Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Co-91-2018.pdf
PDF · 82.86 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/91/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: JUDr. H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. S., O. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Tatianou Polkovou, advokátkou so sídlom v G., K. V. XXX/XX, proti žalovaným: 1/ Okresný súd Ružomberok, so sídlom v Ružomberku, Dončova 8, 2/ Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave - Staré Mesto, Župné nám. 13, IČO: 00 166 073, o doplatenie funkčného platu s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 5C/31/2017-138 zo dňa 18. novembra 2015, takto
rozhodol:
I.Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e ch á v a n e do t k n u t ý vo výrokoch (II., III. a IV.) o čiastočnom zastavení konania a o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti voči žalovanému 1/.
II.Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e vo zvyšnej časti.
III.Žalobca m á voči žalovanému 1/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) okresný súd uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo špecifikovaných čiastok, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne zastavil konanie jednak ohľadne príslušných finančných čiastok - t.j. sumy 285,10 eur, ďalej zaplatenia 9,25%-ného úroku z omeškania ročne o sumy 297 eur od 16.6.2011 do 9.7.2014, tiež 9,5%-ného úroku z omeškania ročne zo sumy 164,15 eur za obdobie od 16.8.2011 do 9.7.2014 - ako i konanie voči žalovanému 2/. Vo zvyšnej časti žalobu voči žalovanému 1/ zamietol.
2.Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobcovi bol žalovaným 1/ ako osobným úradom doplatený plat a paušálna náhrada za žalované obdobie (od 1.1.2011 do 25.7.2011) dňa 4.7.2014, pričom výška tohto doplatku predstavovala celkovo 2.242,27 eur. Vo vzťahu k otázke pasívnej vecnej legitimácie zdôraznil, že žalovaný 1/ je orgán, na ktorom žalobca vykonáva funkciu sudcu a je štátnou rozpočtovou organizáciou napojenou na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva spravodlivosti SR, spravujúcou majetok štátu, ktorý ohľadne platových náležitostí žalobkyne konal tak, že po začatí tohto konania a po tom, ako ÚS SR nálezom č. 99/2011 z 11.12.2013 zverejneným 18.4.2014 v Zbierke zákonov pod č. 97/2014 Z. z. vyslovil nesúlad niektorých ustanovení ZoPP s Ústavou SR, dňa 4.7.2014 uhradil žalobcovi žalovanú istinu zahŕňajúcu uplatnené nároky. Práve tento žalovaný prostredníctvom predsedu súdu rozhoduje o platových náležitostiach žalobcu s poukazom na § 90 ods. 2 zákona č. 385/200 Z.z. o sudcoch a prísediacich (ďalej len „ZoS“). Podľa § 90 ods. 1 veta prvá ZoS osobný úrad sudcu je povinný vydať sudcovi doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách platu a vykonaných zrážkach, čo aj žalovaný 1/ vo vzťahu k žalobcovi realizoval v období, ktorého sa
týkala žalovaná istina a to v žalobe uvádzanými oznámeniami o výške a zložení jeho funkčného platu, podpísanými predsedom žalovaného 1/. Podľa § 25 ods. 4 ZoS je tiež práve žalovaný 1/ osobným úradom žalobcu, keďže ide o súd, na ktorý bol žalobca pridelený a na ktorom stále vykonáva funkciu sudcu. Platiteľom funkčného platu a paušálnych náhrad žalobcu je teda žalovaný 1/. 3.Nadväzne, s poukazom na viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu (bod 5 napadnutého rozsudku), v zmysle ktorého nález ÚS SR o nesúlade právnych predpisov s Ústavou SR má hmotnoprávne účinky ex tunc, nakoľko ustanovenie, ktoré v dôsledku nálezu stratilo svoju platnosť, bolo od počiatku anulované a hľadí sa naň, ako keby nikdy nebolo súčasťou právneho poriadku, okresný súd čiastočne vyhovel žalobe a s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. priznal žalobcovi špecifikovaný úrok z omeškania do 4.7.2017. Vo zvyšnej časti predmetný nárok zamietol, nakoľko po 5.7.2014 už žalovaný 1/ nebol v omeškaní. Taktiež ako nedôvodnú zamietol žalobu v časti uplatnenej na základe nesprávneho/nepresného výpočtu - t.j. 60 centov za mesiac január 2011 a 4,63 eur za mesiac júl 2011 a napokon v časti (uplatnenej až zmenou žaloby zo dňa 9.10.2015), ohľadne ktorej žalovaný 1/ úspešne vzniesol námietku premlčania.
4.Pokiaľ ide o čiastočné zastavenie (výrok II. napadnutého rozsudku) konania vo vzťahu k špecifikovaným čiastkam, resp. zastavenie konania (výrok IV. napadnutého rozsudku) voči žalovanému 2/ okresný súd pri aplikácii § 145 a 146 CSP rešpektoval dispozitívne úkony žalobcu v podobe čiastočného späťvzatia žaloby.
5.O nároku na náhradu trov konania v pomere medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ rozhodol súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP, resp. § 255 ods. 1, 2 a § 256 CSP tak, že priznal žalobkyni majúcej prevažný úspech vo veci (pokiaľ ide o tú časť predmetu konania, ohľadne ktorej bolo konanie zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby čo do žalovanej istiny, tento procesný úkon žalobcu procesne vyvolal svojím konaním po podaní žaloby práve žalovaný 1/, ktorý tento nárok žalobcovi dňa 4.07.2014 uhradil) nárok na náhradu pomernej časti dôvodne vzniknutých trov tohto konania v rozsahu 49 % zodpovedajúcich pomeru úspechu žalobcu voči tomuto žalovanému k celkovému predmetu konania, t. j. tzv. čistému úspechu žalobcu. Z celkového predmetu konania včítane vyčísleného (resp. rozšíreného) uplatneného úroku z omeškania, ktorý predmet predstavoval sumu 3.888,33 eur, mal totiž žalobca voči žalovanému 1/ úspech včítane vyčíslených priznaných úrokov z omeškania v rozsahu 74,5 % (ohľadne sumy 2.893,76 eur), úspech žalovaného 1/ teda predstavoval 25,5 %. 6.O trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným 2/ rozhodol okresný súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému 2/ pri aplikácii § 256 ods. 1 CSP priznal nárok na ich plnú náhradu, nakoľko žalobca procesne zavinil zastavenie konania voči žalovanému 2/ tým, že zobral žalobu späť. V danej spojitosti dodal, že v okolnostiach veci nevzhliadol dôvod osobitného zreteľa v skutočnosti, že žalobca mohol mať v čase začatia konania dôvodnú pochybnosť o pasívnej legitimácii, v priebehu konania však evidentne túto vedomosť získal, napriek tomu späťvzatie učinil až na pojednávaní konanom dňa 18.9.2017.
7.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný 1/ a domáhal sa zrušenia napadnutého rozhodnutia, alternatívne zmeny v podobe zamietnutia žaloby. Zotrval na svojom doterajšom stanovisku, v zmysle ktorého žalobcovi uplatnený nárok nevznikol, nakoľko žalovaný 1/ pri vyplácaní zníženého funkčného platu postupoval v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi. Uplatnený nárok by vznikol len vtedy, ak by doplatky neboli uhradené do 19.10.2014, kedy po uplynutí 6 mesačnej lehoty od vyhlásenia nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 99/2011 zo dňa 11.12.2013 v Zbierke zákonov SR, stratili platnosť ustanovenia zákona č. 500/2010 Z.z., ktorých aplikácia viedla k zníženiu funkčného platu žalobcu.
8.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobca poukázal na záväzný právny názor krajského súdu a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu potvrdil.
9.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané subjektívne legitimovanou stranou sporu (§ 359 CSP) preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 CSP (z tohto titulu nedotknutým ponechal nezávislé a odvolaním nenapadnuté výroky o čiastočnom zastavení konania a o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.
10. Predostretá odvolacia argumentácia (v podobe tvrdenia že žalovaný 1/ postupoval v súlade s vtedy platnými normami) nie je spôsobilá vyvrátiť určujúci záver o hmotnoprávnych účinkoch (ex tunc) nálezu ústavného súdu vydaného v konaní o ne/súlade právneho predpisu s Ústavou SR v neskončených veciach. Opísaný účinok vymedzil/pomenoval v rámci svojej aplikačnej činnosti Ústavný súd SR (pozri napr. nález Ústavného súdu SR č.k. I.ÚS 51/06-26 zo dňa 8.6.2006), pričom odvolací súd nevidel dôvod sa od tejto konštrukcie odchýliť. Právnym základom tejto konštrukcie je postulát, v zmysle ktorého ustanovenie, ktoré stratilo v dôsledku nálezu svoju platnosť bolo anulované od počiatku a hľadí sa na neho, ako keby nikdy nebolo platné a nikdy nebolo súčasťou právneho poriadku SR. Opačný výklad by bol priamym popretím princípu zachovávania ústavnosti a zároveň neprípustným absolutizovaním princípu právnej istoty. Žalovanému 1/ sa preto obnovili povinnosti, ktoré mal pred účinnosťou napadnutého zákona a v súvislosti s ktorými sa dostal do omeškania. 11.Konštatované viedlo odvolací súd k potvrdeniu napadnutej časti výroku o priznaní úroku z omeškania žalobcovi. V postupe okresného súdu zároveň neboli zistené ani vady, na ktoré je odvolací súd povinný prihliadať z úradnej moci
12. Ako zodpovedajúci zásadám rozhodovania o trovách konania (medzi sporovými stranami) podľa miery úspechu tej ktorej zo sporových strán (§ 155 ods. 1 CSP) potvrdil krajský súd i osobitne odvolaním nenapadnutý výroky okresného súdu o trovách prvoinštančného konania. 13.O trovách odvolacieho konania (o nároku na ich náhradu) rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a 396 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní v plnej miere úspešný, preto mu krajský súd priznal voči žalovanej 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške týchto trov (po ich vyhodnotení v zmysle hľadísk uvedených v § 251 CSP) rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie.
14.Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.
Poučenie:
Dovolanie je podľa § 420 CSP prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.