Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

46Sa/14/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, ako súd správny, sudkyňou JUDr. Anitou Filovou, v právnej veci žalobcu : P. S., nar. XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu K. XX/XX, XXX XX W., právne zastúpený : Michal Mrva - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Trenčianska 38, Bratislava - mestská časť Ružinov 821 09, adresa na doručovanie písomností: Šrobárova 6, 917 01 Trnava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.03.2017 takto

rozhodol:

I. Správny súd žalobu z a m i e t a.

II. Správny súd žalovanej právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Správny súd návrh žalobcu na uloženie pokuty z a m i e t a.

odôvodnenie:

I. Priebeh administratívneho konania 1. Žalobcovi bol na základe jeho žiadosti zo dňa 15.11.2011 priznaný rozhodnutím žalovanej č. XXX XXX XXXX zo dňa 29.12.2011 podľa § 70 ods. 1 a § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len ako „zákon č. 461/2003 Z. z.“ alebo „zákon o sociálnom poistení“) od 9. novembra 2011 invalidný dôchodok, pričom z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že žalobca mal na základe lekárskej správy zo dňa 28.11.2011 určený pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 75 %. Z lekárskej správy zo dňa 28.11.2013 vyplýva, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie odôvodňujúce invaliditu bolo určené zdravotné postihnutie zaradené do Kapitoly IX

- choroby obehovej sústavy, Oddielu A srdcové choroby, pod Položku 8 - stavy po srdcových operáciách, písmeno c) neschopnosť záťaže. Kontrolná lekárska prehliadka bola určená na 11/2012, kedy bol reálny predpoklad zmeny zdravotného stavu a z toho vyplývajúcej miery poklesu schopnosti zárobkovej činnosti. Súčasne z lekárskej správy vyplýva, že žalobcovi nebola zvýšená percentuálna miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za iné zdravotné postihnutia (§ 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.).

2. Zdravotný stav žalobcu bol opätovne posúdený, pričom výsledkom tohto posúdenia bol odborný posudok o invalidite zo dňa 28.01.2013, z ktorého vyplýva, že za rozhodujúce zdravotné postihnutie odôvodňujúce invaliditu bolo určené zdravotné postihnutie zaradené do Kapitoly IX - choroby obehovej sústavy, oddiel A - srdcové choroby, položka 8 - stavy po srdcových operáciách, písmeno b) s poklesom výkonnosti pri stredne ťažkom zaťažení v rozsahu 50 % (rozsah 40 - 50) a za iné zdravotné postihnutia (iné choroby tepien) bola zvýšená percentuálna miera poklesu o 10 %. Dátum zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej aj ako „MPSVZČ“) zo 75 % na 60 % bol určený na deň 28.1.2013. Dňa 28. januára 2013 bola vyhotovená Lekárska správa - zápisnica o ústnom pojednávaní, z

obsahu ktorej vyplývajú závery odborného posudku o invalidite, pričom táto bola podkladom pre vydanie rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX zo dňa 7.marca 2013.

3. Rozhodnutie žalovanej zo dňa 7. marca 2013 bolo na základe podaného opravného prostriedku zrušené podľa § 250j ods. 2 písm. d) Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (ďalej len ako „OSP“) a vec bola vrátená žalovanej na ďalšie konanie (rozsudok č. k. 43Sd/35/2013-111 zo dňa 15. januára 2015). Podľa názoru správneho súdu, napadnuté rozhodnutie zo dňa 7.3.2013 bolo nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Správny súd vo vzťahu k tomuto dôvodu zrušenia uviedol, že posudkový lekár v odbornom posudku zo dňa 28.1.2013 iba konštatoval, že u navrhovateľa (žalobcu) došlo k zlepšeniu zdravotného stavu bez akejkoľvek relevantnej a odôvodnenej argumentácie. Súčasne posudkovému lekárovi vytkol, že tento nerealizoval znovuposúdenie zdravotného stavu navrhovateľa (žalobcu) za prítomnosti odborného lekára - kardiológa (pri znovuposúdení zdravotného stavu bol prítomný internista) a to napriek tomu, že správny súd prítomnosť kardiológa požadoval (na pojednávaní konanom dňa 29. apríla 2014).

4. Žalovaná následne vydala rozhodnutie zo dňa 24.06.2015, ktorým podľa § 73, § 112 ods. 4 a 6, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodla, že odo dňa 22. marca 2013 znížila žalobcovi sumu invalidného dôchodku na sumu 274,70 eur. Zdravotný stav žalobcu bol opätovne posúdený dňa 16. júna 2015 s tým výsledkom, že žalovaná trvala na tom, že pre rozhodujúce zdravotné postihnutie - stavy po revaskularizačných operáciách, s poklesom výkonnosti pri stredne ťažkom zaťažení, je maximálne MPSVZČ 50 % a pre iné zdravotné postihnutia je zvýšenie percentuálnej miery o 10 %, t. j. celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 60 %. Išlo o zaradenie do Kapitoly IX, oddiel A, položka 8, písm. b). Uvedené pre žalobcu znamenalo, že je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách už nie je 75 %, ale je 60 %.

5. Rozhodnutie žalovanej zo dňa 24.06.2015 bolo opätovne zrušené správnym súdom na základe podaného opravného prostriedku (rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20Sd/35/2015-57 zo dňa 22. apríla 2016). Dôvodom zrušenia tohto rozhodnutia bol znova dôvod podľa § 250j ods. 2 písm. d) OSP. Správny súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že odporca (žalovaná) napadnuté rozhodnutie okrem spôsobu výpočtu zníženej sumy invalidného dôchodku iba stručne odôvodnil tým, že podľa záverov posudkového lekára je navrhovateľ (žalobca) od 28.01.2013 invalidný s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %, pričom v odôvodnení svojho rozhodnutia zrozumiteľne nevysvetlil nielen to, že k zlepšeniu akých „parametrov“ zdravotného stavu navrhovateľa (žalobcu) a v súvislosti s čím došlo, ale neuviedol ani to, aká bola pôvodná miera poklesu schopnosti navrhovateľa vykonávať zárobkovú činnosť, akú sumu pôvodného invalidného dôchodku znížil a aké skutočnosti odôvodňujú jeho zníženie práve od 22.03.2013.

6. Žalovaná vydala dňa 12.9.2016 v poradí tretie rozhodnutie, ktorým podľa § 73, § 112 ods. 4 a 6, § 82 a § 293ce zákona č. 461/2003 Z. z. žalobcovi znížila sumu invalidného dôchodku od 22. marca 2013 na 274,70 mesačne, pričom výsledná suma invalidného dôchodku v poukazom na § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. bola určená sumou 282,90 eur. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že v rámci realizácie rozsudku Krajského súdu v Trnave bol posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta požiadaný o opätovné posúdenie zdravotného stavu žalobcu, pričom tento bol posúdený dňa 22. augusta 2016 so záverom, že žalobca je naďalej invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 60 % od 28. januára 2013. Súčasne sa žalovaná v odôvodnení tohto rozhodnutia odvoláva na Lekársku správu zo dňa 16. júna 2015, teda na lekársku správu, ktorá bola podkladom vydania rozhodnutia zo dňa 24.06.2015, ktoré bolo následne zrušené rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 20Sd/35/2015-57 zo dňa 22. apríla 2016. Vo vzťahu k uvedeniu dňa lekárskej správy došlo k omylu zo strany žalovanej, ktorá skutočnosť je podložená tým, že prílohou rozhodnutia zo dňa 12.9.2016 bola Lekárska správa zo dňa 22. augusta 2016 a súčasne žalovaná toto pochybenie napravila vydaním nového rozhodnutia zo dňa 8.12.2016, v odôvodnení ktorého vo vzťahu k rozhodnutiu zo dňa 12.9.2016 skonštatovala, že týmto rozhodnutím sa mení rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.9.2016, ktorým sa vykonal rozsudok Krajského súdu

v Trnave č. 20Sd/35/2015-57 zo dňa 22. apríla 2016, po oprave dátumu lekárskej správy posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Galanta a doplnení odôvodnenia.

7. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 12.9.2016 podal žalobca dňa 10.10.2016 na Krajský súd v Trnave správnu žalobu v sociálnych veciach, ktorým napadol rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia zo dňa 12.9.2016 a to napriek tomu, že bol žalovanou poučený o možnosti podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia odvolanie Sociálnej poisťovni, ústredie v Bratislave alebo pobočke Sociálnej poisťovne. Konanie na Krajskom súde v Trnave bolo vedené pod sp. zn. 44Sa/23/2016 a bolo ukončené uznesením o zastavení konania zo dňa 7. februára 2017 z dôvodu, že žalobca zobral správnu žalobu späť a to podaním doručeným správnemu súdu dňa 10.01.2017. Z obsahu dávkového spisu je preukázané, že rozhodnutie žalovanej zo dňa 8.12.2016 bolo žalobcovi doručené dňa 22.12.2016. 8. Proti rozhodnutiu žalovanej zo dňa 8.12.2016 podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že žalovanej sa nepodarilo odstrániť nedostatky, ktoré boli dôvodom zrušenia ich predchádzajúcich rozhodnutí správnym súdom, ďalej že Sociálna poisťovňa opätovne v odôvodnení uvádza, že jeho pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je od 22.03.2013 vo výške 60 % (pôvodne 75 %), že súčasťou tohto rozhodnutia je aj Lekárska správa - posudok z 22.08.2016, z ktorej nie je zrejmé kto ho vypracoval. Namietal, že dôvody, z ktorých posudkový lekár vyvodil záver, že je invalidný pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav, avšak miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách už nie je 75 %, ale iba 60 % sú úplne nepochopiteľné. Uviedol, že z predmetného posudku nie je zrejmé, prečo ak mal v novembri 2011 mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 %, keď ejekčná frakcia jeho ľavej srdcovej komory bola 55 % (NYHA I) a ischemický syndróm dolných končatín na podklade arterosklerózy bol v štádiu Fontaine II.a., tak od marca 2013 je miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť iba 60 %, napriek tomu, že ejekčná frakcia jeho ľavej komory od roku 2013 dosahuje iba 45 % a ischemický syndróm dolných končatín na podklade arterosklerózy bol vpravo v štádiu Fontaine II.a a vľavo v štádiu dokonca Fontaine II.b, naviac sa k týmto ochoreniam ešte pridružila aj cukrovka 2. typu a dislipidémia. Na základe uvedeného preto zastával názor, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne je nepreskúmateľné vo veci jeho posúdenia miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť a určenia tomu zodpovedajúcej výšky invalidného dôchodku, keď napriek tomu, že sa jeho zdravotný stav preukázateľne zhoršuje v porovnaní s rokom 2011, pokles jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je o 15% nižší v porovnaní s rokom 2011. V tejto súvislosti zastal názor, ktorý podoprel aj rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.04.2013 sp. zn. 26Sd/205/2012, že predpokladom zníženia sumy invalidného dôchodku je podľa zákona č. 461/2003 Z. z. zlepšenie zdravotného stavu. Preto žiadal o jasné a zrozumiteľné zdôvodnenie rozhodnutia, z ktorého musí byť zrejmé, prečo v jeho prípade, keď sa jeho zdravotný stav preukázateľne zhoršil oproti roku 2011, má dôjsť k zníženiu jeho invalidného dôchodku doplniac, že pokiaľ chcela Sociálna poisťovňa znížiť sumu invalidného dôchodku, mohla tak urobiť iba na základe rozhodnutia, ktorý by vychádzalo z takých skutkových zistení, ktoré by preukázali zlepšenie jeho zdravotného stavu. Záverom upozornil, že Sociálna poisťovňa nemôže v roku 2016 vydávať rozhodnutia so spätnou účinnosťou od 22.03.2013. Z týchto dôvodov navrhol, aby generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne postupom podľa § 215 ods. 4 v spojení s § 218 ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z. z. zmenil rozhodnutie zo dňa 08.12.2016 a to tak, že mu bude priznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 75 % a tomu zodpovedajúca výška invalidného dôchodku, a to od 22.03.2013 alebo aby napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil Sociálnej poisťovni, ústrediu na ďalšie konanie. 9. Žalovaná rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 29.03.2017 (ďalej aj ako len „napadnuté rozhodnutie“) postupom podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2013 Z. z. zamietla odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdila rozhodnutie zo dňa 8.12.2016 (ďalej aj ako len „prvostupňové rozhodnutie“). V odôvodnení svojho rozhodnutia vo vzťahu k odvolacím námietkam uviedla, že na základe podaného odvolania bol zdravotný stav účastníka konania (žalobcu) opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta 18. januára 2017, ktorý zotrval na tom, že zdravotný stav bol posúdený objektívne a komplexne, pričom z dôvodu, že odvolaniu nemienil vyhovieť, predložil kompletný spisový materiál na posúdenie posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie v Bratislave. Následne bol zdravotný stav účastníka konania posudzovaný 21. marca 2017, bez prítomnosti žalobcu, pričom na ústnom pojednávaní dňa 21.03.2017 sa zúčastnil len splnomocnený zástupca žalobcu JUDr. Q. Q., PhD., pričom posudkový lekár ústredia Sociálnej poisťovne posúdil na základe zdravotnej dokumentácie (ktorá bola podrobne opísaná v odôvodnení rozhodnutia - poznámka správneho súdu) zdravotný stav účastníka konania, na základe čoho vyhotovil odborný lekársky posudok, z ktorého vyplýva, že v apríli 2011 sa u účastníka konania zvýraznili bolesti na hrudníku, v júli 2011 absolvoval koronarnografické vyšetrenie v Národnom ústave srdcovocievnych

chorôb v Bratislave s nálezom trojcievneho postihnutia srdcových ciev, mal doporučenú operáciu - revaskularizačný zákrok na postihnutých cievach, od 24.11.2011 do 4.11.2011 bol hospitalizovaný za účelom prevedenia revaskularizačnej operácie na cievach srdca, operácia bola vykonaná 26.11.2011 s dobrým výsledkom, pooperačný priebeh bol bez komplikácií a kontrolné exhokardiologické vyšetrenie preukázalo dobrý výkon srdca s ejakčnou frakciou ľavej komory 55 %. Žalovaná v odôvodnení svojho rozhodnutia opísala ďalší priebeh posudzovania zdravotného stavu účastníka konania s dôrazom na to, že zaradenie ochorenia srdca na základe posúdenia zdravotného stavu dňa 28.11.2011 pod kapitolu IX, oddiel A, položku 8 písm. c) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. bolo pre účastníka konania maximálne priaznivé, pričom bola zohľadňovaná skutočnosť, že odo dňa operácie prešiel krátky čas (1 mesiac), stav ešte nebol stabilizovaný a vyžadoval si dlhodobé doliečovanie, pričom v tejto súvislosti bol účastník konania (žalobca) posudkovým lekárom upozornený, že jeho zdravotný stav bude po roku opäť prehodnotený. 10. Žalovaná ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázala na to, že zdravotný stav účastníka konania bol posudzovaný 28. januára 2013, pričom boli posudzované kardiologické nálezy z 9. októbra 2012 a 11. decembra 2012, na základe ktorého bola zadokumentovaná ejekčná frakcia ľavej komory do 45 %, pričom bolo skonštatované, že pri stavoch po revaskularizačných operačných zákrokoch na srdcových cievach s funkčným hodnotením NYHA II. štádium, ide vo všeobecnosti o pokles výkonu srdca pri stredne ťažkom zaťažení a tieto sú zaradené do kapitoly IX, oddielu A, položky 8, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí od 30 - 50 %, pričom účastníkovi konania bola stanovená horná hranica rozpätia 50 % a za ostatné ochorenia (esenciálna hypertenzia, poruchy metabolizmu lipoproteínov, iné choroby tepein a tepničiek, diabetes mellitus nezávislý od inzulínu) bola v súlade s § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. zvýšená miera poklesu o 10 %. Teda celková MSPVZČ bola určená na 60 %. 11. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa venovala pozornosť aj zmene klasifikácie ischemického syndrómu na ľavej dolnej končatine z IIa na IIb a v roku 2015 diagnostikovanému ischemickému syndrómu na pravej dolnej končatine (Fontain I), pričom bolo skonštatované, že tieto nie sú posudkovo závažné ochorenia v súvislosti s rozhodujúcim zdravotným postihnutím I 97 v zmysle úvahy o prípadnej zámene rozhodujúcich diagnóz pre invaliditu. 12. Žalovaná námietku smerujúcu k tomu, že nebolo dostatočne odôvodnené zlepšenie zdravotného stavu účastníka konania a že odborný posudok o invalidite, ktorý tvorí záväzný poklad napadnutého rozhodnutia nie je identifikovateľný vyhodnotila za nedôvodnú a to s odkazom na § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., v zmysle ktorého lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva výlučne posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia. Žalovaná v tejto súvislosti uzavrela, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe vlastného vyšetrenia účastníka konania posudkovým lekárom sociálneho poistenia, ako aj z doloženej zdravotnej dokumentácie, t.j. lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Mala za to, že skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia účastníka konania boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, tieto sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov. 13. Vo vzťahu k námietke, ktorou účastník konania poukazoval na to, že spätné zníženie invalidného dôchodku je neprípustné poukázala na § 112 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., v zmysle ktorého sa dávka odníme, zníži alebo jej výplata zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila doplniac, že rozhodnutie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 7. marca 2013 sa napriek tomu, že bolo napadnuté opravným prostriedkom a následne krajským súdom zrušené, sa stalo vykonateľným 22. marca 2013, pričom od uvedeného dátumu sa účastníkovi konania vypláca dôchodková dávku v nižšej sume, pričom na základe posudzovania zdravotného stavu sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 60 % od 28.01.2013 nezmenila. II. Rozsah správnej žaloby a žalobné body (dôvody žaloby) 14. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 29.03.2017, pričom postupom podľa § 191 ods. 3 písm. a) Správneho súdneho poriadku (ďalej len ako „SSP“) žiadal aj zrušenie rozhodnutia žalovanej zo dňa 08.12.2016. Žalobca žiadal zrušil uvedené rozhodnutia z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c) až g) SSP. Namietal, že v rozhodnutí zo dňa 29.03.2017 žalovaná opätovne v odôvodnení uvádza, že jeho pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je od 22.03.2013 vo výške 60 % (pôvodne 75 %), pričom súčasťou rozhodnutia už nie je ani lekárska správa a to napriek tomu, že lekárska správa zo dňa 21.03.2017 je záväzným pokladom rozhodnutia a žalovaná sa na ňu odvoláva. V súvislosti s lekárskou

správou namietal, že žiadne z vyšetrení uvedených v napadnutom rozhodnutí sa v predmetnej správe nespomína, a to napriek tomu, že žalovaná tvrdí, že v lekárskej správe je na ne obsiahnutý odkaz, a že tieto vyšetrenia sú v lekárskej správe napísané „neviditeľným perom“. Ďalej namietal, že žalovaná sa zrejme pomýlila, keď na strane 4 napadnutého rozhodnutia uvádza, že podkladom pre vydanie rozhodnutia je lekárska správa zo dňa 21.3.2017, avšak v skutočnosti má na mysli asi lekársku správu z 22.08.2016, ktorá však nie je podkladom na vydanie napadnutého rozhodnutia a z tejto nie je ani zrejmé, kto ju vypracoval, pretože osoba lekára v nej nie je označená menom a priezviskom. Vo vzťahu k tejto námietke poukázal na to, že túto skutočnosť namietal v odvolaní, avšak žalovaná sa k nej nevyjadrila. V súvislosti s námietkou týkajúcou sa záväzného podkladu pre vydanie rozhodnutia mu nie je zrejmé, ktorá lekárska správa bola teda podkladom pre vydanie rozhodnutia. 15. Ďalej poukázal na to, že žalovaná v treťom odseku na strane 3 svojho rozhodnutia uvádza, že mal doplňujúcim podaním z 3.3.2017 doložiť k odvolaniu novú lekársku správu psychiatričky MUDr. S. zo psychiatrického vyšetrenia z 31.01.2017 a mal požiadať o opätovné posúdenie zdravotného stavu, avšak takýto dokument žalovanej nedoručil, nikdy sa žiadneho vyšetrenia u MUDr. S. nezúčastnil a žiadnu lekársku správu od tejto psychiatricky žalovanej nedoložil. 16. Za nepochopiteľné označil zníženie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, keď v novembri 2011 mal mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 75 % a efekčná frakcia jeho ľavej srdcovej komory bola 60 % (NYHA I) a ischemický syndróm dolných končatín na podklade arterosklerózy bol v štádiu Fontaine II.a., a od marca 2013 je miera poklesu jeho schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť iba 60 %, keď ejekčná frakcia jeho ľavej komory od roku 2013 dosahuje iba 45 % a ischemický syndróm dolných končatín na podklade arterosklerózy je toho častu vpravo v štádiu Fontaine II.a a vľavo v štádiu dokonca Fontaine II.b a k týmto ochoreniam sa ešte pridružila aj cukrovka 2. typu a dislipidémia. V tejto súvislosti poukázal na to, že mu nie je zrejmé a to napriek preukázateľne zhoršenému zdravotnému stavu, na základe čoho žalovaná dospela k záveru, že sa jeho zdravotný stav nezhoršil, ale že sa zlepšil, keď miera jeho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je už len 60 %. 17. Namietal, že žalovaná nevie vyhotoviť preskúmateľné rozhodnutie vo veci posúdenia jeho miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a určenia tomu zodpovedajúcej výšky invalidného dôchodku za situácie, keď je zrejmé, že jeho zdravotný stav sa nezlepšil, ale od operácie v roku 2011 sa zhoršil a permanentne sa zhoršuje. Poukázal na to, že v danej veci je kľúčovou otázkou, na základe akej tabuľky posudzovala žalovaná jeho zdravotný stav v roku 2011, s tým, že odkaz na prílohu č. 4 zákona č. 461/2013 Z. z. nemôže obstáť. V tejto súvislosti zastáva názor, že predpokladom zníženia sumy invalidného dôchodku je zlepšenie zdravotného stavu, ku ktorému však v jeho prípade preukázateľne nedošlo, pričom ale diagnózy uvedené v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. a ich klasifikácia spôsobujú zázračné zlepšenie jeho zdravotného stavu o 15 %, napriek tomu, že tento sa preukázateľne zhoršil v porovnaní s rokom 2011 dodajúc, že ak k zlepšeniu zdravotného stavu nedôjde, nie je možné vydať rozhodnutie, ktorým sa znižuje miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a znižuje sa suma invalidného dôchodku. Takýto postup označil za rozporný s čl. 39 ods. 1 Ústavy SR a odkázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 25.04.2013 sp. zn. 26Sd/205/2012. 18. Žalobca ďalej namietal, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutie žalovanej nedáva odpovede na právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s uplatneným nárokom, konkrétne sa domáhal toho, že žalovaná mu mohla znížiť sumu invalidného dôchodku iba na základe rozhodnutia, ktoré by vychádzalo z takých skutkových zistení, ktoré preukazujú zlepšenie jeho zdravotného stavu. 19. Záverom namietal, že žalovaná nemôže v roku 2017 vydávať rozhodnutia so spätnou účinnosťou, pričom takýmto nezákonným postupom sú podľa jeho názoru upierané jeho práva na primerané hmotné zabezpečenie v chorobe. III. Vyjadrenie žalovanej, replika žalobcu, duplika žalovanej 20. Žalovaná v písomnom vyjadrení uviedla, že v rámci realizácie rozhodnutia Krajského súdu v Trnave bolo potrebné opätovne posúdiť zdravotný stav žalobcu a na základe nového posudkového záveru posudkového lekára sociálneho poistenia určiť sumu invalidného dôchodku k 22. marcu 2013, odkedy bol vyplácaný v nižšej sume vrátane následných každoročných valorizácií. Poukázala na to, že posudkoví lekári sociálneho poistenia v ďalšom konaní opakovane potvrdili, že miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobcu bola stanovená od 28. januára 2013 na 60 % pre rozhodujúce zdravotné postihnutie - stavy po revaskularizačných operačných zákrokoch na srdcových cievach s funkčným hodnotením NYHA II. štátdium (I 97) zaradené do kapitoly IX, oddielu A, položky 8, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z., pričom MPSVZČ bola žalobcovi stanovená v hornej hranici zákonného rozpätia na 50 % a za ostatné ochorenia bola v súlade s § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. zvýšená MPSVZČ o 10 %, teda celkovo na 60 % od 28. januára 2013.

21. Podľa názoru žalovanej, žalobca v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali úplnosť, objektivitu a presvedčivosť posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia zadovážených v tomto konaní a ktoré by prijatý záver v posudkoch spochybnili alebo vyvrátili. Z vyššie uvedených dôvodov navrhla správnu žalobu podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietnuť. 22. Žalobca v replike označil vyjadrenie žalovanej v celom rozsahu za irelevantné, nakoľko sa žiadnym spôsobom nevyjadrila k jednotlivým žalobným bodom. 23. Žalovaná dupliku nepodala. IV. Konanie na správnom súde a relevantná práva úprava 24. Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 25. Podľa § 202 ods. 2 vety prvej SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 26. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 27. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 28. Podľa § 80 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd môže orgánu verejnej správy uložiť uznesením pokutu za nerešpektovanie právneho názoru správneho súdu vysloveného v zrušujúcom rozsudku. 29. Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 30. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 31. Podľa § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z., dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 32. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu. 33. Podľa § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.

34. Podľa § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 35. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 36. Podľa § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú. 37. Podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav. 38. Podľa § 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z., výplata dávky sa zastaví, uvoľní alebo sa dávka vypláca v nižšej sume alebo vo vyššej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na výplatu dávky. 39. Podľa § 112 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z., dávka sa odníme, zníži alebo jej výplata sa zastaví odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila.

40. Krajský súd v Trnave, ako súd správny, po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a posudkového a dávkového spisu žalovanej, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako i priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, nariadil podľa § 107 ods. 1 písm. a) a b) SSP na prejednenie veci samej pojednávanie na deň 22. marca 2018 a 26. apríla 2018, na ktoré predvolal okrem účastníkov konania aj posudkovú lekárku ústredia Sociálnej poisťovne MUDr. X. Y., ktorá bola vypočutá v postavení svedka a dospel k záveru, že správna žaloba je nedôvodná. 41. Na pojednávaní konanom dňa 22. marca 2018 právny zástupca žalobcu zotrval na dôvodoch správnej žaloby, pričom považoval za potrebné zdôrazniť, že žalovaná vydáva rozhodnutia so spätnými účinkami, pričom túto skutočnosť žalobca namieta aj prostredníctvom sťažností adresovaných žalovanej, ktorá však na túto otázku nedala žalobcovi zrozumiteľnú odpoveď. Z uvedeného dôvodu požiadal správny súd, aby vyslovil právny názor, či je možné vydávať rozhodnutie so spätnou účinnosťou. Ďalej navrhol, aby správny súd uložil žalovanej pokutu podľa § 80 ods. 1 písm. c) SSP z dôvodu, že táto nerešpektovala právny názor Krajského súdu v Trnave, ktorý bol uvedený v rozsudku zo dňa 26.04.2016 sp. zn. 20Sd/33/2015, pričom výšku pokuty ponechal na úvahe správneho súdu. 42. Správny súd na pojednávaní konanom dňa 22. marca 2018 oboznámil účastníkov konania, že za účelom náležitého zistenia a ozrejmenia skutkového stavu považuje za potrebné vypočuť posudkovú lekárku MUDr. X. Y.. Súčasne správny súd dopytoval účastníkov konania, či nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, pričom títo uviedli, že návrhy na doplnenie dokazovania nemajú. 43. Na pojednávaní konanom dňa 26. apríla 2018 bola vypočutá svedkyňa MUDr. X. Y., posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredie, ktorá uviedla, že u žalobcu bol cieľ operácie zlepšiť jeho zdravotný stav, pokiaľ išlo o srdcovú činnosť, zlepšiť prísun krvi do srdcového svalu, teda zlepšiť funkciu srdca, pričom po operácii sa zdravotný stav žalobcu zlepšil, pokiaľ ide o činnosť srdca, čoho dôkazom bola aj ejekčná frakcia ľavej komory 60 %. Uviedla ďalej, že na základe echokardiografie sa následne táto ejekčná frakcia ľavej komory časom znížila, čo mohlo byť relatívne, resp. skreslené, pričom presná hodnota ejekčnej frakcie ľavej komory by sa určila na základe kardiografického vyšetrenia, CT, MR a schopnosť záťaže sa zisťovala ergometriou - bicyklovaním, čo sa však neuskutočnilo, resp. nedokončilo pre subjektívne uvádzané ťažkosti žalobcu. Poukázala na to, že žalobcom posudzovaný zdravotný stav je zaradený do NYHA II na základe ejekčnej frakcie ľavej komory a napriek zlepšeniu zdravotného stavu vo vzťahu k rozhodujúcemu ochoreniu sa však celkový zdravotný stav žalobcu zhoršil, avšak pre iné zdravotné postihnutia, o ktoré má navýšenú MPSVZČ o 10 %, čo je maximálna hodnota. Na otázku správneho súdu, či rozhodujúce zdravotné postihnutie zodpovedá zdravotnému stavu žalobcu a či nie je možné ho zaradiť do inej kategórie uviedla, že zmena poradia rozhodujúceho ochorenia teda, že choroby ciev by boli prvé a srdcové choroby a iné ochorenia by boli považované za ostatné zdravotné postihnutia by pre žalobcu nebolo priaznivé. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, či došlo k zlepšeniu zdravotného stavu žalobcu a ak áno, na základe čoho dospela k tomuto záveru uviedla, že pre rozhodujúce zdravotné postihnutie sa zlepšil, ale jeho zdravotný stav sa zhoršil. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, že na základe čoho dospela k záveru, že vo vzťahu k rozhodujúcej diagnóze ide o zlepšenie zdravotného stavu, keď v roku 2011 po operácii bola ejekčná frakcia ľavej komory žalobcu 60 % a v roku 2013 už dosahovala len 45 % uviedla, že keď mal 60 % nemal byť zaradený do písm. c) a nemal mať ani plnú invaliditu, bolo to nadhodnotené. Ďalej sa právny zástupca svedkyne pýtal vo vzťahu k nadhodnoteniu, že prečo, keď bolo možné žalobcu v roku 2011 nadhodnotiť, nie je to možné to urobiť od roku 2013, pričom svedkyňa uviedla, že žalobcovi bolo vysvetlené, že vzhľadom na krátkosť času od operácie, po absolvovaní kúpeľov sa jeho stav bude zlepšovať a stabilizovať, o čom bol poučovaný, teda v podstate ho nesprávne zaradili, kolegyňa urobila chybu. Na otázku právneho zástupcu žalobcu, že ako vie, že bol žalobca poučovaný o tom, že jeho MPSVZČ bola nadhodnotená, keď v roku 2011 nebola pri odbornom posúdení žalobcu uviedla, že vychádza zo správy z posúdenia zdravotného stavu zo dňa 28.11.2011, kde je v posudku uvedené, že i keď kontrolné echokardiografické vyšetrenie vykazuje dobrý výkon ľavej komory srdca, vzhľadom na krátkosť času od operácie a potrebu rekonvalescencie sa určuje MPSVZČ 75 %, kontrola je určená o rok, kedy bude zdravotný stav prehodnotený, o čom bol žalobca poučovaný. 44. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní konanom dňa 26. apríla 2018 zotrvajúc v plnom rozsahu na dôvodoch správnej žaloby uviedol, že napriek záverom MUDr. Y., že žalobca nemôže dosiahnuť MPSVZČ vyššiu než ako je 60 %, nemôže sa stotožniť s rozhodnutím vydaným žalovanou, ktoré nevie vysvetliť už piaty rok, prečo v roku 2013 mohol mať nárok na vyšší invalidný dôchodok a od toho momentu nie, aj keď sa jeho zdravotný stav zhoršuje. 45. V danom správnom súdnom konaní nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že celkový zdravotný stav žalobcu, pokiaľ sa porovnáva obdobie od 28.11.2011, kedy bola vypracovaná lekárska správa, ktorá bola podkladom pre rozhodnutie zo dňa 29. decembra 2011, do 28. januára 2013, kedy bola vypracovaná lekárska správa, ktorá bola následne podkladom pre vydanie rozhodnutia zo dňa 7. marca 2013, sa

zhoršil. Napriek tejto skutočnosti bola určená MPSVZČ u žalobcu znížená zo 75 % na 60 % a to od 28. januára 2013, ktorým dňom bola stanovená zmena skutočnosti rozhodujúcej na nárok na výplatu dávky, pričom táto zmena bola potvrdená vydanými rozhodnutiami žalovanej zo dňa 7. marca 2013 (rozhodnutie zrušené rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 15.01.2015 sp. zn. 43Sd/35/2013), zo dňa 24. júna 2015 (rozhodnutie zrušené rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 22.04.2016 sp. zn. 20Sd/35/2013) a zo dňa 12.9.2016 a 8.12.2016. 46. V správnom súdnom konaní však bolo medzi účastníkmi konania sporné, či môže dôjsť napriek tomu, že celkový zdravotný stav sa zhoršil, k zníženiu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá skutočnosť sa následne pochopiteľne prejaví v znížení sumy invalidného dôchodku, tak ako k tomu došlo v danom konkrétnom prípade. 47. Správny súd pri posudzovaní dôvodnosti podanej správnej žaloby vychádzal jednak z lekárskej správy zo dňa 28.11.2011 a následne vypracovaných lekárskych správ a tieto porovnával, pričom zistil, že už v novembri 2011, kedy bol posudzovaný zdravotný stav žalobcu po operácii srdca mala ejekčná frakcia ľavej komory u žalobcu hodnotu 60 %. Táto skutočnosť je podložená odborným posudkom o invalidite, v ktorom je uvedené, že napriek tomu, že kontrolné echokardiografické vyšetrenie vykazuje dobrý výkon ľavej komory srdca, tak vzhľadom na krátkosť času od operácie a potrebu rekonvalescencie, bola určená MPSVZČ 75 %, v ktorej bolo zahrnuté aj ochorenie ciev na dolných končatinách a porucha zraku. Z uvedeného odborného posudku tiež vyplýva, že ďalšia kontrola bola určená o 1 rok, kedy mal byť zdravotný stav žalobcu prehodnotený. Obsahom lekárskej správy zo dňa 28. novembra 2011 je teda preukázaná skutočnosť, že žalobca bol posudkovým lekárom informovaný o dátume vzniku invalidity, dátume kontrolnej lekárskej prehliadke, ako aj o tom, že je reálny predpoklad zmeny zdravotného stavu a z toho vyplývajúcej zmeny miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Z uvedenej lekárskej správy má súčasne správny súd preukázané, že dôvodom zaradenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia do kapitoly IX - choroby obehovej sústavy, oddielu A srdcové choroby, pod položku 8 - stavy po srdcových operáciách, písm. c) neschopnosť záťaže, bol pooperačný stav, pretože pokiaľ by mala byť rozhodujúca hodnota ejekčnej frakcie ľavej komory (podľa ECHOKG mala hodnotu 60 %), MPSVZČ by bola na úrovni 10 - 20 %. 48. S poukazom na bod 47 preto správny súd zastáva názor, že v danom prípade nemožno brať za kľúčovú a nespochybniteľnú pre posúdenie miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu lekársku správu zo dňa 28.11.2011, ale je potrebné prihliadať na všetky relevantné skutočnosti. Ako už bolo uvedené, dôvodom nadhodnotenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobcu bol pooperačný stav, teda nie hodnota efekčnej frakcie ľavej komory srdca. Pokiaľ by sa mal s odstupom času posudzovať zdravotný stav žalobcu v období novembra 2011, vychádzajúc z odborného posudku o invalidite, potenciálne prichádza do úvahy aj iné stanovenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia a to kapitola IX - choroby obehovej sústavy, oddiel B - choroby ciev, položka 3.2

- tepnové uzávery, funkčné cirkulačné poruchy (angioneuropatia), uzávery artétií na dolných končatinách (rozdelenie podľa Fontainea), štádium IIa, pri ktorom bol určený rozsah 30 - 40 %. Pokiaľ by teda bola stanovená aj horná hranica 40 % a žalobcovi by za iné zdravotné postihnutia bola zvýšená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť zvýšená o 10 %, celková MSPVZČ by bola maximálne 50 %. Toto sú však iba potenciálne úvahy správneho súdu, ktoré však majú napomôcť vyriešiť neistotu žalobcu, pokiaľ ide posúdenie zákonnosti rozhodnutia žalovanej. Podľa názoru správneho súdu nie je možné v danom prípade prihliadať výlučne na prvotne určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nakoľko táto podľa názoru správneho súdu bola z dôvodu rekonvalescencie nadhodnotená. Preto je podľa názoru správneho súdu nemožné, aby žalovaná odôvodnila žalobcovi, prečo rozhodla o znížení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a o znížení sumy invalidného dôchodku, keď sa jeho zdravotný stav nezlepšil berúc do úvahy názor žalobcu, že pristúpiť k zníženiu sumy invalidného dôchodku možno iba za predpokladu, že sa zdravotný stav zlepšil. Táto úvaha žalobcu je logická, avšak podľa názoru správneho súdu neaplikovateľná na daný prípad. 49. Správny súd si plne uvedomuje závažnosť svojho rozhodnutia a preto skúmal a posudzoval možnosti zaradenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia žalobcu do takej kategórie chorôb, ktorá by bola vzhľadom na jeho aktuálny zdravotný stav najpriaznivejšia, pričom vychádzajúc z lekárskych správ, ktoré sú obsiahnuté v posudkovom spise žalovanej dospel k záveru, že aktuálne zaradenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia, je pre žalobcu najvýhodnejšie a za daného zdravotného stavu žalobcu miera jeho poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nedosahuje 75 %, ale 60 %, ktorá skutočnosť je podložená zhodnotením aktuálneho zdravotného stavu. 50. Pokiaľ ide o námietku, ktorou žalobca namietal, že lekárska správa zo dňa 21.3.2017 neobsahuje lekárske vyšetrenia a odborné nálezy, ktoré majú dokumentovať jeho zdravotný stav a teda nie je zrejmé, z čoho záver posudkového lekára vychádza, tak túto správny súd nevzhliadol za dôvodnú. Správny

súd poukazuje jednak na stranu prvú tejto lekárskej správy, na ktorej je uvedené, že žalobca sa na konanie nedostavil, svoju neprítomnosť ospravedlnil a na konanie sa dostavil jeho právny zástupca, ktorý nové lekárske správy nedoložil a v danej veci sa vyjadril, že ide o právny, nie medicínsky problém a jednak na strane druhej tejto lekárskej správy je uvedené, že menovaný (právny zástupca žalobcu, ktorý za účastníka konania zápisnicu podpísal) bol oboznámený s výsledkom posúdenia zdravotného stavu, lekárskymi nálezmi, ktoré boli podkladom na posúdenie zdravotného stavu a určenou celkovou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 %. Právny zástupca žalobcu mal námietky voči výsledku posúdenia zdravotného stavu. Zároveň z tejto lekárskej správy vyplýva, že táto má spolu 5 strán, obsahuje celkový posudok a lekárske vyšetrenia. Z lekárskej správy zo dňa 21.03.2017 vyplýva, že rozhodujúce a invalidizujúce ochorenie u žalobcu je ochorenie srdca - Stav po revaskularizačnej operácii, ktoré má najvyšší počet percent (50 % pri funkčnom hodnotení NYHA II), pričom na všetky ostatné ochorenia je možné navýšiť 10 %, takže celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je 60 %. V súvislosti so zmenou klasifikácie ischemického syndrómu na ľavej dolnej končatine z IIa na IIb a novodiagnostikovaný na pravej dolnej končatine Fontain I. (v roku 2015) bolo skonštatované, že nie sú posudkovo závažné ochorenia. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že v zmysle zákon o sociálnom poistení sa zohľadňuje jedno rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktoré je následne klasifikované a za ostatné zdravotné postihnutia je možné iba navýšiť mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o maximálne 10 %, čo sa v prípade žalobcu aj uskutočnilo. 51. Vo vzťahu k námietke, ktorou žalobca poukazuje na to, že pravdepodobne žalovaná namiesto lekárskej správy zo dňa 21.3.2017 pracovala s lekárskou správou zo dňa 22.08.2016, ktorá podľa názoru žalobcu jednak nie je podkladom napadnutého rozhodnutia (týmto je lekárska správa z 21.3.2017) a jednak nie je podpísaná a nie je z nej zrejmé, kto ju vypracoval správny súd uvádza, že obsahom posudkového spisu má preukázané, že lekársku správu vypracovala posudková lekárka sociálneho poistenia MUDr. P. H., pričom žalobca bol na posudzovaní zdravotného stavu dňa 22.8.2016 osobne prítomný, ktorá skutočnosť vyplýva z prvej strany tejto lekárskej správy, ktorú žalobca podpísal. Meno a priezvisko posudkovej lekárky je na lekárskej správe uvedené, a túto lekársku správu aj podpísala. Pokiaľ žalobca namieta, že žalovaná pri vydaní napadnutého rozhodnutia „asi“ pracovala s lekárskou správou zo dňa 22.08.2016, tak správny súd uvádza, že lekárska správa zo dňa 21.3.2017 a 22.08.2016 je obsahovo skoro totožná, pretože žalobca sa na zdravotnom posúdení dňa 21.3.2017 osobne nezúčastnil a nové lekárske správy nepredložil, naviac konanie vyúsťujúce do vydania prvostupňového rozhodnutia a odvolacie konanie predstavuje jeden celok a preto by sa nepovažovalo za vadu konania, ktorá by mala za následok nezákonnosť rozhodnutia, ak by napadnuté rozhodnutie žalovanej vychádzalo aj z lekárskej správy z 22.08.2016. Táto skutočnosť však obsahom napadnutého rozhodnutia preukázaná nie je. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že podkladom vydania tohto rozhodnutia je lekárska správa z 21.3.2017, ktorej obsah je podrobne prevzatý do odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Z uvedených dôvodov je táto námietka žalobcu nedôvodná. 52. Pokiaľ ide o kvalitu samotného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia správny súd uvádza, že žalovaná rozviedla svoju úvahu o výsledku samotného posudzovania zdravotného stavu a dostatočne ozrejmila skutočnosť, že prvotné nastavenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nezodpovedalo aktuálnemu zdravotnému stavu, ale bolo určené z dôvodu rekonvalescencie po operácii srdca žalobcu a bolo pre žalobcu maximálne priaznivé. Rovnako z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že pri súčasnom stave ejekčnej frakcie ľavej komory v rozsahu 45 % sa jedná o funkčné hodnotenie NYHA II štádium, ide vo všeobecnosti o pokles výkonu srdca pri stredne ťažkom zaťažení a tieto sú zaradené do kapitoly IX, oddielu A, položky 8, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v rozpätí od 30 - 50 %, ide o rozhodujúce ochorenie účastníka konania (I 97) s hornou hranicou rozpätia 50 % a za ostatné ochorenia sa v súlade s § 71 ods. 8 zvýšila miera poklesu o 10 %, t.j .spolu 60 %. S poukazom na uvedené správny súd považuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za dostatočné, dávajúce žalobcovi odpovede na relevantné skutočnosti. Podľa názoru správneho súdu odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy má obsahovať odpovede na skutkové a právne otázky danej veci, ktoré sa javia byť sporné, pričom odôvodnenie napadnutého rozhodnutia túto kvalitu spĺňa. 53. Možno sa stotožniť s námietkou žalobcu, že v odôvodnení rozhodnutia sa uvádza na strane 3, tretí odsek lekárska správa psychiatričky MUDr. S., ktorá s danou vecou nesúvisí (žalovaná sa k tejto námietke nevyjadrila). Táto vada odôvodnenia však nemôže mať za následok jeho nezákonnosť. V tejto súvislosti dáva správny súd žalobcovi do pozornosti, že rozhodnutie sa nezrušuje len preto, aby sa formálne odstránili vady konania, ktoré nemôžu priniesť pre účastníka konania, v danom prípade žalobcu, vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie (R 122/2003).

54. Žalobca v správnej žalobe namietal zásadnú skutočnosť a to, že podľa jeho názoru žalovaná nie je oprávnená svojím rozhodnutím spätne, v danom prípade od 22. marca 2013 rozhodnúť o znížení invalidného dôchodku, pričom prvostupňové rozhodnutie bolo vydané až dňa od 8.12.2016 resp. od 12.9.2016. V tejto súvislosti správny súd vychádzajúc z ustanovenia § 112 ods. 4 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. zastáva názor, že zákon o sociálnom poistení vyžaduje na výplatu dávky, v danom prípade invalidného dôchodku, v nižšej sume zmenu skutočnosti, ktorá bola rozhodujúca na nárok na jej výplatu. V danom prípade bol žalobcovi priznaný invalidný dôchodok s účinnosťou od 9.11.2011, pričom pri jeho výpočte sa vychádzalo z určenej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá bola určená vo výške 75 %. Na základe opätovného posúdenia zdravotného stavu (lekárska správa z 28.01.2013) došlo k zníženiu už určenej miery poklesu z 75 % na 60 %, pričom táto skutočnosť nastala dňa 28.01.2013 (§ 112 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.). Následne sa podľa § 112 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z. z. dávka znížila odo dňa nasledujúceho po dni, ktorým uplynulo obdobie, za ktoré sa dávka už vyplatila t.j. od 22.03.2013. Zákon o sociálnom poistení neustanovuje dobu, do ktorej môže Sociálna poisťovňa spätne rozhodnúť o znížení dávky, ako napríklad ustanovenie § 112 ods. 1. V danom prípade nedošlo, porovnajúc lekárske správy zo dňa 28.1.2013 a 21.3.2017 k zmene skutočnosti, ktorá by mala vplyv na sumu invalidného dôchodku, ktorého výška bola už znížená prvým rozhodnutím zo dňa 7. marca 2013. Preto žalovaná z dôvodu, že sa potvrdila zmena skutočností rozhodných pre určenie výšky dávky, správne v odkazom na § 112 ods. 4 a 6 zákona č. 461/2003 Z. z. rozhodla spätne k 22. marcu 2013 o sume invalidného dôchodku. V tejto súvislosti správny súd zároveň dodáva, že rozhodnutie zo dňa 8.12.2016 nebolo prvým rozhodnutím, ktorým sa spätne rozhodovalo o znížení sumy invalidného dôchodku, ale v poradí tretím resp. štvrtým rozhodnutím, ktoré bolo vydané z dôvodu zrušenia predchádzajúcich rozhodnutí žalovanej správnym súdom. 55. Záverom správnemu súdu nedá neuviesť, že v danom prípade sa žalovaná sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia nevysporiadala s účinkami rozhodnutia zo dňa 12.9.2016, ktoré z dôvodu nevyčerpania opravného prostriedku nadobudlo právoplatnosť. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia zo dňa 8.12.2016 vyplýva, že týmto rozhodnutím sa mení rozhodnutie zo dňa 12. septembra 2016, ktorým sa vykonal rozsudok Krajského súdu v Trnave č. k. 20Sd/35/2015-57 zo dňa 22. apríla 2016, po oprave dátumu lekárskej správy posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Galanta a doplnení odôvodnenia. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, aké účinky vyvoláva rozhodnutie, ktoré bolo zmenené rozhodnutím zo dňa 8.12.2016, avšak až po jeho právoplatnosti, pričom jeho výrok je totožný s výrokom rozhodnutia zo dňa 8.12.2016. Vzhľadom na to, že túto neprehľadnú situáciu zavinila žalovaná a v podstate následné vydanie rozhodnutia zo dňa 8.12.2016 je v konečnom dôsledku v prospech žalobcu, správny súd na túto vadu neprihliadal, nakoľko pokiaľ by tak urobil, bolo by to v konečnom dôsledku v neprospech žalobcu, ktorý využitím nesprávneho prostriedku obrany proti rozhodnutiu zo dňa 12.9.2016 sám spôsobil, že toto sa stalo právoplatné. Podľa názoru správneho súdu oprava dátumu lekárskej správy mala byť uskutočnená podľa § 209 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z. z., nakoľko sa jednalo o zrejmú nesprávnosť, ktorá sa nedotýkala výroku rozhodnutia a teda nebol dôvod na vydanie nového rozhodnutia. 56. Správny súd zamietol návrh žalobcu na uloženie pokuty žalovanej, nakoľko má za to, že žalovaná vydaním svojho rozhodnutia rešpektovala právny názor správneho súdu. Uvedené konštatovanie sa premietlo aj do samotného výroku tohto rozhodnutia. 57. S poukazom na vyššie uvedené a citované ustanovenia správny súd žalobu podľa § 190 SSP žalobu ako nedôvodnú zamietol. 58. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnej žalovanej trovy konania nepriznal, nakoľko nevzhliadol dôvod na to, že ich možno spravodlivo požadovať a naviac obsahom súdneho spisu má správny súd preukázané, že žalovanej ani trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozsudku na Krajský súd v Trnave. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť .

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva

(sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.