Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-101-2018.pdf
PDF · 101.74 KB
Case nature
Subarea
6Co/101/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej, sudcov JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnej veci navrhovateľky: Z. R., rod. D., nar. XX.XX.T., bytom F. XXX, XXX XX V., zastúpenej spoločnosťou: Advokátska kancelária JUDr. Chlapík, s.r.o., so sídlom Sládkovičova 13, 010 01 Žilina, IČO: 47 232 072, proti osobe dôvodne podozrivej z násilia (ďalej len od odporca): Ing. F. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX X., zastúpenému JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou so sídlom V. V. XXXX/XA, XXX XX C., o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 25C/73/2017-21 zo dňa 11.10.2017, takto
rozhodol:
Uznesenie Okresného súdu Žilina č. k. 25C/73/2017-21 zo dňa 11. 10. 2017 p o t v r d z u j e .
Navrhovateľka m á voči odporcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd podľa § 324 ods. 1 CSP v spojení s § 325 ods. 1, ods. 2 písm. e/ CSP zakázal odporcovi (označenému ako povinná osoba) vstupovať do rodinného domu vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky súp. č. XXX, postavenom na parc. KNC č. 468/2, zapísanom na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Žilina - katastrálnym odborom pre k. ú. F., obec Jablonové, okres Bytča, a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 21P/153/2017 (prvá veta výroku). Súčasne rozhodol, že navrhovateľka má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (druhá veta výroku). 2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka žiadala súd o nariadenie neodkladného opatrenia, s odôvodnením, že manželstvo odporcom uzavrela dňa XX.XX.XXXX v F.. Dňa 06.10.2017 navrhovateľka podala na Okresný súd Žilina návrh o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv k maloletým deťom (sp. zn. 21P/153/2017). Jedným z dôvodov, pre ktorý navrhovateľka žiadala súd jej manželstvo rozviesť, je dlhoročné psychické a fyzické týranie manželom, ktoré u nej vyústilo do dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a psychických problémov. Odporca neakceptoval predchádzajúcu vzájomnej dohodu účastníkov, že sa odsťahuje zo spoločnej domácnosti. Predmetný rodinný dom je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky a odporca naďalej vstupuje do jej obydlia niekedy aj násilím (napr. vymontovaním okna na dverách). Odporca sa správa k navrhovateľke agresívne, čo naposledy vyústilo do hádky, pri ktorej je odporca opäť fyzicky napadol. V dôsledku toho bola navrhovateľka dňa 24.09.2017 nútená navštíviť lekára, ktorý ju uznal práceneschopnou s dobou liečenia minimálne 7 dní. Odporca má trvalý pobyt na adrese M. XX, XXX XX X. a zároveň je spoluvlastníkom nového rodinného domu v obci M.. 3. Okresný súd poukázal na charakter nariadenia neodkladného opatrenia, jeho účel a minimálne zákonné podmienky, ktorých splnenie je predpokladom jeho nariadenia, ako aj na stav veci rozhodujúci v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Po posúdení návrhu navrhovateľky z uvedených hľadísk dospel k záveru, že jej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je dôvodný. Z jeho obsahu je totiž zrejmé, že navrhovateľka sa ním dovoláva ochrany svojej osoby, resp. života a zdravia, ktorá bude
dosiahnutá tým, že súd zakáže odporcovi (povinnej osobe) vstupovať do domu, v ktorom navrhovateľka býva a ktorý je vo výlučnom vlastníctve navrhovateľky. Dôvodné podozrenie z násilia voči inej osobe, ako jeden zo zákonných predpokladov na nariadenie neodkladného opatrenia, mal okresný súd v prejednávanej veci osvedčený skutkovými tvrdeniami navrhovateľky uvedených v jej návrhu, ako aj z priloženého potvrdenia o podaní oznámenia o fyzickom napadnutí odporcom zo dňa 25.07.2017 (č.l. 4), no najmä z priloženej lekárskej správy zo dňa 24.09.2017 (č.l. 3) a hlásenia úrazu (č.l. 6), ktoré potvrdzujú, že navrhovateľka utrpela dňa 24.09.2017 ľahký úraz - pomliaždenie hrdla a krku na prednej časti, pomliaždenie ľavej paže a pomliaždenie tretieho a štvrtého prsta pravej nohy, ktoré mohli byť spôsobené odporcom v dôsledku fyzického napadnutia. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k záveru o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia v danej veci. 4. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd odôvodnil aplikáciou ust. § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP tak, že úspešnej navrhovateľke priznal nárok na ich náhradu proti povinnej osobe v rozsahu 100 %, ktorá vo veci úspech nemala.
5. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý sa domáhal, aby odvolací súd uznesenie okresného súdu zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne. Súčasne si uplatnil voči navrhovateľke náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 6. Uviedol, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP). Zdôraznil, že v rodinnom dome v obci F. súp. č. XXX žije takmer 10 rokov. Vyplatil tiež dlh rodičov navrhovateľky, ktorý ohrozoval ich vlastnícke právo exekúciou. Následne rodičia darovali predmetný rodinný dom navrhovateľke darovacou zmluvou. Po tom, ako navrhovateľka nadviazala známosť s iným mužom, trvala na tom, aby sa odporca z rodinného domu vysťahoval. Navrhovateľka spoločne s týmto mužom vyvolávali konflikty s odporcom a správali voči nemu agresívne. V snahe predísť týmto situáciám bol odporca dňa 05.09.2017 nútený odísť z domu F. súp. č. XXX a dočasne riešiť svoju bytovú situáciu čiastočne bývaním v prenajatej garsónke a čiastočne v rodinnom dome, ktorý patrí do BSM účastníkov. V dôsledku agresívneho správania navrhovateľky a jej partnera bola nútená z rodinného domu odísť aj matka navrhovateľky. Takéto jej agresívne správanie zo dňa 06.09.2017 oznámil odporca aj orgánom polície. Pokiaľ bolo v danom prípade dôvodom pre vydanie neodkladného opatrenia potvrdenie o podaní oznámenia o fyzickom napadnutí povinnou osobou (č.l. 4 spisu) zo dňa 25.07.2017, odvolateľ zdôraznil, že na tomto potvrdení je nesprávny dátum, nakoľko správny dátum mal byť 25.09.2017. Dátum potvrdenia je rozhodujúci aj z hľadiska oznámenia o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu navrhovateľkou, keďže k priestupku došlo dňa 25.09.2017, a nie dňa 25.07.2017. Vychádzajúc z uvedeného je skutkový stav zistený súdom prvej inštancie v rozpore so skutočnosťou, v dôsledku čoho neobstojí dôvod na vydanie neodkladného opatrenia, s odôvodnením, že odporca sa mal dopustiť voči navrhovateľke násilného konania. V prílohe svojho opravného sprostriedku odporca predložil súdu do spisu originál oznámenia o ohlásení priestupku s opravou tohto údaja. Okrem toho odporca predložil súdu aj čestné prehlásenie matky navrhovateľky X. D. zo dňa 23.10.2017 s úradne osvedčeným podpisom, z obsahu ktorého vyplýva, že odporca sa po celý čas spolunažívania s navrhovateľkou správal k rodine príkladne, staral sa o potreby rodiny a detí, finančne rodinu zabezpečoval. Problémy medzi účastníkmi začali vznikať až vtedy, keď začali navrhovateľku navštevovať iní muži. Rovnako sa v ňom matka navrhovateľky vyjadrila k okolnostiam, za ktorých bola nútená odísť z rodinného domu, a to na základe napadnutia a vyhrážok zo dňa 07.09.2017 priateľom navrhovateľky. V dôsledku uvedených skutočností odporca zotrval na tvrdení, že v súdenej veci nie sú splnené zákonné podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia, pretože nie je splnený zákonný dôvod pre jeho nariadenie, a to potreba bezodkladnej úpravy pomerov. Zdôraznil, že predložená lekárska správa zo dňa 24.09.2017 nepreukazuje, že uvedeného konania sa mal v predmetný deň dopustiť odporca. Navrhovateľka okrem lekárskej správy zo dňa 24.09.2017, ktoré tiež vyjadruje len jej subjektívne hodnotenie ohľadne mechanizmu úrazu a označenia účastníka, navrhovateľka nepredložila do spisu žiaden iný dôkaz, ktorý by mohol viesť súd k objektívnemu záveru, že je potrebné, aby boli dočasne upravené pomery medzi účastníkmi. Odporca tiež zdôraznil, že aj v tomto prípade má súd vychádzať zo zásady prezumpcie neviny. To znamená, že pokiaľ nebolo konanie povinnej osoby preukázané, nie je možné len na základe tvrdenia navrhovateľky, aby súd uložil odporcovi zákaz vstupu do domu, v ktorom realizuje svoje právo bývania, vrátane starostlivosti o dve maloleté deti. V tejto súvislosti odvolateľ poznamenal, že navrhovateľka dlhodobo trpí vážnym psychiatrickým ochorením. Pokiaľ aj navrhovateľka predložila do spisu záznamy zo svojej zdravotnej dokumentácie za obdobie od roku 2012 až 27.09.2017, z ich obsahu vyplýva, že sa sťažovala na problémy v manželstve, ide teda len o pocity pacientky. Odporca pritom poukázal na informáciu od
ošetrujúcej psychiatričky navrhovateľky MUDr. Z. H., ktorá v záznamoch popisuje len subjektívne pocity pacientky. Týka sa to aj skutočností týkajúcich sa problémov v manželstve, ktoré sú len subjektívnymi pocitmi navrhovateľky, zásadne ovplyvnenými jej zdravotným stavom - paranoidnou schizofréniou. Lekárka teda nezisťovala pravdivosť tvrdení pacientky. Zhoršenie vzťahov medzi manželmi a naliehanie navrhovateľky, aby odporca odišiel z domu, odvolateľ dáva do súvislosti so známosťou navrhovateľky, ku ktorej sa navrhovateľka priznala aj v konaní o rozvod manželstva.
6. Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnuté uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdiť. 7. Skutočnosti uvedené odporcom v jeho opravnom prostriedku navrhovateľka označila za nedôvodné a neopodstatnené. Tvrdenie odvolateľa, že mimomanželský vzťah navrhovateľky je dôvodom konfliktného vzťahu medzi účastníkmi konania a ich rodinnými príslušníkmi, označila a zavádzajúce a jednostranné. Bol to práve odporca, ktorý svojím konaním zapríčinil rozpad manželstva účastníkov. Rovnako nepravdivé, nepodložené a oficiálne nepreukázané sú tvrdenia odvolateľa o agresívnom konaní partnera navrhovateľky. Z uvedených dôvodov nie je možné v odvolacom konaní na ne prihliadať. Možno však preukázať, že práve odporca je autorom predmetného incidentu, čo bude v konečnom dôsledku aj potvrdené. Pokiaľ ide o rozpor v datovaní potvrdenia o podaní trestného oznámenia vydaného OO PZ Bytča, navrhovateľka poukázala na formálny rozpor (omyl), ktorý je však jednoznačne preukázateľný, nakoľko policajný orgán nemohol prejednávať podnet o skutku, ktorý nastal neskôr. Okolnosti týkajúce sa matky navrhovateľky - jej odchod z domu, atď., sú len výsledkom špekulatívnych úkonov zo strany odporcu. Matka navrhovateľky môže totiž neobmedzene užívať predmetný rodinný dom, v ktorom žije navrhovateľka sama spolu s maloletými deťmi. Na finančnom zabezbečení domácnosti sa navrhovateľka podieľa výlučne sama. S odporcom nežije v spoločnej domácnosti od incidentu, keď ju naposledy fyzicky napadol v mesiaci september 2017. Navrhovateľka tiež akcentovala fakt, že jej zdravotný stav, vyhrážky a výčitky zo strany odporcu a následné obavy z fyzických atakov na jej osobu zo strany odporcu, plne odôvodňujú vydanie napadnutého uznesenia.
8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia § 385 ods. 1 CSP a contrario toto rozhodnutie v zmysle § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správne.
9. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, pre rozhodnutie o neodkladnom opatrení, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods.2 CSP).
10. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
11. V zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ CSP neodkladným opatrením možno procesnej strane uložiť, aby nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia.
12. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie (§ 329 ods. 2 CSP).
13. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že dokazovanie v konaní o vydanie neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. To je pojmovo vylúčené. Toto dokazovanie preto teória práva označuje ako osvedčovanie. Na rozdiel od dokazovania, osvedčovanie znamená, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia. Pri ich zisťovaní súd neprihliada a ani nemusí prihliadať na všetky procesné formality, ako je to pri riadnom procesnom dokazovaní. Výsledkom takého postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš pravdepodobné. Všetky zásady dokazovania platné v civilnom procese sa však nemôžu
uplatniť v celej šírke s ohľadom na potrebu poskytnutia rýchlej a účinnej ochrany práv, ktoré majú byť predmetom vydaného neodkladného opatrenia.
14. Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že jeho nariadenie je podľa zákonných predpokladov prípustné a opodstatnené vtedy, ak sa tvrdí a osvedčí, že sú tu právne vzťahy medzi stranami a tieto právne vzťahy vyžadujú neodkladnú úpravu. Zároveň sa v právnych vzťahoch medzi stranami nesmie vytvoriť nenávratný stav a nesmie sa neprimeraným spôsobom zasahovať do vzťahov medzi stranami.
15. Civilný sporový poriadok upustil od pôvodnej koncepcie bezpodmienečnej väzby predbežného opatrenia na konanie vo veci samej (pôvodne § 74 a nasl. a § 102 OSP). Navrhovateľ sa môže domáhať súdnej ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia bez toho, aby na súde súčasne prebiehalo súvisiace konanie vo veci samej.
16. V posudzovanom prípade sa navrhovateľka domáha súdnej ochrany výlučne návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia. Zánik neodkladného opatrenia viaže na právoplatné skončenie konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 21P/153/2017 (konanie o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv k maloletým deťom).
17. Pre úplnosť odvolací súd zdôrazňuje, že v konaní o vydanie neodkladného opatrenia pred začatím konania zohľadňujúc uvedené štádium konania sú účastníkmi konania navrhovateľ a osoba dôvodne podozrivá z násilia (pre zjednodušenie texte označená ako odporca).
18. Vyššie citované zákonné ustanovenie (§ 325 ods. 2 písm. e/ CSP) predstavuje snahu zákonodarcu riešiť otázku domáceho násilia a situáciu jeho obetí. Predpokladom aplikácie tohto ustanovenia je určitý stupeň intenzity fyzického či psychického násilia, a to taký, ktorý znamená neznesiteľnosť ďalšieho spolužitia s páchateľom násilného chovania. Intenzita násilného chovania musí byť teda spôsobilá natoľko znížiť kvalitu a možnosť spolužitia v spoločnej domácnosti, že sa toto spolužitie stane objektívne neakceptovateľným, prípadne až nemožným. Uvedené platí nielen v prípadoch žitia v spoločnej domácnosti, či v jednom dome alebo byte, ale napríklad aj pre prípady, keď obeť násilia v dome či v byte priamo nežije, avšak zdržiava sa v ňom napríklad z dôvodu pravidelných návštev iných osôb tam žijúcich. Pre rozhodnutie súdu je preto významným stupeň vyvinutého fyzického či psychického násilia, resp. hrozba takéhoto správania. Keďže rozhodnutie súdu v zmysle § 325 ods. 2 písm. e/ CSP je významným zásahom do práv a predstavuje určitú sankciu vo vzťahu k páchateľovi násilia, musí byť už samotná existencia konkrétneho fyzického či psychického násilia, alebo existencia jeho hrozby dostatočne osvedčená, pričom dôkazné bremeno zaťažuje navrhovateľa.
19. Pojem „násilie“ ako taký nie je nikde vo všeobecne záväznom právnom predpise formulovaný, avšak jeho základným charakteristickým znakom je úmysel. Násilie je následkom istého druhu ľudského konania, ktoré je zámerné. Ide o telesnú, aj duševnú ujmu. Deklarácia o odstránení násilia páchaného na ženách, schválená Valným zhromaždením OSN v roku 1993 ho označuje ako akýkoľvek násilný čin, ktorý vedie alebo by mohol viesť k fyzickej, sexuálnej alebo psychickej ujme alebo zraneniu, vrátane vyhrážania sa takýmito činmi, zastrašovania alebo svojvoľného obmedzovania slobody, a to vo verejnom alebo v súkromnom živote.
20. Domácim násilím sa mieni veľmi tvrdá a nezdravá podoba partnerských vzťahov, označovaná ako zneužívanie partnera. Teda domáce násilie sa vyznačuje určitou intenzitou konania a trvaním. V takýchto prípadoch je žiaduce a dôležité minimalizovať kontakt násilníka s obeťou a poskytnúť obetiam dočasnú ochranu prostredníctvom neodkladného opatrenia, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršovaniu ich postavenia.
21. Pre tento druh neodkladného opatrenia je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu k dotknutému domu alebo bytu. Prípadné obmedzenie výkonu vlastníckeho práva má v tomto prípade legitímny účel, ktorý je do značnej miery zdôraznený verejným záujmom. Samotné obmedzenie je pritom vždy dočasné, čo vyplýva priamo zo znenia právnej normy.
22. Preskúmaním spisového materiálu odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie prvoinštančného súdu o zákaze vstupu odporcu do rodinného domu (nehnuteľnosti presne špecifikovanej vo výrokovej časti napadnutého uznesenia) až do právoplatného skončenia konania vo veci rozvodu manželstva
účastníkov je vecne správne. V zmysle zákonných požiadaviek na nariadenie neodkladného opatrenia tohto druhu navrhovateľka relevantným spôsobom osvedčila potrebu dočasnej úpravy navrhovaným spôsobom. Vzhľadom na vyššie definované znaky domáceho násilia je dôvodné konštatovať, že odporca je dôvodne podozrivý z násilného konania voči navrhovateľke, ktorého sa mal voči nej dopustiť dňa 24.09.2017. Ako už odvolací súd na viacerých miestach odôvodnenia tohto uznesenia poznamenal, pre tento druh obmedzenia vo výkone práv odporcu (práva bývania v predmetnom rodinnom dome) je postačujúce, že vyhodnotením všetkých vo veci osvedčených skutočností v ich vzájomných súvislostiach, vedie súd k záveru o dôvodnom podozrení odporcu z násilného konania, ktoré si v danom prípade vyžaduje okamžitý zásah súdu v podobe predmetného neodkladného opatrenia. Podkladom pre takýto záver boli tvrdenia navrhovateľky obsiahnuté v návrhu osvedčené predloženými dôkazmi - najmä lekárskym potvrdením, potvrdením o oznámení priestupku navrhovateľkou (popísanými v odseku 3. odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu). Účelom takto poskytnutej súdnej ochrany je ochrana života a zdravia navrhovateľky (vrátane toho psychického).
23. Na základe uvedených skutočností odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky odporcu ako nedôvodné.
24. Je potrebné zdôrazniť, že poskytnutá súdna ochrana navrhovateľke súdmi (tak súdom prvej inštancie ako aj odvolacím súdom) plne rešpektuje zásadu prezumpcie neviny odporcu. Ani čestné prehlásenie matky navrhovateľky zo dňa 23.10.2017 predložené odporcom nevyvrátilo fakt, že odporca je dôvodne podozrivý z násilného konania voči navrhovateľke. Formálny nedostatok potvrdenia vydaného OO PZ Bytča spočívajúci v zrejmej nesprávnosti pri uvedení dátumu jeho vydania (namiesto 25.09.2017 bol uvedený dátum 25.07.2017) je tiež bez akéhokoľvek vplyvu na záver súdu prvej inštancie o neodkladnej potrebe poskytnutia požadovanej právnej ochrany navrhovateľke. Pri tejto námietke odporcu absentuje dôkaz o tom, že súdu predložené potvrdenie s iným dátumom nemá žiadny súvis s fyzickým napadnutím opísaným navrhovateľkou. Naopak, odporca predložil k odvolaniu len totožné potvrdenie s vykonaním príslušnej opravy. Súčasne odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom tohto konania nie je skúmanie dôvodov vedúcich k rozvratu manželstva účastníkov.
25. S prihliadnutím na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu o nariadení neodkladného opatrenia ako vecne správne potvrdil. Súčasne odvolací súd potvrdil aj od prvého výroku závislý výrok o trovách konania napadnutého uznesenia, ktorý zodpovedá procesnému úspechu strán sporu v konaní a zákonným ustanoveniam uvedených v napadnutom uznesení.
26. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade ide obmedzenie dočasného charakteru, ktoré nebude neprimerane zasahovať do práva na bývanie odporcu aj vzhľadom na dohodu, uzatvorenú manželmi, že odporca sa nebude zdržiavať v predmetnej nehnuteľnosti. Odporca uvedené skutkové tvrdenie nerozporoval a súčasne uviedol, že dočasne má vyriešenú otázku bývania.
27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP a priznal navrhovateľke ako úspešnej procesnej strane tohto štádia konania proti neúspešnému odporcovi nárok na ich náhradu v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
28. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).