Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_6Co-85-2017.pdf
PDF · 94.59 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/85/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Straku a členov senátu JUDr. Michala Boroňa a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcu: E. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, I., právne zastúpený PUCHALLA, SLÁVIK & partners s.r.o., Kmeťova 24, 040 01 Košice, IČO: 36860930 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35792752, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava , IČO:47233516, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 10C/508/2015-53 zo dňa 17.02.2017 takto
rozhodol:
I. . P o t v r d z u j e sa rozsudok.
II. . Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol: „Súd u r č u j e , že dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX uzavretá medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom a podpísaná žalobcom dňa 27.10.2014 a žalovaným dňa 30.10.2014 je neplatná. Žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 551 ods. 1, § 52 ods. 2 až 4, § 53 ods. 1 až 3, § 53 ods. 5, § 39a, § 37, § 39 Občianskeho zákonníka, § 5a zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa.
3. V odôvodnení uviedol, že žalobca podal na súd dňa 3.12.2015 voči žalovanému žalobu o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX, uzavretej medzi stranami a ktorú žalobca ako dlžník podpísal dňa 27.10.2014 a žalovaný ako veriteľ ju podpísal dňa 30.10.2014.
4. Strany sporu podpísali zmluvu o revolvingovom úvere dňa 27.10.2014 a 30.10.2014 o poskytnutí spotrebiteľského úveru 1 500,- eur a čiastky dojednaného revolvingu, s dojednaným splácaním a súčasne uzavreli dohodu o zrážkach zo mzdy na zabezpečenie jeho splatenia. Žalovaný ako veriteľ predložil dňa 11.12.2014 zamestnávateľovi žalobcu C. C. s.r.o. I. žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu po 81,99 eur mesačne na účet žalovaného na zaplatenie celkového dlhu žalobcu 3 443,92 eur.
5. Žalovaná dohoda o zrážkach zo mzdy je v rozpore s cit. ustanovením § 5a Zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa ,pretože nebola individuálne dojednaná, ale ide o typovú formulárovú dohodu vopred pripravenú žalovaným a podpísanie ktorej bolo podmienkou k uzavretiu zmluvy o úvere , obe toho istého čísla a z tých istých dátumov podpísania a to žalovaným dňa 30.10.2014 a žalobcom dňa 27.10.2014 a čo má za následok jej neplatnosť. Keďže žalobca má postavenie spotrebiteľa , ide o
neprijateľné podmienky na jeho strane podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa a spôsobujúce ich neplatnosť a zároveň sa jedná o značnú nerovnováhu medzi právami a povinnosťami žalobcu ako spotrebiteľa a to v jeho neprospech oproti žalovanému v zmysle § 39a Obč. zák. a čo je ďalším dôvodom pre neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy a to s účinkami ex tunc, t.j. od začiatku. Vyslovením neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy súdom sa žalobcovi poskytne súdna ochrana a zamedzí sa úžerníckemu správaniu žalovaného a tomu, aby bez právneho dôvodu vykonávali zrážky zo mzdy žalobcu jeho zamestnávateľom. Na základe uvedeného súd žalobe žalobcu v celosti vyhovel.
6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP.
7. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že z dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že dlžník si je vedomý, že jej uzavretie je dobrovoľné, má možnosť odmietnuť jej uzatvorenie a bol poučený o dôsledkoch uzavretia dohody. Žalovaný sa snažil graficky zvýrazniť upozornenie nielen na dôležitosť prečítania textu, ale aj na obsah poučenia o dôsledkoch uzavretia dohody. V rozsudku sa neuvádza žiadna skutočnosť, ktorá by bola spojiteľná práve s dohodou o zrážkach zo mzdy číslo XXXXXXXXXX. V rozsudku sa nenachádza zákonné ustanovenie, podľa ktorého formulárová podoba dohody je sankcionovaná jej neplatnosťou. Súd neuviedol žiadnu dokázanú skutočnosť, podľa ktorej by uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy bolo podmienkou pre uzavretie úverovej zmluvy. Vyslovenie neplatnosti právneho úkonu je v zmysle súdnej praxe rozhodnutím ultima ratio. Rozsudok nie je dostatočne odôvodnený. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil a žalobu zamietol, alternatívne vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie. Zotrval na argumentoch prezentovaných v konaní.
9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 22.09.2017 uviedol, že dohoda o zrážkach zo mzdy spĺňa zákonom stanovené požiadavky na jej obsah podľa § 551 OZ. Z hľadiska svojho obsahu je zrozumiteľná a určitá. Nemožno hodnoverne preukázať, že by žalobca s takýmto dojednaním nesúhlasil, mal k nemu výhrady, že by sa s jeho obsahom neoboznámil. Dohoda bola uzatvorená na základe skutočne prejavenej vôle zmluvných strán ako platný právny úkon. V ďalšom sa pridržal podaného odvolania.
10. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 15.12.2017 poukázal na rozhodovaciu prax súdov SR. Navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.
11. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal vec spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad uvedených v § 379 až § 381 zákona č. 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli súdu ako aj na webovej stránke. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správne.
12. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovaným bola dňa 30.10.2014 uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa zo zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX uzatvorenej medzi stranami sporu dňa 30.10.2014.
13. Žalovaný listom zo dňa 11.12.2014 vyzval zamestnávateľa žalobcu (C. C., s.r.o. I.) na vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy č. XXXXXXXXXX. Dlh žalobcu ku dňu 11.12.2014 činí 3443,92 Eur (vyplatená čiastka, zmluvná odmena v sume 3443,58 Eur plus ostatné záväzky klienta za omeškanie vo výške 0,34 Eur).
14. Na úvod považuje odvolací súd za dôležité uviesť, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom a ak neexistuje hoci len potenciálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až na úrovni nezistiteľnosti, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.
15. Základnú charakteristiku spotrebiteľských zmlúv upravuje Občiansky zákonník v ustanovení § 52. Častou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Žalovaný má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov a v priebehu konania nebolo žalovaným preukázané, aby úver poskytol žalobcovi za účelom výkonu obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti žalobcu.
16. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov hoci uzatvorená na samostatnom tlačive má charakter štandardnej zmluvnej podmienky používanej žalovaným pri uzatváraní zmlúv o spotrebiteľských úveroch so spotrebiteľmi. Je právne bezvýznamné, či takáto dohoda vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ak má byť súdmi akceptovaná, musí byť výsledkom zmluvnej autonómie strán a slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Žalovaný ako veriteľ formulárovou zmluvou do prejavu vôle žalobcu k uzavretej zmluve o úvere, o uzavretie ktorého len mal záujem, zahrnul bez ďalšieho automatické uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy. Na uvedenom nemení nič ani tá skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola uzatvorená na samostatnom tlačive. Toto tlačivo malo typový formulárový charakter, ktorý žalobca nemohol ovplyvniť. Uvedené zmluvné dojednanie tak vnucuje žalobcovi ako spotrebiteľovi určité správanie, konanie, pričom tým zvýhodňuje poskytovateľa služby ako príjemcu plnenia, čím je spôsobená nerovnováha zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V prípade nepreukázania opaku zo strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a žalovaný ničím nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania. Postup žalovaného pri uzatváraní dohôd o zrážkach zo mzdy pri poskytovaní spotrebiteľských úverov je odvolaciemu súdu známy z jeho rozhodovacej praxe, z ktorej vyplýva, že tieto dohody sú spotrebiteľmi podpisované bez adekvátneho vysvetlenia možnosti spornú dohodu nepodpísať. Síce tzv. informovaný súhlas odvolací súd nevyžaduje, no odporuje princípu ochrany slabšej zmluvnej strany, ak sa podpisy spotrebiteľov pre takéto dohody preukázateľne nezadovažujú s odbornou starostlivosťou po adekvátnom (vhodnom) poučení o význame a dôsledkoch takejto dohody na spotrebiteľa ale ak sa kontraktácia vykonáva na úrovni paušálnej produkcie a akceptácie zmluvných formulárov s rizikom, že spotrebiteľ je sústredený na hlavný produkt (v danej veci úver).
17. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca sa pri realizácii dohody o zrážkach zo mzdy dostáva do pozície subjektu strácajúceho právo disponovať so svojim vlastným majetkom reprezentovaným príjmom dosahovaným za výkon svojej pracovnej činnosti. Navyše, pri zrážkach zo mzdy nie je možné preveriť, či sú zo mzdy zrážané len tie finančné nároky, ktoré dodávateľovi aj prináležia a nie aj tie, na ktoré nemá právny nárok, a to s poukazom na potrebu riadneho vyhodnotenia spotrebiteľskej zmluvy. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či inou nezávislou inštitúciou. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu podnikateľa naviac zainteresovaného vo vlastnej veci a o vlastnom zisku. Tieto okolnosti opodstatňujú obzvlášť obozretnosť pri vykonávaní ex offo súdnej kontroly čestnosti dohody o zrážkach zo mzdy.
18. Odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že zmluvy predkladané žalovaným na podpis spotrebiteľom obsahujú neprijateľné podmienky, nezodpovedajú požiadavkám stanoveným právnymi normami zameranými na ochranu spotrebiteľa.
19. Zo zmluvy o úvere vyplýva, že výška úveru je 1500 Eur, pričom celková čiastka, ktorú má dlžník zaplatiť je 2142,06 Eur (úver, úroky za celú dobu čerpania úveru + poplatok za poskytnutie úveru). Žalobca mal dlžnú sumu uhradiť v 42 mesačných splátkach, t.j. cca za 3,5 roka od uzatvorenia zmluvy.
20. Aj v predmetnom prípade je zrejmé, že žalovaný sa na základe dohody o zrážkach zo mzdy domáha od žalobcu získania úžerného, neetického plnenia, keď požaduje uspokojenie dlhu zo zmluvy o úvere
predstavujúceho istinu (1500 Eur) navýšeného o viac ako 100 %, celkovo 3443,92 Eur už necelé dva mesiace (!!!) po uzatvorení zmluvy o úvere.
21. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok únijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi získať plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, plnenia, na ktoré veriteľ nárok nemá, a to bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad.
22. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného účinku.
23. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov , ktoré sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej smernice alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“
24. Nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods. 5 OZ), hoci má základ v znení zákona akou je aj dohoda o zrážkach zo mzdy. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl.4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).
25. Zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná a teda neplatná v zmysle § 53 ods. 1 a 5 OZ aj vtedy, ak vychádza z dispozitívnej normy a odkláňa sa v neprospech spotrebiteľa, keď v súvislosti s ostatnými zmluvnými podmienkami umožňuje vymôcť plnenia, na ktoré veriteľ nemá nárok, ako je tomu aj v predmetnom prípade (V tejto súvislosti treba uviesť, že na účely určenia, či je zmluvná podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je úlohou vnútroštátneho súdu, aby overil, či táto podmienka odráža ustanovenia vnútroštátneho práva, ktoré platia medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia automaticky, to znamená v prípade, ak neexistujú odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto ohľade dohodli (pozri v tomto zmysle rozsudok RWE Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26). So zreteľom na predchádzajúce úvahy treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so spotrebiteľom, je vylúčená z pôsobnosti tejto smernice len vtedy, ak uvedená zmluvná podmienka odráža obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu; bod 79., 80. rozsudku SD C-34/13 Monika Kušionová proti SMART Capital a.s.).
26. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy síce má svoj základ v znení zákona, no v spojení s okolnosťami veci predstavuje nástroj na zinkasovanie úžerného plnenia. Podľa názoru odvolacieho súdu je preto plne opodstatnená ochrana, ktorú vykonal súd prvej inštancie.
27. Správnemu výroku vo veci samej zodpovedá aj správny výrok o trovách konania.
28. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).
29. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný v odvolacom konaní úspešný nebol a plne úspešnému žalobcovi žiadne trovy odvolacieho konania zo spisu nevyplývajú, odvolací súd preto rozhodol tak, že stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).