Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/81/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Jozefa Turzu, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Barborou Korenecovou, advokátkou so sídlom K., I. XXX/X, proti žalovanej: K. J. (predtým T.), nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XXX/X, o zaplatenie 151,93 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 1C/50/2016-72 zo dňa 20. 10. 2017 v spojení s opravným uznesením č.k. 1C/50/2016-77 zo dňa 23. 11. 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým vo zvyšku žalobu zamietol, p o t v r d z u j e .

Ostatné výroky I. a III. odvolaním nenapadnuté o s t á v a j ú nedotknuté.

Žiadnemu z účastníkov sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Námestovo zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 151,93 eur s možnosťou plniť v mesačných splátkach po 10,- eur splatných vždy k poslednému dňu v mesiaci od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku žalobu zamietol a o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá právo na ich náhradu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil s poukazom na ustanovenia Občianskeho zákonníka § 52, zákona č. 129/2010 Z. z., a to § 1, § 2, § 9 a § 11, resp. o trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Konštatoval, že medzi účastníkmi bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorú vyhodnotil ako spotrebiteľskú, ktorá však vzhľadom na obsah je v rozpore s dobrými mravmi, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalovanej, z toho dôvodu považoval úver za bezúročný, bez poplatkov, resp. v časti dohodnutých poplatkov zmluvu za neplatnú. Žalovanú tak zaviazal na zaplatenie istiny, čo predstavuje nesplatenú časť poskytnutého úveru a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol vzhľadom na úspech v konaní oboch strán.

2. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, prostredníctvom zástupcu podal odvolanie žalobca. Napadol výrok, ktorým bola žaloba vo zvyšnej časti zamietnutá z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f/ s tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj z dôvodov v § 365 ods. 1 písm. h/ s tým, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní potvrdil, že žalovanej bol poskytnutý úver vo výške 600,- eur a dohodnutá bola odplata vo výške 576,- eur, celkove teda mala zaplatiť sumu 1 176,- eur. Nesúhlasil so závermi súdu prvej inštancie v tom, že došlo k naplneniu dôvodov ustanovených v § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z., a teda úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov. Výška,

počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Dlžník bol so všetkými podmienkami poskytnutia úveru oboznámený, z vlastnej vôle podpísal dohodu o plnení v splátkach, v zmysle ktorej mal celkovú sumu uhradiť v 12 pravidelných mesačných splátkach vo výške 98,- eur počnúc dňom 05. 12. 2013. Vzal na vedomie, že v tomto prípade je výška RPMN 300,29 %. Hodnota RPMN vo výške 96 % stanovená v zmluve o úvere je vypočítaná pre prípad splatenia úveru v jednej splátke. Zmluva bola uzatvorená do 31. mája 2014, a preto výška odplaty nesmela prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. V tomto prípade u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku úroku odvodzovať od výšky úroku požadovaného bankami vzhľadom na výrazne vyššie podnikateľské riziko. Odvolateľ žiadal, aby napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie bol zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila.

4. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379 až § 381 a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol, podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil. V nenapadnutej časti ponechal rozsudok nedotknutý.

5. Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 387 ods. 2 , keď ani zo strany odvolateľa neboli v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal súd prvej inštancie v dôvodoch napadnutého rozsudku.

6. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku odvolací súd vychádzal z rozsahu odvolania, zo spisového materiálu, ako aj zo skutkového stavu tak, ako ho zistil súd prvej inštancie. V konaní sa riešila otázka, či uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere je v časti dojednanej odplaty za poskytnutie úveru, resp. pri plnení v splátkach v súlade s dobrými mravmi alebo pre tento rozpor je v tejto časti neplatná, resp. ako na to poukázal aj odvolateľ, či tieto dôvody robia poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov. Je nepochybné, že dňa 29. 10. 2013 uzatvoril žalobca so žalovanou zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol plnenie vo výške 600,- eur, pričom žalovaná sa zaviazala zaplatiť sumu 1 176,- eur. Rozdiel predstavoval poplatok v súvislosti s poskytnutím úveru. V zmluve je uvedená RPMN vo výške 96 %. Zároveň bola uzatvorená dohoda o plnení v splátkach s dátumom 29. 10. 2013, kde sa spotrebiteľ zaviazal zaplatiť 12 splátok po 98,- eur mesačne, pričom je uvedená RPMN vo výške 300,29 %.

7. Vzhľadom na takto zistený skutkový stav prvoinštančný súd považoval výšku miery nákladov 300,29 % z dlžnej sumy uvedenú v dohode o splátkach za rozpornú s dobrými mravmi poukazujúc pritom na dohody o výške odplaty predstavujúce obvyklé úroky požadované v peňažných ústavoch. Preto vyhodnotil dohodu v tejto časti za neplatnú. K týmto záverom odvolací súd podotýka, že povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov. V zmluve o spotrebiteľskom úvere je RPMN uvedená 96 % a v dohode o plnení v splátkach vo výške 300,29 %. Oba právne úkony boli uzatvorené v ten istý deň ako bezprostredne na seba nadväzujúce a obsahovo spojené. Napriek tomu obsahujú odlišný údaj o RPMN, a preto už z tohto dôvodu sa má úver považovať za bezúročný a bez poplatkov. Takéto dojednanie RPMN v podstate z rovnako poskytnutého plnenia je neurčité a neumožňuje spotrebiteľovi jednoznačne ustáliť jeho výšku. Navyše, ako na to poukázal aj súd prvej inštancie, požadovanie plnenia navyše oproti poskytnutému úveru označené ako dohodnuté náklady a predstavujúce RPMN vyše 300 %, je aj podľa názoru odvolacieho súdu v rozpore s dobrými mravmi.

8. Pokiaľ teda súd prvej inštancie nepriznal dohodnuté úroky a poplatky, jeho záver bol správny a s týmto sa odvolací súd stotožnil.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd s poukazom na ust. § 396 v spojení s § 255 a žiadnemu z účastníkov náhradu trov nepriznal, pretože žalobca ako odvolateľ nebol úspešný v konaní a žalovaná si žiadne trovy neuplatnila, ani tieto nevyplynuli zo spisu.

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .