Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/91/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: JUDr. H. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. S., O. XXXX/XX, právne zastúpeného JUDr. Tatianou Polkovou, advokátkou so sídlom v G., K. V. XXX/XX, proti žalovaným: 1/ Okresný súd Ružomberok, so sídlom v Ružomberku, Dončova 8, 2/ Slovenská republika - Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave - Staré Mesto, Župné nám. 13, IČO: 00 166 073, o doplatenie funkčného platu s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 5C/31/2017-138 zo dňa 18. novembra 2015, takto

rozhodol:

I.Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e ch á v a n e do t k n u t ý vo výrokoch (II., III. a IV.) o čiastočnom zastavení konania a o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti voči žalovanému 1/.

II.Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e vo zvyšnej časti.

III.Žalobca m á voči žalovanému 1/ n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) okresný súd uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo špecifikovaných čiastok, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súčasne zastavil konanie jednak ohľadne príslušných finančných čiastok - t.j. sumy 285,10 eur, ďalej zaplatenia 9,25%-ného úroku z omeškania ročne o sumy 297 eur od 16.6.2011 do 9.7.2014, tiež 9,5%-ného úroku z omeškania ročne zo sumy 164,15 eur za obdobie od 16.8.2011 do 9.7.2014 - ako i konanie voči žalovanému 2/. Vo zvyšnej časti žalobu voči žalovanému 1/ zamietol.

2.Súd prvej inštancie vychádzal z toho, že žalobcovi bol žalovaným 1/ ako osobným úradom doplatený plat a paušálna náhrada za žalované obdobie (od 1.1.2011 do 25.7.2011) dňa 4.7.2014, pričom výška tohto doplatku predstavovala celkovo 2.242,27 eur. Vo vzťahu k otázke pasívnej vecnej legitimácie zdôraznil, že žalovaný 1/ je orgán, na ktorom žalobca vykonáva funkciu sudcu a je štátnou rozpočtovou organizáciou napojenou na štátny rozpočet prostredníctvom rozpočtovej kapitoly Ministerstva spravodlivosti SR, spravujúcou majetok štátu, ktorý ohľadne platových náležitostí žalobkyne konal tak, že po začatí tohto konania a po tom, ako ÚS SR nálezom č. 99/2011 z 11.12.2013 zverejneným 18.4.2014 v Zbierke zákonov pod č. 97/2014 Z. z. vyslovil nesúlad niektorých ustanovení ZoPP s Ústavou SR, dňa 4.7.2014 uhradil žalobcovi žalovanú istinu zahŕňajúcu uplatnené nároky. Práve tento žalovaný prostredníctvom predsedu súdu rozhoduje o platových náležitostiach žalobcu s poukazom na § 90 ods. 2 zákona č. 385/200 Z.z. o sudcoch a prísediacich (ďalej len „ZoS“). Podľa § 90 ods. 1 veta prvá ZoS osobný úrad sudcu je povinný vydať sudcovi doklad obsahujúci údaje o jednotlivých zložkách platu a vykonaných zrážkach, čo aj žalovaný 1/ vo vzťahu k žalobcovi realizoval v období, ktorého sa

týkala žalovaná istina a to v žalobe uvádzanými oznámeniami o výške a zložení jeho funkčného platu, podpísanými predsedom žalovaného 1/. Podľa § 25 ods. 4 ZoS je tiež práve žalovaný 1/ osobným úradom žalobcu, keďže ide o súd, na ktorý bol žalobca pridelený a na ktorom stále vykonáva funkciu sudcu. Platiteľom funkčného platu a paušálnych náhrad žalobcu je teda žalovaný 1/. 3.Nadväzne, s poukazom na viazanosť právnym názorom odvolacieho súdu (bod 5 napadnutého rozsudku), v zmysle ktorého nález ÚS SR o nesúlade právnych predpisov s Ústavou SR má hmotnoprávne účinky ex tunc, nakoľko ustanovenie, ktoré v dôsledku nálezu stratilo svoju platnosť, bolo od počiatku anulované a hľadí sa naň, ako keby nikdy nebolo súčasťou právneho poriadku, okresný súd čiastočne vyhovel žalobe a s poukazom na § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. priznal žalobcovi špecifikovaný úrok z omeškania do 4.7.2017. Vo zvyšnej časti predmetný nárok zamietol, nakoľko po 5.7.2014 už žalovaný 1/ nebol v omeškaní. Taktiež ako nedôvodnú zamietol žalobu v časti uplatnenej na základe nesprávneho/nepresného výpočtu - t.j. 60 centov za mesiac január 2011 a 4,63 eur za mesiac júl 2011 a napokon v časti (uplatnenej až zmenou žaloby zo dňa 9.10.2015), ohľadne ktorej žalovaný 1/ úspešne vzniesol námietku premlčania.

4.Pokiaľ ide o čiastočné zastavenie (výrok II. napadnutého rozsudku) konania vo vzťahu k špecifikovaným čiastkam, resp. zastavenie konania (výrok IV. napadnutého rozsudku) voči žalovanému 2/ okresný súd pri aplikácii § 145 a 146 rešpektoval dispozitívne úkony žalobcu v podobe čiastočného späťvzatia žaloby.

5.O nároku na náhradu trov konania v pomere medzi žalobkyňou a žalovaným 1/ rozhodol súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP, resp. § 255 ods. 1, 2 a § 256 tak, že priznal žalobkyni majúcej prevažný úspech vo veci (pokiaľ ide o tú časť predmetu konania, ohľadne ktorej bolo konanie zastavené v dôsledku späťvzatia žaloby čo do žalovanej istiny, tento procesný úkon žalobcu procesne vyvolal svojím konaním po podaní žaloby práve žalovaný 1/, ktorý tento nárok žalobcovi dňa 4.07.2014 uhradil) nárok na náhradu pomernej časti dôvodne vzniknutých trov tohto konania v rozsahu 49 % zodpovedajúcich pomeru úspechu žalobcu voči tomuto žalovanému k celkovému predmetu konania, t. j. tzv. čistému úspechu žalobcu. Z celkového predmetu konania včítane vyčísleného (resp. rozšíreného) uplatneného úroku z omeškania, ktorý predmet predstavoval sumu 3.888,33 eur, mal totiž žalobca voči žalovanému 1/ úspech včítane vyčíslených priznaných úrokov z omeškania v rozsahu 74,5 % (ohľadne sumy 2.893,76 eur), úspech žalovaného 1/ teda predstavoval 25,5 %. 6.O trovách konania medzi žalobkyňou a žalovaným 2/ rozhodol okresný súd s poukazom na § 262 ods. 1 tak, že žalovanému 2/ pri aplikácii § 256 ods. 1 priznal nárok na ich plnú náhradu, nakoľko žalobca procesne zavinil zastavenie konania voči žalovanému 2/ tým, že zobral žalobu späť. V danej spojitosti dodal, že v okolnostiach veci nevzhliadol dôvod osobitného zreteľa v skutočnosti, že žalobca mohol mať v čase začatia konania dôvodnú pochybnosť o pasívnej legitimácii, v priebehu konania však evidentne túto vedomosť získal, napriek tomu späťvzatie učinil až na pojednávaní konanom dňa 18.9.2017.

7.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný 1/ a domáhal sa zrušenia napadnutého rozhodnutia, alternatívne zmeny v podobe zamietnutia žaloby. Zotrval na svojom doterajšom stanovisku, v zmysle ktorého žalobcovi uplatnený nárok nevznikol, nakoľko žalovaný 1/ pri vyplácaní zníženého funkčného platu postupoval v súlade s vtedy platnými právnymi predpismi. Uplatnený nárok by vznikol len vtedy, ak by doplatky neboli uhradené do 19.10.2014, kedy po uplynutí 6 mesačnej lehoty od vyhlásenia nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 99/2011 zo dňa 11.12.2013 v Zbierke zákonov SR, stratili platnosť ustanovenia zákona č. 500/2010 Z.z., ktorých aplikácia viedla k zníženiu funkčného platu žalobcu.

8.V písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu žalobca poukázal na záväzný právny názor krajského súdu a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v celom rozsahu potvrdil.

9.Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie bolo podané subjektívne legitimovanou stranou sporu (§ 359 preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 (z tohto titulu nedotknutým ponechal nezávislé a odvolaním nenapadnuté výroky o čiastočnom zastavení konania a o zamietnutí žaloby vo zvyšnej časti) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 v spojení s § 378 a § 385 ods. 1 a contrario) rozsudok v napadnutej časti potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

10. Predostretá odvolacia argumentácia (v podobe tvrdenia že žalovaný 1/ postupoval v súlade s vtedy platnými normami) nie je spôsobilá vyvrátiť určujúci záver o hmotnoprávnych účinkoch (ex tunc) nálezu ústavného súdu vydaného v konaní o ne/súlade právneho predpisu s Ústavou SR v neskončených veciach. Opísaný účinok vymedzil/pomenoval v rámci svojej aplikačnej činnosti Ústavný súd SR (pozri napr. nález Ústavného súdu SR č.k. I.ÚS 51/06-26 zo dňa 8.6.2006), pričom odvolací súd nevidel dôvod sa od tejto konštrukcie odchýliť. Právnym základom tejto konštrukcie je postulát, v zmysle ktorého ustanovenie, ktoré stratilo v dôsledku nálezu svoju platnosť bolo anulované od počiatku a hľadí sa na neho, ako keby nikdy nebolo platné a nikdy nebolo súčasťou právneho poriadku SR. Opačný výklad by bol priamym popretím princípu zachovávania ústavnosti a zároveň neprípustným absolutizovaním princípu právnej istoty. Žalovanému 1/ sa preto obnovili povinnosti, ktoré mal pred účinnosťou napadnutého zákona a v súvislosti s ktorými sa dostal do omeškania. 11.Konštatované viedlo odvolací súd k potvrdeniu napadnutej časti výroku o priznaní úroku z omeškania žalobcovi. V postupe okresného súdu zároveň neboli zistené ani vady, na ktoré je odvolací súd povinný prihliadať z úradnej moci

12. Ako zodpovedajúci zásadám rozhodovania o trovách konania (medzi sporovými stranami) podľa miery úspechu tej ktorej zo sporových strán (§ 155 ods. 1 potvrdil krajský súd i osobitne odvolaním nenapadnutý výroky okresného súdu o trovách prvoinštančného konania. 13.O trovách odvolacieho konania (o nároku na ich náhradu) rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a 396 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní v plnej miere úspešný, preto mu krajský súd priznal voči žalovanej 1/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O konkrétnej výške týchto trov (po ich vyhodnotení v zmysle hľadísk uvedených v § 251 rozhodne v zmysle § 262 ods. 2 súd prvej inštancie.

14.Toto rozhodnutie krajského súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere 3:0.

Poučenie:

Dovolanie je podľa § 420 prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.