Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_21Co-190-2017.pdf
PDF · 76.2 KB
Case nature
Area
Subarea
21Co/190/2017
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne: E. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. 1, J., právne zast. Ivanom Chvostekom, advokátom, Štefánikova 17, Humenné, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35 724 803, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, právne zast. TOMAŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, o určenie neplatnosti zmluvy a zaplatenie 90 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Humenné č.k. 18C 234/2016-46 zo dňa 05.06.2017, jednohlasne takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje uznesenie vo výroku o trovách konania.
II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanému
odôvodnenie:
Obsah napadnutého rozhodnutia
1. Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie “) napadnutým uznesením zastavil konanie a priznal žalobkyni náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 50 %.
2. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil citujúc ust. 256 ods. 1 C.s.p. a 262 ods. 1 C.s.p. a vychádzajúc zo skutočnosti, že v danom prípade žalobkyňa zobrala žalobu v celom rozsahu späť. Mal za to, že v časti nároku na zaplatenie 90 eur spôsobil zastavenie konania žalovaný, pretože žalovanú sumu uhradil po podaní žaloby, preto priznal žalobkyni náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 50 %.
Obsah odvolania a vyjadrení
3. Proti uzneseniu v časti výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietal nesprávne právne posúdenie veci. Absolútne odmietal priznanie nároku na náhradu trov konania žalobcu resp. jeho právneho zástupcu, ktoré cielene a účelovo sleduje finančný prospech vo forme trov právneho zastúpenia. Žalovaný nebol pred podaním žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia žiadnym spôsobom zo strany žalobcu vyzvaný na vrátenie bezdôvodného obohatenia, resp. určitým spôsobom upozornený na takúto skutočnosť, a to napriek tomu, že žalovaný bol pred podaním žaloby so žalobcom v kontakte, dokonca poskytol na jeho žiadosť listiny, ktoré mu následne slúžili na vypracovanie žaloby. Takéto konanie žalobcu bezvýhradné naplňuje znaky účelovosti a odporuje dobrým mravom. Uviedol, že presne pre takéto prípady zákonodarca zapracoval do Civilného sporového poriadku ustanovenie § 257, aby súd za prítomnosti dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré v danom prípade bezpodmienečne existujú vo forme účelového konania žalobcu, úspešnej strane nárok na náhradu trov konania nepriznal. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zmenil tak, že vyhovie odvolaniu žalovaného a žalobkyni aplikáciou ust. § 257 C.s.p. nárok na náhradu trov konania neprizná.
4. K odvolaniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa. Uviedla, že právny predchodca žalovaného (banka VÚB a.s.) si musel byt dobre vedomý skutočnosti, že uzatvorením zmluvy porušuje zákon o spotrebiteľských úveroch a i napriek tomu platby od žalobkyne prijal, preto nie je dôvod sa odvolávať sa na dobre mravy a dôvody hodne osobitného zreteľa. Žalovaný nie je v takom sociálnom znevýhodnenom postavení alebo aby sa jednalo o konanie, ktoré by si zaslúžilo dôvody hodné osobitného zreteľa. Podotkla, že žalovaný dobrovoľne vrátil žalobkyni bezdôvodné obohatenie až v júni 2017, kedy žaloba bola podaná na súd dňa 20.06.2016, teda nie je možne hovoriť o nejakom poctivom zámere žalovaného a zaujme riešiť spor mimosúdne. Neexistuje žiadne ustanovenie právneho predpisu, ktoré by prikazovalo vyzvať protistranu na vrátenie bezdôvodného obohatenia. Navrhla, aby odvolací súd potvrdil uznesenie v napadnutej časti, teda vo výroku o trovách konania a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Hodnotenie odvolacieho súdu
5. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 362 ods. 1 C.s.p.) preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 C.s.p. a nasl., bez nariadenia pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne.
6. Podľa § 256 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
7. Podľa § 257 C.s.p., výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.
8. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách čiastočne úspešnej žalobkyni v konaní aplikoval ustanovenie § 256 ods. 1 C.s.p. Odvolateľ namieta nesprávne právne posúdenie veci a žiada aplikovať ust. § 257 C.s.p. vo vzťahu k trovám konania medzi ním a žalobkyňou.
9. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27. júla 2011, sp. zn. 7Cdo 7/2010).
10. Bez ohľadu na to, že do Civilného sporového poriadku nebola výslovne prebratá druhá veta § 146 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, naďalej platí, že ak sa pre správanie žalovaného vzala späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne, je žalovaný povinný nahradiť trovy konania, pretože nesporne zavinil zastavenie konania. Ide najmä o prípady, keď žalovaný po podaní žaloby plnil žalobcovi, v dôsledku čoho žalobca vzal žalobu späť. Dôvodnosť žaloby sa posudzuje procesne a bez ohľadu na to, aký by bol výsledok konania, keby k späťvzatiu žaloby nedošlo. Rozhodnou je skutočnosť, že žalovaný splnil to, čoho sa žalobca domáhal, a že len z tohto dôvodu vzal žalobca žalobu späť.
11. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa podala dňa 20.06.2016 na súd prvej inštancie žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o aktivácii autokarty zo dňa 22.05.2009 a vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 90 eur. Na pojednávaní konanom dňa 05.09.2017 žalobkyňa vzala žalobu späť z dôvodu úhrady bezdôvodného obohatenia žalovaným dňa 28.06.2017, teda po podaní žaloby. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 18C/234/2016-46 zo dňa 05.09.2017 konanie zastavil a priznal žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 50 % voči žalovanému v zmysle § 256 ods. 1 C.s.p.
12. Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania v spojení s ustanovením § 256 ods. 1 C.s.p. je súd povinný skúmať, či niektorá zo strán sporu zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Záver súdu o tom, že je splnený predpoklad na náhradu trov, nevylučuje, aby súčasne nedospel k záveru, že sú splnené predpoklady na aplikáciu ustanovenia § 257 C.s.p. (dôvody hodné osobitného zreteľa).
13. Zo slovného znenia uvedeného zákonného ustanovenia vyplýva, že ide o ustanovenie výnimočné, ktoré má súdu umožniť, aby pri rozhodovaní o náhrade trov konania mohol prihliadnuť k zvláštnostiam jednotlivých konkrétnych prípadov a má slúžiť k odstráneniu neprimeranej tvrdosti. Úvaha súdu, že ide o výnimočný prípad a či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Ustanovenie § 257 C.s.p. preto nemožno vykladať tak, že možno kedykoľvek bez ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnej strane sporu; vždy musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený.
14. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nedefinuje, ale výklad ponecháva na súdnu prax. K dôvodom hodným osobitného zreteľa možno však zahrnúť neprimeranú tvrdosť, podiel oboch strán na vzniku a priebehu sporu, povaha a okolnosti sporu, zložitosť doposiaľ neriešenej právnej problematiky, zložitosť prípadov výkladu medzinárodnej zmluvy, osobitné pomery strany sporu, či nízky príjem. (pozri Veľké komentáre, Civilný sporový poriadok, autorov Števček, Ficová, Baricová, Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol., C. H. BECK 2016, str. 942).
15. V predmetnej veci žalovaný v odvolaní poukázal na dôvod hodný osobitného zreteľa spočívajúci v účelovom konaní žalobkyne a jej právneho zástupcu nevyzvať žalovaného pred podaním žaloby o vydanie bezdôvodného obohatenia na vrátenie bezdôvodného obohatenia.
16. Odvolací súd konštatuje, že v súlade s názorom súdu prvej inštancie nezistil také dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by aplikáciu § 257 C.s.p. v prejednávanej veci odôvodňovali. Zásadne žiadna právna norma neurčuje, aby podaniu žaloby na súd predchádzala predžalobná výzva a nie je nevyhnutným predpokladom pred podaním žaloby na vydanie bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd považuje tvrdenia odvolateľa, že žalobkyňa sa nepokúsila pred podaním žaloby výzvou predísť sporu a nesnažila sa s ním dohodnúť mimosúdne, za tendenčne a účelové, motivované snahou vyhnúť sa plateniu trov spojených so súdnym konaním. Je len v rovine teoretických dohadov, či by v takom prípade bolo možné predísť súdnemu sporu. Navyše odvolací súd podotýka, že žalovaný ako právny nástupca pôvodného veriteľa (VÚB banky, a.s.) až po vyše roku po podaní žaloby uhradil sumu bezdôvodného obohatenia požadovaného žalobkyňou, na základe čoho žalobkyňa vzala svoju žalobu späť.
17. Žalovaný nepochybne zavinil zastavenie konania. Z obsahu spisu odvolací súd nezistil dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania, preto je v zmysle ust. § 256 ods. 1 C.s.p. žalovaný povinný žalobkyni nahradiť trovy konania v rozsahu 50 %.
18. Vychádzajúc z uvedeného odvolací súd postupom vyplývajúcim z ustanovenia § 387 C.s.p. uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil.
19. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., § 262 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p., tak, že v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanému, pričom o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).