Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_37P-133-2016.pdf
PDF · 80.57 KB
Case nature
Area
Subarea
37P/133/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou Mgr. Silviou Tisovou vo veci starostlivosti o maloleté dieťa:
I. T., nar. XX.XX.XXXX,
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, dieťa rodičov: matka I. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. 6, W. a otec: E. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. XX/XXX, P. R., M. republika, o zníženie výživného a o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
I. Návrh otca z 05.12.2017 na zníženie výživného z a m i e t a .
II. Konanie o zvýšenie výživného z a s t a v u j e.
odôvodnenie:
1) Návrhom osobne podaným na súde dňa 28.09.2016 žiadala matka o zvýšenie výživného na maloletú, a to na sumu 160 € mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že maloletá začala chodiť do školy, s čím súvisia zvýšené výdavky. Otec o maloletú neprejavuje žiadny záujem, nepodieľa sa na jej výchove, neplní si ani vyživovaciu povinnosť.
2) Návrhom doručeným súdu dňa 05.12.2017 sa otec domáhal zníženia výživného na maloletú. Svoj návrh odôvodnil tým, že jeho príjem je 8.000,- Kč, preto nie je v jeho možnostiach platiť 100 € mesačne na výživu maloletej.
3) Matka s návrhom otca na zníženie výživného nesúhlasila.
4) Otec bol vypočutý cestou dožiadaného súdu, kde uviedol, že s návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasí. Jeho príjem sa pohybuje medzi 11.000 - 13.000 Kč v čistom. Je schopný a ochotný platiť cca 50 €. Bol na operácii chrbtice a vredov, v práci ho to však neobmedzuje. Jeho výdavky sú 4.500 Kč za ubytovňu, zvyšok minie na jedlo a drogériu, oblečenie a pod. Inú vyživovaciu povinnosť už nemá. V súčasnej dobe na maloletú neplatí výživné, čaká na zníženie výživného.
5) Na pojednávanie nariadené v tejto veci na deň 26.04.2018 sa otec nedostavil, pričom súhlasil, aby sa konalo a rozhodlo v jeho neprítomnosti, čo aj súd učinil.
6) Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky a oboznámením sa s listinnými dôkazmi týkajúcimi sa príjmov a výdavkov účastníkov konania.
7) Súd vo veci rozhodol podľa nasledovných ustanovení zákona:
8) Podľa § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine (ZR) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9) Podľa § 75 ods. 1ZR - pri určení výživného súd prihliadne na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
10) Podľa § 78 ods. 1 ZR - dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
11) O výživnom bolo naposledy rozhodované rozsudkom Okresného súdu Žilina, č. k. 15P/321/2007-75 zo dňa 26.8.2008. Uvedeným rozsudkom súd zveril maloletú do osobnej starostlivosti matky a otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 3.000 Sk (99,58 €). Maloletá I. bola v tom čase útleho veku. Matka bola na rodičovskej dovolenke, poberala rodičovský príspevok vo výške 4.500 Sk (149,37 €) mesačne a prídavok na dieťa. Otec bol v pracovnom pomere vo firme J. a.s., kde dosahoval čistý príjem 20.000 - 21.000 Kč mesačne. Otec mal ešte vyživovaciu povinnosť k mal. I. A., nar. XX.XX.XXXX, na ktorého platil na základe rozhodnutia súdu sumu 3.000 Kč.
12) V porovnaní s vyššie uvedeným rozhodnutím súd môže konštatovať podstatnú zmenu v odôvodnených nárokoch mal. I. v súvislosti s jej celkovým telesným rastom a vývojom a nástupom do základnej školy, takže v tejto súvislosti má matka nepochybne zvýšené výdavky. Mal. I. je žiačkou 4. ročníka základnej školy, má bežné výdavky a dobrý zdravotný stav (má len nábeh na skoliózu). Súdu je známe z jeho praxe, že v tomto veku dosahujú bežné náklady 200 € na mal. dieťa.
13) Matka pracovala v spoločnosti A. Q. SK, spol. s.r.o., kde za obdobie 01/2016-09/2016 mala čistú mesačnú mzdu 336 € a v spoločnosti U. s.r.o., kde mala za obdobie 01/2017-06/2017 čistú mzdu v priemere v sume 573 €. Od 1.7.2017 bola matka nezamestnaná, vznikol jej však nárok na dávku v nezamestnanosti.
14) Pokiaľ sa týka otca, jeho príjem súd zisťoval cestou dožiadaného súdu, pričom zistil, že otec nebol vedený ako uchádzač o zamestnanie, nepoberal dávky v hmotnej núdzi, nepoberal ani dávky sociálneho poistenia. Daňové priznanie za r. 2015 a 2016 nepodal. Otec pracoval na základe dohody o vykonaní práce, kde mal v roku 2016 a od 01/2017-09/2017 čistú mzdu vo výške 3.000 Kč mesačne. Zo správy zamestnávateľa J. I. M., s.r.o., mal súd preukázané, že otec bol u nich v pracovnom pomere od 6.2.2001 do 15.10.2009, pracovný pomer s ním bol ukončený okamžite, z dôvodu dlhodobej, neospravedlnenej absencie. Jeho priemerný príjem bol 8.270 Kč mesačne.
15) Napriek skutočnosti, že otcov príjem sa od posledného určenia výživného fakticky znížil na sumu 11.000 - 13.000 Kč (prepočítané podľa kurzu NBS stanovenému ku dnu pojednávania, ide o sumu 432 - 510 €) súd dospel k názoru, že nie sú splnené podmienky na zníženie výživného, pretože potenciál dosahovať príjem sa podľa názoru súdu v konaní nepreukázal. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že otec má dobrý zdravotný stav, ktorý mu umožňuje riadne pracovať, napriek tomu sa k práci nestavia zodpovedne, čo vyplýva aj zo skutočnosti, že zo zamestnania bol prepustený z
dôvodu absencie; zrejme z rovnakého dôvodu mu predtým bol príjem aj znížený. Otec objektívne dôvody, pre ktoré došlo k zníženiu jeho príjmu oproti poslednému určeniu, nepreukázal, avšak aj z uvedeného zníženého príjmu je možné hradiť výživné v dosiaľ určenej sume. Zároveň súd prihliadol k okolnosti, že otcovi ubudla vyživovacia povinnosti k plnoletému I., na ktorého platil 3.000 Kč mesačne. V prípade, ak otcovi po zaplatení výživného, ktoré má prednosť pred ostatnými výdavkami, nepostačuje jeho príjem na pokrytie jeho potrieb, mal by zvážiť zmenu pracovného zaradenia (v ktorom by zarobil viac), alebo zvýšiť svoju pracovnú aktivitu, teda privyrobiť si aj brigádne.
16) Súd po zhodnotení vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia súdu o výživnom nedošlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcich zníženie vyživovacej povinnosti, a preto návrh otca na zníženie výživného zamietol. V súčasnosti určené výživné zatiaľ zodpovedá odôvodneným nárokom mal. dieťaťa len v nevyhnutnej miere.
17) Na pojednávaní konanom dňa 26.4.2018 matka zobrala svoj návrh na zvýšenie výživného späť s tým, že si našla lepšie platenú prácu, a aj keď dieťa má výdavky, nechce pre administratívnu náročnosť v konaní pokračovať.
18) Podľa § 29 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“), navrhovateľ môže počas konania zobrať návrh na začatie konania späť, a to celkom alebo sčasti. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
19) Na základe dispozitívneho úkonu matky ako navrhovateľky disponovať s návrhom na začatie konania, súd podľa ustanovenia § 29 CMP rozhodol o zastavení konania vo veci zvýšenia výživného. 20) Po vyhlásení rozsudku sa kolízny opatrovník a matka vzdali práva podať voči nemu odvolanie.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je odvolanie prípustné. Odvolanie je potrebné podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, na Okresnom súde Žilina.
V odvolaní je potrebné uviesť:
- všeobecné náležitosti podania (§ 127 ods. 1 a 2 CSP), t. j.: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania
- proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
- v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda; rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania,
- z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a
- čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
- neboli splnené procesné podmienky,
- súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
- rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené,
- rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, alebo
- súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.