Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31CoKR/2/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Anity Filovej a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: ZSE Energia, a.s., Čulenova 6, Bratislava proti žalovanému: JUDr. Miroslav Michalička, Vajslova 11, Trnava, správca úpadcu B.E.N., s.r.o., Dedinský rad 240/17, Malé Dvorníky, IČO: 36 224 537, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 3.11.2016 č. k. 36Cbi/5/2016-63, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba zamietnutá m e n í tak, že určuje, že pohľadávka žalobcu uplatnená v konkurznom konaní voči úpadcovi B.E.N., s.r.o. v konkurze, IČO: 36224537, vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36K/9/2015 titulom neuhradených faktúr č. 7230611657, 717062159, 7330004514, 7102387072, 7150823285, 7010571048, za dodanie tovaru a služieb vo výške 3.924,94 eur uplatnenej žalobcom jeho podaním zo dňa 07.10.2015 a pohľadávka žalobcu uplatnená v konkurznom konaní voči úpadcovi B.E.N., s.r.o. v konkurze, IČO: 36224537, vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36K/9/2015 titulom neuhradených faktúr č. 7190729299 a 7010575625 za dodanie tovaru a služieb vo výške 735,71 eur uplatnenej žalobcom jeho podaním zo dňa 11.11.2015 sú pohľadávkami proti podstate podľa ustanovenia § 87 ods. 2 písm. e) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov.

II. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým rozhodol o trovách konania mení tak, že žalobcovi priznáva voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v celom rozsahu.

III. Odvolací súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 15.02.2016 domáhal, aby súd určil, že pohľadávka žalobcu uplatnená v konkurznom konaní voči úpadcovi vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 36K/9/2015 titulom neuhradených faktúr č. 7230611657, 717062159, 7330004514, 7102387072, 7150823285, 7010571048, 7190729299 a 7010575625 za dodanie tovaru a služieb v neuznanej výške 4.660,65 eur uplatnenej žalobcom jeho podaniami zo dňa 07.10.2015 a 11.11.2015 je pohľadávkou proti podstate, a že právny dôvod je daný podľa ustanovenia § 87 ods. 2 písm. e) ZKR. Žalovaný oznámil žalobcovi, že žalobcom prihlásené pohľadávky proti podstate čiastočne neuznáva ako pohľadávku proti podstate, a to pri uplatnenej pohľadávke proti podstate v celkovej výške 5.155,58 eur žalovaný neuznáva ako pohľadávky proti podstate časť vo výške 3.924,94 eur a pri uplatnenej pohľadávke proti podstate v celkovej výške 896,40 eur žalovaný neuznáva ako pohľadávky proti podstate časť vo výške 735,71 eur. Žalovaný ako dôvod popretia čo do právneho dôvodu a výške uviedol, že neuznáva časť predstavujúcu „zmluvne dohodnutý poplatok za rezervovanú kapacitu, ktorý však v čase

po vyhlásení konkurzu nepredstavoval žiadne plnenie týkajúcej sa správy alebo speňažovania podstaty (ust. § 87 ods. 2 písm. e) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení (ďalej len „ZKR“). Žalobca uviedol, že úpadca mal za distribúciu a prenos elektriny dohodnuté pre odberné miesto č. 3106048837 s adresou miesta spotreby: Mliečno 102, 931 01 Šamorín distribučnú tarifu X2 s rezervovanou kapacitou v množstve 130 kW, maximálnou rezervovanou kapacitou v množstve 130 kW a pre odberné miesto č. 3108543680 s adresou miesta spotreby : Bratislavská 1241, 931 01 Šamorín distribučnú tarifu X2 s rezervovanou kapacitou v množstve 80 kW, maximálnou rezervovanou kapacitou v množstve 100 kW. Žalobca ďalej uviedol, že doba platnosti sadzby je 12 kalendárnych mesiacov. Zmenu sadzby je možné vykonať najskôr po uplynutí doby jej platnosti, Užívateľ sústavy je oprávnený požiadať o zmenu sadzby, pričom žiadosť musí byť podaná najneskôr 30 kalendárnych dní pred uplynutím doby platnosti sadzby. Ak užívateľ sústavy najneskôr 30 kalendárnych dní pred uplynutím doby platnosti sadzby nepožiada o jej zmenu, sadzba platí ďalších 12 kalendárnych mesiacov. Maximálna rezervovaná kapacita (ďalej len „MKR“) na napäťovej úrovni veľmi vysokého napätia (ďalej len „VVN“) a vysokého napätia (ďalej len „VN“) je maximálna hodnota výkonu, ktorý je technicky možné odoberať z distribučnej sústavy - stredná hodnota štvrťhodinového činného výkonu dojednaná v zmluve o pripojení do sústavy alebo určená v pripojovacích podmienkach pre jedno odberné miesto. Rezervovaná kapacita (ďalej len „RK“) na napäťovej úrovni VVN a VN je dojednaná stredná hodnota štvrťhodinového činného výkonu, ktorý zabezpečuje pre užívateľa sústavy prevádzkovateľ distribučnej sústavy na základe platnej zmluvy o prístupe do distribučnej sústavy a distribúcie elektriny, alebo zmluvy o združenej dodávke alebo rámcovej distribučnej zmluvy. RK na napäťovej úrovni VVN, VN sa dojednáva na jeden kalendárny mesiac, na 3 mesiace alebo na 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov na rovnakú hodnotu, pričom hodnota RK nemôže prekročiť hodnotu MRK. Úpadca mal dohodnutú RK na 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov. V časti A článok II. Sadzby pre odberné miesta pripojené na VVN a VN sú uvedené zložky ceny za štandardnú distribúciu elektriny, a to: 1. zložka tarify za prácu, ktorá obsahuje tarifu za distribúciu elektriny bez strát vrátane prenosu elektriny (pri sadzbe X2 je to cena 0,009558 eur za kW) a tarify za straty pri distribúcii elektriny (pri sadzbe X2 je to cena 0,002279 eur za kW) a 2. zložka tarify za výkon - rezervovaná kapacita ( pri Úpadcu 12 - mesačná rezervovaná kapacita vo výške 4,6005 eur za kW za mesiac). Ďalšie zložky ceny za distribúciu a prenos elektriny sú uvedené v Cenníku. Všetky zložky ceny fakturované prevádzkovateľom distribučnej sústavy sú schválené ÚRSO na každý jednotlivý kalendárny rok a sú neoddeliteľné. Za dodávku a distribúciu elektriny je užívateľ sústavy povinný zaplatiť odplatu za dodávku elektriny a súvisiacich služieb. V zmluve o združenej dodávke elektriny, ktorá bola uzatvorená medzi dodávateľom (t.j. žalobcom) a odberateľom (t.j. úpadcom) je predmet zmluvy dohodnutý ako dodávka elektriny, zabezpečenie distribúcie elektriny vrátane súvisiacich služieb do odberného miesta odberateľa (t.j. úpadcu) a prevzatie zodpovednosti za odchýlku za odberateľa (t.j. úpadcu). Žalobca v závere uviedol, že odplata za dodávku a distribúciu elektriny a súvisiacich služieb podľa platne uzatvorenej zmluvy o združenej dodávke predstavuje pohľadávku, ktorá vznikla v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu t.j. aj časť vo výške 3.924,94 eur a časť vo výške 735,71 eur neuznané žalovaným sú pohľadávkami proti podstate ako neoddeliteľná súčasť ceny za dodávku a distribúciu elektriny a súvisiacich služieb.

2. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zo dňa 3.11.2016 č. k. 36Cbi/5/2016-63 žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania. Žalobca v konaní zotrval na podanej žalobe a uviedol, že k uzatvoreniu zmluvy o dodávke elektriny medzi žalobcom a úpadcom došlo v roku 2005. Rezervovaná kapacita, predstavuje elektrinu, ktorú distribútor nakúpi pre daného odberateľa, ktorý si ju zarezervuje a ktorú by mal čerpať. Rozdeľuje sa na maximálnu a rezervovanú kapacitu, maximálna je hodnota, ktorú nesmie prekročiť a rezervovaná je v zmluve dojednaná. Rezervovaná kapacita je odberateľovi fakturovaná bez ohľadu na to, či túto spotrebuje alebo dosiahne. Kapacita je neoddeliteľnou súčasťou ceny za dodávku a distribúciu elektriny, ktorá je fakturovaná v súlade s cenníkom za distribúciu elektriny, ktorý je schválený Úradom pre reguláciu sieťových odvetví, a nedá sa zaplatiť len za dodávku elektrinu a distribúciu elektriny. Všetky tie zložky ceny elektriny, ktoré sú uvedené v prílohe k faktúre sú neoddeliteľnou súčasťou ceny ako takej. Za celé obdobie od objednávky služieb nedošlo k žiadnej zmene, preto boli fakturované tieto hodnoty, k zmene došlo až 05.09.2015, kedy sa zmenil odberateľ na odbernom mieste. Žalovaný v konaní uviedol, že dôvodom neuznania tiež je, že žalovaný nedisponuje zmluvou a teda nemal relevantný právny dôvod prečo tieto konkrétne kapacity uznať, nemal možnosť si overiť dojednania ohľadom rezervovanej kapacity, a preto považoval takéto dojednanie za sporné. Suma, ktorú ako správca uznal obsahuje reálne spotrebovanú výšku elektrickej energie, ktorá bola spotrebovaná

počas konkurzného konania. Žalovaný ďalej uviedol, že uznal vyššiu sumu ako pôvodne zamýšľal, kedy okrem sumy predstavujúcej reálnu spotrebu uznal aj DPH z rezervovanej kapacity, čo nemal vôľu uznať. Predmetný Dodatok č. 1 k Zmluve o dodávke elektriny predstavuje dojednanie pri dodávke elektrickej energie pre obdobie roka 2011 a roku 2012. Žalobcom predložený Dodatok Ponuka E. Výhoda predstavuje dohodu o podmienkach dodania elektrickej energie pre rok 2014, konkrétne podľa článku 1 ods. 3 Dodatku, je to 12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti Dodatku, čiže do 06.10.2015 a predložená Objednávka odberu elektriny a rezervovanej kapacity je objednávkou pre dodanie elektrickej energie ešte pre rok 2008. Predmetná objednávka ako aj Dodatok č. 1 k Zmluve o dodávke elektriny (ponuka E. stabil 2011, 2012), preukazujú dojednanie medzi žalobcom a úpadcom pre obdobie rokov 2008 a 2011 a 2012 a preto nie je nimi preukázaný záväzok na dodanie a úhradu predmetných sporných rezervovaných kapacít. Objednávkou z roku 2007 a Dodatkom č. 1 z roku 2010 nie je preukázané, či vôbec došlo k zazmluvneniu predmetného odberu rezervovanej kapacity a ani podľa Dodatku č. 1 nemožno usúdiť, že predmetom záväzku bola aj dodávka rezervovanej kapacity. Rovnako ani Dodatok Ponuka E. Výhoda z roku 2014 nepreukazuje existenciu vzájomného záväzku pre dodanie a úhradu rezervovaných kapacít. Prihlásené predmetné pohľadávky nie sú pohľadávkami proti podstate, neprestavujú žiadne reálne plnenie týkajúce sa správy alebo speňažovania podstaty, nejde o pohľadávku podľa § 89 ods. 2 písm. e) ZKR. Z listiny označenej ako Uplatnenie pohľadávky proti podstate vyplýva, že žalobca si uplatnil pohľadávky proti podstate v celkovej výške 896,40 eur, ktoré vyplývajú z neuhradenej faktúry č. 7190729299 za dodanie tovaru a služieb- odberné miesto Mliečno 102, Šamorín za obdobie 01.09.2015 do 30.09.2015 vo výške 727,10 eur a faktúry č. 7010575625 za dodanie tovaru a služieb- odberné miesto Mliečno, Šamorín za obdobie od 01.10.2015 do 07.10.2015 vo výške 169,30 eur. Z listiny označenej ako Uplatnenie pohľadávky proti podstate vyplýva, že žalobca si uplatnil pohľadávky proti podstate v celkovej výške 5.155,58 eur, ktoré vyplývajú z neuhradenej faktúry č. 7230611657 za dodanie tovaru a služieb- odberné miesto Mliečno 102, Šamorín za obdobie 01.05.2015 do 31.05.2015 vo výške 1.348,19 eur, faktúry č. 7170762159 za dodanie tovaru a služieb- odberné miesto Mliečno, Šamorín za obdobie od 01.06.2015 do 30.06.2015 vo výške 1.297,58 eur, faktúry č. 7330004514 za dodanie tovaru a služieb- odberné miesto Mliečno za obdobie od 01.07.2015 do 31.07.2015 vo výške 1.264,45 eur, faktúry č. 7102387072 za dodanie tovaru a služieb- odberné miesto Bratislavská 1241, Šamorín za obdobie od 01.08.2015 do 31.08.2015 vo výške 441,65 eur, faktúry č. 7150823285 za dodanie tovaru a služieb- odberné miesto Mliečno za obdobie od 01.08.2015 do 31.08.2015 vo výške 730,84 eur a faktúry č. 7010571048 za dodanie tovaru a služieb- odberné miesto Bratislavská, Šamorín za obdobie od 01.09.2015 do 05.09.2015 vo výške 72,60 eur. Z Oznámenia o čiastočnom neuznaní pohľadávky proti podstate zo dňa 28.01.2016 vyplýva, že správca úpadcu uznal žalobcom prihlásenú pohľadávku vo výške 896,40 eur v rozsahu 160,69 eur. Z Oznámenia o čiastočnom neuznaní pohľadávky proti podstate zo dňa 28.01.2016 vyplýva, že správca úpadcu uznal žalobcom prihlásenú pohľadávku vo výške 5.155,58 eur v rozsahu 1.230,64 eur. Neuznanie prihlásených pohľadávok ako pohľadávok proti podstate správca odôvodnil tým, že pohľadávka v predmetnej časti predstavuje zmluvne dohodnutý poplatok za rezervovanú kapacitu, ktorý však v čase po vyhlásení konkurzu nepredstavoval žiadne plnenie týkajúce sa správy alebo speňažovania podstaty. Z objednávky odberu elektriny a rezervovanej kapacity zo dňa 17.12.2007 vyplýva, že úpadca si pre miesto spotreby Mliečno 102, Šamorín objednal rezervovanú kapacitu v hodnote 130 kW na obdobie 12 mesiacov. Z Dodatku č. 1 k Zmluve o dodávke elektriny (PONUKA E. Stabil 2011-2012) uzavretého dňa 09.09.2010 medzi žalobcom ako dodávateľom a úpadcom ako odberateľom vyplýva, že jeho predmetom je zmena a doplnenie zmluvy vyplývajúce z dohody z písomnej dohody oboch zmluvných strán o tom, že dodávka elektriny dodávateľom odberateľovi bude podliehať Ponuke E. Stabil v období platnosti Ponuky E. Stabil podľa výberu odberateľa a priloženým obchodným podmienkam. Z čl. 1 bodu 1 dodatku vyplýva, že úpadca si zvolil Ponuku E. Stabil 2011 až 2012 s platnosťou ponuky od 01.01.2011 do 31.12.2012. Z Dodatku Ponuka E. Výhoda/2014 zo dňa 07.10.2014 uzatvoreného medzi žalobcom ako dodávateľom a úpadcom ako odberateľom vyplýva, že predmetom tohto dodatku je zmena a doplnenie všetkých zmlúv uzatvorených medzi dodávateľom a odberateľom, ktoré sú platné a účinné ku dňu uzatvorenia dodatku.

3. Predmetom sporu je určenie, či neuznané pohľadávky žalobcu predstavujúce poplatok za rezervovanú kapacitu sú pohľadávkami proti podstate. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca si uplatnil podaním zo dňa 07.10.2015 pohľadávku proti podstate v celkovej výške 5.166,58 eur z dôvodu neuhradenia faktúr za dodanie tovaru a služieb, z ktorej žalovaný neuznal ako pohľadávku proti podstate časť vo výške 3.924,94 eur a podaním zo dňa 11.11.2015 si uplatnil pohľadávku proti podstate vo výške 896,40

eur, z ktorej žalovaný neuznal ako pohľadávky proti podstate časť vo výške 735,71 eur, predstavujúcej fakturované sumy za rezervovanú kapacitu. Z prihlásených pohľadávok proti podstate uznal iba tú časť, ktorá predstavovala reálne spotrebovanú elektrickú energiu. Žalovaný v konaní argumentoval tým, že v konaní nebola preukázaná existencia záväzku pre dodanie a úhradu predmetných rezervovaných kapacít a zároveň predmetné neuznané pohľadávky nie sú pohľadávkami proti podstate, nakoľko nepredstavujú žiadne reálne plnenie týkajúce sa správy alebo speňažovania podstaty v zmysle ustanovenia § 89 ods. 2 písm. e) ZKR. Žalobca na preukázanie skutočnosti, že medzi stranami došlo k dojednaniu resp. objednaniu hodnôt rezervovanej kapacity zo strany žalovaného doložil listinné doklady a to Objednávku odberu elektriny a rezervovanej kapacity, Dodatok č. 1 k zmluve o dodávke elektriny a Dodatok Ponuka E.Výhoda/2014. Vykonaným dokazovaním a to oboznámením sa s predmetnými listinami však súd nemal preukázanú existenciu vzájomného záväzku týkajúceho sa dodania a úhrady rezervovaných kapacít a v akej hodnote tieto mali byť pre jednotlivé odberné miesta (Mliečno, Šamorín a Bratislavská, Šamorín) dojednané. Objednávka odberu elektriny a rezervovanej kapacity podľa názoru súd preukazuje objednanie hodnoty rezervovanej kapacity vo výške 130 kW pre odberné miesto Mliečno 102, Šamorín a to pre rok 2008 a nie pre fakturované obdobie. Neobstojí tvrdenie žalobcu, ktorý argumentoval tým, že rezervovaná kapacita sa dojednáva na obdobie 12 mesiacov a pokiaľ nedôjde k zmene zo strany odberateľa, tak sa táto dojednaná hodnota predlžuje na ďalších 12 mesiacov, pričom uvedené z predmetnej objednávky nevyplýva. Z predložených dodatkov vyplýva, že ich predmetom je zmena a doplnenie všetkých zmlúv uzatvorených medzi žalobcom a úpadcom, ktoré sú platné a účinné ku dňu uzatvorenia týchto dodatkov, takéto zmluvy však zo strany žalobcu predložené neboli a z uvedených dodatkov nevyplýva, že by predmetom záväzku bolo aj dodanie rezervovanej kapacity v žalobcom uvedenom množstve pre uvedené odberné miesta. Žalobca teda v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že medzi žalobcom a úpadcom došlo k dojednaniu o rezervovanej kapacite v ním uvedených hodnotách, ktoré mu boli následne fakturované, a ktoré si uplatnil ako pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku úpadcu. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žaloba bola podaná nedôvodne a preto ju zmietol.

4. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému ako procesne úspešnej strane konania priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

5. Žalobca podal proti tomuto rozhodnutiu súdu prvej inštancie odvolania a žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v celom rozsahu v zmysle žalobného petitu. Odvolateľ svoje odvolanie odôvodnil tým, že v konaní nebolo sporné, že medzi žalobcom a žalovaným bol uzatvorený platný zmluvný vzťah, na základe ktorého žalobca ako dodávateľ elektriny dodával žalovanému ako odberateľovi elektriny elektrinu do odberného miesta s adresou: Mliečno 102, Šamorín, a do odberného miesta s adresou: Bratislavská 1241, Šamorín. Aj keď žalobca v konaní nepredložil okresnému súdu zmluvu o dodávke elektriny, táto skutočnosť je nesporná a bola tiež preukázaná predložením písomného dodatku č. 1 k Zmluve o dodávke elektriny (PONUKA E. Stabil 2011-2012) z 09.09.2010 a písomného dodatku Ponuka E. Výhoda/2014 z 07.10.2014, pričom v súlade s čl. I. ods. 3 Dodatku Ponuka E. Výhoda/2014 (ďalej len „dodatok“) . Ďalej sú v tomto dodatku uvedené aj podmienky, za akých sa zmluva automaticky predĺži a zmení na zmluvu uzavretú na dobu neurčitú.

Cena elektriny sa skladá z ceny za dodávku elektriny a z taríf za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny. Cena za dodávku elektriny bola medzi žalobcom a žalovaným dohodnutá (čl. I. ods. 2 dodatku) tak, že odberateľ počas obdobia účinnosti Ponuky E. Výhoda získa v súlade s OP Ponuky E.Výhoda zľavu z ceny za dodávku elektriny z platného a účinného Cenníka tarifných produktov dodávky elektriny pre firmy, podnikateľov a organizácie (resp. cenníka pre tarifné produkty (sadzby) dodávky elektriny pre malé podniky v prípade, aj je dodávka elektriny odberateľovi v súlade s príslušnými právnymi predpismi regulovaná. Tarify za prístup do distribučnej sústavy a distribúciu elektriny (ďalej len „tarify“) schvaľuje podľa zákona č. 250/2012 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach v platnom znení Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“) pre príslušný kalendárny rok s účinnosťou od 01.01. do 31.12. príslušného kalendárneho roka. Ak užívateľ sústavy najneskôr 30 kalendárnych dní pre uplynutím doby platnosti sadzby nepožiada o jej zmenu, sadzba platí ďalších 12 kalendárnych mesiacov.

V časti A čl. II. Sadzby pre odberné miesta pripojené na VVN a VN sú uvedené zložky ceny za štandardnú distribúciu elektriny, a to: 1. zložka tarify za prácu, ktorá obsahuje tarifu za distribúciu elektriny bez strát vrátane prenosu elektriny (pri sadzbe X2 je to cena 0,009558 eur za kW) a tarify za straty pri distribúcii elektriny (pri sadzbe X2 je to cena 0,002279 eur za kW) a 2. Zložka tarify za výkon - rezervovaná kapacita (pri úpadcu 12 - mesačná rezervovaná kapacita vo výške 4,6005 eur za kW za mesiac). Ďalšími zložkami ceny za distribúciu a prenos elektriny sú tie, ktoré sú uvedené v Cenníku. Všetky zložky ceny fakturované prevádzkovateľom distribučnej sústavy sú schválené ÚRSO na každý jednotlivý kalendárny rok v rozhodnutí a sú neoddeliteľné. Z predložených objednávok, že rezervovaná kapacita bola úpadcom objednaná na 12-mesačné obdobie. Pokiaľ úpadca neinicioval zmenu rezervovanej kapacity v súlade s cenníkom, dojednaná hodnota a doba trvania rezervovanej kapacity nielenže nezmenil, ale ani tieto hodnoty za nasledujúce roky nereklamoval vo faktúrach za dodanie tovaru a služby. Hodnoty fakturovanej rezervovanej kapacity nespochybnil ani žalovaný, o čom svedčí aj fakt, že žalobca si prihlásil do konkurzu svoje pohľadávky ako nezabezpečené pohľadávky proti úpadcovi v celkovej výške 17.160,05 eur, ktoré boli žalovaným uznané, čo do dôvodu a výšky. Žalovaný až v konaní argumentoval tým, že v konaní nebola preukázaná existencia záväzku pre dodanie a úhradu predmetných rezervovaných kapacít. Neobstojí ani argumentácia, že predmetné neuznané pohľadávky nie sú pohľadávkami proti podstate, nakoľko nepredstavujú žiadne reálne plnenie týkajúce sa správy alebo speňažovania podstaty. Žalovaný uznal iba tú časť, ktorá predstavovala reálne spotrebovanú elektrickú energiu t.j. uznal cenu za dodávku elektriny. Celková cena za elektrinu (vrátane distribučných taríf a poplatkov) je nedeliteľná; úpadca ako odberateľ si nemôže svojvoľne určovať, akú zložku ceny elektriny uhradí alebo neuhradí, pričom táto možnosť nie je daná ani žalovanému ako správcovi konkurznej podstaty cestou neuznania časti pohľadávky. Ak si úpadca - odberateľ plánovať znížiť cenu za dodávku a distribúciu elektriny, mal tak možnosť urobiť prostredníctvom nahlásenia zmeny rezervovanej kapacity, čo za roky trvania zmluvného vzťahu neurobil. Túto možnosť nahlásenia zmeny rezervovanej kapacity mal v konkurznom konaní aj žalovaný, ktorý v zmysle § 44 ods. 1 má oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurznej a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku. Z tohto dôvodu sa argumentácia žalovaného v súdnom konaní javí žalobcovi ako účelová obrana. Odplata za dodávku a distribúciu elektriny a súvisiacich služieb podľa platne uzatvorenej zmluvy o združenej dodávke elektriny predstavuje pohľadávku, ktorá vznikla v súvislosti z prevádzkovaním podniku počas konkurzu t.j. aj časť vo výške 3.924,94 eur a časť vo výške 735,71 eur neuznané žalovaným sú pohľadávkami proti podstate ako neoddeliteľná súčasť ceny za dodávku a distribúciu elektriny a súvisiacich služieb.

6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že považuje dokazovanie uskutočnené súdom za dostatočne najmä v časti neuznania pohľadávky proti podstate a to z toho dôvodu, že žalobca do dnešného dňa nepreukázal žiadnymi listinnými dôkazmi existenciu zmluvy ako takej. Žalovaný tvrdil, že dodatok k zmluve žiadnym spôsobom neupravuje synalagmatické právne vzťahy, že by predmetom záväzku bolo dodanie nie len maximálnej kapacity, ale ja rezervovanej. Dodatok z roku 2014 nemôže byť aplikovaný pre dodanie a úhradu rezervovaných kapacít a to tým, že nepreukazuje tento vzájomný záväzok. Povinnosť zaplatenia ceny podliehajúcej cenovej regulácii môže vyplynúť len z konkrétneho záväzkovoprávneho vzťahu. A keďže v prípade úpadcu regulovaná činnosť prístupu a distribúcie nebola poskytovaná nemožno mu ani ukladať povinnosť platiť cenu za jej poskytovanie. Žalobca nepreukázal, napriek tomu, že znáša bremeno odkazovania, že by žalovaný v čase od fakturovaného obdobia odoberal elektrickú energiu bez riadne uzavretej zmluvy, a že by išlo o elektriny a dodávateľom je zotrvávajúcim, teda uznáva záväzkovoprávny vzťah medzi účastníkmi, avšak nepredkladá relevantným spôsobom zmluvné podmienky tohto záväzkovoprávneho vzťahu. Predmetom uvedeného súdneho sporu bolo určenie, či neuznané pohľadávky žalobcu sú pohľadávkou proti podstate. Vzhľadom na ust. § 87 ods. 1 písm. e) a to: „náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí“. Z uvedeného vyplýva, že súd skúmal vyššie uvedenú otázku a dospel k záveru, že správca úpadcu B.E.N. s.r.o - v konkurze uznal iba časť pohľadávok, ktoré sú zrejmé a predstavujú reálne spotrebovanú elektrickú energiu a vznikli v súvislosti s prevádzkou podniku úpadcu. Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil a žalovanému priznal náhradu trov súdneho konania a právneho zastúpenia.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie žalobcu proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku, nakoľko neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

8. Podľa ustanovenia § 87 ods. 1 ZKR, pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti oddelenej podstate. Podľa ustanovenia § 87 ods. 2 pohľadávky proti všeobecnej podstate sú a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí e) náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom, ak nie sú uvedené v horšom poradí. Podľa ustanovenia § 87 ods. 7 pohľadávky proti podstate sa uplatňujú u správcu. Na požiadanie správca oznámi veriteľovi, či uznáva právny dôvod a výšku jeho pohľadávky proti podstate, vrátane poradia. Podľa ustanovenia § 87 ods. 8 ak správca neuznáva právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate, bez zbytočného odkladu vyzve veriteľa, aby sa najneskôr v lehote 15 dní od doručenia výzvy žalobou podanou voči správcovi domáhal, aby súd určil právny dôvod alebo výšku pohľadávky proti podstate s poučením o následkoch zmeškania tejto lehoty. Ak veriteľ žalobu včas nepodá, na pohľadávku proti podstate sa v rozsahu, v ktorom ju správca neuznal, v konkurze neprihliada. Ak sa už o právnom dôvode alebo výške pohľadávky proti podstate právoplatne rozhodlo po vyhlásení konkurzu, o určení jej právneho dôvodu alebo výšky už nie je možné rozhodovať podľa tohto ustanovenia.

9. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, ktorý zamietol žalobu z dôvodu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno tým, že nepreukázal existenciu dohody o rezervovanej kapacite v ním uvedených hodnotách, ktoré úpadcovi fakturoval, a ktoré si uplatnil ako pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku, a to z nasledovných dôvodov. Zo spisu vyplýva, že žalovaný v oznámení o čiastočnom neuznaní pohľadávky proti podstate zo dňa 28.1.2016 uviedol, že spoločnosť žalobcu si dňa 7.10.2015 prihlásila pohľadávku proti podstate vo výške 896,40 eur, ktorá vznikla ako zmluvne dohodnutá cena za spotrebu elektrickej energie za obdobie od 1.9.2015 do 30.9.2015 na podklade zmluvy o združenej dodávke energií č. R 14/2014 zo dňa 11.3.2013 a zároveň oznámil, že predmetnú pohľadávku uznáva v rozsahu 160,69 eur ako pohľadávku proti podstate. Vo zvyšnom rozsahu, t. j. vo výške 735,71 eur pohľadávku prihlásenú ako pohľadávku proti podstate neuznáva, a preto ju ani nezapísal do zoznamu pohľadávok proti podstate. Dôvodom je skutočnosť, že predstavuje zmluvne dohodnutý poplatok za rezervovanú kapacitu, ktorý však v čase po vyhlásení konkurzu nepredstavoval žiadne plnenie týkajúce sa správy alebo speňažovania podstaty (§ 87 ods. 2 písm. e/ . Žalovaný v oznámení o čiastočnom neuznaní pohľadávky proti podstate zo dňa 28.1.2016 uviedol, že spoločnosť žalobcu si dňa 7.10.2015 prihlásila pohľadávku proti podstate vo výške 5155,58 eur, ktorá vznikla ako zmluvne dohodnutá cena za spotrebu elektrickej energie za obdobie od 1.5.2015 do 31.8.2015 odberné miesto Mliečno a od 1.9.2015 do 5.9.2015 odberné miesto Šamorín na podklade zmluvy o združenej dodávke energií č. R 14/2014 zo dňa 11.3.2013 a zároveň oznámil, že predmetnú pohľadávku uznáva v rozsahu 1230,64 eur ako pohľadávku proti podstate. Vo zvyšnom rozsahu, t. j. vo výške 3924,94 eur pohľadávku prihlásenú ako pohľadávku proti podstate neuznáva, a preto ju ani nezapísal do zoznamu pohľadávok proti podstate. Dôvodom je skutočnosť, že predstavuje zmluvne dohodnutý poplatok za rezervovanú kapacitu, ktorý je však v čase po vyhlásení konkurzu nepredstavoval žiadne plnenie týkajúce sa správy alebo speňažovania podstaty (§ 87 ods. 2 písm. e/ .

10. V konaní bolo sporné, či pohľadávka, ktorú si uplatnil žalobca ako poplatok za rezervovanú kapacitu v konkurze vedenom na majetok úpadcu je pohľadávkou proti podstate. Na to, aby pohľadávka mohla byť posúdená ako pohľadávka proti podstate nestačí, aby išlo o pohľadávku, ktorá vznikla z časového hľadiska po vyhlásení konkurzu, ale musí spĺňať niektoré z vecných kritérií v zmysle § 87 ods. 2 ZKR.

Podľa § 87 ods. 2 písm. e) za pohľadávky proti podstate sa považujú náklady súvisiace so správou konkurznej podstaty a pohľadávky, ktoré vznikli v súvislosti s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, vrátane pohľadávok zo zmlúv uzavretých správcom. Žalobca uviedol, že ním uplatnená pohľadávka súvisela s prevádzkovaním podniku úpadcu počas konkurzu, s ktorým názorom sa stotožnil aj súd prvej inštancie a ani žalovaný to nespochybnil, a preto správcom označený dôvod popretia pohľadávky, že nejde o plnenie týkajúce sa správy alebo speňažovania podstaty, nie je opodstatnený. Sám žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie a aj vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že uznal iba tú časť prihlásených pohľadávok žalobcu, ktorá predstavovala reálne spotrebovanú elektrickú energiu, ktoré aj podľa žalovaného vznikla v súvislosti s prevádzkou podniku úpadcu, teda žalovaný nespochybnil, že náklady súvisiace s dodávkou a distribúciou elektriny súviseli s prevádzkou podniku úpadcu, keď súčasťou odplaty za dodávku a distribúciu elektriny je aj odplata za rezervovanú kapacitu, podľa uzatvorenej zmluvy o združenej dodávke č. R 14/2014 zo dňa 11.3.2013, keď žalovaný v zákonom stanovenej lehote na popretie pohľadávok žalobcu, nenamietal jej neexistenciu alebo neplatnosť.

11. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že vzhľadom k tomu, že správca poprel predmetné pohľadávky z dôvodu, že dohodnutý poplatok za rezervovanú kapacitu nepredstavoval žiadne plnenie týkajúce sa správy alebo speňažovania podstaty s poukazom na § 87 ods. 2 písm. e) ZKR, keď dôvody popretia správcom nie je možné následne meniť, nebol dôvod posudzovať existenciu dohody žalobcu a úpadcu o dodaní rezervovanej kapacity, ktorá bola podľa tvrdení žalobcu súčasťou zmluvy o združenej dodávke energií č. R 14/2014 zo dňa 11.3.2013, keď naviac sám správca konkurznej podstaty v oznámení o čiastočnom neuznaní pohľadávky uviedol, že si žalobca uplatnil pohľadávku na podklade zmluvy o združenej dodávke energií č. R 14/2014 zo dňa 11.3.2013 a v lehote na popretie pohľadávok správca žiadnym spôsobom nepoprel neplatnosť alebo neexistenciu takejto dohody o dodaní rezervovanej kapacity, a preto odvolací súd námietky týkajúce sa existencie alebo neexistencie tejto dohody neskúmal, nakoľko mu to ani neprináleží.

12. Predmetom tohto konania je výlučne posúdenie toho, či dôvody, pre ktoré správca poprel prihlásené pohľadávky, sú skutočne opodstatnené. Predmetom konania nie je poskytnutie priestoru správcovi na to, aby rozširoval dôvody alebo rozsah popretia prihlásenej pohľadávky. Súd žalobnému návrhu buď vyhovie, ak dôvody, ktoré uviedol správca pri popretí prihlásenej pohľadávky nie sú opodstatnené, alebo žalobu zamietne, ak opodstatnenými sú. Ak si veriteľ prihlásil pohľadávku ako pohľadávku proti podstate a správca ju poprel z dôvodu, že pohľadávka v predmetnej časti predstavuje zmluvne dohodnutý poplatok za rezervovanú kapacitu, ktorý podľa odvolateľa v čase po vyhlásení konkurzu nepredstavoval žiadne plnenie týkajúce sa správy alebo speňažovania podstaty, preto predmetom tohto konania je posúdenie výlučne dôvodov, pre ktoré správca poprel prihlásenú pohľadávku a jej opodstatnenosť. Ak správca následne mal pochybnosti o existencii samotnej pohľadávky z dôvodu neexistencie zmluvného vzťahu, ale ju nepoprel z uvedeného dôvodu, teda ju nepovažoval z uvedeného dôvodu za spornú, je neprípustné v tomto konaní skúmať opodstatnenosť popretia pohľadávky z iných dôvodov ako boli správcom označené v lehote na popretie pohľadávky. Z uvedeného dôvodu odvolací súd dospel k záveru, že na dodatočne menené, príp. rozšírené dôvody popretia prihlásenej pohľadávky, ako tomu bolo v danom konaní, nemožno prihliadať.

13. Odvolací súd vzhľadom na uvedené napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku, pretože neboli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ani na jeho zrušenie.

14. Pokiaľ ide o výrok II. napadnutého rozsudku vzťahujúci sa k nároku na náhradu trov konania, vzhľadom na zmenu rozsudku súdu prvej inštancie, odvolací súd zmenil aj rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o nároku na náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 388 v spojení s § 396 ods. 2 a § 255 ods. 1 C.s.p. a priznal žalobcovi, ktorý bol úspešný v konaní, nárok na náhradu trov prvoinštnančného konania v plnom rozsahu.

15. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1 C.s.p, § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalobcovi, ktorý bol úspešný v konaní, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v plnom rozsahu. Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať ( § 257 C.s.p.). O výške náhrady trov prvoinštančného konania a aj odvolacieho konania rozhodne súd prvej

inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).

16. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).