Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Csp/39/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci sporu žalobkyne: W. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XX, XXX XX H., zastúpená: Občianskym združením OPOS, so sídlom A. Hlinku 1084/24A, 914 01 Trenčianska Teplá, IČO: 51147688, proti žalovanému: ENDEPRO, s.r.o., v likvidácii IČO: 35 805 731, so sídlom Mlynské Nivy č. 49, 821 09 Bratislava, právne zastúpenému: De minimis, spol. s r.o., Lovinského 22, 811 04 Bratislava, IČO:36 868 949, o vydanie bezdôvodného obohatenia 860,-eur s prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 844,-eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 96,28%.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 13.02.2017 domáhala vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd určil, že úver poskytnutý na základe zmluvy č. XXXXXXXXX je bezúročný a bez poplatkov, že úverová zmluva č. XXXXXXXXX uzatvorená dňa XX.XX.XXXX je neplatná a žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni titulom bezdôvodného obohatenia 860,- eur spolu s úrokom z omeškania ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným uzatvorili dňa XX.XX.XXXX zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni prostriedky 1000,- eur. Žalobkyňa splatila žalovanému celkovú sumu 1860 eur v 60 mesačných splátkach po 31,- eur. Súčasťou spornej zmluvy bola aj zmluva o zabezpečení splátok úveru, v ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť žalobcovi službu, obsahom ktorej bolo preberanie peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátok úveru na základe úverovej zmluvy. Žalobkyňa uviedla, že RPMN zo zmluvy predstavovala hodnotu 228,66 %. Žalobkyňa mala za to, že zmluvy možno ako celok považovať za neplatné, vzhľadom na to, že ide o zmluvy závislé, vzájomne prepojené, uzavreté v jeden deň. Žalovaná namietala cenu poskytnutého úveru, kde uviedla, že jeho súčasťou mala byť aj táto zmluva a z nej poskytnuté plnenia za službu preberania splátok v hotovosti. Podľa žalobkyne ustanovenia sporných zmlúv obchádzajú ustanovenie § 4 ods. 2 písm. h) zákona č. 129/2010 Z.z., ktorá ustanovuje povinnosť uvádzať reálnu úrokovú sadzbu nie predstieranú. Podľa žalobkyne obsah zmluvy ju klamlivo navodil k záveru o výhodnosti zmluvy o úvere, pričom len zložitým matematickým výpočtom dospela žalobkyňa k reálnym záverom. Žalobkyňa má za to, že zmluvy sú neplatné pre rozpor s dobrými mravmi a zmluva je bezúročná a bez poplatkov. K zmluve pripojila vyjadrenie k sťažnosti od žalované č.l.10-11, kartu splátok č.l.12-13, predžalobnú výzvu č.l. 14-16 a 17, podací lístok na pošte č.l. 18, zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.l. 19-20, zmluva o zabezpečení splátok úveru č.l. 21.

3. Súd žalobkyňu vyzval na vyjadrenie, či trvá na podanej žalobe čo do výroku 1) a 2) (určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti, ako aj určenie neplatnosti zmluvy). Žalobkyňa podaním doručeným súdu dňa 06.04.2017 vzala žalobu v tejto časti späť. Keďže žaloba nebola v tom čase ešte doručená žalovanému, súd podľa § 145 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len „CSP“), podľa ktorého: „Ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.“, súd osobitne o tejto časti nerozhodoval, nakoľko predmetom konania je už len zvyšok nároku v časti o zaplatenie sumy 860,- eur.

3. Súd vyzval žalovaného uznesením č.k. 32Csp/39/2017-29 zo dňa 01.12.2017 na vyjadrenie k žalobe v lehote 15 dní s poučením podľa § 167 ods. 2 CSP. Uznesenie žalovaný prevzal dňa 20.12.2017 (č.l.31) Žalovaný sa v stanovenej lehote k žalobe nevyjadril.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 22.02.2018. Dodatočne dňa 18.01.2018 bolo súdu doručené podanie žalovaného, v ktorom sa nachádzal väčší počet súdnych rozhodnutí, vyjadrení orgánov a vyjadrenie žalovaného k žalobe (č.l.103-118). Žalovaný tvrdil, že mu neboli doručené prílohy. Žalovaný namietol, že žaloba je neprípustná, a že žalovaná sa nemôže domáhať požadovaného výroku I a II., čo odôvodnil nedostatkom naliehavého právneho záujmu a ďalšími skutočnosťami. Žalovaný ďalej uviedol, že adhézny charakter zmlúv nemá vplyv na otázku ich platnosti. Žalovaný mal tiež za to, že zmluva obsahuje všetky náležitosti. Žalovaný mal za to, že celkové náklady spotrebiteľa boli dané odplatou a za úver, ktorou boli v tomto prípade úrok a administratívny poplatok. Súčasne podľa žalovaného RPMN 70,38 % je primeraná. Žalovaný mimo uvedené vyslovil ten názor, že predmetom posudzovania by nemala byť otázka primeranosti ceny s odkazom na § 53 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. (ďalej len „OZ“). Žalovaný mal za to, že banky poskytujú úroky za vyššie ceny, t.j úroky ako on. Podľa žalovaného v zmluve bol uvedený termín konečnej splatnosti, a to tak, že v zmluve je uvedené: „Termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60. Týždňa po dni uzavretí zmluvy“. Žalovaný poukázal na jazykový výklad smerníc, a potrebu aplikácie eurokonformného výkladu. K zmluve o zabezpečení splátok úveru žalovaný uviedol, že táto bola doplnkovou službou a nie podmienkou získania úveru. Žalovaný uviedol, že na základe uvedenej zmluvy poskytol žalovanému službu splácania priamo v mieste bydliska žalobkyne a nemá nič spoločné so správou úveru. Podľa názoru, žalovaného, táto zmluva nebola podmienkou získania úveru, a teda sa nezapočítava do splátok úveru. Poukázal na stanoviská Ministerstva finanncíí Slovenskej republiky, Slovenskej obchodnej inšpekcie a Národnej banky Slovenska. Žalovaný má za to, že nikdy neprijal plnenie, ktoré by nebolo dohodnuté, pričom podľa žalovaného žalobkyňa ani nepreukázala takéto plnenie. Súčasne vzniesol žalovaný námietku premlčania. Žalovaný uviedol, že podľa jeho názoru je potrebné počítať prípadnú premlčaciu dobu, od poskytnutia úveru, pričom žalobkyňa mala poznať právne predpisy, a nie teda od konzultácie s občianskym združením. Žalovaný taktiež argumentoval, že mu bolo vydané povolenie na základe zákona č. 35/2015 dňa 28.08.2015, čo by nebolo možné, ak by jeho adhézne zmluvy boli neplatné. Vzhľadom na uvedené žiadal žalovaný žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

5. Súd pojednávanie nariadené na 22.02.2018 odročil na žiadosť žalobkyne na 26.04.2018, ako aj z dôvodu, aby sa mohla oboznámiť s rozsiahlym podaním žalovaného, ktoré jej bolo doručené. Právnemu zástupcovi žalovaného bolo upovedomenie doručené dňa 19.02.2018. Právny zástupca žalovaného sa z uvedeného pojednávania ospravedlnil podaním doručeným súdu dňa 26.03.2018.

6. Žalobkyňa sa vyjadrila k vyjadreniu žalovaného dňa 20.03.2018 tak, že v žalobe uviedla všetky podstatné skutočnosti. Poprela tvrdenia žalovaného k zmluve o doplnkovej službe (ďalej len „zmluva1“), pričom sama uviedla, že so žalovaným uzavrela zmluvu1, ktorá je na predtlačenom formuláre, ktorý vyhotovil žalovaný, pričom je zrejmé, že uvedená zmluva1 súvisí so zmluvou samotnou. Žalobkyňa uviedla, že ak by chcela zmluvu1 odmietnuť musela by odmietnuť samotnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalobkyňa uviedla, že zmluva síce je formálne samostatná, ale reálne ide o akcesorickú zmluvu k hlavnej zmluve o úvere. Žalobkyňa súčasne uviedla, že žalobu podala potom, ako sa o tom dozvedela od susedy, pričom podľa jej názoru, by mala byť aplikovaná 10 ročná premlčacia doba.

7. Žalovaný sa vyjadril k podaniu žalobkyne tak, že súhlasí s čiastočným späťvzatím. Žalovaný poukázal na rozhodnutia, ktoré riešia otázku plynutia premlčacej doby pri bezdôvodnom obohatení, ako aj na najnovšie rozhodnutia v oblasti posudzovania náležitostí spotrebiteľských zmlúv. Zotrval na svojej doterajšej argumentácii aj skutkových tvrdeniach. Na popretie skutkových tvrdení žalobkyňou a uvedenie

vlastných skutkových tvrdení, kde žalobkyňa uviedla, že zmluva1 nebola dohodnutá individuálne žalovaný nereagoval.

8. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že uplatňuje svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, nakoľko zmluva, ktorá je premetom konania je zo zákona bezúročná, bez poplatkov. Žalobkyni bolo na základe tejto zmluvy poskytnutých 1.000 eur, žalobkyňa však na úvere zaplatila 1.860 eur, ktoré žiada titulom zmluvy XXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vydať od žalovaného v sume 860 eur. Zmluva, ktorá je premetom konania okrem toho, že nemá obligatórne náležitosti podľa zákona obsahuje údaj o RPMN, ktorý je nesprávne uvedený, vzhľadom na existenciu zmluvy o doplnkovej službe, ktorú žalobkyňa podpísala súčasne so zmluvou o úvere. Služby nie sú zahrnuté do výpočtu RPMN. Preto žalobkyňa má za to, že tento údaj je nesprávny, zavádzajúci, nakoľko pokiaľ by bol údaj RPMN správne uvedený, presahoval by výšku 170 %. Žalobkyňa predložila súdu k nahliadnutiu odpoveď na žiadosť od Ministerstva spravodlivosti k obsahu zmlúv Na otázku súdu ako ste plnili na zmluvu, žalobkyňa uviedla, že normálne chodila pani z Providentu a žalobkyňa platila. Pani chodila každý týždeň alebo každé dva týždne, zaplatila niečo to neskôr, nebolo to v termíne. Realizovala platby 6 x 31 eur a 1x 62 eur, pričom plnenia šli na tú istú zmluvu. Refinancovala úver platbou vo výške 971 eur. Tá pani tú sumu hneď odrátala. Suma 1860 eur bola celá suma vyplatená. Posledná splátka bola na sumu 464 eur. Žalobkyňa uviedla, že jej dokladom o úhrade bola karta splátok, pričom obe nachádzajúce sa v súdnom spise sa týkajú toho istého úveru, pričom plnila, podľa v ňom uvedených a zaznamenaných platieb, pričom niektoré splátky vynechala. K sume 971,- eur žalobkyňa uviedla, že šlo o úhradu vykonanú refinancovaním, pričom aj posledná splátka v sume 464,- bola splatená refinancovaním.

9. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, a to najmä so žalobou č.l. 1-9, vyjadrením k sťažnosti č.l. 10, 11, prehľadom vykonaných splátok č.l. 12-13, predžalobnou výzvou č.l. 14-16, predžalobnou výzvou č.l. 17-18, zmluvou č.l. 19, informáciami o úvere č.l. 20, zmluvou o zabezpečení splátok úveru č.l. 21, čiastočným späťvzatím č.l. 26-27, vyjadrením žalovaného č.l. 103-118, vyjadrením žalobkyne č.l. 201-208, ospravedlnením účasti č.l. 226, vyjadrením žalovaného č.l. 244-247, podanie - odpoveď na žiadosť MSSR zo dňa 16.11.2016, vyjadrením žalobkyne na pojednávaní, ako aj obsahom celého spisového materiálu.

10. Z vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav. Žalobkyňa so žalovaným uzatvorili dňa 17.03.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX (ďalej len „zmluva“ na č.l. 19) na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver 1000,- eur, ktorá bola povinná tento splácať v mesačných splátkach po 22,42 eur. V zmluve bola uvedená RPMN 70,38 %, úrok 22,38 % ročne, poplatok v sume 201,- eur. Všetko bolo potrebné splatiť v mesačných 60 mesačných splátkach. Súčasne v deň uzavretia hlavnej zmluvy uzavrel žalovaný so žalobkyňou zmluvu o zabezpečení splátok úveru (ďalej len „zmluva1“) poskytnutého na základe zmluvy č. XXXXXXXXX. Poplatok za uvedenú službu bol vo výške 515,- eur, ktorý mal byť splatený v 60 mesačných splátkach po 8,58 eur (posledná mala byť v sume 8,78 eur).

11. V konaní nebolo sporné, že žalovaný úver žalobkyni skutočne v sume 1.000,- eur poskytol.

12. Z karty splátok (č.l.12-13) mal súd preukázané, že žalovaná zaplatila na úver celkovú sumu 2108,- eur po sčítaní všetkých platieb. Súd konštatuje, že v konaní bolo nesporné (žalovaný uvedené nepoprel), že obe splátkové karty sa vzťahujú k tomu istému úveru, ako aj že platby podľa neho boli skutočne vykonané. Súd v tejto súvislosti uvádza, že aj keby žalovaný uvedené poprel, súd by na karty splátok prihliadol, nakoľko ide o jediný doklad, ktorý má žalobkyňa k dispozícii, keďže všetky platby sa vyznačovali na uvedenú kartu. Súčasne súd mal z nepopretých tvrdení žalobkyne preukázané, že žalovaný kartu vzal a nahradil ju druhou kartou v priebehu splácania, pričom na nasledovnú kartu vyznačil len predchádzajúci konečný stav. Súd súčasne uvádza, že karta je v ľavom hornom rohu identifikovaná číslom zmluvy XXXXXXXXX. Uvedené by svedčilo tomu, že žalobkyňa žalobcovi uhradila ďaleko vyššiu sumu, avšak to v konaní dokazované nebolo, pričom to nebolo zo strany žalobkyne ani tvrdené.

13. Z obsahu č.l. 14 mal súd preukázané, že žalobkyňa vyzvala žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia v lehote do 14 dní odo dňa doručenia výzvy. Z obsahu vyjadrenia k sťažnosti od žalovaného plynie, že žalovaný si prevzal uvedenú výzvu dňa 27.10.2016.

14. Súd vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov.

15. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.

16. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

17. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. (ďalej len „OBZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

18. Podľa § 499 OBZ, za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

19. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ďalej len „ZoSÚ) (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

20. Podľa § 2 písm. d) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

21. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,

22. Podľa § 2 písm. g) a h) ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,) na účely tohto zákona sa rozumie g) celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok, h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,

23. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), (pri zmluve uzatvorenej po 31.03.2015 písmeno a až l), s), z) a aa),) c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.

24. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z., ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2. Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom.

25. Podľa prílohy 2 zákona č. 129/2010 Z.z., základná rovnica vyjadrujúca rovnosť poskytnutého spotrebiteľského úveru na jednej strane a splátok a poplatkov na strane druhej Základnou rovnicou, ktorá vyjadruje ročnú percentuálnu mieru nákladov, kladie do rovnováhy na ročnom základe celkovú súčasnú hodnotu čerpaných prostriedkov na jednej strane a celkovú súčasnú hodnotu splátok a platieb poplatkov na strane druhej, je: m m' suma Ck (1 + X) na -tk = suma Dl (1 + X) na -Sl k=1 l=1

Význam symbolov:

- X je ročná percentuálna miera nákladov,

- m je číslo posledného čerpania,

- k je číslo čerpania, preto 1 <= k <= m,

- Ck je výška čerpania k,

- tk je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každého nasledujúceho čerpania, preto t1 = 0,

- m' je číslo poslednej splátky alebo platby poplatkov,

- l je číslo splátky alebo platby poplatkov,

- Dl je výška splátky alebo platby poplatkov,

- Sl je interval vyjadrený v rokoch a zlomkoch roka medzi dátumom prvého čerpania a dátumom každej splátky alebo platby poplatkov.

26. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom (1). Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné (2). Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti (3). Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti (4).

27. Podľa § 53 ods. 1 OZ, v znení platnom a účinnom ku dňu uzavretia zmluvy,, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

28. Podľa § 53 ods. 2 OZ, (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

29. Podľa § 53 ods. 3 OZ, (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

30. Podľa § 53 ods. 5 OZ, (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

31. Podľa § 53 ods. 6 OZ, (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.

32. Podľa § 39a OZ, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere.

33. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

34. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

35. Podľa § 7 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa (ďalej len „zák.č. 250/2007 Z.z.“) (v znení účinnom v čase uzavretia dohody o urovnaní), nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie. (1) Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. (2) Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1. (4)

36. Podľa § 2 písm. u) a r) zákona č. 250/2007 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie u) odbornou starostlivosťou úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti, r) podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil.

37. Podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 Z.z, predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

38. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

39. Podľa § 458 ods. 1 OZ, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

40. Podľa § 100 ods. 1 a 2 veta prvá OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (1) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. (2)

41. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

42. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

43. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

44. Podľa § 122 Občianskeho zákonníka, lehota určená podľa dní začína sa dňom, ktorý nasleduje po udalosti, ktorá je rozhodujúca pre jej začiatok. Polovicou mesiaca sa rozumie pätnásť dní. Koniec lehoty určenej podľa týždňov, mesiacov alebo rokov pripadá na deň, ktorý sa pomenovaním alebo číslom zhoduje s dňom, na ktorý pripadá udalosť, od ktorej sa lehota začína. Ak nie je takýto deň v poslednom mesiaci, pripadne koniec lehoty na jeho posledný deň. Ak posledný deň lehoty pripadne na sobotu, nedeľu alebo sviatok, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň.

45. Podľa § 156 zákona č. 160/2015 Z.z., konanie sa začína doručením žaloby alebo doručením návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia súdu.

46. Podľa § 563 OZ, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

46. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná ako veriteľ a žalobkyňa ako dlžník dňa XX.XX.XXXX uzavreli zmluvu o úvere č. XXXXXXXXX, že žalobkyni bola vyplatená zo strany žalovanej titulom úveru celkom suma 1000 eur), že žalobkyňa zaplatila žalovanej celkom sumu 1860,- eur (podľa predloženej karty splátok reálne sumu 2108,- eur). V konaní sa žalobkyňa domáha vydania preplatku vo výške 860,- eur od žalovanej, s odôvodnením, že o túto sumu úver preplatil a žalovaná sa o túto sumu obohatila, keď zmluva je bezúročná a bez poplatkov. Ako súd uviedol v ods. 3, pôvodne žalovaný výrok I a II, nie sú predmetom konania, v súlade s § 145 ods. 3 CSP, a preto ich súd osobitne nerozoberal, ako ani argumentáciu k nim z oboch strán. Spornou medzi stranami je dôvodnosť žaloby, kde žalovaný neuznáva dôvody na vrátenie prostriedkov, pričom podľa jeho názoru, na jeho strane žiadne bezdôvodné obohatenie nevzniklo.

47. Právny vzťah založený zmluvami úvere je právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou a je nevyhnutné posudzovať ho podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka a právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ, zákona č. 129/2010 Z.z. a zákona č. 250/2007 Z.z.), keďže žalovaný pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupoval ako veriteľ s poukazom na predmet podnikania a žalobkyňa vystupovala ako spotrebiteľ, pretože jej bola poskytnutá pôžička za iným účelom ako za účelom výkonu zamestnania, povolania alebo podnikania (§ 2 písm. a) a b) zák.č. 129/2010 Z.z.). S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ako aj ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z., má prednosť pred všeobecnou úpravou, súd vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi zmluvy podľa ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch.

48. Súd posúdil nárok žalobkyne, ako aj zmluvy samotné, pričom dospel k záveru, že úver, ktorý bol žalobkyni od žalovanej poskytnutý na základe Zmluvy o úvere č.XXXXXXXXXX, je potrebné považovať za bezúročný a bez poplatkov z nasledovných dôvodov. Súd má za to, že úverová zmluva v časti dohodnutej odplaty za úver - úroku 22,38 % ročne a poplatku 201,- eur vrátane zmluvy o zabezpečení splátok úveru s odplatou v sume 515,- eur je dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi, pričom zmluva mala byť spísaná ako jeden celok. Súd na základe doplnených skutkových tvrdení žalobkyňou (viď ods. 6 - zmluvu o úvere nebolo možné uzavrieť bez zmluvy o zabezpečení splátok úveru), ktoré

protistrana nepoprela, má za to, že zmluvy boli účelovo uzavreté tak, aby odplata za ne bola rozdelená do dvoch zmlúv a nebolo zjavne neprimerane vysoká. Súd má tiež za to, že žalovaný postupom pri uzatváraní zmlúv, ako aj v nich uvedených údajov sa dopustil nekalých obchodných praktík, keď naplnil svojím postupom znaky podľa § 7 zákona č. 250/2007 Z.z. (viď ods. 35), a teda nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 2 písm. u) a r) zákona č. 250/2007 Z.z., (viď ods. 36), a teda konal v rozpore s dobrými mravmi podľa § 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 (viď ods. 37). Súd má za to, že žalovaný účelovo postupoval pri uzatváraní zmlúv tak, aby sa tieto javili ako výhodné, pričom zámerne ich rozdelil na dve zmluvy (uzavreté v jeden deň), aby tieto neboli spoločne so zjavne neprimeranou odplatou. Súd má za to, že neexistuje žiadny rozumný dôvod, aby bola uzatváraná dodatková zmluva v ten istý deň, k riadnej zmluve, keď toto mohlo byť upravené v zmluvných podmienkach, ak žalovaný nechcel obísť zákon v časti týkajúcej sa maximálnej možnej odplaty. Pri sčítaní oboch zmlúv, predstavuje dohodnutá odplata za poskytnuté prostriedky sumu 860,- eur, po započítaní poplatku za preberanie splátok v hotovosti, a RPMN potom za použitia vzorca v ods. 25 predstavuje hodnotu 228,66 %. a úroková miera dosahuje 71,23 % ročne. Súd má za to tak ako uviedol vyššie, že žalovaný postupoval pri uzatváraní zmlúv účelovo v snahe vyvolať v spotrebiteľovi dojem výhodnosti úverovej zmluvy pri uvedení úroku 22,38 %, pričom však pod poplatkami ( vo výšek201,- eur a 515,- eur skryl skutočnú úrokovú mieru, ktorá je 71,23% a rozdelením na dve zmluvy umelo znížil aj RPMN, kde toto je uvedené v hodnote 70,38%, pričom reálne je vo výške 228,66%. Súd má za to, že úver je odplatný právny úkon. Ekonomickým cieľom finančného úveru je poskytnutie peňažných prostriedkov spravidla za odplatu (úroky)na určitú dobu za účelom ich ekonomického využitia podľa predstavy dlžníka alebo aj na dohodnutý účel. Ak ide o zmluvnú odmenu, potom odmena, resp. odplata za úver v rozsahu 71,23 % (ročný úrok) resp. 228,66% (RPMN) zjavne vybočuje z rámca akéhokoľvek úverovania, ktoré by bolo akceptovateľné z hľadiska dobrých mravov a je dôvod na označenie takýchto úrokov ako úžerných (porov. rozhodnutie NS SR 5Cdo 26/11 o neplatnosti 48% úrokov pre rozpor s dobrými mravmi). O takýto stav pôjde vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 1MCdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009). Súd konštatuje, že v čase uzavretia zmluvy boli úroky z novo poskytnutých úverov vo výške 14,89 % v treťom mesiaci roku 2013 (viď stránku NBS v časti štatistiky novo poskytnutých úverov spotrebiteľom resp. č.l. 248 súdneho spisu). Podľa § 4 ods. 8 zák.č. 250/2007 Z.z., veriteľ nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami, a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Za dobré mravy možno považovať súhrn etických, všeobecne zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je často krát zabezpečované aj právnymi normami tak, aby každé konanie bolo v súlade so všeobecnými mravnými a morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Súd má ďalej za to, že ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Súd vychádzal z toho, že zmluvy boli formulárovo pripravené žalovaným bez možnosti zo strany spotrebiteľa do zmlúv zasiahnuť, pričom žalovaný v konaní nepreukázal opak, dokonca nepoprel ani skutkové tvrdenia žalobkyne uvedené v ods. 6. Súd teda nemal preukázané, že zmluvy by boli dojednané individuálne, keďže žalovaný zostal v tejto časti nečinný, keď žalovaný nepreukázal individuálne dojednanie zmluvy o zabezpečení splátok úveru, pričom jeho tvrdenia uvedené v úvodnom vyjadrení (č.l.113) takúto skutočnosť preukazovať sami o sebe nie sú spôsobilé, keď boli popreté žalobkyňou, ktorá doplnila vlastné tvrdenia, na ktoré žalovaný nereagoval. Súd teda má za to, že žalovaný nepreukázal individuálne dojednanie zmluvy o zabezpečení splátok úveru. Súd v súlade s vyššie uvedeným konštatuje, že Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 OZ, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. Súd považuje za rozporné s dobrými mravmi, ak sa poskytne spotrebiteľovi úver za cenu prevyšujúcu priemernú cenu porovnateľných úverov poskytovaných bankami. Súd má za to, že úroková miera bola dohodnutá aj v rozpore s ustanovením § 53 ods. 6 OZ, hoc sa ju žalovaný rozhodol rozdeliť na dve zmluvy, pričom rozhodujúce nie sú tak, ako uviedol žalovaný úroky nebankových spoločností, ale priemerné úroky poskytované bankami, tak ako bolo uvedené vyššie. Súd má za to, že žalovaný cielene postupoval tak, aby ním poskytnutý úver v rámci odplaty bol rozdelený do dvoch zmlúv, aby odplata bola v tejto časti pre spotrebiteľa nejasná. Uvedený postup súd považuje za rozporný s dobrými mravmi, tj. taký ktorý nepožíva právnu ochranu. Aj pri nedbanlivosti veriteľa ide o vykorisťovanie spotrebiteľa a v takomto prípade je úverová zmluva v časti odplaty v podobe dojednaných úrokov a odplaty neplatná (podľa § 39 v spojení s § 3 , a teda tak ako bolo uvedené vyššie súd vyhodnotil dojednanie o úroku a odplaty

za preberanie hotovosti, ako neplatné dojednanie a súd nahliadal na zmluvy tak, ako by obe odplaty mali byť uvedené v jednej zmluve, t.j. aj poplatok v sume 515,- mal byť započítaný do celkovej sumy úveru a do výpočtu RPMN. Vzhľadom na uvedené (neplatnosť dojednaní o úroku a odplate v podobe poplatkov) má súd za to, že zmluva neobsahuje správne uvedenú RPMN, ani celkovú sumu, ktorú mal spotrebiteľ zaplatiť, a preto neobsahuje zákonné náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., a keďže v zmluve o úvere bola uvedená splátka v sume 22,42 eur, ktorá nezahŕňala splátku v sume 8,58 eur, tak súd má za to, že zmluva neobsahovala ani riadne uvedenú výšku splátky podľa. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z.z., uvedený rozpor zmlúv s dobrými mravmi a nesprávne uvedené údaje v nich viedli súd k tomu, že posúdil uvedené zmluvy ako bezúročné a bez poplatkov a teda, že žalovaný sa obohatil na úkor žalobcu v časti prevyšujúcej sumu reálne poskytnutého úveru vo výške 1.000,- eur, a teda žalovaný je povinný vrátiť žalobcovi to o čo sa obohatil, a čo bolo voči nemu uplatnené, t.j. sumu 860,- eur. Súd sa však zaoberal vznesenou námietkou premlčania, ktorú vyhodnotil ako čiastočne dôvodnú, nakoľko z obsahu spisu mal preukázané, že žalobkyňa najneskôr v októbri 2016 (viď č.l.14-18 výzvy od žalobkyne o vydanie bezdôvodného obohatenia) vedela o vzniku bezdôvodného obohatenia a kto zaň zodpovedá, a teda začala jej plynúť subjektívna dvojročná lehota v rámci objektívnej trojročnej lehoty. Keďže žalobu podala na súd až 13.02.2017, súd má za to, že všetko bezdôvodné obohatenie, ktoré vzniklo pred 13.02.2014 je premlčané, a teda priznal žalobkyni nárok len na platby vykonané od 16.02.2014, t.j. v sume 844,- eur a zvyšok žaloby zamietol. Objektívna trojročná premlčacia doba reálne začala plynúť každou splátkou po splatení pôvodného úveru, ktorá bola vykonaná nad rámec sumy 1.000,- eur, pričom každá sa uplatnila samostatne, pričom subjektívna začala plynúť od momentu, kedy sa žalobkyňa o premlčaní dozvedela, čo vzhľadom na obsah žaloby a vykonané skutky plynie, že žalobca sa o bezdôvodnom obohatení dozvedel v októbri 2016. Vychádzajúc z uvedené mal súd za to, že subjektívna premlčacia doba neuplynula, nakoľko bola uplatnená v objektívnej trojročnej lehote (ktorá by uplynula pri splátkach splatných pred 16.02.2014), a teda žaloba bola podaná včas, preto jej súd vyhovel, čo do zaplatenia sumy 844,- eur. Súd posudzoval plynutie objektívnej lehoty ako trojročnej, a nie desaťročnej z dôvodu, že žalovaný aj keď pri zmluve postupoval účelovo, tak v zmysle predložených súdnych rozhodnutí bol dobromyseľný v tom, že právo mu patrí. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd žalobe v časti o zaplatenie sumy 844,- eur vyhovel, nakoľko mal preukázané, že na strane žalovaného vzniklo bezdôvodné obohatenie podľa § 451ods. 1 a 2 a je povinný toto podľa § 458 ods. 1 vydať a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol, nakoľko v tejto časti bola pohľadávka premlčaná podľa § 100 v spojení s § 101 a § 107 ods. 1 a 2, ktorého sa žalovaný úspešne dovolal.

49. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)

50. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

52. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalobkyňa bola v konaní úspešnejšia. Súd vypočítal pomer úspechu a neúspechu nasledovne. Žalobkyňa sa domáhal zaplatenia sumy 860,- eur a bola úspešná v časti o zaplatenie sumy 844,- eur. Potom podľa výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobkyne v rozsahu 98,14 % (844 eur : 860 eur x 100) a úspech žalovaného v rozsahu 1,86 %, čistý úspech žalobkyne 96,28 % (vypočítané ako 98,14 %- 1,86% úspech žalovaného= 96,28% čistý úspech žalobkyne). Súd priznal nárok žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 96,28%. O výške náhrady trov konania žalobcu bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis

s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).