roku 2014. Prevod akcií neporušuje žiadne práva a ani oprávnené záujmy tretej strany, žiaden zo žalobcov nebol a ani sa nemal stať vlastníkom akcií a nebol zmluvnou stranou žiadnej zo Zmlúv. Žalovaný v 2. rade zdôraznil, že účelom členstva v ADAT nie je vlastniť majetok, ADAT nemá oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť a ani ju nevykonáva, ide o neziskové združenie dovozcov audiovizuálnej techniky. Jediným účelom členstva v ADAT je, že jeho členovia, ktorí produkujú odpad z elektrických a elektronických zariadení sa združujú, aby ich povinnosť plnila SEWA, ktorú pôvodne založila ADAT spolu s ďalším združením výrobcov IT asociáciou Slovenska IČO: 31 801 412 (ITAS). Členstvo v ADAT nie je aktívom v ekonomickom zmysle slova, nemá žiadnu trhovú hodnotu preto, že je prevoditeľné, akýkoľvek subjekt sa môže stať členom asociácie prakticky zadarmo, keďže poplatky sú symbolické. To, či je ADAT vlastníkom akcií, sa členstva v ADAT a plnenia jej účelu netýka, keďže povinnosti výrobcov elektrických a elektronických zariadení sa plnia rovnako ako pred prevodom akcií. Akcionárom SEWY nikdy neboli a v zmysle zákona ani nemôžu byť vyplatené žiadne dividendy. Pokiaľ ide o možnosť likvidácie spoločnosti SEWA ako spôsobu získania podielu na jej aktivitách, tak v praxi možno spoločnosť SEWA ťažko zlikvidovať výhradne s cieľom nadobudnúť jej aktíva, pretože má voči svojim členom viacero záväzkov vyplývajúcich z členských dohôd a legislatívy o odpadoch. Strany zúčastnené na prevode akcií uznali, že z právneho hľadiska nemožno prevádzkovaním kolektívneho systému získať žiadne finančné prostriedky, a preto sa dohodli na prevode akcií v ich nominálnej hodnote. Keby dotknuté strany pripisovali daným akciám akúkoľvek inú hodnotu, prevodcovia by si vyžadovali tomu zodpovedajúcu odmenu. V čase prevodov neexistoval a ani v súčasnosti neexistuje, s výnimkou tvrdení žalobcov, žiaden náznak, že by členovia ADAT a ITAS neschvaľovali zaangažovanie žalovaného v 2. rade alebo podmienky prevodu akcií, naopak žalovaný v 2. rade na zasadnutí VZ ADAT v roku 2014 prevod akcií odsúhlasil. Pokiaľ ide o namietané dôvody neplatnosti, žalovaný v 2. rade k jednotlivým bodom uvádzal prakticky zhodné argumenty ako žalovaný v 1. rade a poukazoval na skutočnosť, že z analýzy právnych zástupcov žalovaného v 2. rade vyplýva, že namietané dôvody neplatnosti nie sú relevantné. Spoločnosť SEWA a.s., vstúpila do konania ako vedľajší účastník na strane žalovaných oznámením o vstupe do konania doručeným súdu dňa 7.4.2016 a svoj záujem na výsledku konania odôvodnila tým, že má záujem na tom, ktoré osoby sú jej akcionármi a v akom rozsahu, svedčí o tom aj tá skutočnosť, že v jej Stanovách je výslovne zakotvený súhlas s prevodom jej akcií. Žalobcovia nemajú relevantný vzťah k veci, ktorá je predmetom konania a podanie žaloby z ich strany je výlučne účelové. K otázke uplatnenia predkupného práva akcionárov podľa bodu 4.4 Stanov pri prevode dotknutých akcií v roku 2012, pri vydaní nových akcií 14.5.2014, ako aj pri opakovanom prevode 27.5.2014 intervenient uviedol, že pri prevode akcií v máji 2012 obaja zakladatelia a v danom čase akcionári so 100 % podielom na základnom imaní spoločnosti, ADAT a ITAS previedli na žalovaného v 2. rade po 3 ks akcií jednou listinou, na ktorej je obsiahnutý ich prejav vôle ako prevádzateľov a prejav vôle nadobúdateľa, a preto k formálnemu uplatneniu predkupného práva ADAT vo vzťahu k akciám ITAS a ani opačne nedošlo. Pri výmene akcií na základe Dohody zo dňa 14.5.2014 taktiež k formálnemu uplatneniu predkupného práva nedošlo, nakoľko na základe uvedenej Dohody k žiadnemu prevodu akcií iným akcionárom nedošlo, došlo iba k výmene akcií, ktorým chýbala formálna náležitosť za akcie obsahujúce všetky príslušné náležitosti. Taktiež pri prevode dotknutých akcií na základe Zmluvy z 27.5.2014 nedošlo k novému prevodu akcií na tretiu osobu, účelom Zmluvy bolo pre vylúčenie pochybností iba zopakovať a potvrdiť prevod dotknutých akcií z ADAT na žalovaného v 2. rade, a preto ani v tomto prípade nebol zvolený postup podľa bodu 4.4 Stanov intervenienta. Súd po vykonanom dokazovaní zistil, že žalovaný v 1. rade a IT Asociácia Slovenska ako predávajúci a žalovaný v 2. rade ako kupujúci uzatvorili dňa 10.5.2012 Zmluvu o prevode akcií, predmetom ktorej bol predaj akcií spoločnosti SEWA a.s., vrátane všetkých práv a povinností z toho vyplývajúcich. Podľa bodu 2.2 Zmluvy má spoločnosť SEWA 2 akcie, jedna je vo vlastníctve žalovaného v 1. rade, a jedna akcia vo vlastníctve IT Asociácie Slovenska. Predávajúci sa zaviazali prijať Dodatok k stanovám a nahradiť doterajšie 2 akcie vydaním nových 20 kmeňových akcií v listinnej podobe s menovitou hodnotou každej akcie 1.660,- eur a zaviazali sa vykonať všetky opatrenia nevyhnuté k riadnej emisii 20 nových akcií. Každý z predávajúcich bol povinný upísať 10 akcií a následne bez zbytočného odkladu previesť 3 akcie špecifikované v bode 1.1 Zmluvy na kupujúceho. Zmluva nadobúda účinnosť dňom vydania 20 nových akcií. Prevod akcií sa uskutoční rubopisom a

odovzdaním akcií. Rubopis musí byť zapísaný priamo v akciách a musí uvádzať obchodné meno, sídlo a IČO kupujúceho, podpis predávajúceho a dátum prevodu akcií. Na nadobudnutie účinnosti prevodu akcií sa vyžaduje zmena údajov o osobe akcionára v zozname akcionárov vedenom CDCP. V bode 1.1 Zmluvy bola uvedená definícia akcie, ktorú predstavuje 6 akcií vydaných spoločnosťou SEWA a.s., druh akcie: kmeňové listinné akcie na meno s menovitou hodnotu každej akcie 1.660,- eur vydané pod č. 1, 2, 3, 11, 12 a 13 predstavujú obchodný podiel a hlasovacie práva vo veľkosti 30 % základného imania spoločnosti SEWA a.s., pričom 3 akcie s číslami 1, 2 a 3 budú vo vlastníctve žalovaného v 1. rade a 3 akcie s číslami 11, 12 a 13 vo vlastníctve IT Asociácie Slovenska. Podľa čl. 4 kúpna cena za akcie predstavuje sumu 1.660,- eur za každú jednotlivú akciu, t.j. celkovo vo výške 9.960,- eur. Dňa 14.5.2014 žalovaný v 1. rade, žalovaný v 2. rade a IT Asociácia Slovenska uzatvorili Dohodu o výmene akcií, v ktorej sa dohodli, že akcie, ktoré boli predmetom Zmluvy o prevode akcií zo dňa 10.5.2012 a ktoré neobsahovali IČO akcionára budú zničené a budú nahradené akciami obsahujúcimi všetky zákonné náležitosti, ktoré budú vydané už na meno súčasných akcionárov. Následne žalovaný v 1. rade, žalovaný v 2. rade, IT Asociácia Slovenska a SEWA uzatvorili dňa 27.5.2014 Dohodu o výmene akcií, v ktorej dohodli, že novovydané akcie, na základe Dohody zo 14.5.2014 (t.j. akcie, ktoré nahradili dotknuté akcie, ktoré neobsahovali IČO akcionára) sa tiež zničia a namiesto nich sa vydajú akcie s rovnakými špecifikáciami, ale znejúce na meno žalovaného v 1. rade. Následne bola podpísaná Zmluva o prevode akcií zo dňa 27.5.2014, predmetom ktorej bol prevod akcií zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade, s tým, že vzhľadom na okolnosti uvedené v ustanoveniach čl. 1 Zmluvy sa nevypláca žiadna ďalšia kúpna cena za prevod akcií na základe tejto Zmluvy. V čl. 1 bod 1.1 Zmluvy bolo uvedené, že zmluvné strany uzatvorili dňa 10.5.2012 Zmluvu o prevode akcií, na základe ktorej žalovaný v 2. rade nadobudol akcie spoločnosti SEWA a.s.. V bode 1.2 bolo uvedené, že na základe tejto zmluvy žalovaný v 2. rade nadobudol 6 kmeňových listinných akcií na meno s menovitou hodnotou každej akcie 1.660,- eur, vydaných dňa 16.7.2012. Akcie číslo 1, 2, 3 nadobudol žalovaný v 2. rade od žalovaného v 1. rade a akcie č. 11, 12, 13 nadobudol žalovaný v 2. rade od ITAS. Podľa bodu 1.3 akcie č. 1, 2, 3 uvedené v bode 1.2 kvôli chybe v písaní neobsahovali IČO žalovaného v 1. rade, ktoré je obligatórny údaj na cennom papieri. Podľa bodu 1.4 za účelom odstránenia vady uvedenej v bode 1.3 Zmluvy spoločnosť SEWA a.s. dňa 14.5.2014 uskutočnila emisiu nových akcií. Akcie č. 8, 9, 10 boli vydané na meno žalovaného v 2. rade ako náhrada za akcie č. 1, 2, 3 nadobudnuté žalovaným v 2. rade od žalovaného v 1. rade. Aby sa predišlo pochybnostiam ohľadne vlastníckeho práva k akciám č. 8, 9, 10, Zmluvné strany a spoločnosť SEWA a.s. sa dohodli v Zmluve o výmene akcií na postupe, na základe ktorého budú akcie č. 8, 9, 10 špecifikované v bode 1.4 zničené, budú vydané nové akcie č. 8, 9, 10 na meno žalovaného v 1. rade. Zmluvné strany uzatvorili túto Zmluvu s cieľom vylúčiť akékoľvek pochybnosti vo vzťahu k vlastníctvu akcií, čím zopakovali prejav vôle previesť akcie zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade, ktorý prejav vôle tvorí súčasť pôvodnej zmluvy. H.. Q. J., štatutárny zástupca žalovaného v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že funkciu štatutárneho zástupcu žalovaného v 1. rade vykonáva 22 rokov, a to dobrovoľne, bez nároku na odmenu, Stanovy spoločnosti boli písané v roku 1994, prakticky „na kolene“ a zrejme nebola následne venovaná dostatočná pozornosť ich „update“. Počas konania valných zhromaždení nikto nespochybnil jeho pozíciu predsedu asociácie a nepožadoval zmenu na tejto pozícii. V roku 2005 asociácia uzavrela dohodu s ITAS na založení spoločnosti SEWA s tým, že obaja členovia mali po 50 %. Spoločnosť SEWA vytvára určité finančné rezervy, avšak nie za účelom tvorenia zisku, ktorý nikdy členom vyplatený doposiaľ nebol, ale má slúžiť na pokrytie nákladov spojených s výkonom činnosti členov SEWA, resp. na financovanie krízového režimu v prípade, ak budú legislatívou uložené dovozcom ďalšie povinnosti, na ktoré nie sú finančné prostriedky. Výška rezervy za roky 2012 a 2014 bola cca okolo 1 mil. eur. Ako ďalej H.. J.Ý. uviedol, nemali dostatočné skúsenosti s likvidáciou elektroodpadu, preto hľadali zahraničného partnera a takýmto spôsobom oslovili žalovaného v 2. rade, ktorý má značné skúsenosti v oblasti likvidácie odpadu, pôsobí v 13 krajinách, s ktorým bola uzatvorená v roku 2012 Zmluva o prevode akcií a neskôr v roku 2014 tzv. potvrdzovacia Zmluva o prevode akcií za ich nominálnu hodnotu. Prvý prevod akcií z roku 2012 nikto z členov nespochybňoval. V roku 2014 požiadalo vedenie žalovaného v 2. rade vzhľadom na formálnu chybu, ktorú registrovali o zopakovanie toho prevodu, na Valnom zhromaždení v roku 2014 bol tento druhý prevod schválený. Potvrdil, že v roku 2012 sa valné zhromaždenie žalovaného v 1. rade nekonalo. Pokiaľ ide o počet členov žalovaného v 1. rade, uviedol, že na základe aktualizácie členskej základne z roku 2014 bol počet členov 13. Na Slovenský trh v poslednom období vstúpili aj ďalšie spoločnosti zaoberajúce sa nakladaním s odpadmi, ako napr. ASEKOL, ktorá začala vytvárať tlak na členov SEWA, aby sa stali členmi tejto novovzniknutej organizácie.

Súd poukázal na § 137 písm. c) d) CSP, podľa ktorého žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Žalobcu v zmysle citovaného ustanovenia zaťažuje dôkazné bremeno spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení práva alebo právnej skutočnosti v čase rozhodovania súdu má naliehavý právny záujem, pričom ten bude spravidla daný v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia a ak právne postavenie žalobcu by bez takéhoto určenia bolo neisté. Podľa ustálenej judikatúry možno za nedovolenú považovať určovaciu žalobu tam, kde by neslúžila potrebám praktického života, ale by len viedla k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Otázka existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je otázkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby, ktorá musí byť vyriešená skôr, než súd vec posúdi po hmotno-právnej stránke. V prejednávanej veci súd vyslovil názor, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, keď súdu nepreukázal naliehavosť právneho záujmu na požadovanom určení. Žalobcovia, ktorí sa domáhali určenia vlastníckeho práva k akciám na základe vyslovenia neplatnosti Zmluvy o prevode akcií z roku 2012 ako aj 2014, neboli účastníkmi namietanej Zmluvy. Iná osoba ako účastník zmluvy môže mať na takomto určení záujem iba vo výnimočných prípadoch, keď sa preukáže, že požadované určenie sa dotýka jej práva alebo právneho postavenia. Ide o výnimku rozširujúcu rozsah subjektov oprávnených požadovať existenciu práva, keďže ide o podstatný zásah do právnej istoty účastníkov súkromnoprávnych vzťahov. Žalobca v tomto smere poukazoval na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo 6.12.2012 sp. zn. 5Cdo 31/2011, podľa ktorého bolo priznané právo spoločníka spoločnosti s ručeným obmedzeným domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy uzatvorenej spoločnosťou s treťou osobou, keď súd v odôvodnení rozsudku uviedol, že takéto zmluvy môžu mať vplyv na výšku jeho podielu zo zisku spoločnosti a preto sú absolútne neplatné. Doposiaľ žiadnym rozhodnutím súdu ale nebol priznaný naliehavý právny záujem na obdobnom určení spoločníkovi obchodnej spoločnosti nezaloženej za účelom podnikania, členovi záujmového združenia právnických osôb alebo občianskeho združenia. Podľa názoru súdu uvedenú analógiu nemožno použiť na posudzovanie prebiehajúceho sporu, nakoľko žalovaný v 1. rade je podľa Stanov dobrovoľným neziskovým združením, ktorého predmetom činnosti nie je podnikanie za účelom dosiahnutia zisku. Spoločnosť s ručeným obmedzeným je obchodná spoločnosť, podnikateľský subjekt založený za účelom dosiahnutia zisku, ktorý sa za dodržania určitých zákonných obmedzení rozdeľuje medzi spoločníkov spoločnosti, a preto spoločník obchodnej spoločnosti má záujem na vyslovení neplatnosti zmluvy, ktorú spoločnosť uzavrela za nevýhodných podmienok s tretím subjektom a ktorá priamo ovplyvňuje zisk spoločnosti, a teda aj výšku obchodného podielu spoločníka. Obchodný podiel spoločníka je predmetom obchodných vzťahov a možno ho predať za cenu, ktorú Zmluvy uzatvorené spoločnosťou nepochybne ovplyvňujú. Členstvo žalobcov v žalovanom v 1. rade však nie je prevoditeľné a nie je s ním spojený nárok na podiel zo zisku. Argumentácia žalobcov je založená výhradne na hodnote finančného majetku intervenienta. Vznik práva žalobcov na vyplatenie podielu na likvidačnom zostatku je podmienený likvidáciou spoločnosti žalovaného v 1. rade, čo by však znamenalo aj zánik sprostredkovanej účasti žalobcov na SEWA a.s.. Práve táto sprostredkovaná účasť v SEWA, prostredníctvom ktorej je vo vzťahu k členom žalovaného v 1. rade zabezpečované kolektívne plnenie ich povinností ako výrobcov a distribútorov elektroodpadu je primárnym a jediným materiálnym dôvodom členstva týchto osôb v žalovanom v 1. rade, a preto nie je zrejmé, z akého dôvodu by mohli mať záujem na likvidácii žalovaného v1. rade, keďže likvidácia žalovaného v 1. rade je jediný prostriedok, ktorým sa môžu žalobcovia na hodnote akcií intervenienta podieľať. Žalobcovia však nie sú objektívne schopní likvidáciu žalovaného v 1. rade vyvolať, keďže nedisponujú ako 2 z celkového počtu 13 členov asociácie potrebným počtom hlasov na valnom zhromaždení žalovaného v 1. rade. Vzhľadom na skutočnosť, že na valnom zhromaždení v roku 2014 väčšina členov žalovaného v 1. rade, a to vrátane žalobcu v 2. rade prevod dotknutých akcií zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade za ich nominálnu hodnotu schválila, je zrejmé, že členovia asociácie nemajú vôľu speňažiť dotknuté akcie prostredníctvom likvidácie žalovaného v 1. rade. Ani v prípade prípadnej likvidácie by dotknuté akcie nemohli byť prevedené inej osobe ako výrobcovi vyhradených výrobkov, a preto aj prípadnými záujemcami o dotknuté akcie by zo zákona mohli byť len výrobcovia vyhradených výrobkov, ktorí nie sú členmi asociácie, ale o takéto členstvo záujem majú a v takomto prípade by členstvo mohli nadobudnúť zaplatením členských poplatkov a nemuseli by pristúpiť k odkúpeniu dotknutých akcií. Žalobcovia by teda aj v prípade likvidácie žalovaného v 1. rade nadobudli síce podiel na likvidačnom zostatku, ale tento nie je možné efektívne speňažiť predajom tretej osobe za vyššiu ako nominálnu hodnotu, čiže akcionár SEWA sa nemá zákonným spôsobom ako dostať k majetku spoločnosti.

V danom prípade by kladné rozhodnutie súdu o žalobe neprinieslo právnu istotu do vzťahu medzi stranami sporu, nevyriešilo by to právne postavenie žalobcov s definitívnou platnosťou, keďže členom žalovaného v 1. rade by súd takýmto rozhodnutím nezabránil, aby opätovne zrealizovali prevod dotknutých akcií na žalovaného v 2. rade. Naopak, vzhľadom na vôľu vyjadrenú aj prostredníctvom hlasovania na Valnom zhromaždení v roku 2014 je takýto postup vysoko pravdepodobný. Kladné rozhodnutie súdu by teda nemalo žiaden praktický význam, preto je súd toho názoru, že žaloba neslúži potrebám praktického života, ale ide o akademický spor. Otázka existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení je otázkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby. Nakoľko žalobcovia nepreukázali, že majú na určovacom petite naliehavý právny záujem, súd sa ďalej nezaoberal hmotnoprávnou stránkou veci, t.j. jednotlivými namietanými dôvodmi neplatnosti Zmlúv o prevode akcií a žalobu zamietol. Súd priznal žalovaným v 1. a 2. rade, ako aj intervenientovi vystupujúcemu na strane žalovaných, náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko boli v konaní ako procesná strana plne úspešní. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením v zmysle §262 ods. 2 CSP, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia, ktorí sa ani po skutkovej, ani po vecnej a ani po právnej stránke nestotožňujú s napádaným výrokom I. a výrokom II. rozsudku, pričom napádaný rozsudok považujú žalobcovia - z odvolacích dôvodov bližšie popísaných v článku III. Žalobcovia navrhujú, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že vyhovie v celom rozsahu žalobe žalobcu v 1. a 2. rade a zaviaže žalovaného v 1. a 2. rade a intervenienta spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi v 1. a 2. rade 100 % náhrady trov konania, vrátane 100 % náhrady trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalobcu v 1. a 2. rade, eventuálne, aby odvolací súd zrušil v celom rozsahu rozsudok a aby vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. Rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) , súd v (ne)odôvodnení rozsudku vyvodil absolútne nesprávny právny záver. Súd v skutkovej situácii aká je v danej veci, rozhodol, že pre túto vec nie je aplikovateľný právny záver vyslovený rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 6.12.2012 sp. zn. 5 Cdo 31/2011, „podľa ktorého bolo priznané právo spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy uzatvorenej spoločnosťou s treťou osobou, ak takéto zmluvy môžu mať vplyv na výšku jeho podielu zo zisku''. Súčasne súd rozhodol, že na túto vec nie je možné použiť analogické použitie právnych záverov z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 6.12.2012 sp. zn. 5 Cdo 31/2011, na tie prípady, ktoré sa týkajú právo spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným (avšak nezaloženej na účely podnikania) domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy uzatvorenej spoločnosťou s treťou osobou, ako ani na práva člena záujmového združenia nezaloženého na podnikanie domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy uzatvorenej týmto záujmovým združením s treťou osobou. Žalobcovia s týmto vyššie uvedeným právnym záverom súdu prvej inštancie vysloveným v rozsudku kategoricky nesúhlasia a považujú ho za vecne nesprávny a za nezákonný. Okolnosť, že súd „nenašiel expressis verbis judikát, ktorý by skutkovo a vecne pokrýval (dopadal na) okolnosti aké sú vo veci samej" neznamená, že na daný prípad nie je možné ani analogicky použiť na preukázanie existencie naliehavého právneho záujmu právne závery uvedené v rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 6.12.2012 sp. zn. 5 Cdo 31/2011., ergo, že na právne vzťahy výslovne neupravené sa použije právna úprava im najbližšia z hľadiska zmyslu, účelu a podstaty daného právneho vzťahu, ktorý výslovne upravený nie je s úpravou právneho vzťahu, ktorý je výslovne upravený, a ktorý je tejto neupravenej úprave najbližšie svojou povahou, účelom a zmyslom. Podľa žalobcov (§ 56 ods. 1 výslovne pripúšťa a dovoľuje, aby spoločnosť s ručením obmedzeným ako aj akciová spoločnosť boli založené za iným účelom, než za účelom podnikania. Preto podľa žalobcov platí, že ak zákon výslovne dovoľuje, aby spoločnosť s ručením obmedzeným bola založená a prevádzkovaná aj za iným účelom než za účelom podnikania, (t.j. neziskový princíp, ktorý platí aj pre založenie a fungovanie záujmového združenia právnických osôb podľa § 20f , a ak súdna prax ako aj právna teória akceptujú to, že spoločník v spoločnosti s ručením obmedzeným (a to aj takej spoločnosti, ktorá nevykonáva žiadnu podnikateľskú činnosť, ale je založená za iným účelom ako za účelom podnikania) má a vie preukázať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy uzatvorenej samotnou spoločnosťou s ručením obmedzeným, ak by to malo dopad na právne postavenie tohto spoločníka, tak potom neexistuje žiaden právny dôvod, prečo by člen záujmového združenia právnických osôb, za použitia analógie zákona (§ 853 ods. 1 Obč. zák. v spojení s 20f a nasl. Obč. zák. v nadväznosti na 56 ods. 1 druhá veta Obeh. zák. v spojení s § 80 c) OSP), nemohol mať naliehavý právny záujem aj na určení vlastníckeho práva k 3 ks listinných akcií, ktoré by mali patriť záujmovému združeniu právnických osôb, ktoré však danému záujmovému združeniu

právnických osôb nepatria, nakoľko je tu podľa žalobcov neplatná zmluva o prevode 3 ks listinných akcií na meno, ktoré neplatne previedol žalovaný v 1. rade na žalovaného v 2. rade za základe zmluvy o prevode akcií a následného rubopisu, ak právne postavenie žalobcov môže byť od priaznivo dotknuté takýmto pozitívnym určením vlastníckeho práva k 3 ks listinných akcií, pričom tieto „3 ks akcií" majú jednak menovitú hodnotu (ako má aj obchodný podiel spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným) a majú aj svoju „reálnu trhovú hodnotu" (ako má aj obchodný podiel spoločníka v spoločnosti s ručením obmedzeným) a týmito „3 ks akciami" sa žalovaný v 1. rade (a cez žalovaného v 1. rade nepriamo aj žalobcovia ako členovia žalovaného v 1. rade) vedia podieľať na výkone akcionárskych práv u spoločnosti SEWA, a.s.. Preto majú žalobcovia za to, že za právnu vetu obsiahnutú v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikovaného v Časopise Zo súdnej praxe č. 41/2002, podľa ktorej „Spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným nemožno uprieť naliehavý právny záujem na určení, že zmluvy, ktoré spoločnosť uzavrela s inými spoločníkmi alebo s tretími osobami, a ktoré môžu mať vplyv na výšku jeho podielu zo zisku spoločnosti", je možné podľa názoru žalobcov analogicky aplikovať aj na predmetný prípad, a to napr. v tejto podobe „členovi záujmového združenia právnických osôb, ktoré bolo založené a existuje podľa § 20f Obč. zák., nemožno uprieť naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k listinným akciám v prospech tohto záujmového združenia, ktoré toto záujmové združenie právnických osôb nezákonne previedlo na tretiu osobu a ak samotný neplatný prevod 3 ks listinných akcií SEWA, a.s., či ak hodnota neplatne prevedených 3 ks listinných akcií SEWA, a.s., či ak (akcionárske) práva spojené s týmito 3 ks neplatne prevedených listinných akcií SEWA a.s., môže mať vplyv a pozitívny dopad na právne postavenie žalobcov, a to či už cez zvýšenie výšky podielu na likvidačnom zostatku pre člena záujmového združenia právnických osôb, či cez výkon práv člena záujmového združenia vykonávaný prostredníctvom záujmového združenia v spoločnosti, ktorej akcionárske práva vykonáva záujmové združenie". Žalobcovia dávajú do pozornosti odvolacieho súdu čl. 22 bod 4. stanov žalovaného v 1. rade. Ustanovenie čl. 22 ods. 4 stanov žalovaného v 1. rade zakladá de iure a de facto svojim členom právo na vyplatenie likvidačného zostatku, pričom obdobné právo na vyplatenie likvidačného zostatku má aj spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným (bez ohľadu na to, či spoločnosť s ručením obmedzeným vykonáva podnikateľskú činnosť alebo či spoločnosť s ručením obmedzeným vykonáva inú činnosť než podnikanie). Preto žalobcovia ako členovia žalovaného v 1. rade, preukázali a osvedčili, že majú, resp. že môžu mať naliehavý právny záujem na učení neplatnosti prevodu 3 ks listinných akcií znejúcich na meno spoločnosti SEWA, a.s. zo strany žalovaného v 1. rade (ako prevodcu) na žalovaného v 2. rade (ako nadobúdateľa), nakoľko určenie práva požadovaného určovacou žalobou zo strany žalobcov by malo a má právny dopad na: -právne (resp. majetkové) postavenie žalobcov, a to berúc do úvahy „skutočnú a reálnu majetkovú hodnotu 3 ks listinných akcií spoločnosti SEWA, a.s. (určenú z účtovnej závierky spoločnosti SEWA, a.s. za rok 2012 (prvý prevod), resp. za rok 2014 (druhý prevod))" a z nej pripadajúci „reálny majetkový podiel" na jednotlivých členov žalovaného v 1 . rade (teda aj podiel pripadajúci na žalobcu v 1. rade a na žalobcu v 2. rade), za predpokladu, žeby k takémuto „prvému inkriminovanému prevodu", resp. „druhému inkriminovanému prevodu" nikdy nedošlo, a súčasne by sa v danom čase vykonala likvidácia žalovaného v 1. rade v zmysle čl. 22 ods. 4 stanov žalovaného v 1. rade, čím by členovia žalovaného v 1. rade, a teda aj žalobca v 1. rade a v 2. rade, získali im prináležiaci „reálny podiel na majetku a hodnote spoločnosti SEWA, a.s.", a to aj keď spoločnosť SEWA, a.s. nevykonáva podnikateľskú činnosť; -právne ("resp. majetkové") postavenie žalobcov, a to možnosť vykonávať zo strany žalobcov cez žalovaného v 1. rade u spoločnosti SEWA, a.s. zvýšené akcionárske práva, nakoľko by na takomto určení (t.j. po úspešnosti určovacej žaloby), mal žalovaný v 1. rade (a cez žalovaného v 1. rade aj žalobcovia ako členovia žalovaného v 1. rade) nie 7 ks listinných akcií SEWA, a.s., ale by mal 10 ks listinných akcií SEWA, a.s. (t.j. 7 existujúcich akcií a 3 ks akcií, ktorých určenie je predmetom určovacej žaloby žalobcov) a cez týchto 10 ks by žalobcovia cez žalovaného v 1. rade mali väčší podiel akcionárskych práv v spoločnosti SEWA, a.s.. Žalobcovia dávajú do pozornosti odvolacieho súdu právnu vetu rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22 Cdo 797/2000 zo dňa 06.03.2001, ktorá znie „Naléhavý právní zájem na určení neplatnosti smlouvy ve smyslu § 80 písm. c) OSŘ může sice mít i osoba, která není účastníkem smlouvy, jestliže by vyhovění takové žalobě mohlo mít příznivý dopad na její právní postavení." Zároveň poukázali aj na rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo 1571/2006, zo dňa 23.1.2007 a rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 30 Cdo 1943/2004 ze dne 31. srpna 2005). Žalobcovia neboli účastníkmi zmluvy o prevode akcií z roku 2012, či z roku 2014, a preto sa žalobcovia nemôžu domáhať ochrany svojho práva žalobou na plnenie, lebo vo vzťahu k „žalobcom"

nebola zo strany žalovaného v 1. rade či žalovaného v 2. rade porušená žiadna právna povinnosť, a preto je v danom prípade úplne vylúčená možnosť žaloby na plnenie, ktorej imanentnou podstatou je porušenie právnej (zmluvnej, či zákonnej) povinnosti ako predpokladu pre jej úspešné uplatnenie. Jediným právnym prostriedkom právnej ochrany, ktorý majú (mali) žalobcovia k dispozícii, je určovacia žaloba. Zamietnutím návrhu súd odňal žalobcom právo na súdnu ochranu ako aj právo na spravodlivý súdny proces, lebo sa vecne (materiálne) vôbec nezaoberal ich žalobou a žalobnými bodmi. Súd sa v odôvodnení rozsudku nevysporiadal s právnou vetou vyslovenou v rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 15.06.1999, sp. zn. 2 Cdon 1690/97, ktorú právny zástupca žalobou predložil súdu dňa 17.10.2016 na súdnom pojednávaní), z ktorej analogického použitia je možné jednoznačne dospieť k právnemu záveru, že žalobcovia majú v danom prípade naliehavý právny záujem na podaní predmetnej určovacej žaloby voči žalovaným. Žalobcovia namietajú odvolaciemu súdu nesprávne právne posúdenie zo strany súdu ohľadom otázky nepreukázania existencie naliehavého právneho záujmu zo strany žalobcov na podaní predmetnej určovacej žaloby v nadväznosti na analogické použitie a na analogický výklad právnych záverov uvedených v rozsudku "Najvyššieho súdu SR zo dňa 6.12.2012 sp.zn. 5 Cdo 31/2011. Použitie analógie v danom prípade podľa žalobcov znamená, že v predmetnom prípade neexistujú žiadne právne a ani logické dôvody, pre odopretie priznania naliehavého právneho záujmu na podaní určovacej žaloby žalobcom ako členom žalovaného v 1. rade, ktorý je záujmovým združením právnických osôb podľa 20f Obč. zák., ak takíto členovia (t.j. žalobcovia) sa dožadujú určenia vlastníckeho práva k 3 ks listinných akcií v prospech entity, ktorej sú členmi (t.j. v prospech žalovaného v 1. rade), a v prípadne úspešnosti takéhoto súdneho rozhodnutia, toto súdne rozhodnutie bude mať (a má) značný právny dopad tak do majetkovej (finančnej) sféry žalobcov ako členov žalovaného v 1. rade, ktorí - určením vlastníctva k 3 ks sporných listinných akcií spoločnosti SEWA, a.s. - získajú cez žalovaného 3 jednak väčší rozsah akcionárskych práv v spoločnosti SEWA, a.s. (z doterajších 35 % na 50 % akcionárskych práv) a súčasne cez tieto nové akcie (doteraz 7 ks akcií SEWA, a.s. po úspechu súdneho sporu 10 ks akcií SEWA, a.s.) získajú žalobcovia cez žalovaného 1 až 50 % podiel na celom majetku spoločnosti SEWA, a.s. a tým ipso facto 50 % podiel (namiesto doterajšieho 35 % podielu) na finančných prostriedkoch uložených na bankových účtoch spoločnosti SEWA, a.s. (kde sú toho času finančné prostriedky vo výške cca 1.65 Mil. EUR). Naopak, žalobcovia jasne preukázali súdu, že žalovaný v 1. rade (a cez neho žalobcovia) vie predať akcie spoločnosti SEWA nie iba za nominálnu hodnotu, ale za reálnu trhovú hodnotu, a preto aj podiel žalobcov na likvidačnom zostatku žalovaného v 1. rade, ktorého súčasťou budú aj akcie spoločnosti SEWA, a.s. vedia žalobcovia predať za trhovú cenu, a nie iba za nominálnu hodnotu týchto akcií SEWA, a.s.. Predkupné právo na akcie spoločnosti SEWA, a.s. vlastnené žalovaným v 2. rade - súd opomenul ten fakt, že čl. IV. bod 7 stanov spoločnosti SEWA, a.s. sa vzťahuje výlučne a len na akcie spoločnosti SEWA. a.s. „formálne patriace žalovanému v 2. rade" (nakoľko materiálne Dotknuté akcie, ktoré sú predmetom sporu nikdy neboli predmetom vlastníctva u žalovaného v 2. rade), pričom čl. IV. bod 7 stanov spoločnosti SEWA, a.s. sa nevzťahuje ani na akcie žalovaného v 1. rade a ani na akcie ITAS, nakoľko na akcie žalovaného v 1. rade a na akcie ITAS sa vzťahuje či. IV. bod 4 stanov SEWA. a.s.. Súd preto v rozsudku nesprávne uvádza, že akcie spoločnosti SEWA. a.s. môžu byť predané výlučne za nominálnu (menovitú) hodnotu týchto akcií. Podľa čl. IV. bod 7 stanov spoločnosti SEWA, a.s. akcie s spoločnosti SEWA, a.s. „formálne" patriace žalovanému v 2. rade budú predané žalovaným v 2. rade za nominálnu hodnotu týchto akcií iba v tom prípade, ak spoločnosť SEWA, a.s. využije v lehote 30 dní odo dňa doručenia tejto lehoty predkupné právo, a iba v takomto prípade je žalovaný v 2. rade povinný previesť akcie SEWA, a.s. na spoločnosť SEWA, a.s. za nominálnu (menovitú) hodnotu týchto akcií. Ak však spoločnosť SEWA, a.s. neprijme, či neodpovie na túto ponuku žalovaného na predaj týchto akcií v lehote 30 dní (a to z akéhokoľvek dôvodu), tak potom už žalovaný v 2. rade môže previesť akcie SEWA, a.s. na akúkoľvek tretiu osobu a za akúkoľvek trhovú cenu. Žalobcovia dávajú do pozornosti odvolacieho súdu, že podľa stanov spoločnosti SEWA, a.s. predsedu predstavenstva v spoločnosti SEWA, a.s. nominuje žalovaný v 2. rade, a podľa výpisu z Obchodného registra SR za spoločnosť SEWA, a.s. sa koná nasledovne: menom spoločnosti koná vždy predseda predstavenstva spolu s ďalším členom predstavenstva". Uvedené znamená, že samotný predseda predstavenstva spoločnosti SEWA, a.s. môže kedykoľvek zablokovať, či znefunkčniť zrealizovanie predkupného práva spoločnosti SEWA, a.s. voči žalovanému v 2. rade ako akcionárovi SEWA, a.s. za ich nominálnu hodnotu tým, že v lehote 30 dní „predseda predstavenstva, ktorého nominuje žalovaný v

2. rade odmietne uplatniť, či nebude nijakým spôsobom reagovať na ponuku žalovaného v 2. rade na predaj akcií spoločnosti SEWA, a.s.. a následne po 30 dňoch odo dňa doručenia takejto výzvy žalovaným v 2. rade spoločnosti SEWA. a.s. už žalovanému v 2. rade nič nebráni, aby v súlade s čl. IV bod 7 stanov spoločnosti SEWA. a.s. predal komukoľvek ("akejkoľvek tretej osobe“) tieto akcie spoločnosti SEWA. a.s., a to za akúkoľvek cenu a vôbec ich nemusí predávať za nominálnu hodnotu (t.j. za menovitú hodnotu týchto akcií)". Preto tvrdenie súdu, že akcie SEWA sa dajú predať iba za „nominálnu hodnotu", je vecne nesprávne a ako také nezakladajúce sa na pravde a je v priamom rozpore s čl. IV. bod 7 stanov spoločnosti SEWA, a.s.. Predkupné právo vo vzťahu k akciám (pôvodných/zakladajúcich) akcionárov spoločnosti SEWA. a.s., teda predkupné právo vo vzťahu k akciám spoločnosti SEWA. a.s. patriacim žalovanému v 1. rade a tiež vo vzťahu k akciám spoločnosti SBWA, a.s. patriacim spoločnosti ITAS, je upravené samostatne v čl. IV. bod 4 stanov SEWA. a.s.. Podľa čl. IV. bod 4 stanov spoločnosti SEWA, a.s. žalovaný v 1. rade, či ITAS, ako akcionári spoločnosti SEWA, a.s. môžu tieto akcie predať za „ľubovoľnú cenu", musia iba oznámiť predstavenstvu spoločnosti SEWA, a.s. podmienky predaja týchto akcií (najmä kúpnu cenu a splatnosť) a následne túto ponuku predaja akcií oznámi predstavenstvo spoločnosti SEWA, a.s. jednotlivým akcionárom spoločnosti SEWA, a.s. a títo majú následne 14 dní, aby sa vyjadrili, či využijú alebo nevyužijú svoje predkupné právo, avšak iba za kúpnu cenu, ktorú uviedol dotyčný akcionár v oznámení o predaji, či za vyššiu kúpnu cenu. Preto je z obsahu čl. IV bod 4 stanov spoločnosti SEWA, a.s. jednoznačne zrejmé, že žalovaný v 1. rade, či ITAS, ako akcionári spoločnosti SEWA, a.s. môžu tieto svoje akcie predať za „ľubovoľnú cenu" a nie sú povinní svoje akcie predávať iným akcionárom, či tretím osobám za „nominálnu hodnotu" (t.j. za menovitú hodnotu týchto akcií). Akýkoľvek „normálny" podnikateľský subjekt, ktorý spĺňa „charakteristiku" výrobcu vyhradeného výrobku podľa zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch v platnom znení, bude mať VŽDY záujem o kúpu akcií spoločností SEWA, a.s. vlastnených žalovaným v 1. rade, a to predovšetkým 3 ks „sporných akcií", ktoré sú predmetom tohto konania, a to z viacerých právnych, či finančných, či ekonomických dôvodov. Žalovaný v 1. rade (aj napriek vadám namietaných žalobcami) predal 3 ks listinných akcií SEWA, a.s. za ich nominálnu hodnotu (3 x 1.660,- EUR) žalovanému v 2. rade, a to aj keď na účte spoločnosti SEWA. a.s. je cca 1.65 Mil. EUR, pričom z hľadiska hodnoty akcií SEWA, a.s. na tieto 3 ks inkriminovaných akcií spoločnosti SEWA, a.s. pripadá čiastka 3/20 (t.j. pomer 3 akcií ku 20 celkovým akciám) zo sumy 1.65 Mil. EUR, ktorá je na bankových účtoch spoločnosti SEWA, a.s.. Prevod akcií spoločnosti SEWA, a.s. patriacich žalovanému v 1. rade (v prípade úspechu žalobcov v tomto súdnom konaní) nie je limitovaný v zmysle stanov spoločnosti SEWA, a.s. tým, že by žalovaný v 1. rade musel tieto akcie predávať za nominálnu hodnotu, ale ich môže predávať za akúkoľvek hodnotu, a to predovšetkým za ich trhovú hodnotu. Každý prípadný záujemca o kúpu týchto akcií, ktorý by súčasne bol (a musel byť) výrobcom vyhradeného výrobku podľa zákona č. 79/2015 z.z. o odpadoch v platnom znení, by určite vzal do úvahy „hodnotu a výšku finančných prostriedkov na bankových účtoch spoločnosti SEWA, a.s.", ktorá je vo výške cca 1.65 Mil. EUR. Ďalej uviedli, že súd opomína tú podstatnú skutočnosť, že aj keď spoločnosť SEWA, a.s., ktorá síce nemôže podľa zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch v platnom znení dosahovať zisk, resp. je založená za iným účelom než dosahovanie zisku, že by táto spoločnosť SEWA, a.s. nemohla byť zrušená a zlikvidovaná a pri likvidácii by akcionári spoločnosti SEWA, a.s., dostali v pomere výšky ich akcií hodnotu finančných prostriedkov „ležiacich na bankovom účtoch spoločnosti SEWA, a.s." zodpovedajúcu tomuto pomeru akcií. Po takomto scenári, je evidentne preukázané žalobcami, že spoločnosť SEWA, a.s. je lukratívna spoločnosť, a že akcie spoločnosti SEWA, a.s. sú lukratívne akcie, ktoré sa dajú kedykoľvek predať za viac, ako je ich nominálna (menovitá) hodnota, a to akýmkoľvek subjektom, ktoré sú výrobcami vyhradeného výrobku podľa zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch v platnom znení. Podstatnou skutočnosťou, kde sa súd zjavne mýli je ten fakt, že členovia žalovaného v 1. rade, a teda aj žalobcovia, majú reálnu možnosť, cez žalovaného v 1. rade ako akcionára spoločnosti SEWA, a.s. „získať 50 % z finančných prostriedkov ležiacich na účtoch spoločnosti SEWA. a.s.", a to cez 10 ks akcií ak budú žalobcovia v tomto konaní úspešní), naproti terajšiemu stavu, kedy kvôli neplatnosti prevodu 3 ks listinných akcií spoločnosti SEWA, a.s. zo žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade, žalovaný v 1. rade, a tým ipso facto aj žalobcovia ako členovia žalovaného v 1. rade vedia získať iba „35 % z finančných prostriedkov ležiacich na účtoch spoločnosti SEWA, a.s.", a to cez terajších 7 ks akcií spoločnosti SEWA, a.s.. Žalobcovia preto namietajú odvolaciemu súdu, že zamietnutie žaloby žalobcov cez výrok I. rozsudku

- ohľadom údajného nepreukázania existencie naliehavého právneho záujmu zo strany žalobcov na podaní predmetnej určovacej žaloby - je flagrantným porušením princípu právneho štátu podľa čl. 3 ods. 1 Ústavy SR v nadväznosti na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR v spojení s čl. 2 ods. 2 Listiny základných práv a

slobôd a súčasne je i porušením a odňatím práva žalobcov na súdnu (a inú právnu) ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 ústavného zákona č. 23/1991 Zb., ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd a súčasne je i porušením a odňatím práva žalobcov na spravodlivé súdne konanie podľa č. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uverejneného v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 209/1992 Zb.. (Ne)odôvodnenie rozsudku - zo strany súdu, ktoré nijakým spôsobom skutkovo, vecne, a ani právne ani nevysvetľuje, a ani neodôvodňuje, (i) prečo a na základe akých skutkových zistení mal prvej inštancie za preukázané, že by právne postavenie žalobcov nemohlo byť za žiadnych okolností priaznivo ovplyvnené prípadným vyhovením predmetnej určovacej žaloby a súčasne (ii) prečo a na základe akých skutkových zistení súd prvej inštancie vôbec skutkovo, vecne a ani právne v rozsudku neskúmal a nehodnotil tú otázku, či by sa bez žalobcami požadovaného právneho určenia stalo právne postavenie žalobcov neistým. Žalobcovia preto navrhujú, aby odvolací súd (Krajský súd v Bratislave) vydal v predmetnej veci nasledovný rozsudok: 1. Odvolací súd mení v celom rozsahu rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 25Cb 241/2014-673 zo dňa 14.11.2016, nasledovne: „Súd určuje, že ASOCIÁCIA DOVOZCOV AUDIOVOZUÁLNEJ TECHNIKY SLOVENSKEJ REPUBLIKY, so sídlom: Stará Vajnorská 37/C, 831 04 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 30 851 980, je vlastníkom (majiteľom) 3 ks listinných kmeňových akcií znejúcich na meno spoločnosti SEWA, a.s., so sídlom: Račianska 71, Bratislava 831 02, IČO: 35 942 355, zapísanej v Obchodnom registri vedenom Okresným súdom Bratislava I, oddiel: Sa, vložka č.: 3625/B, s menovitou hodnotou každej jednej listinnej kmeňovej akcie vo výške 1.660,- EUR, s poradovými číslami jednotlivých listinných kmeňových akcií od čísla 1. až po číslo 3., eventuálne s poradovými číslami jednotlivých listinných kmeňových akcii od čísla 8. až po číslo 10". II. Odvolací súd ukladá žalovanému v 1. rade, žalovanému v 2. rade a intervenientovi povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi v 1. rade a žalobcovi v 2. rade 100 % náhrady trov konania, vrátane 100 % náhrady trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalobcu v 1. a 2. rade, a to do troch dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku. Eventuálne, žalobca v 1. rade a žalobca v 2. rade navrhujú, aby odvolací súd (Krajský súd v Bratislave) vydal v predmetnej veci nasledovné uznesenie: Odvolací súd zrušuje v celom rozsahu rozsudok Okresného súdu Bratislava III sp. zn. 25Cb 241/2014-673 zo dňa 14.11.2016 a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. K odvolaniu sa vyjadrili žalovaní v 1., v 2. rade ako aj intervient, ktorí uviedli, že žalobcovia v konaní na súde nepreukázali, ani prostredníctvom odvolania nezdôvodnili, prečo má byť v posudzovanom prípade prelomená zásada, že na požadovanom určení má žalobca naliehavý právny záujem zásadne iba vtedy, ak sa toto určenie týka jeho práva alebo právneho postavenia (t.j. účastník zmluvy, ktorej neplatnosť je predmetom konania, resp. potenciálny vlastník veci, určenie vlastníctva ku ktorej je predmetom konania). Žalobcovia argumentujú judikatúrou týkajúcou sa naliehavého právneho záujmu, a to vrátane súdnych rozhodnutí Najvyššieho súdu Českej republiky, ktoré nad rámec vyššie uvedeného priznávajú naliehavý právny záujem aj osobe, ktorá nie je účastníkom zmluvy (potenciálnym vlastníkom), na ktorej právne postavenie však požadované určenie môže mať „priaznivý dopad" (podľa dotknutých rozhodnutí najmä možnosť uplatniť vlastné práva/pohľadávky súvisiace s predmetom určenia). V uvedených prípadoch bol vzťah osôb požadujúcich určenie k predmetu určenia neporovnateľne bezprostrednejší ako v posudzovanom prípade, v ktorom sa určenia vlastníctva dotknutých akcií domáhajú žalobcovia ako dvaja z celkovo trinástich členov neziskového záujmového združenia právnických osôb, ktoré by sa v prípade úspešnosti žaloby stalo vlastníkom dotknutých akcií. V konaní bol vyčerpávajúco analyzované rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého „spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným nemožno bez ďalšieho uprieť naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv, ktoré uzavrela spoločnosť a ktoré môžu mať vplyv na hodnotu jeho obchodného podielu, ktoré je vzhľadom na svoj predmet posudzovanej situácii vecne najbližšie. Ako vyplýva už z vyššie uvedenej citácie, základom pre konštatovanie naliehavého právneho záujmu spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným v dotknutom prípade bola skutočnosť, že zmluva, ktorej sa určenie dotýkalo, mohla mať vplyv na hodnotu obchodného podielu spoločníka požadujúceho určenie. V danom prípade išlo o manažérske zmluvy uzatvorené spoločnosťou na jednej strane s jedným z jej spoločníkov (iným než žalobcom) na strane druhej, ktoré obsahovali neprimerane výhodné odmeny pre dotknutého spoločníka. Podľa žalovaných (a rovnako podľa názoru súdu prvej inštancie) však závery vyššie uvedeného rozhodnutia, pre celkom zrejmé rozdiely medzi postavením žalobcu ako spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným v prípade podľa predmetného rozhodnutia a postavením žalobcov, v posudzovanom prípade aplikovať nemožno.

Žalobcovia sú ako členovia žalovaného v 1. rade „sprostredkovane" akcionármi intervenienta (na hodnotu majetku ktorého žalobcovia opakovane poukazujú). Prevodom dotknutých akcií z žalovaného v 1. rade na žalovaného v 2. rade malo dôjsť k zníženiu hodnoty ich „sprostredkovanej" účasti na intervenientovi. Zároveň žalobcovia vo svojej argumentácii vychádzajú z toho, že sa na hodnote „sprostredkovanej" účasti na intervenientovi (vrátane dotknutých akcií) môže teoreticky efektívne podieľať, v prípade ako by došlo k likvidácii žalovaného v 1. rade a v rámci nej k speňaženiu dotknutých akcií. Vyššie uvedená argumentácia je nepresná a špekulatívna. Predovšetkým, na rozdiel od obchodného podielu, účasť v žalovanom v 1. rade nie je prevoditeľná a nemá reálnu trhovú hodnotu. Členom žalovaného v 1. rade, ako záujmového združenia právnických osôb, sa môže fakticky stať každá právnická osoba, ktorá prijme za svoje ciele a poslanie asociácie (článok 4 stanov žalovaného). V tomto smere je úplne irelevantné, aký majetok žalovaný v 1. rade vlastní (a teda či vlastní aj dotknuté akcie alebo nie). Cieľom členstva v žalovanom v 1. rade nie je vlastníctvo, ani správa akýkoľvek aktív a za takýmto cieľom žiadny z členov do žalovaného v 1. rade nevstupoval. Členmi žalovaného v 1. rade sú osoby, ktoré sú ako výrobcovia alebo dovozcovia povinnými osobami podľa zákona o odpadoch, plnenie ich povinností zabezpečuje intervenient ako organizácia zodpovednosti výrobcov. Na plnenie úloh, pre ktoré sa jednotliví členovia (vrátane žalobcov) v žalovanom v 1. rade združili, nemá vlastníctvo dotknutých akcií žiadny vplyv. Žalovaný v 1. rade zabezpečuje v spolupráci s intervenientom pre svojich členov kolektívne plnenie povinností výrobcov vyhradených výrobkov podľa zákona o odpadoch rovnako ako pred prevodom dotknutých akcií. Cieľom prevodu dotknutých akcií bolo zapojením žalovaného v 2. rade ako renomovaného, paneurópskeho poskytovateľa environmentálnych služieb, kvalitu služieb poskytovaných členom žalovaného v 1. rade zvýšiť. Aj z uvedeného dôvodu prevod dotknutých akcií formálne schválili všetci členovia žalovaného v 1. rade prítomní na príslušnom valnom zhromaždení. V zmysle vyššie uvedeného, „hodnota" členstva žalobcov v žalovanom v 1. rade prevodom dotknutých akcií nebola nijako dotknutá. Hodnotu akcií intervenienta nemožno stotožňovať s výškou finančného majetku, ktorá na jednu akciu pripadá. Hodnotou akcií je v podmienkach trhovej ekonomiky suma, ktorú je za akcie ochotný zaplatiť prípadný kupujúci. Bez ohľadu na údajnú hodnotu dotknutých akcií (tvrdenú, nie však preukázanú žalobcami) platí, že žalobcovia sa nemajú akým spôsobom na tejto hodnote podieľať. Žalobcovia v tomto smere vo svojich tvrdeniach vychádzajú z možnosti žalobcov podieľať sa na likvidačnom zostatku žalovaného v 1. rade (ktorá by bol tvorený aj odplatou za dotknuté akcie, ak by došlo k ich speňaženiu). V tomto smere žalobcovia zďaleka nedisponujú potrebným počtom hlasov (2/13) na valnom zhromaždení žalovaného v 1. rade na vyvolanie jeho likvidácie. Samotní členovia žalovaného v 1. rade (vrátane žalobcu v 2.- rade) na valnom zhromaždení v roku 2014 prevod dotknutých akcií na žalovaného v 2. rade za ich nominálnu hodnotu schválili. Je teda zrejmé, že členovia žalovaného v 1. rade na žiadnom „speňažovaní" svojej účasti na žalovanom v 1. rade záujem nemajú. Je teda zrejmé, že akákoľvek špekulácia ohľadne prípadnej vôle členov žalovaného v 1. rade speňažiť dotknuté akcie prostredníctvom likvidácie žalovaného v 1. rade je nepodložená. Žalobcovia pri závere o tom, že vzhľadom na ich „sprostredkovanú" účasť v intervenientovi majú naliehavý právny záujem na určení vlastníctva Dotknutých akcií, vychádzajú z nesprávnych predpokladov o hodnote a „speňažiteľnosti" dotknutých akcií. V predmetnom prípade sa domáhajú určenia vlastníctva dotknutých akcií (a zároveň inherentne neplatnosti prevodu dotknutých akcií) dvaja z trinástich členov žalovaného v 1. rade. Pritom na základe uznesenia prijatého jednomyseľne všetkými prítomnými členmi žalovaného v 1. rade na jeho valnom zhromaždení v roku 2014, je zrejmé, že skutočná vôľa (drvivej) väčšiny členov žalovaného v 1. rade je, aby bol prevod dotknutých akcií na žalovaného v 2. rade uskutočnený. Ak by súd priznal žalobcom naliehavý právny záujem na nimi požadovanom určení a na základe nimi vytýkaných údajných formálnych vád prevodu dotknutých akcií tento označil za neplatný, a tým poprel skutočnú vôľu členov žalovaného v 1. rade, týmto nič nebráni (prostredníctvom štatutárneho orgánu žalovaného v 1. rade opätovne zrealizovať prevod dotknutých akcií na žalovaného v 2. rade). Vzhľadom na vôľu, vyjadrenú aj prostredníctvom hlasovania na valnom zhromaždení v roku 2014 takýto vývoj možno očakávať. Požadované určenie vo vyššie naznačenom zmysle nemá teda žiadny praktický význam a predstavuje iba zbytočný (akademický) spor, pri ktorom naliehavý právny záujme nie ja daný. Tiež uviedli, že v posudzovanom prípade žalobcovia ako členovia žalovaného v 1. rade môžu súdnu ochranu svojich údajných práv a záujmov efektívnejšie docieliť žalobou na náhradu škody, ktorá im údajne bola spôsobená prevodom dotknutých akcií osobou alebo osobami, ktoré v mene žalovaného v 1. rade predmetné právne úkony smerujúce k prevodu dotknutých akcií vykonali. Žalobcovia v odvolaní namietajú, že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu skutkovému záveru o tom, že „akcie intervenienta môžu byť predané výlučne za nominálnu

menovitú hodnotu" (bod 17., štvrtý odsek; súvisiace tvrdenia body 16. a 17.). V prvom rade súd k údajnému skutkovému zisteniu prezentovanému žalobcami nedospel, keď v odôvodnení rozsudku iba vo všeobecnejšej rovine konštatuje nemožnosť efektívneho speňaženia akcií intervenienta za vyššiu ako nominálnu hodnotu prostredníctvom podielu na likvidačnom zostatku (bod 17. rozsudku), konštatovanie o objektívnej nemožnosti (napríklad, pri porušení zákona, ako je rozoberané nižšie) takéhoto speňaženia sa však v rozsudku, v rozpore s tvrdením žalobcov, nenachádza. Dotknutá skutočnosť nebola pre rozhodnutie súdu rozhodujúca, ako jednoznačne vyplýva z odôvodnenia rozsudku, v ktorej súd v prvom rade detailne rozptyľuje špekulácie ohľadne možnosti vôbec speňažiť majetok žalovaného v 1. rade (bez ohľadu na to, akú ma hodnotu) prostredníctvom jeho likvidácie. Akákoľvek špekulácia o tom, že by určité osoby mali byť ochotné zaplatiť za akcie intervenienta vyššiu ako nominálnu hodnotu v sebe inherentne obsahuje predpoklad, že takáto osoba by akcie intervenienta kupovala za nelegitímnym účelom (aby sa v rozpore so zákonom o odpadoch dostala k jeho majetku). Takúto argumentáciu nepovažujú za opodstatnenú. Pokiaľ ide o akcie žalovaného v 2. rade v intervenientovi (vrátane dotknutých akcií), stanovy intervenienta nepochybne v článku IV. ods. 7 stanov intervenienta predkupné právo pre prípad prevodu na iné osoby ako akcionárov intervenienta za odplatu vo výške nominálnej hodnoty akcií stanovujú. Špekulácie o tom, že by členovia predstavenstva intervenienta mohli z neznámych dôvodov uplatnenie predkupného práva sabotovať sú nepodložené, v kombinácii s tvrdeniami žalobcov o údajnej (vysokej) trhovej hodnote dotknutých akcií vyznievajú absurdne a účelovo. Pokiaľ ide o prípadný prevod dotknutých akcií na súčasných akcionárov intervenienta, teda žalovaného v 1. rade a IT asociáciu Slovenska, so sídlom Cukrová 14, 811 08 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 31 801 412 (ďalej len „ITAS") platí, že tieto osoby v žiadnom prípade za dotknuté akcie nezaplatia vyššiu odplatu ako ich nominálnu hodnotu, nakoľko práve za takúto hodnotu v súlade s neziskovosťou intervenienta (vrátane Dotknutých akcií v prípade žalovaného v 1. rade) v roku 2012 na žalovaného v 2. rade previedli. Ďalej uviedli, že samotné záporné posúdenie otázky naliehavého právneho záujmu v žiadnom prípade neznamená porušenie procesných práv strany konania. Porušenie procesných práv strany by takéto posúdenie (v súlade s rozhodnutím Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 137/2008, na ktoré odkazujú aj žalobcovia) mohlo predstavovať v prípade, že toto posúdenie je nesprávne a zároveň by znamenalo, že žalobca sa nemôže inými prostriedkami než určovacou žalobou domáhať ochrany svojich práv. V posudzovanom prípade nie je splnená ani jedna z dotknutých kumulatívnych podmienok, keďže právne posúdenie súdu je v zmysle bodu II.1 vyššie správne, a rovnako je daná možnosť domáhať sa ochrany práv žalobcov prostredníctvom žaloby na plnenie. Súd sa v odôvodení rozsudku (najmä body 16. až 19.) jasným, zrozumiteľným a logickým spôsobom vysporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli v konaní pre posúdenie naliehavého právneho záujmu rozhodujúce. Ako správne uvádzajú žalobcovia (odvolanie, bod 22.), súd v odôvodnení nie je povinný v rozhodnutí reagovať na každý jeden argument strán, iba tie, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci rozhodujúce. Keďže súd v odôvodení rozsudku jednoznačným, nespochybniteľným a logickým spôsobom vysvetľuje, na základe ktorých skutočností k záveru o nedostatku naliehavého právneho záujmu dospel, skutočnosť, že osobitne nekomentuje každú jednu (pre konanie nerozhodnú) námietku žalobcov, nezakladá porušenie procesných práv žalobcov. Preto navrhujú, aby odvolací súd rozsudok ako vecne správny potvrdil a rozhodol, že žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným a intervientovi trovy konania.

4. K tomu sa vyjadrili žalobcovia, ktorí voči rozsudku zotrvávajú na vecnej, skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v odvolaní a navrhujú, aby odvolací súd rozhodol o odvolaní žalobcov proti rozsudku tak, ako to žalobcovia navrhli odvolaciemu súdu v čl. IV odvolania žalobcov voči rozsudku. Žalobcovia sú za to, že právnu vetu obsiahnutú v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 6.12.2012 sp. zn. 5 Cdo 31/2011, podľa ktorej „Spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzeným nemožno uprieť naliehavý právny záujem na určení, že zmluvy, ktoré spoločnosť uzavrela s inými spoločníkmi alebo s tretími osobami, a ktoré môžu mať vplyv na výšku jeho podielu zo zisku spoločnosti", je možné analogicky aplikovať aj na predmetný prípad. Podľa § 20f Obč. zák., nemožno uprieť naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k listinným akciám v prospech tohto záujmového združenia, ktoré toto záujmové združenie právnických osôb nezákonne previedlo na tretiu osobu a ak samotný neplatný prevod 3 ks listinných akcií SEWA, a.s., či ak hodnota neplatne prevedených 3 ks listinných akcií SEWA, a.s., či ak (akcionárske) práva spojené s týmito 3 ks neplatne prevedených listinných akcií SEWA, a.s. môže mať vplyv a pozitívny dopad na právne postavenie žalobcov, a to či už cez zvýšenie výšky podielu na likvidačnom zostatku pre člena

záujmového združenia právnických osôb, či cez výkon práv člena záujmového združenia vykonávaný prostredníctvom záujmového združenia v spoločnosti, ktorej akcionárske práva vykonáva záujmové združenie ". Žalobcovia v zhode s odvolaním trvajú na tom, že v konaní preukázali a osvedčili prvostupňovému súdu existenciu a danosť dopadu určovacej žaloby na majetkové, finančné, ekonomické a hlasovacie práva žalobcov, ktoré majú žalobcovia cez členstvo v žalovanom v 1. rade, a tým aj na majetku a výkone hlasovacích a akcionárskych práv na intervenientovi, ktorého akcie sú v majetku žalovaného v 1. rade, ktorého členmi sú aj žalobcovia. Žalobcovia namietajú, že žalobcovia v určovacej žalobe nikdy neriešili otázku (i) „prevodu členstva v žalovanom v 1. rade", či otázku (ii) „kto a akým spôsobom sa môže stať členom žalovaného v 1. rade", čo vždy podsúvajú žalovaní vo svojich vyjadreniach. Žalobcovia ďalej namietajú, že pre žalobcov ako výrobcov vyhradených výrobkov nezabezpečuje kolektívne plnenie povinností výrobcov vyhradených výrobkov ani intervenient, ale iná organizácia zodpovednosti výrobcov, a to spoločnosť ASEKOL SK, a preto neobstojí ani námietka žalovaných a intervenienta, že jediným účelom žalovaného v 1. rade je ochrana práv žalobcov, ktorú žalovaný v 1. rade zabezpečuje pre svojich členov prostredníctvom intervenienta, ako organizácie zodpovednosti výrobcov, podľa § 28 zákona č. 79/2015 Z.z.. Žalobcovia ďalej namietajú, že neobstojí ani námietka žalovaných a intervenienta, že „akcie intervenienta" sa nedajú previesť, a že „akcie intervenienta" nemajú trhovú hodnotu, lebo tak ako to namietali žalobcovia v prvostupňovom konaní a následne aj v odvolaní, je žalobcami jasne preukázané, že „akcie intervenienta" môže aj za súčasnej právnej úpravy (zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch) nadobudnúť napr. organizácia zodpovednosti výrobcov, a aj iné organizácie zodpovednosti výrobcov než intervenient. Žalobcovia zdôraznili, že tak v prvostupňovom konaní ako aj v odvolaní podali detailný opis toho, ako bude z pohľadu žalobcov dotknutá možnosť sprostredkovaného výkonu hlasovacích a majetkových práv žalobcov cez žalovaného v 1. rade u intervenienta, a aký to bude mať právny, majetkový, a finančný dopad do sféry žalobcov ako členov žalovaného v 1. rade. Žalobcovia v zhode so svojimi tvrdeniami v prvostupňovom konaní ako aj v odvolaní uvádzajú, že táto určovacia žaloba je jediný právny prostriedok na vyriešenie všetkých právnych vzťahov okolo neplatnosti „prvého prevodu dotknutých akcií z roku 2012" ako aj ohľadom „druhého prevodu dotknutých akcií z roku 2014", a súčasne ohľadom vytvorenia stabilného právneho vzťahu vo vzťahu k vyriešeniu právnej otázky, kto je „vlastníkom“ (majiteľom) 3 ks listinných kmeňových akcií znejúcich na meno spoločnosti SEWA, a,s.. Ďalej uviedli, že súd ako aj žalovaní a intervenient opomenuli ten fakt, že čl. IV. bod 7 stanov spoločnosti SEWA, a.s. sa vzťahuje výlučne a len na akcie spoločnosti SEWA, a.s. „formálne patriace žalovanému v 2. rade" (nakoľko materiálne Dotknuté akcie, ktoré sú predmetom sporu nikdy neboli predmetom vlastníctva u žalovaného v 2. rade), pričom čl. IV. bod 7 stanov spoločnosti SEWA, a.s. sa nevzťahuje ani na akcie žalovaného v 1. rade a ani na akcie ITAS, nakoľko na akcie žalovaného v 1. rade a na akcie ITAS sa vzťahuje čl. IV. bod 4 stanov SEWA. a.s.. Súd preto v rozsudku nesprávne uvádza, že akcie spoločnosti SEWA. a.s. môžu byť predané výlučne za nominálnu (menovitú) hodnotu týchto akcií. Podľa čl. IV. bod 7 stanov spoločnosti SEWA, a.s. akcie spoločnosti SEWA, a.s. „formálne" patriace žalovanému v 2. rade budú predané žalovaným v 2. rade za nominálnu hodnotu týchto akcií iba v tom prípade, ak spoločnosť SEWA, a.s. využije v lehote 30 dní odo dňa doručenia tejto lehoty predkupné právo, a iba v takomto prípade je žalovaný v 2. rade povinný previesť akcie SEWA, a.s. na spoločnosť SEWA, a.s. za nominálnu (menovitú) hodnotu týchto akcií. Ak však spoločnosť SEWA, a.s. neprijme, či neodpovie na túto ponuku žalovaného na predaj týchto akcií v lehote 30 dní (a to z akéhokoľvek dôvodu), tak potom už žalovaný v 2. rade môže previesť akcie SEWA, a.s. na akúkoľvek tretiu osobu a za akúkoľvek trhovú cenu. Žalobcovia dávajú do pozornosti odvolacieho súdu, že podľa stanov spoločnosti SEWA, a.s., predsedu predstavenstva v spoločnosti SEWA, a.s. nominuje žalovaný v 2. rade, a že podľa výpisu z Obchodného registra SR za spoločnosť SEWA, a.s. sa koná nasledovne: „Menom spoločnosti koná vždy predseda predstavenstva spolu s ďalším členom predstavenstva". Uvedené znamená, že samotný predseda predstavenstva spoločnosti SEWA, a.s. môže kedykoľvek zablokovať či znefunkčniť zrealizovanie predkupného práva spoločnosti SEWA, a.s. voči žalovanému v 2. rade ako akcionárovi SEWA, a.s. za ich nominálnu hodnotu tým, že v lehote 30 dní predseda predstavenstva, ktorého nominuje žalovaný v 2. rade odmietne uplatniť, či nebude nijakým spôsobom reagovať na ponuku žalovaného v 2. rade na predaj akcií spoločnosti SEWA. a.s., a následne po 30 dňoch odo dňa doručenia takejto výzvy žalovaným v 2. rade spoločnosti SEWA, a.s. už žalovanému v 2. rade nič nebráni, aby v súlade s čl. IV bod 7

stanov spoločnosti SEWA, a.s. predal komukoľvek ("akejkoľvek tretej osobe“) tieto akcie spoločnosti SEWA, a.s., a to za akúkoľvek cenu a vôbec ich nemusí predávať za nominálnu hodnotu, t.j. za menovitú hodnotu týchto akcií)". Preto tvrdenie súdu či žalovaných a intervenienta, že akcie SEWA sa dajú predať iba za „nominálnu hodnotu" je vecne nesprávne a ako také nezakladajúce sa na pravde a je v priamom rozpore s čl. IV. bod 7 stanov spoločnosti SEWA, a.s.. Predkupné právo vo vzťahu k akciám (pôvodných/zakladajúcich) akcionárov spoločnosti SEWA, a.s.. teda predkupné právo vo vzťahu k akciám spoločnosti SEWA, a.s., patriacim žalovanému v 1. rade, a tiež vo vzťahu k akciám spoločnosti SEWA, a.s., patriacim spoločnosti ITAS, je upravené samostatne v čl. IV. bod 4 stanov SEWA, a.s.. Podľa čl. IV. bod 4 stanov spoločnosti SEWA, a.s. žalovaný v 1. rade, či ITAS, ako akcionári spoločnosti SEWA, a.s. môžu tieto akcie predať za „ľubovoľnú cenu", musia iba oznámiť predstavenstvu spoločnosti SEWA, a.s. podmienky predaja týchto akcií (najmä kúpnu cenu a splatnosť) a následne túto ponuku predaja akcií oznámi predstavenstvo spoločnosti SEWA, a.s. jednotlivým akcionárom spoločnosti SEWA, a.s. a títo majú následne 14 dní, aby sa vyjadrili, či využijú alebo nevyužijú svoje predkupné právo, avšak iba za kúpnu cenu, ktorú uviedol dotyčný akcionár v oznámení o predaji, či za vyššiu kúpnu cenu. Preto je z obsahu čl. IV. bod 4 stanov spoločnosti SEWA, a.s. jednoznačne zrejmé, že žalovaný v 1. rade, či ITAS, ako akcionári spoločnosti SEWA, a.s. môžu tieto svoje akcie predať za „ľubovoľnú cenu" a nie sú povinní svoje akcie predávať iným akcionárom, či tretím osobám za „nominálnu hodnotu" (t.j. za menovitú hodnotu týchto akcií). Akcie spoločnosti SEWA, a.s., ktorá síce nemôže podľa zákona č. 79/2015 Z.z. o odpadoch v platnom znení dosahovať zisk, resp. je založená za iným účelom než dosahovanie zisku, sú „lukratívnym majetkom", a to vzhľadom na hodnotu finančných prostriedkov ležiacich na bankových účtoch intervenienta, pričom akcie SEWA, a.s. môžu byť aj za súčasného právneho stavu predané zo strany žalovaného v 1. rade na akúkoľvek organizáciu zodpovednosti výrobcov, a to nie iba za nominálnu cenu akcií, ale za trhovú cenu akcií, pričom takémuto prevodu nebránia ani stanovy intervenienta a ani zákon č. 79/2015 Z.z., preto tvrdenia žalovaných a intervenienta vo vyjadrení k odvolaniu sú absolútne nesprávne, klamlivé a zavádzajúce.

5. K vyjadreniu žalobcov sa vyjadrili žalovaní a intervient, ktorí poukázali na to, že vyjadrenie žalobcov nové argumenty, ktoré by neboli v určitej podobe uvedené v odvolaní, neobsahuje. Ku všetkej argumentácii obsiahnutej vo vyjadrení žalobcov sa už žalovaní vyjadrili vo vyjadrení žalovaných z 9.1.2017 (a iných svojich predchádzajúcich podaniach). Podľa spomínanej súdnej praxe má žalobca na požadovanom určení naliehavý právny záujem zásadne iba vtedy, ak sa toto určenie týka jeho práva alebo právneho postavenia (t.j. účastník zmluvy, ktorej neplatnosť je predmetom konania, resp. potenciálny vlastník veci, určenie vlastníctva ku ktorej je predmetom konania). K argumentácii žalobcom ohľadne naliehavého právneho záujmu žalovaní akceptujú, že v ojedinelých prípadoch môže mať na požadovanom určení naliehavý právny záujem aj iná osoba ako priamy účastník právneho vzťahu, napríklad iná osoba ako strana zmluvy (práve preto aj žalovaní hovoria o zásadnej, teda výnimky pripúšťajúcej, platnosti uvedeného pravidla). Medzi stranami je sporné, či žalobcovia, ako osoby, ktoré neboli stranami zmluvy, na základe ktorej došlo k prevodu dotknutých akcií a ktoré sa ani na základe požadovaného určenia vlastníkmi dotknutých akcií stať nemôžu, majú na určení vlastníctva naliehavý právny záujem s ohľadom na vplyv prípadnej úspešnosti žaloby na ich právne postavenie. Žalobcovia nie sú účastníkmi právneho vzťahu, ktorého údajná neplatnosť je základom pre požadované určenie. Bez ohľadu na nepodložené spochybňovanie žalobcov totiž podľa teórie výkladu práva výnimky z pravidiel skutočne treba vykladať reštriktívne. Argumentácia žalobcov, podľa ktorej by nepriznaním naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení došlo k odňatiu práva žalobcov na spravodlivý proces je absurdná, nakoľko je založená na premise, že súd je povinný meritórne konať o každej určovacej žalobe na základe samotného tvrdenia naliehavého právneho záujmu, bez ohľadu na to, či tento žalobca skutočne preukáže. O odňatie práva na spravodlivý proces nejde, ak sa súd právnym vzťahom žalobcu k prejednávanej veci riadne zaoberá a na základe predložených dôkazov dôjde k záveru, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pokiaľ ide o preukázanie existencie jeho naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, tak ako v predmetnom prípade. Žalobcovia vo vyjadrení (bod 8) poukazujú na svoje, predovšetkým majetkové, práva, ktoré sú skutočnosťou, kto je vlastníkom dotknutých akcií, údajne dotknuté. V prvom rade, žalobcovia odmietajú akúkoľvek relevanciu skutočností súvisiacich s členstvom v žalovanom v 1. rade, najmä skutočnosti, či

je takéto členstvo možné previesť, a podmienok, za ktorých možno takéto členstvo získať. Spoločníkovi spoločnosti s ručením obmedzením bol (výnimkou z pravidla, že právo na určenie neplatnosti právneho úkonu majú jeho účastníci) priznaný naliehavý právny záujem z dôvodu, že právny úkon, ktorého neplatnosti sa domáhal, mohol mať vplyv na hodnotu jeho obchodného podielu, čím by došlo k relevantnému zásahu do jeho majetkových práv. Naproti tomu, hodnota členstva v žalovanom v 1. rade je bez ohľadu na skutočnosť, či žalovaný v 1. rade vlastní alebo nevlastní dotknuté akcie, rovnaká. Členom žalovaného v 1. rade sa totiž môže stať akákoľvek právnická osoba zdieľajúca jeho ciele a poslanie (článok 4 stanov žalovaného v l. rade) za rovnakých podmienok bez ohľadu na momentálnu hodnotu majetku žalovaného v 1. rade. Uvedeným sa členstvo v žalovanom v 1. rade odlišuje od účasti na obchodnej spoločnosti, napríklad formou obchodného podielu, ktorej hodnota je naopak, zjednodušene povedané, priamo úmerná hodnote majetku dotknutej obchodnej spoločnosti. Žalobcovia vo vyjadrení (bod 19) upozorňujú, že predkupné právo sa „vzťahuje výlučne a len na akcie spoločnosti SEWA, a.s. (intervenienta) „formálne patriace" žalovanému v 2. rade " a nevzťahuje sa na akcie žalovaného v 1. rade, ani na akcie IT asociácie Slovenska, Cukrová 14, 811 08 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 31 801 412 (ďalej len „ITAS") ako ostatných akcionárov Intervenienta, keďže vo vzťahu k uvedeným osobám sa uplatňuje predkupné právo podľa článku IV. ods. 4 stanov. V nadväznosti na uvedené je podľa žalobcov nesprávne tvrdenie žalovaných a zistenie súdu, že akcie intervenienta môžu byť predané výlučne za nominálnu hodnotu. Práve na uvedené akcie sa vzťahuje predkupné právo podľa článku IV. ods. 7 stanov žalovaného, ktoré vyžaduje predchádzajúcu ponuku intervenientovi za nominálnu hodnotu, a teda efektívne znemožňuje predaj iným osobám za vyššiu hodnotu. Pokiaľ ide o prípadný predaj ostatným akcionárom intervenienta, okrem iných, doposiaľ rozoberaných obmedzení, samozrejme platí, že tieto osoby v žiadnom prípade za dotknuté akcie nezaplatia vyššiu odplatu ako ich nominálnu hodnotu, nakoľko práve za takúto hodnotu v súlade s neziskovosťou intervenienta (vrátane dotknutých akcií v prípade žalovaného v 1. rade) v roku 2012 na žalovaného v 2. rade previedli. Žalobcovia zároveň upozorňujú, že predkupné právo týkajúce akcií vo vlastníctve žalovaného v 1. rade a ITAS (teda iných než dotknutých akcií) nevylučuje predaj takýchto akcií za inú než nominálnu hodnotu. Vzhľadom na to, že predmetom konania sú práve dotknuté akcie, režim upravujúci predaj iných akcií je irelevantný. V každom prípade, bez ohľadu na podmienky predkupného práva týkajúceho sa iných než dotknutých akcií, objektívnym vyjadrením trhovej hodnoty akcií intervenienta je práve kúpna cena, za ktorú tieto boli doposiaľ obchodované - nielen žalovaný v 1. rade, ale aj druhý zakladajúci akcionár intervenienta, ITAS tieto pri prevode v roku 2012 prevádzal za ich nominálnu hodnotu. S odkazom na vyššie uvedené navrhol, aby súd rozsudok ako vecne správny potvrdil a rozhodol, že žalobcovia sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť žalovaným a Intervenientovi trovy konania.

6. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 , pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ustanovením § 219 ods. 3 oznámený na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Bratislave. Po oboznámení sa s obsahom spisu, procesným postupom súdu prvej inštancie, dôvodmi odvolania žalobcov, ako aj vyjadrením žalovaných a žalobcov odvolací súd dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

7. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, pretože vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobcovia neargumentujú žiadnymi novými prostriedkami procesnej obrany v zmysle § 366 CSP, s ktorými by sa súd prvej inštancie riadne v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal a ktoré by mali za následok zmenu súdom zisteného skutkového stavu alebo jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva, a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Odvolací súd zaujal stanovisko len k tým dôvodom odvolania, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie vo veci.

8. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Citované ustanovenie § 137 písm. c) vychádza z doterajšieho stanovenia § 80 písm. c) OSP. Zachováva základné predpoklady určovacej žaloby, ktorými sú vecná legitimácia a existencia

naliehavého právneho záujmu. Jediným obmedzením je, že naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, ktoré však na danú vecne dopadá.

9. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd dodáva, že z ustanovenia § 80 písm. c) OSP, rovnako ako z § 137 písm. c) CSP, vyplýva, že predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, je okrem skutočnosti, že strany sporu majú vecnú legitimáciu (aktívnu a pasívnu), aj skutočnosť, že na tomto určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je či nie má ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide. V určovacom petite však nemusí ísť len o určenie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným alebo o právo žalobcu voči žalovanému. Nemožno vylúčiť, že predmetom určovacieho petitu bude právny vzťah medzi žalovaným a treťou osobou. V takom prípade podmienkou úspešnosti žalobného návrhu je, že určenie (ne)existencie tohto právneho vzťahu ovplyvní právne postavenie žalobcu voči žalovanému. Len tak môže byť daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná jednak tým, že žalovaný popiera (ne)existenciu práva či právneho vzťahu žalobcu, teda ide o stav, že právo, alebo právny vzťah je medzi stranami sporný, čo vyvoláva stav objektívnej právnej neistoty. Zároveň musí existovať ohrozenie práva či právneho vzťahu, teda stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom. Musí tiež jestvovať potreba odstránenia tejto neistoty, odstránenia ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem na určení je teda daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Pre naplnenie zákonného predpokladu, ktorým je danosť naliehavého právneho záujmu, musí existovať aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť. Povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je daný naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva (dôkazné bremeno) zaťažuje žalobcu. Žalobca je povinný tvrdiť a preukázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Podľa ustálenej judikatúry súdov, použiteľnej aj v danej veci, žaloba uplatnená podľa ust. § 137 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> nemôže byť spravidla opodstatnená tam, kde možno žalovať na splnenie povinnosti podľa ust. § 137 písm. b) CSP. <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> Ak žalobca preukáže, že má právny záujem na tom, aby bolo určené určité právo, hoci by mohol žalovať priamo na splnenie povinnosti, nie je možné mu určovaciu žalobu odoprieť. Podstatnou otázkou pre procesnú prípustnosť určovacieho návrhu teda je, či žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov, ktoré nemožno dosiahnuť iným právnym prostriedkom, a či sa požadovaným určením, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, dosiahne pevný základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa návrhu na plnenie. Podľa § 137 písm. c) <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/> žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. Citované zákonné ustanovenie doterajšiu právnu úpravu pomerne výrazne modifikuje. Ako zdôraznil zákonodarca, v tomto zákonnom ustanovení je zakotvená úplne nová koncepcia, ktorej záujmom bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti, resp. platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účelu žaloby určovacej. Platí, že každý sa môže domáhať stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde. Spôsob, akým sa možno domáhať svojho práva na súde, v sporovom konaní upravuje Civilný sporový poriadok v ust. § 137 ust. § 137 písm. c) tohto zákona, ktorý podmieňuje možnosť uplatniť žalobou požiadavku na určenie existencie, či neexistencie práva naliehavým právnym záujmom. Len v prípade, ak skutočnosti, tvrdené žalobcami, naliehavý právny záujem na požadovanom určení založiť nemohli, len v takom prípade možno žalobu z tohto (procesného) dôvodu zamietnuť bez toho, aby súd žalobu preskúmal z vecného hľadiska. Žalobcovia nesúhlas so zamietnutím žaloby pre nedostatok naliehavého právneho záujmu vyjadrujú tým, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci keď súd v (ne)odôvodnení rozsudku vyvodil absolútne nesprávny právny záver. Súd v skutkovej situácii aká je v danej veci, rozhodol, že pre túto vec nie je aplikovateľný právny záver vyslovený rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 6.12.2012 sp. zn. 5 Cdo 31/2011, „podľa ktorého bolo priznané právo spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy uzatvorenej spoločnosťou s treťou osobou, ak takéto zmluvy môžu mať vplyv na výšku jeho podielu zo zisku''. Súčasne

súd rozhodol, že na túto vec nie je možné použiť analogické použitie právnych záverov z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 6.12.2012 sp. zn. 5 Cdo 31/2011, na tie prípady, ktoré sa týkajú právo spoločníka spoločnosti s ručením obmedzeným (avšak nezaloženej na účely podnikania) domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy uzatvorenej spoločnosťou s treťou osobou, ako ani na práva člena záujmového združenia nezaloženého na podnikanie domáhať sa určenia neplatnosti zmluvy uzatvorenej týmto záujmovým združením s treťou osobou. V tejto súvislosti sa odvolací súd stotožnil s právnou argumentáciou súdu ako aj žalovaných a intervienta, že na rozdiel od obchodného podielu, účasť v žalovanom v 1. rade nie je prevoditeľná a nemá reálnu trhovú hodnotu. Členom žalovaného v 1. rade, ako záujmového združenia právnických osôb, sa môže fakticky stať každá právnická osoba, ktorá prijme za svoje ciele a poslanie asociácie. V tomto smere je úplne irelevantné, aký majetok žalovaný v 1. rade vlastní (a teda či vlastní aj dotknuté akcie alebo nie). Cieľom členstva v žalovanom v 1. rade nie je vlastníctvo, ani správa akýkoľvek aktív a za takýmto cieľom žiadny z členov do žalovaného v 1. rade nevstupoval. Členmi žalovaného v 1. rade sú osoby, ktoré sú ako výrobcovia alebo dovozcovia povinnými osobami podľa zákona o odpadoch, plnenie ich povinností zabezpečuje intervenient ako organizácia zodpovednosti výrobcov. Na plnenie úloh, pre ktoré sa jednotliví členovia (vrátane žalobcov) v žalovanom v 1. rade združili, nemá vlastníctvo dotknutých akcií žiadny vplyv. Odvolací súd podotýka, že naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu môže mať i osoba, ktorá nie je účastníkom zmluvy, ak by vyhovenie takejto žalobe mohlo mať priaznivý dopad na jej právnom postavení. V tomto prejednávanom prípade tomu tak nie je. Žalobcovia v podanom odvolaní dávajú do pozornosti aj čl. 22 bod 4. stanov žalovaného v 1. rade, ktoré zakladá svojim členom právo na vyplatenie likvidačného zostatku, pričom obdobné právo na vyplatenie likvidačného zostatku má aj spoločník spoločnosti s ručením obmedzeným (bez ohľadu na to, či spoločnosť s ručením obmedzeným vykonáva podnikateľskú činnosť alebo či spoločnosť s ručením obmedzeným vykonáva inú činnosť než podnikanie). Preto žalobcovia ako členovia žalovaného v 1. rade majú, resp. môžu mať naliehavý právny záujem na učení neplatnosti prevodu 3 ks listinných akcií znejúcich na meno spoločnosti SEWA, a.s. zo strany žalovaného v 1. rade (ako prevodcu) na žalovaného v 2. rade (ako nadobúdateľa), nakoľko určenie práva požadovaného určovacou žalobou zo strany žalobcov by malo a má právny dopad na právne (resp. majetkové) postavenie žalobcov, a to berúc do úvahy „skutočnú a reálnu majetkovú hodnotu 3 ks listinných akcií spoločnosti SEWA, a.s. (určenú z účtovnej závierky spoločnosti SEWA, a.s. za rok 2012 (prvý prevod), resp. za rok 2014 (druhý prevod))" a z nej pripadajúci „reálny majetkový podiel" na jednotlivých členov žalovaného v 1. rade (teda aj podiel pripadajúci na žalobcu v 1. rade a na žalobcu v 2. rade), za predpokladu, že by k takémuto „prvému inkriminovanému prevodu", resp. „druhému inkriminovanému prevodu" nikdy nedošlo, a súčasne by sa v danom čase vykonala likvidácia žalovaného v 1. rade v zmysle čl. 22 ods. 4 stanov žalovaného v 1. rade, čím by členovia žalovaného v 1. rade, a teda aj žalobcovia, získali im prináležiaci „reálny podiel na majetku a hodnote spoločnosti SEWA, a.s.", a to aj keď spoločnosť SEWA, a.s. nevykonáva podnikateľskú činnosť. Zlepšilo by sa aj právne ("resp. majetkové") postavenie žalobcov, a to možnosť vykonávať zo strany žalobcov cez žalovaného v 1. rade u spoločnosti SEWA, a.s. zvýšené akcionárske práva, nakoľko by na takomto určení (t.j. po úspešnosti určovacej žaloby), mal žalovaný v 1. rade (a cez žalovaného v 1. rade aj žalobcovia ako členovia žalovaného v 1. rade) nie 7 ks listinných akcií SEWA, a.s., ale by mal 10 ks listinných akcií SEWA, a.s. (t.j. 7 existujúcich akcií a 3 ks akcií, ktorých určenie je predmetom určovacej žaloby žalobcov) a cez týchto 10 ks by žalobcovia cez žalovaného v 1. rade mali väčší podiel akcionárskych práv v spoločnosti SEWA, a.s..

10. K tomu odvolací súd dodáva, že na to, aby sa žalobcovia mohli podieľať na likvidačnom zostatku žalovaného v 1. rade, nedisponujú potrebným počtom hlasov (2/13) na valnom zhromaždení žalovaného v 1.rade a nemôžu vyvolať jeho likvidáciu. Členovia žalovaného v 1. rade (vrátane žalobcu v 2. rade) na valnom zhromaždení v roku 2014 prevod dotknutých akcií na žalovaného v 2. rade za ich nominálnu hodnotu schválili, z čoho je zrejmé, že členovia žalovaného v 1. rade na žiadnom „speňažovaní" svojej účasti na žalovanom v 1. rade záujem nemajú. Vôľa členov žalovaného v 1. rade speňažiť dotknuté akcie prostredníctvom likvidácie žalovaného v 1. rade je nepodložená a ničím preukázaná. Na druhej strane, ak by súd priznal žalobcom naliehavý právny záujem na nimi požadovanom určení na prevode dotknutých akcií, tento by značil za neplatný a tým poprel skutočnú vôľu členov žalovaného v 1. rade, žalovaným nič nebráni (prostredníctvom štatutárneho orgánu žalovaného v 1. rade) opätovne zrealizovať prevod dotknutých akcií na žalovaného v 2. rade. Vzhľadom na vôľu vyjadrenú aj prostredníctvom hlasovania na valnom zhromaždení v roku 2014 takýto vývoj možno očakávať.

Z vyššie uvedeného možno konštatovať, že predmetná žaloba neslúži potrebám praktického života, nie je účelná a nevytvára pevný právny základ pre právny vzťah sporových strán, následne čoho nie je procesne prípustná. Odvolací súd konštatuje, že žalobcovia posudzovanej veci nepreukázali danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, preto súd oprávnene žalobu zamietol, a to bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Z toho istého dôvodu ani odvolací súd neskúmal z vecného hľadiska a nezaoberal sa ani posudzovaním predkupného práva na akcie spoločnosti SEWA, ani čl. IV. bod 4 a 7 stanov SEWA, ani predajom akcií či už za nominálnu alebo ľubovoľnú cenu. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že v spise sa stanovy spoločnosti SEWA, a.s. nenachádzajú.

11. K tvrdeniu odvolateľov, že súd sa nevysporiadal niektorými žalobným bodmi, napr. s právnou vetou vyslovenou v rozsudku Najvyššieho súdu ČR zo dňa 15.06.1999, sp. zn. 2 Cdon 1690/97 a tým im súd odňal právo na súdnu ochranu ako aj právo na spravodlivý súdny proces, odvolací súd dodáva, že pod odňatím možnosti konať pred súdom (§ 420 f) ) treba rozumieť taký závadný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v súdnom konaní za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O procesnú vadu ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom, prípadne ďalšími všeobecne záväznými predpismi. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu SR III. ÚS 209/2004 všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového i odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Pod spravodlivým súdnym procesom sa v žiadnom prípade nechápe právo účastníka súdneho konania na preskúmanie toho, akým spôsobom vnútroštátny súd hodnotil právne a faktické okolnosti konkrétneho prípadu. Do obsahu základného práva podľa § 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods.1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktoré predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03, IV. ÚS 340/04, I.ÚS 232/08). Súd vo svojom rozhodnutí jasne a zrozumiteľne dal odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany a žalobcom neodňal právo na súdnu ochranu ako aj právo na spravodlivý súdny proces.

12. Na základe uvedených skutočností odvolací súd podľa § 387 ods. 1 rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko je vo výroku vecne správne.

13. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP. Nakoľko boli žalovaní a intervient v odvolacom konaní úspešní, odvolací súd im priznal právo na plnú náhradu trov konania.

14. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

15. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

16. Tento rozsudok bol členmi senátu prijatý pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 .

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .