Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoZm-10-2017.pdf
PDF · 237.79 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoZm/10/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej a JUDr. Róberta Bebčáka v sporovej právnej veci žalobcu: CD Consulting s.r.o., so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 264 29 705, proti žalovanému: Ing. P. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XXXX/XX, XXX XX G., o zaplatenie zmenkovej sumy 776,27 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 20CbZm/21/2013-158 zo dňa 21. februára 2017, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 20CbZm/21/2013-158 zo dňa 21. februára 2017 p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) žalobu zamietol. Žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Písomným návrhom doručeným okresnému súdu dňa 28.03.2013 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu zmenkovú sumu „776,27 €, úrok vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.291,83 € od 31.05.2010 do 02.11.2010, zo sumy 1.241,83 € od 03.11.2010 do 14.03.2012, zo sumy 1.220,15 € od 15.03.2012 do 17.09.2012, zo sumy 1.190,15 € od 18.09.2012 do 16.10.2012, zo sumy 991,15 € od 17.10.2012 do 13.11.2012, zo sumy 796,27 € od 14.11.2012 do 17.01.2013, zo sumy 776,27 eur od 18.01.2013 do zaplatenia, zmenkový úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 1.291,83 € od 03.09.2010 do 02.11.2010, zo sumy 1.241,83 € od 03.11.2010 do 14.03.2012, zo sumy 1.220,15 € od 15.03.2012 do 17.09.2012, zo sumy 1.190,15 € od 18.09.2012 do 16.10.2012, zo sumy 991,15 € od 17.10.2012 do 13.11.2012, zo sumy 796,27 € od 14.11.2012 do 17.01.2013, zo sumy 776,27 € od 18.01.2013 do zaplatenia, zmenkovú odmenu vo výške 4,31 € a trovy konania. Na odôvodnenie uplatneného nároku uviedol, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavil žalovaný dňa 04.09.2009 na zmenkovú sumu 1.291,83 €, pričom sa zaviazal aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne od 31.05.2010. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Zmenka bola vystavená dňa 04.09.2009 na sumu 1.291,83 €, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25 %-ným denným úrokom od 31.05.2010. Za miesto platenia bolo určené sídlo prvotného zmenkového veriteľa. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom vystaviteľ uhradil na zmenkovú sumu 515,56 € a na úroky uhradil 0 €. Keďže zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal skutočnosť predloženia zmenky na platenie zistiť verejnou listinou.“
3. Žalobca svoj nárok uplatnil podaním návrhu na tlačive návrhu na uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske
konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Z Článku 2 odsek 1 Nariadenia, Článku 3 odsek 1 Nariadenia, Článku 4 odsek 1 Nariadenia, Článku 5 odsek 1 Nariadenia, Článku 5 odsek 2 Nariadenia, Článku 5 odsek 3 Nariadenia, Článku 7 bod 1. Nariadenia, Článku 7 bod 3. Nariadenia, Článku 19 Nariadenia a vo väzbe na žalobcom uplatnený nárok, okresný súd ustálil, že tento spadá do rozsahu pôsobnosti Nariadenia tak, ako je tento vymedzený v Článku 2. bod 1. Nariadenia a nakoľko žalobca je právnickou osobou so sídlom na území Českej republiky a žalovaný má bydlisko na území Slovenskej republiky, je naplnená podmienka cezhraničného charakteru sporu v zmysle Článku III. bod 1. Nariadenia. Právomoc súdov Slovenskej republiky na konanie a rozhodovanie o návrhu žalobcu je daná na základe čl. 2. ods. 1. Nariadenia rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podľa ktorého osoby s bydliskom na území členského štátu sa bez ohľadu na ich štátne občianstvo žalujú na súdoch tohto štátu. Žalobcom uplatnený nárok okresný súd posudzoval podľa slovenského hmotného práva, a to v súlade so štvrtou časťou článku I. Zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZZŠ“), kedy podľa § 92 ods. 1 ZZŠ forma zmenkového vyhlásenia sa spravuje právom štátu, v ktorom bolo vyhlásené, nie urobené a podľa § 93 ods. 1 a 2 ZZŠ, účinky záväzných vyhlásení prijímateľa cudzej zmenky a vystaviteľa vlastnej zmenky sa spravujú právom platobného miesta, účinky ostatných zmenkových vyhlásení sa spravujú právom štátu, v ktorom boli urobené.
4. Okresný súd vo veci rozhodol v poradí prvým rozsudkom z 11. novembra 2014 č.k. 20CbZm/21/2013-72, ktorým žalobe vyhovel. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odvolanie. Písomným podaním doručeným okresnému súdu 23.12.2015 žalobca vzal žalobu čiastočne späť v rozsahu zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne v časti uplatneného zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne, čím si žalobca uplatňoval v tomto konaní len zmenkový úrok vo výške 0,06 % denne. Ostatné časti žaloby a petitu ponechal žalobca bez zmeny. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací uznesením z 19.05.2016 č.k. 14CoZm/14/2015-122 „pripustil späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 1.291,83 € z 31.05.2010 do 03.09.2010, rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 20CbZm/21/2013-72 zo dňa 11.novembra 2014 v tejto časti zrušil a konanie o zaplatenie úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 1.291,83 € od 31.05.2010 do 30.09.2010 zastavil. Krajský súd v Žiline ďalej rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 20CbZm/21/2013-72 zo dňa 11.novembra 2014 v napadnutom výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 776,27 €, úrok vo výške 0,06 % denne zo sumy 1.291,83 € od 31.05.2010 do 03.09.2010, úrok vo výške 6 % ročne zo sumy 1.291,83 € od 03.09.2010 do 02.11.2010, zo sumy 1.241,83 € od 03.11.2010 do 14.03.2012, zo sumy 1.220,15 € od 15.03.2012 do 17.09.2012, zo sumy 1.190,15 € od 18.09.2012 do 16.10.2012, zo sumy 991,15 € od 17.10.2012 do 13.11.2012, zo sumy 796,27 € od 14.11.2012 do 17.01.2013 a zo sumy 776,27 € od 18.11.2013 do zaplatenia a zmenkovú odmenu vo výške 4,31 € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo výroku o trovách prvostupňového konania zrušil a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolacím konaním ani uznesením Krajského súdu v Žiline zo dňa 19.05.2016 č.k. 14CoZm/14/2015-122 nebol dotknutý výrok Rozsudku č.k. 20Zm/21/2013-72 zo dňa 11.novembra 2014, ktorým súd vo zvyšnej časti návrh zamietol, t.j. v časti požadovaného úroku 0,25 % denne zo sumy 1.291,83 € odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti zmenky 04.09.2010 do zaplatenia.“ Krajský súd v Žiline poukázal na to, že z obsahu spisového materiálu okresného súdu „nebolo preukázané doručenie tlačiva C žalovanému, vzhľadom na absentujúcu doručenku preukazujúcu jeho doručenie, v dôsledku čoho predmetné tlačivo nemohlo vyvolať účinky, v zmysle ktorých by nebol priestor na to, aby na vznesené námietky žalovaného v podanom odvolaní odvolací súd neprihliadal, ktorých účinkov tlačiva C sa dovolával aj žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanému. Zároveň krajský súd poukázal na to, že žalovaný spochybňuje spôsobilosť na uzatvorenie zmluvných vzťahov, z ktorých je vyvodený nárok uplatnený žalobou, ktoré skutočnosti v súhrne viedli k zrušeniu rozsudku okresného súdu v napadnutom výroku. V ďalšom konaní odvolací súd uložil okresnému súdu primárne skúmať za daného štádia podmienky konania vo väzbe na odvolacie námietky žalovaného a zároveň rešpektovať vyvíjajúcu sa rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov za vzatia do úvahy spoločného stanoviska Občiansko- právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky 8/2015 pod č. 93.“ Po rozhodnutí odvolacieho súdu okresný súd postupom „podľa čl. 5. ods. 2. Nariadenia vyplnil časť I. vzorového tlačiva C na odpoveď (č.l. 130 spisu) a kópiu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky s prílohami a poučením o možnosti zastúpenia spotrebiteľa a o jeho procesných právach a povinnostiach podľa § 292 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z.z. účinného od 1.júla 2016 (ďalej len CSP) doručil žalovanému,
ktorý uvedené písomnosti prevzal dňa 29.09.2016 (č.l. 136 spisu). Žalovaný na doručené písomnosti nereagoval.“
5. Okresný súd v ďalšom procesnom postupe a priebehu konania v prejednávanej veci reagoval na záväzný právny názor vyslovený v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Žiline v súlade s § 226 OSP (rovnako § 391 ods. 2 CSP), obsah námietok žalovaného voči uplatnenému nároku, ktoré boli obsahom odvolania žalovaného proti v poradí prvému rozsudku v tejto veci, ako aj na vyvíjajúcu sa rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov v nadväznosti na spoločné stanovisko Občiansko- právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, v ktorom bolo zaujaté stanovisko k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov podľa Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (Nariadenie) s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, ktorá potreba zjednotenia postupu súdov nižšieho stupňa bola odôvodnená odlišným prístupom k právam uplatneným v predmetných konaniach, v ktorých žalobca sa domáha priznania nároku s poukazom na zmenku, ktorou odôvodňoval existenciu dlhu za žalovaného. V súvislosti s predloženými rozhodnutiami súdov nižšieho stupňa bolo potrebné zjednotiť výklad týkajúci sa možnosti prieskumu zmenky a zohľadnenie právnej úpravy aplikovateľnej na zmenku a spotrebiteľa v rôznych časových súvislostiach a otázku možnosti prieskumu ex offo.
6. Okresný súd v rozhodnutí uviedol, že zo záverov prijatého spoločného stanoviska Občiansko- právneho a Obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.októbra 2015, ktoré bolo zverejnené v Zbierke stanovísk NS a súdov SR 8/2015 pod č. 93 (ďalej aj len „stanovisko“), vyplývalo nasledovné: „I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. Pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. Pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje.“
7. Zo záverov predmetného spoločného stanoviska vyplývalo, že určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravoch, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí sudca pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lége. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v tých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru síl účastníkov zmluvy a len za toho predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania záujmov ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR. Všeobecne je potrebné rešpektovať základnú zmenkovo právnu doktrínu, že zo zmenky samotnej ako abstraktného cenného papiera v zásade nie je možné bez ďalšieho určiť, či ide o spotrebiteľa. Pokiaľ však súd spoľahlivo zistí, na základe skutočností vyplývajúcich zo žalobného návrhu, že na strane žalovaného ide o spotrebiteľa, poskytne mu ochranu prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. Tu Najvyšší súd Slovenskej republiky poukázal aj na rozhodnutia Ústavného súdu
Českej republiky sp. zn. PL. ÚS 16/12 zo dňa 16.10.2012, sp. zn. IV. ÚS 457/10 zo dňa 18.07.2013 a sp. zn. I. ÚS 290/15 zo dňa 16.09.2015, ktoré riešiac problematiku použiteľnosti zmenky z pohľadu ochrany spotrebiteľa konštantne zohľadňujú, že v prípade spotrebiteľov nie je možné odhliadnuť od ich špecifických záujmov a postavenia. Všeobecné súdy pri svojej rozhodovacej činnosti musia hľadať také interpretačné a aplikačné východiská, ktoré zabránia zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov neprimerane v prospech niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu. Takáto prax vyplýva aj z rozhodovacej praxe rakúskych a nemeckých súdov. Najvyšší súd Slovenskej republiky nemá dôvod odkloniť sa od takýchto všeobecne akceptovateľných výkladových pravidiel členských štátov EÚ. Tu bolo potrebné podľa okresného súdu akcentovať v citovanom českom ústavnom Náleze sp. zn. IV.ÚS 457/10 vyslovené pravidlo, že zákaz zneužitia práva je silnejší než dovolenie dané právom a pokiaľ právna norma určité správanie aprobuje a iná za predpokladu, že je zneužívané, ho zakazuje, takéto konanie v skutočnosti nie je výkonom práva, ale protiprávnym úkonom. Výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím, súdy nesmú poskytnúť ochranu, keďže takýto postup by bol v rozpore s Ústavou chránenými právami.
8. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca na preukázanie uplatneného nároku predložil v konaní zmenku tak, ako sa táto nachádza vo fotokópii na č.l. 9 spisu vyhotovenej z originálu zmenky, ktorý je uložený v trezore Okresného súdu Žilina. Z obsahu žalobcom predloženej zmenky mal okresný súd zistené, že ide o vlastnú zmenku vystavenú v Žiline dňa 04. septembra 2009 žalovaným ako vystaviteľom zmenky. Vystaviteľ zmenky sa za túto zmenku zaviazal zaplatiť pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava, sumu 1.291,83 Eur a zmenkový úrok 0,25 % denne od 31. mája 2010. „Zmenka je splatná: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava „bez protestu“, „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. V prahom hornom rohu je na zmenke uvedená informačná doložka číslo zmluvy: 507400057. Na rube zmenky je uvedený text: „Namiesto nás na rad CD Consulting s.r.o., K červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705“. Rubopis je podpísaný konateľom spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. Jaroslavom Fuchsom.“ Prvým majiteľom zmenky, na základe ktorej žalobca uplatňuje svoj nárok v prejednávanej veci, bola spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava. Okresnému súdu je známe z jeho činnosti, že ide o spoločnosť, ktorá ako nebankový subjekt v značnom rozsahu poskytovala úvery fyzickým a právnickým osobám na území Slovenskej republiky. Žalovaný ako vystaviteľ žalobcom predloženej zmenky je označený na tejto zmenke ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Zároveň, na zmenke sa nachádza informačná doložka označujúca číslo zmluvy, pričom možno dôvodne predpokladať, že v obsahu tejto zmluvy má predložená zmenka svoj základ. Nakoľko nebolo vylúčené, že žalovaným vystavená zmenka má svoj základ v obsahu zmluvy č. 507400057 tak, ako je toto uvedené na žalobcom predloženej zmenke a zároveň nebolo vylúčené, že táto zmluva má charakter zmluvy spotrebiteľskej, tak okresný súd v záujme potreby bližšieho zistenia povahy subjektov primárneho záväzkovo-právneho vzťahu z dôvodu komplexného posúdenia, či záväzkovo-právny vzťah, v ktorom má žalovaným vystavená zmenka svoj pôvod, nemá charakter vzťahu spotrebiteľského, s prihliadnutím na obsah odvolacích dôvodov žalovaného, ktorý požadoval zrušenie zmluvy o poskytnutí úveru (pôžičky) v celom rozsahu, nakoľko táto mala byť uzatvorená už v období, keď bol postihnutý závažným psychickým ochorením a v nadväznosti na lustráciu v databáze súdov (č.l. 105 spisu) zabezpečil do obsahu spisového materiálu exekučný spis Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Er/2424/2011 súvisiaci so zmluvou, ktorá bola označená číslom zmluvy na origináli zmenky, uzatvorenou medzi žalovaným ako dlžníkom a prvým majiteľom zmenky ako veriteľom, z obsahu ktorého okresný súd zistil spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy. Vzhľadom na zistený spotrebiteľský charakter záväzkovo-právneho vzťahu medzi žalovaným a prvým majiteľom zmenky, spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., okresný súd v nadväznosti na vyvíjajúcu sa rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, reflektujúc závery spoločného stanoviska Občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR a Obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. októbra 2015 (závermi, ktorého boli prekonané aj závery vyplývajúce z uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, na ktoré v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukazoval žalobca) považoval za dostatočne odôvodnené odkloniť sa od svojho prvého rozhodnutia v tejto veci, a to tak z hľadiska procesného postupu predchádzajúceho meritórnemu rozhodnutiu vo veci, ako aj z hľadiska hmotno-právneho posudzovania uplatneného nároku, zohľadňujúc nevyhnutnosť poskytnutia súdnej ochrany žalovanému prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa, ktorá nemôže byť v prejednávanej veci nezohľadnená len vzhľadom na tú skutočnosť, že žalobca uplatnil svoj nárok cestou Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007, ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu ako ani skutočnosť, že predmetom konania je uplatnený nárok zo zmenky.
9. Vzhľadom na predpoklad odlišného právneho posúdenia veci ako aj vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd v súlade s § 295 CSP pristúpil k vykonávaniu dôkazov aj bez návrhu strán sporu, nakoľko to považoval za nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci, s odkazom na čl. 5. bod 1. Nariadenia považoval za potrebné nariadiť vo veci ústne pojednávanie, ktoré nariadil na deň 21.02.2017 a na toto pojednávanie predvolal právneho zástupcu žalobcu a žalovaného. Právny zástupca žalobcu mal doručenie predvolania na pojednávanie riadne a včas vykázané, ako vyplýva z č.l. 142 spisu. Písomným podaním zo dňa 17.02.2017 právny zástupca žalobcu ospravedlnil neúčasť svoju a neúčasť žalobcu na pojednávaní s poukazom na zásadu hospodárnosti súdneho konania vzhľadom k výške uplatňovanej pohľadávky a nákladov, ktoré sú spojené s ich účasťou na pojednávaní. Právny zástupca žalobcu uviedol, že procesný postup okresného súdu, ktorý vytýčil pojednávanie na 21.02.2017 hodnotí ako nesprávny. Poukázal na to, že konanie inicioval postupom podľa čl. 4. Nariadenia, a preto očakával, že okresný súd bude v konaní postupovať podľa procesných zásad definovaných v Nariadení. Za prioritné označil zásady efektivity a hospodárnosti konania. Uviedol, že nepovažuje za splnené podmienky pre nariadenie ústneho pojednávania v zmysle čl. 5. bod 1. Nariadenia. Zároveň uviedol, že okresný súd bol povinný podľa Nariadenia rozhodnúť o nariadení pojednávania formou uznesenia, toto uznesenie riadne odôvodniť tak, aby bolo v zmysle čl. 5. bod 1. Nariadenia pre strany poznateľné, z akých dôvodov okresný súd považoval za potrebné ústne pojednávanie vykonať.
10. K dôvodom, pre ktoré okresný súd považoval za potrebné nariadiť vo veci ústne pojednávanie a teda pristúpil k nariadeniu ústneho pojednávania v súlade s čl. 5. bod 1. Nariadenia, sa okresný súd vyjadril „v ods. 25 odôvodnenia tohto rozsudku. Nariadenie k priebehu konania v čl. 5. bod 1. uvádza, že európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné a súd alebo tribunál nariadi ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo ak o to požiada niektorá zo strán. Postup súdu pri nariadení pojednávania, pokiaľ súd v súlade s čl. 5. bod 2. Nariadenia zvolí takýto procesný postup v konaní, Nariadenie neupravuje. S odkazom na čl. 19. Nariadenia súd pri nariadení pojednávania na prejednanie veci samej postupoval podľa ust. § 177 ods. 1 CSP, ktoré nepredpokladá, aby súd vydával osobitné rozhodnutie o nariadení pojednávania. Zároveň, v zmysle čl. 5.bod 1. Nariadenia toto predpokladá rozhodnutie súdu iba v tom prípade, ak odmieta žiadosť strán o nariadenie pojednávania. Len v takomto prípade Nariadenie ukladá súdu uviesť dôvody odmietnutia písomne a zároveň uvádza, že iba proti rozhodnutiu súdu alebo tribunálu o odmietnutí takejto žiadosti nemožno samostatne podať opravný prostriedok. Súd tak nepovažoval za dôvodné námietky žalobcu voči postupu súdu, kedy o nariadení pojednávania vo veci nerozhodol formou vydania osobitného rozhodnutia (uznesenia). Predvolaním na nariadený termín pojednávania bola žalobcovi cestou jeho právneho zástupcu daná možnosť sa na ústnom pojednávaní súdu zúčastniť, byť oboznámený s dôvodmi, ktoré súd k nariadeniu ústneho pojednávania viedli a zároveň byť prítomný pri vykonávaní dôkazov, ku ktorému súd pristúpil. Nakoľko žalobca, resp. jeho právny zástupca túto možnosť nevyužili a svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnili, súd považoval za splnené podmienky na to, aby vec prejednal v ich neprítomnosti.“
11. Žalovaný na pojednávaní dňa 21.02.2017 uviedol, že si je vedomý dlhu voči spoločnosti POHOTOVOSŤ, od ktorej si vzal viacero pôžičiek. Tieto uzavrel v období psychického ochorenia, na ktoré je naďalej liečený. Niekedy nevie rozlišovať, do čoho ide. Pod ťarchou zdravotného stavu uzavrel tento zmluvný vzťah. Ponuky od spoločnosti POHOTOVOSŤ chodia doslova ako na podnose a človek s jeho ochorením na to nevie adekvátne reagovať. Minimálne už 20 rokov trpí zdravotnými problémami, berie lieky. Pokiaľ príde takýto mínusový stav v jeho zdravotnom stave, tak urobí takéto kroky. „O obmedzení alebo pozbavení jeho spôsobilosti na právne úkony rozhodované nebolo. Až tak ďaleko to nedošlo. Všeobecne trpí depresívnym syndrómom. Peňažné prostriedky zo zmluvy o úvere uzavretej so spoločnosťou POHOTOVOSŤ použil na bežné finančné úhrady. Zo začiatku to ani neboli nejaké horibilné sumy. Je v kolobehu podlžností. Niekedy to možno bolo na preklenutie, aby jednu vec zachránil, tak si požičal niekde inde. Pokiaľ ide o zmenku, tak ak je podpísaná, tak ju podpísal. Nevie ale vôbec, čo to znamená. Keď človek potrebuje peniaze, tak podpíše hocičo. Po nahliadnutí do originálu zmenky predloženej žalobcom v tejto veci žalovaný uviedol, že podpis na zmenke je jeho, ale nepamätá si na to.“
12. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listín, ktoré sú súčasťou spisového materiálu, vrátane pripojeného spisu Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Er/2424/2011. Oboznámením sa s originálom zmenky, na základe ktorej žalobca uplatňuje nárok v prejednávanej veci mal okresný súd zistené skutočnosti ako vyplývajú z ods. 23 odôvodnenia tohto rozsudku. „Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu
Žilina sp. zn. 18Er/2424/2011 mal súd zistené, že dňa 16.05.2011 súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý podal na Okresnom súde Žilina žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava proti povinnému P. D. (žalovaný), na základe exekučného titulu - Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu č.k. SR 13209/10, ktorý vydala Slovenská rozhodcovská, a.s., IČO: 35 922 761 dňa 02.02.2011, právoplatný dňa 21.02.2011 a vykonateľný dňa 24.02.2011. Súčasťou spisového materiálu sp. zn. 18Er/2424/2011 je o.i. exekučný titul, a to rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 13209/10 zo dňa 02.02.2011 s vyznačenou doložkou právoplatnosti 21.02.2011 a vykonateľnosti 24.02.2011, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi POHOTOVOSŤ, s.r.o. sumu 1.241,83 € spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.291,83 € od 31.05.2010 do 03.11.2010, zo sumy 1.241,83 € od 04.11.2010 do zaplatenia, zákonným úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.291,83 € od 04.09.2010 do 03.11.2010, zo sumy 1.241,83 € od 04.11.2010 do zaplatenia a nahradiť trovy rozhodcovského konania vo výške 420,72 €. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. uplatňovala nárok na úhradu zmenkovej pohľadávky v konaní pred rozhodcovským súdom na tom skutkovom základe, že žalobca POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaný zabezpečili svoj iný záväzkový vzťah (Zmluvu o úvere) neúplnou zmenkou (blankozmenka) vystavenou dňa 04.09.2009, kde žalovaný vystupuje ako vystaviteľ a žalobca ako remitent. Žalovaný si svoju povinnosť vyplývajúcu zo záväzkového vzťahu riadne nesplnil, čím sa stal dlh v zmysle dohodnutých podmienok splatný v celku dňa 31.05.2010. Žalobca vyplnil dňa 29.08.2010 zmenku žalovaného v zmysle dohody o vyplnení zmenky na sumu 1.291,83 € s dátumom začiatku úročenia dňa 31.05.2010 a táto bola žalovanému predložená na zaplatenie dňa 03.09.2010.“
13. Okresný súd ďalej uviedol, že súčasťou spisového materiálu Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Er/2424/2011 je ďalej Zmluva o úvere, variabilný symbol (číslo zmluvy) 507400057, ktoré je totožné s číslom zmluvy uvedenej na zmenke uplatnenej žalobcom v tejto veci. Ide o zmluvu uzatvorenú dňa 04.09.2009 medzi dlžníkom - žalovaným, ktorý je v zmluve označený menom, priezviskom, trvalým bydliskom, rodným číslom a číslom občianskeho preukazu a zároveň uvedeným číslom účtu. Ako veriteľ je v zmluve označená spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava. V zmysle obsahu zmluvy veriteľ sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi úver v sume 800 Eur a dlžník sa zaväzuje zaplatiť veriteľovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 772 Eur, t.j. celkovo zaplatí čiastku 1.572 Eur v 12 mesačných splátkach po 131 Eur počnúc dňom 16.09.2009 na účet veriteľa špecifikovaný vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru. Ďalej je uvedené, že dlžník prehlasuje, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon zamestnania. Ide o krížikom označenú jednu zo štyroch možností účelu poskytnutia úveru (na výkon zamestnania, povolania, podnikania alebo na iný účel). Zmluva o úvere je uzatvorená na predtlačenom formulári veriteľa POHOTOVOSŤ, s.r.o., v ktorom sú perom dopisované identifikačné údaje dlžníka, výška úveru, výška poplatku za úver, celková čiastka, ktorú sa zaväzuje dlžník zaplatiť veriteľovi, počet a výška splátok, počiatočný dátum splatnosti, zároveň je perom krížikom označený účel poskytnutia úveru ako voľba zo štyroch možností. Ďalej je v predtlačenom tlačive dopísaný dátum a čas podpisu zmluvy, meno mandatára, dátum prevzatia peňažnej hotovosti a zmluva je opatrená podpisom mandatára a podpisom dlžníka. Súčasťou predtlačeného textu zmluvy je vyhlásenie dlžníka, že sa oboznámil a súhlasí s obsahom tejto zmluvy o úvere ako aj s obsahom plnomocenstiev v nej uvedených a súhlasí so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, ktoré sú na zadnej strane tejto zmluvy, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Súčasne potvrdzuje prevzatie zmluvy, vrátane všeobecných podmienok (na zadnej strane tejto zmluvy) a prehlasuje, že je plne spôsobilý na všetky právne úkony a že uvedené osobné údaje zodpovedajú skutočnosti. Na zadnej strane zmluvy sa nachádzajú Všeobecné podmienky poskytnutia úveru. Obsahom bodu 14. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je dohoda o vyplnení zmenky, ktorá znie nasledovne: „Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky (ďalej aj ako „vystaviteľ“) vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi (ďalej aj ako „remitent“) vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie sú vypísané zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Ručiteľ je z takto vystavenej zmenky zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, keď sa v zmysle bodu 4. týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4. týchto námietok stal splatný celý dlh“. Súčasťou spisového materiálu Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Er/2424/2011 je ďalej vo fotokópii zmenka (č.l. 7 spisu sp.zn.18Er/2424/2011), ktorá je totožná so zmenkou predloženou
žalobcom v prejednávanej veci (č.l. 9 spisu) s výnimkou rubopisu napísaného na rube zmenky. Podľa výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I., oddiel Sro, vložka č. 23636/B (č.l. 8 spisu 18Er/2424/2011) spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava 811 09, IČO: 35 807 598 má zapísaný ako predmet činnosti okrem iného poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.
14. Okresný súd Žilina uznesením č.k. 18Er/2424/2011-23 zo dňa 05. augusta 2011 žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého o udelenia poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 05.05.2011 doručenú okresnému súdu dňa 16.05.2011 vo veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o. proti povinnému P. D. (žalovaný) na vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 1.745,65 Eur s príslušenstvom zamietol. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.09.2011. Exekučný súd dospel k názoru, že dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve uzatvorenej medzi spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaným je neprimeranou podmienkou, ktorá bránila tomu, aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom. Výkon práv oprávneného podľa predmetnej rozhodcovskej doložky exekučný súd označil za nezlučiteľný s dobrými mravmi a normami na ochranu spotrebiteľa. Preto postupoval v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku a žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia zamietol.
15. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že s poukazom i na Čl. I § 75 Druhá časť ZZŠ, Čl. I § 77 ods. 1 Druhá časť ZZŠ, Čl. I § 78 ods. 1 Druhá časť ZZŠ, Čl. I § 33 ods. 1 a 2 Prvá časť ZZŠ, Čl. I § 34 ods. 1 Prvá časť ZZŠ, Čl. I § 5 ods. 1, 2, 3 Prvá časť ZZŠ, Čl. I § 11 ods. 1 Prvá časť ZZŠ, Čl. I § 13 ods. 1 Prvá časť ZZŠ, Čl. I § 14 ods. 1 Prvá časť ZZŠ, Čl. I § 17 ods. 1, 2 Prvá časť ZZŠ, Čl. I § 21 Prvá časť ZZŠ, Čl. I § 44 ods. 1, 2, 3 Prvá časť ZZŠ, Čl. I § 48 ods. 1 Prvá časť ZZŠ, § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb. v znení účinnom k 4.9.2009 (ďalej aj len „Občiansky zákonník“), § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka, § 2 písmeno a) a b) Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom k 4.9.2009 (ďalej len Zákon č. 258/2001 Z.z.), § 4 ods. 1, 2, 3, 4 a 6 zák. č. 258/2001 Z.z., a vykonané dokazovanie žalobu zamietol.
16. Predmetom konania v prejednávanej veci pri zohľadnení čiastočného zamietnutia žaloby v poradí prvým rozsudkom Okresného súdu Žilina č.k. 20CbZm/21/2013-72 zo dňa 11. novembra 2014 v časti o zaplatenie úroku vo výške 0,25 % denne zo sumy 1.291,83 Eur od 04.09.2010 do zaplatenia a čiastočného zastavenia konania uznesením Krajského súdu v Žiline č.k. „14CoZm/14/2015-122 zo dňa 19.05.2016 v časti o zaplatenie úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 1.291,83 € od 31.05.2010 do 03.09.2010, bol žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie zmenkovej pohľadávky vo výške 776,27 € spolu s úrokom vo výške 0,06 % denne zo sumy 1.291,83 € od 31.05.2010 do 03.09.2010, úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 1.291,83 € od 03.09.2010 do 02.11.2010, zo sumy 1.241,83 € od 03.11.2010 do 14.03.2012, zo sumy 1.220,15 € od 15.03.2012 do 17.09.2012, zo sumy 1.190,15 € od 18.09.2012 do 16.10.2012, zo sumy 991,15 € od 17.10.2012 do 13.11.2012, zo sumy 796,27 € od 14.11.2012 do 17.01.2013 a zo sumy 776,27 € od 18.01.2013 do zaplatenia a zmenkovej odmeny vo výške 4,31 €. Žalobca uplatňoval tento nárok na základe vlastnej zmenky vystavenej žalovaným dňa 04.09.2009 na sumu 1.291,83 € tak, ako sa táto nachádza vo fotokópii na č.l. 9 spisu. Z hľadiska formálnych náležitostí žalobcom predložená zmenka obsahuje všetky náležitosti vlastnej zmenky v zmysle čl. I. § 75 druhá časť ZZŠ. Zmenka bola žalovaným vystavená na rad remitenta POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava a nedatovaným indosamentom napísaným na rube zmenky bola prevedená na žalobcu, čím došlo v súlade s čl. I. § 14 ods. 1 prvá časť ZZŠ k prevodu všetkých práv zo zmenky na žalobcu a žalobca je nositeľom aktívnej vecnej legitimácie vo vzťahu k uplatnenému nároku.“
17. Zo skutkového vymedzenia uplatneného nároku v bode 8.1. návrhu na uplatnenie pohľadávky vyplýva, že zmenku k zaplateniu predložil indosant, t.j. spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. Nakoľko žalobca si uplatnil 6 % úrok v zmysle čl. I. § 48 ods. 1 bod 2 prvá časť ZZŠ patriaci zmenkovému veriteľovi odo dňa zročnosti zmenky od 03.09.2010, tak okresný súd k uvedenému dňu ustálil deň splatnosti zmenky. Z okolností priebehu exekučného konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 18Er/2424/2011 obdobne vyplývalo, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. predložila zmenku žalovanému na zaplatenie dňa 03.09.2010, následne iniciovala rozhodcovské konanie pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným zriaďovateľom Slovenská rozhodcovská, a.s., v ktorom bol vydaný rozhodcovský rozsudok sp. zn. SR 13209/10 dňa 02.02.2011 a následne dňa 08.04.2011 na základe
predmetného rozhodcovského rozsudku podala návrh na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. Exekučný súd zamietol žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia uznesením č.k. 18Er/2424/2011-23 zo dňa 05. augusta 2011. Z uvedených časových súvislostí vedenia exekučného konania na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 18Er/2424/2011 prvým majiteľom zmenky spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. vyplývalo, že k indosácii zmenky na žalobcu došlo po splatnosti zmenky, ktorá nastala dňa 03.09.2010 a rovnako po uplynutí lehoty na protest podľa § 44 a § 21 ZZŠ, z ktorého dôvodu indosament má účinky obyčajného postúpenia, čo znamená, že žalovaný môže voči žalobcovi ako indosatárovi uplatniť všetky námietky ako proti prvému majiteľovi zmenky spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. V čase podania návrhu na vykonanie exekúcie ani doručenia žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie súdu 16.05.2011 na rube zmenky, na základe ktorej žalobca uplatňuje svoj nárok v prejednávanej veci, nebol uvedený indosament. Za daných okolností žalovaný zo zmenky môže vznášať voči žalobcovi ako majiteľovi zmenky aj námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k predošlému majiteľovi zmenky, a to bez potreby preukázania, že majiteľ zmenky pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Zároveň, s účinnosťou od 23.12.2015 došlo k novelizácii článku I. § 17 ZZŠ, ktorý bol doplnený o odsek 2, v zmysle ktorého v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo vymáha nárok zo zmenky, sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti (1) odôvodňujúce námietky podľa ods. 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Poznámka pod čiarou k odkazu (1) znie: napr. § 52 Zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, § 5a Zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení Zákona č. 102/2014 Z.z. Vzhľadom na absenciu iných prechodných ustanovení, ustanovenie čl. I. § 17 ods. 2 ZZŠ účinné od 23.12.2015 súd aplikoval aj v prejednávanej veci.
18. Z dôvodov uvedených v ods. 24 odôvodnenia tohto rozsudku sa okresný súd oboznámil s obsahom spisového materiálu Okresného súdu Žilina sp. zn. 18Er/2424/2011, súčasťou ktorého je aj Zmluva o úvere uzatvorená medzi žalovaným a veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o., vrátane všeobecných podmienok poskytnutia úveru. Z obsahu tejto zmluvy vyplývalo, že ide o predtlačenú formulárovú zmluvu, do ktorej sú dopisované len údaje týkajúce sa konkrétnej osoby dlžníka, konkrétnej výšky poskytnutého úveru, výšky poplatku a počtu, výšky a splatnosti jednotlivých splátok. V ostatnom je text zmluvy o úvere uzatvorenej medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaným dňa 04.09.2009 súčasťou predtlačeného tlačiva veriteľa, vrátane Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na ktoré zmluva odkazuje a ktoré sú jej súčasťou na zadnej strane. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatvárala predmetnú zmluvu o úvere ako právnická osoba oprávnená na podnikanie s predmetom činnosti o.i. poskytovanie úverov z vlastných zdrojov. Žalovaný bol v Zmluve o úvere označený identifikačnými údajmi fyzickej osoby - nepodnikateľa. Hoci v zmluve bolo krížikom zaznačené prehlásenie dlžníka, že finančné prostriedky sú poskytnuté na výkon jeho zamestnania, existencia takéhoto účelu poskytnutia finančných prostriedkov na základe Zmluvy o úvere inak z obsahu predmetnej Zmluvy o úvere nevyplýva. Žalovaný na pojednávaní dňa 21.02.2017 uviedol, že peňažné prostriedky používal na bežné finančné úhrady, prípadne na preklenutie iných poskytnutých úverov, pričom žalobca v zmluve zaznamenaný účel poskytnutia finančných prostriedkov žalovanému na základe Zmluvy o úvere uzatvorenej so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. dňa 04.09.2009 nepreukázal. Vzhľadom na uvedené okresný súd konštatoval, že veriteľ spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. pri uzatváraní a plnení Zmluvy o úvere uzatvorenej so žalovaným dňa 04.09.2009 konala v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a teda mala postavenie dodávateľa v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy. Zároveň, nakoľko nebol preukázaný opak, tak okresný súd mal za to, že žalovaný pri uzatváraní a plnení Zmluvy o úvere uzatvorenej so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. dňa 04.09.2009 nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a teda mal postavenie spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia Zmluvy o úvere. Zmluvu o úvere uzatvorenú medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaným ako dlžníkom dňa 04.09.2009 tak okresný súd posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzatvorenia tejto zmluvy.
19. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že v danom prípade došlo medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaným ako dlžníkom k uzatvoreniu Zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, pričom táto zmluva zároveň spĺňa náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere podliehajúcej režimu zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom
ku dňu jej uzavretia (§ 2 písm. a) a b) zák. č. 258/2001 Z.z.). Pri posúdení Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaným dňa 04.09.2009 z hľadiska obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere tak, ako tieto vyplývajú z § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., okresný súd konštatoval, že táto zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 4 ods. 2 písm. g), h), i), j) a k) zák. č. 258/2001 Z.z., v dôsledku čoho sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov.
20. Súčasťou Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, na ktoré Zmluva o úvere uzatvorená medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaným odkazovala, je v bode 14. Dohoda o vyplnení zmenky, z obsahu ktorej vyplýva, že na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, sa vystaviteľ zaviazal vystaviť zmenku, v ktorej nie sú vyplnené zmenková suma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. V zmysle Dohody o vyplňovacom práve sa zmluvné strany dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4. týchto podmienok stane celý dlh splatný okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma pritom bude pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky a dátum úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v zmysle bodu 4. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru stal splatný celý dlh. Dohoda o vyplnení zmenky obsiahnutá v bode 14. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru je súčasťou predtlačeného textu úverovej zmluvy, resp. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, pričom v konaní nebolo preukázané, že zabezpečenie úveru vystavením blankozmenky by bolo zmluvnou podmienkou medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaným individuálne dojednanou, kedy je zrejmé, že žalovaný v postavení dlžníka nemal možnosť obsah Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, súčasťou ktorých v bode 14. je aj dohoda o vyplnení zmenky, individuálnym spôsobom ovplyvniť. Okresný súd mal za to, že ustanovenie bodu 14. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru upravujúce dohodu veriteľa a dlžníka o zabezpečení záväzku dlžníka zo Zmluvy o úvere vystavenou zmenkou vo forme blankozmenky a obsahujúce následnú dohodu o vyplnení zmenky je ustanovením, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, má teda charakter neprijateľnej podmienky v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ktorá je v zmysle § 53 ods. 5 neplatná. Predmetná dohoda o vyplnení blankozmenky oprávňovala veriteľa doplniť v žalovaným vystavenej zmenke zmenkovú sumu a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmenková suma pritom v zmysle bodu 14. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru mala pozostávať zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia zmenky, ktoré dojednanie vzhľadom na obsah zmluvy o úvere a Všeobecných podmienok poskytnutia úveru obsahujúcich viaceré sankcie za porušenie povinnosti dlžníka v rôznych výškach (napr. zmluvná pokuta vo výške 15 Eur v bode 4., zmluvná pokuta vo výške 30 Eur rovnako v bode 4. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, poplatok 4 Eur za každú zaslanú upomienku v bode 4. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru, zmluvná pokuta vo výške 312 Eur v bode 6. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru) je vo vzťahu k spotrebiteľovi dojednaním značene neurčitým a nezrozumiteľným, keďže je ťažko predpokladať, v akej výške budú jednotlivé peňažné nároky veriteľa zo zmluvy premietnuté do zmenkovej sumy v prípade, ak veriteľ v súlade s dohodou o vyplnení zmenky pristúpi k jej vyplneniu. Zároveň, nakoľko poskytnutý úver na základe Zmluvy o úvere uzatvorenej medzi veriteľom POHOTOVOSŤ, s.r.o. a žalovaným ako dlžníkom dňa 04.09.2009 sa vzhľadom na absenciu podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedených vyššie považoval za bezúročný a bez poplatkov, je zrejmé, že veriteľ vyplnil blankozmenku v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, nakoľko do zmenkovej sumy 1.291,83 Eur, pri zohľadnení výšky poskytnutého úveru 800 Eur zahrnul aj nároky, ktoré mu vzhľadom na aplikáciu § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. nevznikli.
21. Okresný súd ďalej uviedol, že § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom ku dňu vystavenia zmenky žalovaným 04. septembra 2009 zakazoval v súvislosti s poskytnutím úveru od spotrebiteľa splniť dlh zmenkou alebo šekom. Predmetné zákonné ustanovenie pripúšťalo, aby veriteľ prijal od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku (ktorý charakter mala aj zmenka vystavená žalovaným dňa 04.09.2009) a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% z istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru s tým, že zmenku prijatú alebo vyplnenú veriteľom v rozpore s týmto zákonným ustanovením veriteľ nebol oprávnený prijať a bol povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001
Z.z. platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Pokiaľ by aj okresný súd vychádzal z toho, že nedošlo vôbec k splateniu spotrebiteľského úveru poskytnutého žalovanému na základe Zmluvy o úvere zo dňa 04.09.2009, t.j. výška nesplateného spotrebiteľského úveru by predstavovala 800 Eur a 30 % príslušenstva (na ktoré však veriteľ zo Zmluvy o úvere vzhľadom na konštatovanie, že ide o úver bezúročný a bez poplatkov, vôbec nemal nárok) by predstavovalo 240 Eur, tak maximálna zmenková suma, ktorou by bol veriteľ oprávnený zmenku vyplniť v súlade s § 4 ods. 6 Zákona č. 258/2001 Z.z. by bola 1.040 Eur. Pokiaľ remitent, spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. doplnil do zmenky zmenkovú sumu 1.291,83 Eur, konal v rozpore s § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. Za takýchto okolností vyplnenia zmenkovej sumy tak v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve k zmenke ako aj v rozpore s § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. je uplatňovanie nárokov z predmetnej zmenky žalobcom ako nadobúdateľom zmenky v rozpore so zákonom a žalobcovi nemožno priznať súdnu ochranu ním uplatneného nároku s odkazom na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže dohoda o vyplňovacom práve obsiahnutá v bode 14. Všeobecných podmienok poskytnutia úveru bola okresným súdom vyhodnotená ako neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve, ktorá je neplatná, tak v danom prípade pôvodnému veriteľovi, resp. remitentovi, spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o. vôbec nevzniklo právo na vyplnenie zmenky a z uvedeného dôvodu sa na základe predmetnej zmenky nemôže domáhať svojich práv ani žalobca, ktorý túto zmenku nadobudol nedatovaným indosamentom preukázateľne uskutočneným po splatnosti zmenky a po uplynutí lehoty na protest. Z uvedených dôvodov okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Vo výroku o náhrade trov zastavenej časti konania rozhodol okresný súd podľa § 256 ods. 1 CSP. Vo výroku o náhrade trov konania vo vzťahu k meritórnemu rozhodnutiu vo veci samej rozhodol okresný súd podľa Článku 16 veta prvá Nariadenia, podľa ktorého trovy konania znáša strana, ktorá nemala v konaní úspech. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu v súlade s citovaným zákonným ustanovením svedčí nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu. Okresný súd v súlade s § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, t.j. v rozsahu 100 %.
22. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca z dôvodu, že: „a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP); b) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 365 ods.l písm. b) CSP súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; c) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ust. § 365 ods. l písm. h) CSP).“ Žalobca poukázal na to, že prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uvádzal, že vo veci vykonal dokazovanie o.i. oboznámením sa s úverovou zmluvou, exekučným spisom a ďalšími listinnými dôkazmi. Žalobca a podľa dostupných informácií ani žalovaný však dokazovanie úverovou zmluvou, exekučným spisom či ďalšími listinnými dôkazmi nenavrhli. Podľa § 120 OSP platnom a účinnom v čase podania žaloby dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených účastníkmi a vykonáva len tie dôkazy, ktoré účastníci navrhli. Prejednacia zásada úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré účastníkom sporového konania vyplývajú z § 79 ods. 1 OSP a § 101 ods. 1 OSP. Povinnosť tvrdenia znamená, že účastník musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel, na základe akých okolností účastníkovi vyplýva jeho právo alebo povinnosť. Ak účastník splní svoju povinnosť tvrdenia, tak uniesol bremeno tvrdenia. Žalobca predložil súdu ako dôkaz o svojich nárokoch platnú zmenku, ktorou, keďže táto spĺňa všetky formálne a materiálne náležitosti predpokladané zákonom č. 191/1950 Sb. (Zákon zmenkový a šekový) dokázal jasne, úplne a zrozumiteľne svoje právo na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva. Voči forme a obsahu zmenky zo strany žalovaného žiadnych námietok nebolo a preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie ďalších dôkazov nevyhnutých pre rozhodnutie vo veci. Ustanovenie § 120 ods. 1 OSP in fine síce súdu umožňovalo, aby v sporovom konaní vykonal aj iné dôkazy ako tie, ktoré navrhli účastníci konania, avšak tento postup je možné využiť len výnimočne, ak je vykonanie nenavrhnutých dôkazov nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci; nevykonanie nejakého dôkazu môže byť príčinou toho, že súd nemôže rozhodnúť. Potreba vykonať ďalšie dôkazy musí vyplynúť zo samotného doterajšieho dokazovania (z doterajších prednesov účastníkov a vykonaných dôkazov). V danej veci súd mohol a mal rozhodnúť o práve na úhradu zmenkovej sumy a jej príslušenstva len z predloženej zmenky. Z uskutočnených prednesov sporových strán počas písomnej fázy konania (koncentračný zásada v zmysle čl. 5 Nariadenia) a vykonaného dokazovania vedeného na základe návrhov sporových strán, nevyplynula potreba vykonať
ďalšie nenavrhnuté dôkazy. Je potrebné uviesť, že súd musí k otázke vykonania iných ako účastníkmi navrhnutých dôkazov pristupovať vyvážene, aby nedošlo k narušeniu rovnosti strán v spore. Svoj postup musí v odôvodnení rozhodnutia náležite zdôvodniť. V danom konaní svoj postup okresný súd podľa žalobcu vôbec nezdôvodnil. Poukázal na to, že „v platný a účinný zákon č 160/2015 Z, z. Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016, ktorý nahradzuje OSP a ktorý v prípade žalôb uplatňujúcich nárok zo zmenky neukladá povinnosť žalobcovi predložiť zmluvu medzi predchádzajúcim majiteľom zmenky a žalovaným, ktorou žalobca ani nedisponuje“. Predpokladom vydania rozsudku v tomto konaní bolo výlučne predloženie originálu zmenky. Zmenka je listinný cenný papier, ktorý inkorporuje v listine ako takej samo právo žalobcu. Vo vzťahu k žalobcovi ako indosatárovi je preto jediným legitimizačným prostriedkom, ktorý nie je možné ničím iným nahradiť. Žalovaný mohol na základe Článku l.5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia vzniesť námietky voči zmenke, ak tak však neurobil, musia byť akékoľvek iné námietky odmietnuté, a to z dôvodu uplatnenia koncentračnej zásady konštruovanej Nariadením. Súd samotný nie je legitimizovaný na to, aby vznášal námietky voči zmenke za žalovaného. Ak tak okresný súd činil, ide o porušenie princípu kontradiktórnosti súdneho konania a rovnosti účastníkov konania ako súčasti práva na spravodlivé súdne konanie a takéto správanie okresného súdu je neprijateľné v právnom štáte, pretože predstavuje výrazný zásah do práva na spravodlivý súdny proces, ktoré je garantované čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj článkom 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Okresný súd za nesporné považoval to, že žalovaný so spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. uzatvorili zmluvu o úvere, ďalej že zmenka, ktorá je predmetom tohto konania je zabezpečovacou zmenkou, že žalovaný uzatvoril zmluvu o úvere ako spotrebiteľ. Uvedené údajne nesporné skutočnosti však, podľa žalobcu, neboli tvrdením ani jedného z účastníkov konania. Okresný súd tieto údajne nesporné fakty vyabstrahoval z dokazovania, ktoré si sám navrhol. Také, podľa žalobcu, skutočnosti jednoznačne nemožno považovať za nesporné.
23. Žalobca v odvolaní uviedol, že je majiteľ zmenky, na základe indosamentu a nie je účastníkom akéhokoľvek spotrebiteľského vzťahu. Zmenka je bez vád, ktoré by ju činili neplatnou, teda ide o platnú zmenku. Zmenka je samostatným abstraktným záväzkom, neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke uvedené. Prvostupňový súd sa aplikáciou príslušných ustanovení o zmenke v ZŠZ vôbec nezaoberal a ignoroval predmet sporu. Je nevyhnutné zdôrazniť, že predmetom konania je výlučne zmenka a nie iný záväzkový právny vzťah. Žalobca v konaní uplatňuje bezpodmienečný záväzok žalovaného, že za zmenku zaplatí. Súd však vec posudzoval, akoby išlo k bežný zmluvný záväzok, čo je neprípustné. Prvostupňový súd predovšetkým ignoroval § 17 ZŠZ a zároveň poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008 z ktorého aj citoval a takisto z rozsudku Nejvyššího soudu ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn. 25 Cdo 1839/2000 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č. 59/2004). Vzhľadom na úplnú samostatnosť, oddelenosť, nezávislosť zmenkového záväzku, nie je možné hovoriť o tom, že zmenka je zmenkou podľa zákona o spotrebných úveroch a že tomuto zákonu odporuje. Zmenka uplatnená v tomto konaní má všetky zákonom predpísané náležitosti, a teda ide o platnú zmenku. Uplatnený nárok žalobcu je tak v celom rozsahu dôvodný. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008, rozsudok Nejvyššího soudu ČR zo dňa 22.8.2002 sp. zn. 25 Cdo 1839/2000 (uverejnený v Sbírke soudních rozhodnutí a stanovisek č. 59/2004) a uznesenie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05.09.2013, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013, z ktorých aj citoval.
24. V odvolaní sa žalobca vyjadril aj k záveru okresného súdu o tom, že dohoda o vyplňovacom práve blanko zmenky by mala predstavovať neprijateľnú zmluvnú podmienku pri poskytovaní spotrebných úverov a poukázal na to, že samotný zákon o spotrebiteľských úveroch č. 258/2001 Z.z. pripúšťal, aby na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského úveru bola vystavená zmenka. Limitovaná bola len výška zabezpečenia vo vzťahu k aktuálnej výške dlhu v čase jej vyplnenia. Zmenka preto aj v prostredí spotrebiteľských úverov mohla byť používaná. Zákon súčasne nelimituje použitie len istého druhu zmeniek, ani nevylučuje použitie určitých doložiek a pod. Z uvedeného vyplýva, že prípustné sú akékoľvek zmenky, akékoľvek doložky a zároveň aj blanko zmenky s úpravou vyplnenia zmenky v dohode o vyplňovacom práve. Súčasne z formulácie „§ 4 ods. 6 a použitia“ spojenia „v čase vyplnenia" ako aj zo slov „vyplnenú veriteľom", je zrejmé, že zákonodarca pripúšťal, že zmenky budú vyplňované dodatočne po vystavení, pretože inak by použil spojenie „v čase vystavenia", resp. by vylúčil vyplňovanie znenie zo strany veriteľa. Z uvedeného preto vyplývalo, že dohoda o vyplňovacom práve nemohla byť neplatná a nemohla byť neprijateľnou zmluvnou podmienkou ani v prostredí spotrebiteľských úverov, pretože právna úprava explicitne pripúšťala používanie blankozmeniek.
25. Žalobca v odvolaní ďalej uviedol, že prvostupňový súd dospel k záveru, „že zmenka, ktorá je uplatnená v tomto konaní, bola už predmetom rozhodcovského konania. V rozhodcovskom konaní bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý predstavuje prekážku rozhodnutej veci, res iudicata.“ Poukázal pritom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 M Cdo 9/2012 zo dňa 16. januára 2013, z ktorého aj citoval a tiež z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR v uznesení sp. zn. 6 Cdo 1/2012 zo dňa 21. marca 2012. Zároveň poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 146/2011 zo dňa 13. októbra 2011. Zdôraznil, že súdy sú povinné prihliadať na neplatnú rozhodcovskú doložku a vyvodiť záver, že rozhodcovský rozsudok vydaný na základe neplatnej rozhodcovskej doložky je nulitným právnym aktom majúcim účinky paktu. Zároveň nie je prekážkou, že účastník rozhodcovského konania sa uvedenými skutočnosťami proti rozhodcovskému rozsudku nebránil spôsobom, ktorý zákon vyžaduje. Rovnaký záver, avšak vo vzťahu k rozhodnutiu orgánu štátnej správy, vyplýval aj z uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. IV. ÚS 78/2011 zo dňa 17. marca 2011. Žalobca v odvolaní citoval z uznesenia Krajského súdu v Trnave sp.zn. 10 „COE 308/2011 zo dňa 31. mája 2012“. Zdôraznil, že rozhodcovský rozsudok, ktorý bol ako exekučný titul uplatnený v exekučnom konaní proti povinnému, ktorý je v tomto konaní žalovaným, je nulitným právnym aktom, ktorý nevyvoláva žiadne právne účinky a je nutné na neho nazerať akoby neexistoval. Neexistujúci (nulitný) právny akt nemôže zakladať prekážku res iudicata. Prvostupňový súd bol preto povinný na túto nulitnosť rozhodcovského rozsudku prihliadnuť aj v tomto konaní a uplatnený nárok zo zmenky riadne prejednať. Okresný súd Bratislava V v právne zhodnej veci vedenej pod sp. zn. 1CbZm 138/2013, „vo veci totožného žalobcu, ale odlišného žalovaného, rozhodol tak, že považoval skorší rozhodcovský rozsudok vydaný na základe totožnej zmenky za nulitný a taký, ktorý nepredstavuje prekážku veci rozhodnutej a vec žalobcu meritórne prejednal. Táto vec a vec vedená pod sp. zn.: 1CbZm 138/2013 predstavujú právne totožné veci. Rozhodcovská doložka pri oboch veciach má rovnaké znenie. Nie je prípustné, aby v rozhodovaní dochádzalo k neodôvodneným rozdielom. Ak teda prvostupňový súd v jednej veci konštatuje, že rozhodcovský rozsudok na základe neplatnej rozhodcovskej doložke nepredstavuje prekážku rozhodnutej veci, je k takému záveru potrebné dospieť konzistentne aj v ostatných veciach.“ Zmenka je cenným papierom a jej úprava je regulovaná výlučne ZŠZ. Uvedené platí aj pre dohodu o vyplnení zmenky v tom zmysle, že akonáhle je zmenka vyplnená v súlade s touto dohodou, zmenka je úplná. Zmenkový záväzok má abstraktnú povahu, tak ako aj samotná dohoda o vyplnení zmenky. Vo vzťahu k abstraktnosti zmenkového záväzku zo zmenky, ktorý je bezpodmienečný a prísne jednostranný, sa nesmie kauzálny podklad dotknúť predmetných vlastností. Uvedené vyžaduje zásada ochrany majiteľa zmenky, ktorý nadobúda zmenkovo právnym spôsobom abstraktnú pohľadávku odpútanú od právneho dôvodu jej vzniku a od vzťahov, ktoré boli podkladom vzniku zmenkového záväzku. Zmenková pohľadávka je samostatná (nie je akcesorická od existencie dlhu, ktorý zabezpečuje) a abstraktná (nie je závislá od kauzy vzniku zmenkového záväzku). Rubopisom sa prevádza zmenka a dochádza k prevodu práv zo zmenky na indosatára, ale ten do nich nevstupuje, pretože zo zmenkového prevodu preňho povstáva nové právo zo zmenky. Rubopisom neprechádzajú práva, ktoré nevyplývajú zo samotnej zmenky. Indosatár má teda nové právo zo zmenky, čo znamená, že jeho nárok nijako nesúvisí s kauzálnym vzťahom medzi zmenečníkom a predchádzajúcim majiteľom-veriteľom, a preto právo indosatára na uplatnenie zmenkovej sumy voči zmenečníkovi nevzniklo v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, ale v dôsledku rubopisu. Námietky založené na priamych vzťahoch medzi predchádzajúcim majiteľom-veriteľom a dlžníkom, sú námietky in personam, teda pôsobiace iba medzi zaviazanými zo záväzkového vzťahu a na základe zásady vytvorenia námietok z osobných vzťahov k predchádzajúcim majiteľom t.j. materiálnej abstraktnosti je ich možné použiť iba voči predchádzajúcim majiteľom. Výnimkou je iba aktívna vedomosť nového majiteľa zmenky pri nadobudnutí zmenky o takejto osobnej námietky a o tom, že dlžník ju chce uplatniť voči predchádzajúcemu majiteľovi. Túto aktívnu vedomosť nového majiteľa musí zmenkový dlžník uplatniť prostredníctvom špeciálnej námietky zlého úmyslu (exceptio doli) voči novému majiteľovi. Ide iba o relatívnu námietku dlžníka. Z toho vyplýva absolútne neprípustné prihliadanie na okolnosti, ktoré sú predmetom osobných vzťahov zmenkového dlžníka a remitenta, vo vzťahu k uplatnenému zmenkového nároku indosatára, ak neuplatní zmenkový dlžník tzv. exceptio doli a ju aj nepreukáže. Na druhej strane existuje celá škála dôvodov neplatnosti právneho úkonu, ktoré skúma súd ex offo, vrátane § 37 ods. 1, § 39 ako aj § 53 Občianskeho zákonníka. Zmenkové hmotné právo uvedený stav plne rešpektovalo nepretržite od 1.7.1942 do 22.12.2015, teda aj v čase vystavenia zmenky, z ktorej sa uplatňuje zmenkový nárok. Až voči zmenkám vystaveným po 22.12.2015 je možné „z úradnej povinnosti" prihliadať na skutočnosti odôvodňujúce námietky zmenkového dlžníka voči indosatárovi, ktoré sa zakladajú na in personam vzťahoch medzi zmenkovým dlžníkom a remitentom. Je zrejmé, že nároky zo zmeniek vystavených do 22.12.2015 sa spravujú zmenkovým hmotným právom platným do 22.12.2015.
26. V odvolaní žalobca vyjadril nesúhlas so závermi, ktoré uviedol Najvyšší súd SR vo svojom stanovisku 93/2015 Zb. stanovísk NS a súdov SR, pretože podľa žalobcu tento vychádzal vo svojich úvahách z viacerých nepravdivých premís. Jednou z nich je aj to, že vytvára predstavu, že v prípade, ak by bola splnená podmienka exceptio doli voči zmenke už indosovanej, t.j. že by zmenkový dlžník chcel tvrdiť a preukazovať, že indosatár pri nadobudnutí zmenky konal zlomyseľne na jeho škodu, že by musel dlžník podať žalobu o náhradu škody až po uspokojení indosatára a až „v takomto konaní" dokazovať, že nadobúdať zmenky konal vedome na škodu dlžníka. Najvyšší súd SR si zjavne podľa žalobcu neuvedomil, že práve exceptio doli je tým oprávnením, ktoré dlžníkovi priamo umožnia napadnúť indosatárovú zlomyseľnosť pri nadobúdaní zmenky. Najvyšší súd SR sa odvoláva na riešenie rakúskej judikatúry, ktorá mala zabrániť zneužívaniu práv v dôsledku aplikácie zmenkových inštitútov v neprospech niektorého z účastníkov zmenkového vzťahu. „Nezaškodí uviesť niekoľko príkladov rozhodnutí Oberster Gerichtshof - najvyššieho rakúskeho súdu v civilných veciach (rakúsky ústavný súd nie je oprávnený skúmať ústavnosť rozhodnutí Oberster Gerichtshof, takže rozhodnutia Oberster Gerichtshof možno považovať za konečné v rámci súdneho systému Rakúskej republiky): 3Ob 546/81 z 9.9.1981 SZ 54/117“, z ktorého citoval právnu vetu“, v zmysle ktorej „Žalovaný dlžník je tvrdenia povinný a dôkazu nepovinný pre to, že majiteľ pri nadobudnutí papieru vedome na škodu dlžníka konal, že teda nielen námietky (napríklad na § 222 Devízového zákona týkajúca sa ničotnosť základného úkonu, skriptúrneho aktu alebo emisnej zmluvy) existovali, ale aj, že majiteľ tieto poznal. Bez včasnej námietky nie je žiadna taká ničotnosť vnímateľná."
27. Žalobca v odvolaní uviedol, že je pravdou, že „Ústavný súd Českej republiky sa snaží uľahčiť dlžníkovi jeho obranu proti nárokom vyplývajúcim zo zmenky ako aj z indosovanej zmenky, ale vždy je to robené iba v prípade, že dlžník uplatňuje námietky voči zmenke. Konkrétne PI. ÚS 16/12 z 16.10.2012 rozširuje veľmi krátku procesnú lehotu 3 dní na uplatnenie námietok ústavnokonformným výkladom, IV. ÚS 457/10 z 18.7.2013 umožňuje dlžníkovi vznášať kauzálne námietky aj voči indosatárovi údajným ústavnokonformným výkladom, bez splnenia podmienky preukázania zlomyseľnosti pri nadobudnutí zmenky na základe aplikácie princípu zákazu zneužívania práva. Prípad I. ÚS 290/15 z 16.9.2015 sa týkal prípustnosti kauzálnych námietok zmenkového ručiteľa, čo v predmetnom prípade nie je použiteľné. Spomenutý prípad IV. ÚS 457/2010 pri definované podmienok zákazu zneužitia práva ako princípu pri zmenkách vychádza z konkrétneho rozhodnutia nemeckého Bundesgerichtshofu z roku 1965 a z rakúskej právnej úpravy ochrany spotrebiteľa, ako to dokazuje text nálezu ÚS ČR“.
28. Zdôraznil žalobca v odvolaní, že je zarážajúce „na celom spoločnom stanovisku OPK a OBPK NS SR č.93/2015 a tou je skutočnosť, že samotné stanovisko bez odôvodnenia sa vôbec nezmieňuje o prelomení ochrany nadobúdateľa zmenky podľa § 17 čl. I. ZZŠ t.j. o nepotrebnosti preukazovania zlomyseľného konania nadobúdateľa zmenky (indosatára) pri nadobudnutí zmenky, či už na námietku dlžníka alebo bez nej, z čoho jasne vyplýva, že § 17 ZZŠ naďalej platí v celej svojej šírke, že stanovisko sa skutočne týka iba povinnosti ex offo preskúmať zmenkový nárok v intenciách možnej absolútnej neplatnosti podkladového úkonu (kauzálneho úkonu) z dôvodu jeho nekalej povahy alebo neprípustnosti nároku zo zmenky. Stanovisko NS SR č.93/2015 v žiadnom prípade neprelomilo zásadu ochranyhodnosti prevodu zmenky rubopisom. K prelomeniu ochrany prevodu zmenky rubopisom pred osobnými námietkami dlžníka z predchádzajúceho vzťahu s predchádzajúcim majiteľom došlo až zmenou ZZŠ k 23.12.2015, a to nepochybne bez spätných účinkov na zmenky vystavené pred týmto dátumom“. Prieskum nároku zo zmenky v intenciách možnej absolútnej neplatnosti kauzálneho úkonu je zmysluplné robiť ex offo iba v prípade, ak nedošlo k indosovaniu zmenky, neexistuje judikát, ktorý by umožnil ex offo prelomenie § 17 čl. I teda ochrany indosatára okrem prípadu jeho zlomyseľnosti pri nadobudnutí zmenky na škodu dlžníka a prípadu účasti indosatára na kauzálnom úkone (toto je logické súdne vyplnenie výkladovej medzery, keď od samého začiatku budúci indosatár pozná podmienky kauzálnych vzťahov a vie z nich odvodiť, aké námietky môže dlžník použiť, urobil tak československý ako aj nemecký najvyšší súd, prevod zmenky rubopisom tak nie je chránený, pretože zmenka neobieha, ostáva medzí tými, ktorý sú zúčastnený na kauzálnom vzťahu, je to konanie proti princípu dôvery „v § 242 BGB“, pretože neskorší indosatár zúčastniac sa na vzťahoch so zmenečníkom má jeho dôveru a tak jeho neskoršie postavenie ako indosatára je snahou o zlepšené postavenie voči zmenkovému dlžníkovi), dokonca v oboch prípadoch účasť indosatára na kauzálnom úkone musela byť namietaná zmenkovým dlžníkom. „Pokiaľ ide o rakúsku úpravu ochrany spotrebiteľa pri zmenkových vzťahoch, tu je znenie rakúskeho spolkového zákona o ochrane spotrebiteľa (Bundesgesetz vom 8. März 1979, mit dem Bestimmungen zum Schutz der Verbraucher getroffen werden (Konsumentenschutzgesetz -
KSchG))“. Neexistuje podľa žalobcu taký judikát českého, nemeckého alebo rakúskeho súdu, ktorý by umožňoval chrániť zmenkového dlžníka pred dobromyseľným (pri nadobudnutí zmenky) indosatárom tak, že by chránil zmenkového dlžníka bez námietky zmenkového dlžníka vo vzťahu k okolnostiam, ktoré mohol namietať voči predchádzajúcemu majiteľovi zmenky. Princíp zákazu zneužitia práva totiž chráni len tých, čo sa o svoje práva starajú. Rakúska právna úprava ochrany spotrebiteľa pred zmenkou je podobná nemeckej, na ktorú sa však český ústavný súd ani Najvyšší súd Slovenskej republiky neodvoláva. To, že bolo možné zmenkou zabezpečiť sumu len do výšky 30 % (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.), nie je podľa žalobcu dôvodom na neplatnosť zmenky, ak suma v nej uvedená presahuje túto sumu. Uvedené je možné považovať len za tzv. relatívnu námietku zmenkového zákazu, ktorá je založená na porušení povinnosti veriteľa dlžníka neprijať zmenku v rozpore so zákazom jej prijatia, t.j. na osobných vzťahoch medzi veriteľom a dlžníkom. Zmenka nie je právnym úkonom ale druh cenného papiera. Neplatnosť zmenky je regulovaná výlučne ZZŠ. „NS SR vo svojom stanovisku teda opomína, že zmenkové konanie je založené výlučne na námietkach ako spôsobe obrany dlžníka. Dlžníka možno chrániť bez jeho vôle až pri zmenkách vystavených od 23.12.2015, Rovnako sa to týka znenia § 3a či. III. Zákona zmenkového a šekového účinného od 23.12.2015, podľa ktorého: „Neplatné sú zmenkové alebo šekové prejavy urobené v rozpore so zákazom použitia zmenky na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy podľa osobitných predpisov." Pri zmenkách vystavených na zabezpečenie nároku zo spotrebiteľskej zmluvy do 22.12.2015 má dlžník právo námietky in personam (relatívnej) zo vzťahu s pôvodným veriteľom zo spotrebiteľského vzťahu, ale len za podmienky predošlého úspešného uplatnenia exceptio doli majiteľa zmenky pri nadobudnutí zmenky.“ Najvyšší súd SR sa domáha uplatnenia zásady efektivity pre ochranu zmenkových dlžníkov na úrovni ochrany bežných spotrebiteľských dlžníkov z neprijateľných zmluvných podmienok. Zásada efektivity však v prípade zmenky musí rešpektovať princíp obehu zmenkového cenného papiera verejnej dôvery, a nie je ju možné neplatnosť zmluvných podmienok z dôvodu ich neprijateľnosti prenášať na zmenkovú zaviazanosť ex offo, pretože ZZŠ jednoznačne stojí na princípe uplatňovania námietok dlžníka pre takéto okolnosti. V prípade indosácie sa zmenka stáva platidlom, takže možnosť vznášať námietky voči nej je obmedzená len na prípady zlomyseľnosti nadobúdateľa pri jej nadobudnutí. Najvyšší súd SR aj v tomto prípade nesprávne vykladá pojem „vedome na škodu veriteľa" spôsobom, ktorý bol v Rakúsku na Oberster Gerichtshof opustený v roku 1972. V žiadnom prípade nestačí preukázať nevedomú ani vedomú nedbanlivosť majiteľa zmenky pri nadobúdaní zmenky, ale je potrebné mu preukázať aspoň nepriamy úmysel v podobe uváženia možnej škody dlžníkovi pri uplatnení zmenky a akceptovanie tejto škody pri kúpe zmenky. Z toho vyplývalo, že nestačí, ak na zmenke je nejaké číslo, ktoré je číslo spotrebiteľskej zmluvy, ak sa nepreukáže, že nadobúdateľ vedel, aké námietky dlžník má, v čom spočíva možný vznik škody pri uplatnení zmenky. Ďalšou otázkou je preskúmanie dohody o vyplňovacom práve. Táto dohoda môže, keďže ide o právny úkon, byť skúmaná aj z pohľadu neprijateľných zmluvných podmienok, opäť to však na platnosť zmenky nemá žiaden vplyv, ak by táto dohoda aj bola neplatná, pretože od 1.7.1942 už neplatí „§ 6 ods. 2 Zákona zmenečného č. 1/1928, ktorý v prípade bezprávneho doplnenia ako aj doplnenia v rozpore s dohodou, umožňoval namietať dlžníkovi túto skutočnosť voči zmenkového veriteľovi, ale aj to iba v prípade, ak zmenkový veriteľ sa zúčastnil takého doplnenia alebo ak, nadobúdajúc zmenku, o ňom vedel alebo vedieť musel, pričom existuje výklad NS ČR v rozhodnutí Rv II 473/32 z 11.10.1932 uverejneného pod číslom Vážny 11973/1932 a je v ňom uvedené, že „Predpis § 6 (2) smén. zák. poskytuje zásadné ochranu dobré víry bezelstnému směnečnému věřiteli, jenž směnky nabyl, důvěřuje jejímu vyplněnému obsahu, třebas byl vyplněn bezprávně nebo proti úmluvě." V súčasne platnom ustanovení zodpovedá toto ustanovenie § 10 či. I ZZaS, avšak prenieslo sa sem iba ustanovenie o následkoch v prípade vyplnenia v rozpore s dohodou. V každom prípade dobromyseľný nadobúdateľ zmenky je chránený pre prípad, že by nevedel pri nadobúdaní zmenky o tom, že zmenka bola vyplnená bezprávne. Samozrejme nie je ani jasné, čo má pojem „bezprávne" znamenať. Podľa rozhodnutia NS ČR r III 809/36 z 17.12.1936 uverejneného pod Vážny 15717/1936: „I. Zmenka, vyplněná proti úmluvě (odst. 2 § 6 zmenk. zák.), nie je neplatná, ale možno ju uplatniť len v rámci úmluvy." Toto by sa malo logicky vzťahovať aj na zmenku vyplnenú bezprávne, samozrejme s tým, že indosatárovi je potrebné preukázať buď zlomyseľnosť alebo hrubú nedbanlivosť pri nadobudnutí zmenky ohľadne vedomosti o bezprávnom vyplnení zmenky.“ Ak sa zistí, že znenie dohody o vyplňovacom práve nemá žiadne znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky, pretože nijako nebude spôsobovať značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oproti zákonnej úprave a navyše sa bude týkať ceny hlavného predmetu plnenia, ktorá bola individuálne vyjednaná, pričom sa v ňom nebude spomínať žiaden zmenkový úrok, ani taký, ktorý je neprimeranej výšky ako sankcia za nesplnenie zmluvnej povinnosti, tak potom dohoda o vyplňovacom práve nemala byť ako porušená, keďže dlžník podpísal blankozmenku s údajom, ktorý sa v dohode o vyplňovacom práve nespomínal, čo
však, keďže išlo o prejav dlžníka, nie pôvodného veriteľa, znamená, že dohoda o vyplňovacom práve nemôže byť neplatná. Preto podľa žalobcu nemohol nastať ani jav, že túto zmenku by malo byť možné uplatniť iba v rámci dohody o vyplňovacom práve, samozrejme v zmysle § 10 čl. I ZZS, teda iba na istinu, nie na zmenkový úrok. Avšak v prípade nadobúdateľa zmenky je tento chránený a nemožno mu rozpor s dohodou o vyplňovacom práve namietať, okrem prípadu zlomyseľnosti alebo hrubej nedbanlivosti „(to je identické ako pri čl. 6 ods. 2 zmenečného zákona č. 1/1928 Sb.)“, čo však v situácii predtlačenej sumy zmenkového úroku a neznalosti „VOP“ v čase nadobudnutia zmenky znamená, že nadobúdateľ zmenky nemal žiadnu indíciu, aby pátral po dohode o vyplňovacom práve. Predpokladať, že dlžník podpíše sám zmenku v rozpore s dohodou o vyplňovacom práve, bez akejkoľvek indície, nie je možné očakávať od priemerného indosatára, aby pátral po dohodách o vyplňovacom práve. Pokiaľ „ide o to, či môže súd ex offo namietať rozpor s dobrými mravmi ohľadne výšky uplatneného nároku, jednoznačne je potrebné uviesť, že sa to týka iba zmenkového úroku, ktorý nepochybne je v prípade výšky 0,25% denne z istiny v rozpore s dobrými mravmi. Samotné stanovisko NS SR však jednoznačne v takomto prípade požaduje posúdiť mieru primeranosti takéhoto úroku a zamietnuť návrh v časti nad rámec primeranosti. Tento úrok sa počíta od vystavenia zmenky do splatnosti zmenky v prípade zmenky vystavenej na videnie, čo je moment je predloženia dlžníkovi (podanie žaloby) a od tohto momentu sa počíta zákonný úrok z omeškania vo výške 6% p.a.“ Žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok okresného súdu tak, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania.
29. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že na odborné „fundované“ vyjadrenie k predmetnému odvolaniu nemá právnickú kvalifikáciu a taktiež nemá žiadne finančné prostriedky na zaplatenie právnických služieb, preto zaujal „k tejto kauze len laické občianske stanovisko.“ Odmietol riešenie navrhované žalobcom. V čase uzatvorenia zmluvy bol psychicky chorý, choroba „ešte stále pretrváva“ a je pod odborným dohľadom psychiatrov. Veriteľ mu umožňoval s neuveriteľnou ľahkosťou dostať sa k finančným prostriedkom. Dokonca bol vystavovaný vtieravým ponukám prenikajúcim cez mobilné telefóny až do jeho súkromia. „Reálnosť úhrady vyššie uvedenej pohľadávky je žiadna. Som starobný dôchodca bez majetku, zdravotne postihnutý. Uvažujem nad osobným bankrotom za predpokladu, že na tento úkon zoženiem /asi žobraním/ peniaze.“ Priama komunikácia mu robí problémy, „v budúcnosti voľme pre radšej písomný kontakt.“
30. Vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu bolo doručené žalobcovi na vyjadrenie dňa 31.7.2017 (doručenka č.l. 217 spisu), žalobca však zostal nečinný.
31. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
32. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14CoZm/10/2017-227 zo dňa 18.04.2018 s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa uvedeného uznesenia krajského súdu a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa 219 ods. 1, 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP.
33. Primárne krajský súd uvádza, že ani jeden z odvolacích dôvodov žalobcu nebol relevantný, keďže okresný súd v rámci svojho nového konania a rozhodovania dôsledným spôsobom aplikoval závery zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline sp.zn. 14CoZm/14/2015 zo dňa 19.5.2016. Okresný súd za účelom vykonania dokazovania nariadil pojednávanie, ktorým postupom umožnil žalobcovi byť prítomný na vykonávanom dokazovaní. Pokiaľ sa žalobca nezúčastnil nariadeného pojednávania pred okresným súdom, tak sa vzdal možnosti oboznámiť sa s vykonávanými dôkazmi, uplatňovať návrhy, predkladať stanoviská, prípadne podávať pripomienky k obsahu vykonávaných dôkazov. V podstate žalobca ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní pred okresným súdom a súčasne vyslovil, že nemá námietky, aby vo veci bolo konané v jeho neprítomnosti a rovnako nežiadal, aby bolo odročené pojednávanie z dôvodu jeho neprítomnosti (podanie žalobcu prostredníctvom jeho pôvodného zástupcu na č.l. 145 a nasl. spisu). Okresný súd preto mal splnené všetky podmienky k tomu, aby dokazovanie vykonal aj v neprítomnosti sporových strán. Krajský súd na základe odvolacích dôvodov
žalobcu nezistil, že by postupom okresného súdu došlo k takým vadám, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to ani po skutkovej, ani po právnej stránke.
34. Krajský súd ďalej poukazuje na svoje zrušujúce uznesenie sp. zn. 14CoZm/14/2015 zo dňa 19.5.2016, v ktorom okrem vykonávania dokazovania na nariadenom pojednávaní bolo zhodnotené, že ak okresný súd v predchádzajúcom konaní prihliadol na ochranu žalovaného ako spotrebiteľa ex offo a súčasne sa zaoberal vzťahom, ktorý mal väzbu k vystavenej zmenke žalovaným, tak tento postup, ktorý zvolil okresný súd ako súd prvej inštancie, len reagoval na vyvíjajúcu sa rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov, za vzatia do úvahy Spoločného Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 8/2015 pod č. 93, ktorému postupu nemožno nič vytknúť. Práve v zrušujúcom uznesení krajského súdu sp.zn. 14CoZm/14/2015 zo dňa 19.5.2016 bolo uvedené, že okresný súd v rámci nového konania bude vychádzať z vývoja rozhodovacej praxe súdov v SR v dotknutých veciach, ktorú zjednocuje prijaté stanovisko vo veciach občiansko-právnych a obchodných č. 93 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov SR č. 8/2015 ako Spoločné Stanovisko občiansko- právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, čo ak súd prvej inštancie dodržal, tak jeho postup v rámci konania a rozhodnutia napadnutým rozsudkom bol zákonný, t.j. v súlade s § 391 ods. 2 CSP.
35. Žalobca v podanom odvolaní kládol dôraz hlavne na charakter konania, ktoré bolo vyvolané pred okresným súdom podaným návrhom, a to konania v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“) a uplatneného nároku, ktorý vychádzal z predloženého originálu zmenky ako cenného papiera abstraktnej povahy, s poukazom aj na § 17 zákona č. 191/1950 Zb., keď podľa žalobcu nebolo možné vznášať kauzálne námietky, na ne prihliadať, a tým ani viesť dokazovanie v smere kauzy, čím podľa žalobcu ako odvolateľa boli porušené ustanovenia Nariadenia, ako aj koncentračná zásada konštruovaná týmto Nariadením, pokiaľ žalovaný nevzniesol námietky voči zmenke podľa čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia. Žalobca ďalej v odvolaní namietal závery Spoločného Stanoviska Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod č. 93/2015, na ktoré poukázal aj okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia.
36. Vzhľadom k rozsahu, podstate odvolacích dôvodov žalobcu, s poukazom aj na to, že okresný súd sa riadil závermi vyslovenými v zrušujúcom uznesení Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14CoZm/14/2015 zo dňa 19.05.2016, primárne krajský súd uvádza, že ani jeden z odvolacích dôvodov nebol relevantný. Okresný súd prijal vecne správne závery vzhľadom aj k priebehu a postupu konania, vykonávaného dokazovania pred okresným súdom a výsledkom tohto konania bolo zamietnutie žaloby žalobcu s nepriznaním náhrady trov konania žalovanému.
37. Ak okresný súd na nariadenom pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa so zmenkou vystavenou žalovaným dňa 04. septembra 2009, exekučným spisom sp. zn. 18Er/2424/2011 a dôkazmi vyplývajúcimi z tohto exekučného spisu, a to zmluvou o úvere, uzavretou medzi žalovaným a POHOTOVOSŤ, s.r.o. dňa 4.9.2009, Všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 13209/10, uznesením Okresného súdu Žilina sp.zn. 18Er/2424/2011 zo dňa 5. augusta 2011, ktorým bola žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietnutá proti žalovanému ako povinnému na základe rozhodcovského rozsudku, s odôvodnením, že exekučný titul bol nezlučiteľný s dobrými mravmi a normami na ochranu spotrebiteľa tak je zrejmé, že postupom vykonávaného dokazovania súd prvej inštancie tak žalobcovi, ako aj žalovanému vytvoril rovnaké možnosti na uplatňovanie, ako aj ochranu práv a oprávnených záujmov, a preto nebolo možné dospieť k záveru o zásahu do uplatnených práv žalobcu v zmysle Nariadenia.
38. Krajský súd uvádza, že pokiaľ aj žalovaný na doručené Tlačivo C (č.l. 130 spisu), ktoré mal žalovaný doručené v zmysle doručenky na č.l. 136 spisu dňa 29.9.2016, v stanovenej lehote nereagoval, t.j. neuplatnil námietky, tak opätovne, ak okresný súd ex offo prihliadol na ochranu žalovaného ako spotrebiteľa, uvedený postup nebol v rozpore ani so zrušujúcim uznesením Krajského súdu v Žiline
sp.zn. 14CoZm/14/2015 zo dňa 19.5.2016, ani s vyvíjajúcou sa rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov, za vzatia do úvahy Spoločného stanoviska Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. októbra 2015 pod č. 93. Krajský súd zvýrazňuje, že práve s ohľadom na princíp právnej istoty, ktorý spočíva v zabezpečení jednotného rozhodovania súdov v totožných či obdobných veciach, potom nielen okresný súd, ale aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací bol povinný rešpektovať relevantnú judikatúru, ako aj prijaté zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu SR.
39. Okresný súd preto v rámci napadnutého rozsudku postupoval v súlade nielen so zrušujúcim uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14CoZm/14/2015 zo dňa 19.5.2016, ale vychádzal aj zo Spoločného Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane spotrebiteľa, publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR 8/2015 pod č. 93, podľa ktorého „I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1. pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadne žiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa úvahy súdu takýto exces dosahuje“, keď zabezpečil prieskum nároku uplatneného žalobcom v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má žalovaný nárok svoj základ, a to v situácii, ak žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku predložil súdu zmenku. Teda na bližšie zistenie povahy subjektov pôvodného záväzkového vzťahu ako aj z dôvodu komplexného posúdenia existencie záväzkového vzťahu ako spotrebiteľského, súd prvej inštancie v konaní zabezpečil exekučný spis súvisiaci so zmluvou, ktorá bola označená číslom zmluvy na origináli zmenky, a ktorá bola uzavretá medzi žalovaným ako dlžníkom a prvým majiteľom zmenky ako veriteľom, z ktorého okresný súd zistil spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy.
40. V konkrétnych podmienkach danej veci odvolací súd zvýrazňuje tie zistenia a závery okresného súdu, ktoré v súvislosti s predtým vedeným exekučným konaním voči žalovanému sp. zn. 18Er/2424/2011, viedli k zamietnutiu uplatneného nároku žalobcu a určenia zmluvnej podmienky v čl. 14 Všeobecných podmienok úverovej spotrebiteľskej zmluvy zo dňa 04.09.2009 za neprijateľnú zmluvnú podmienku a pre neprijateľnosť za neplatnú zmluvnú podmienku v celom rozsahu, ak bolo zrejmé postavenie žalovaného ako spotrebiteľa v úverovom vzťahu s predchádzajúcim majiteľom zmenky zabezpečovacej poskytnutý spotrebiteľský úver. Bolo preukázané, že zmenka sa kauzálne týkala a mala zabezpečovať poskytnutý spotrebiteľský úver a z dokazovania dostatočne vyplynul záver okresného súdu, že malo ísť o úver bez úrokov a poplatkov, pre chýbajúce zákonné náležitosti vyžadované pri úveroch poskytovaných spotrebiteľom.
41. Vychádzajúc aj z uvedeného Spoločného stanoviska, aj keď v rozhodnom období (do 31.12.2010) samotné vystavenie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch bolo povolené, rovnako tak indosácia zmenky zabezpečovacej spotrebiteľský úver, v danej veci bolo dôvodné poskytnutie ochrany súdom prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. V tomto smere odvolací súd zhodne so Spoločným stanoviskom zdôrazňuje, že „Ani nariadenie ani OSP neobmedzuje odporcu v tom, aké námietky môže uplatniť. Ak by vzhľadom na uplatnené námietky odporcu súd dospel k záveru, že navrhovateľ vedome konal na škodu odporcu ako dlžníka z indosovanej zmenky, pretože pri nadobudnutí zmenky, na ktorej je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy vedel, že sa jedná o zmenku na rad, ktorá v zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky v zmysle § 17 ZZŠ a z údaju o čísle zmluvy (tzv. hodnotová doložka, ktorá informuje o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského vzťahu), výkon práva navrhovateľa by tak vzhľadom na konkrétne zistené okolnosti bol v rozpore s dobrými mravmi podľa ust. § 3 OZ, ako aj so ZSÚ v znení platnom do 31.12.2010, pretože indosácia
zmeniek zabezpečujúcich záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy v posudzovaných okolnostiach predmetných prípadov bola v rozpore s ust. § 4 ods. 7 citovaného zákona v znení platnom do 31.12.2007; toto platí aj pre ust. § 4 ods. 6, 7 cit. zákona v znení platnom od 1.1.2008 do 31.12.2010“.
„Pokiaľ by sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust. §17 obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom, ktorý je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný“.
„Určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov. Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci a prihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno- právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru síl účastníkov zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR“.
42. Okresný súd správne postupoval, ak v súvislosti s uplatnenou pohľadávkou zo zmenky, ktorá bola vystavená dňa 04. septembra 2009 na zmenkovú sumu 1291,83 Eur, pričom do jej textu bol poňatý záväzok žalovaného zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa zmenkovú sumu spolu s 0,25% denným úrokom od 31. mája 2010, túto pohľadávku podrobil prieskumu na základe nariadeného pojednávania, ktorý prieskum bol v súlade aj s vyvíjajúcou sa rozhodovacou činnosťou všeobecných súdov, za vzatia do úvahy aj Spoločného Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015, aby sa tak zabezpečil princíp právnej istoty pri rozhodovaní v druhovo rovnakých veciach, ktorý princíp právnej istoty patrí k základným znakom právneho štátu, ktorým právnym štátom nepochybne je aj Slovenská republika.
43. S poskytnutím spotrebiteľského úveru veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak by išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, keď príslušenstvom sa zo zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Obsah úverovej zmluvy bol formulovaný tak, že dochádzalo k narušeniu rovnováhy medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä v časti zabezpečovacích prostriedkov bol koncipovaný v prospech veriteľa bez toho, že by zabezpečoval minimálne právne prostriedky na ochranu dlžníka. Obsah celej zmluvy a jej účel, ktorý sa premietol do výšky jednotlivých sankcií, poplatkov, zmluvných pokút, vrátane dohody o vyplnení blankozmenky sa prieči dobrým mravom. Dohodu o vyplňovacom práve k zmenke nemožno považovať za podmienku individuálne dojednanú, a táto vo svojom dôsledku spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, čo spôsobuje neplatnosť tohto dojednania podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak je neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, právo na vyplnenie zmenky remitentovi nevzniklo. Pokiaľ došlo veriteľom k vyplneniu zmenky, a to napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi nevzniklo a následne remitent postúpil práva zo zmenky na tretiu osobu, veriteľ svojim postupom zásadným spôsobom zhoršil právne postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, a preto nebolo možné
na základe takto vystavenej zmenky úspešne sa domáhať akýchkoľvek práv. Za tohto dôkazného stavu v predmetnej sporovej právnej veci nebolo možné nárokom žalobcu poskytnúť právnu ochranu v zmysle podanej žaloby, rovnako nebolo možné vychádzať len z pohľadávky na základe predloženej zmenky bez prihliadnutia na ďalšie skutkové a právne okolnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, a to procesne prípustným spôsobom, za rešpektovania rozsahu súdnej ochrany žalovaného ako spotrebiteľa vyžadovanej právnym poriadkom SR a Európskej únie.
44. Posudzované rozhodnutie okresného súdu tak z procesného, ani vecno-právneho hľadiska nevybočilo z rámca daného právnou úpravou aplikovanou okresným súdom, relevantnou pre rozhodnutie v danej veci aj s vyššie uvádzaným Spoločným Stanoviskom NS SR.
45. Pokiaľ vznášal žalobca v podanom odvolaní aj právnu argumentáciu vo vzťahu k Spoločnému stanovisku Najvyššieho súdu SR pod č. 93/2015, krajský súd uvádza, že práve princíp právnej istoty ako znak právneho štátu, ktorým nepochybne Slovenská republika je, si vzhľadom k rozdielnosti rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vyžadoval zaujať zjednocujúci postoj k právnej ochrane spotrebiteľa v takomto druhu vyvolaných súdnych sporov s uplatneným nárokom zo zabezpečovacej zmenky, a ak sa týchto právnych záverov Najvyššieho súdu SR držal v rámci rozhodnutia okresný súd a vo vyvolanom odvolacom konaní aj krajský súd, tak tento postup je zákonným postupom bez ohľadu na rozhodovaciu činnosť iných súdov, súdov iných štátov, na ktoré odkazoval žalobca v odvolaní.
46. V konaní pred krajským súdom neboli zistené dôvody pre zmenu napadnutého rozsudku okresného súdu a ani pre jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, preto vo vyvolanom odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdený.
47. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé, že úspešnou stranou sporu bol žalovaný, preto o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania voči žalobcovi.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.