Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/131/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členov senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Jany Burešovej v spore žalobcu Prima banka Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, 010 11 Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému J. H., X.. XX.X.XXXX, L. J. Z. XXX/X, XXX XX Š.É. H., o zaplatenie 2.481,63 eura s príslušenstvom, takto o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 8C/224/2016-62 zo dňa 10.5.2017

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok vo výroku II., ktorým súd prvej inštancie žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a v súvisiacom výroku III. o nároku na náhradu trov konania.

Mení rozsudok v napadnutej časti vyhovujúceho výroku, t.j. časti o splatnosti tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 2.616,29 eura spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 2.481,63 eura od 19.1.2016 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 2.616,29 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 2,481,63 € od 19.1.2016 do zaplatenia a to v mesačných splátkach po 60,- € splatných vždy do 25. dňa príslušného mesiaca počnúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s úhradou čo i len jednej splátky má za následok zročnosť celého dlhu. II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a. III. Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na náhradu trov konania v plnom rozsahu.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou súdu doručenou 13.6.2016 domáhal toho, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 2.481,63 eura, poplatky za poistenie 2,30 eura, úrok 131,41 eura, úrok z omeškania vo výške 0,95 eura, úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z istiny 2.481,63 eura a nezaplatených úrokov vo výške 131,41 eura od 19.1.2016 do zaplatenia žiadajúc taktiež, aby súd žalovanému uložil zaplatiť mu náhradu trov s konaním mu vzniknutých. Podľa žaloby žalovaný porušil svoje povinnosti dlžníka zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXXXXXXXX, ktorú s ním žalobca uzavrel XX.X.XXXX a na základe ktorej mu poskytol peňažné prostriedky 2.500 eur. Pre neplnenie povinnosti bol úver 18.1.2016 zosplatnený, a to po zaslaní upozornenia na omeškanie a možnosť predčasného zosplatnenia úveru. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil žalobcom tvrdené skutkové okolnosti k vzniku záväzkového vzťahu, ako aj porušeniu dohodnutých zmluvných povinností, keďže žalovaný zaplatil v plnej výške len splátku za mesiac september 2015 a čiastočne za mesiac október. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na uhradenie istiny 2.481,63 eura, nezaplatených poplatkov

za poistenie 2,30 eura, úroku z neuhradených splátok úveru do dátumu predčasnej splatnosti úveru vo výške 131,41 eura, úroku z omeškania z neuhradených splátok úveru do dátumu predčasnej splatnosti úveru vo výške 0,95 eura, celková dlžná suma tak činí 2.616,29 eura. Žalobcovi z nezaplatenej istiny priznal dohodnutý úrok z omeškania, výška ktorého je v medziach zákonného úroku z omeškania, t.j. 5 % ročne od 19.1.2016 do zaplatenia. Žalobu zamietol v časti úroku z omeškania z neuhradených zmluvných úrokov 131,41 eura, vyčíslených ku dňu zosplatnenia, majúc za to, že žalobca nemá podľa § 517 ods. 2 v spojení s § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka právo požadovať od žalovaného príslušenstvo z príslušenstva (úroky z omeškania z dojednaných úrokov), nakoľko pohľadávkou v zmysle úpravy obsiahnutej v ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka rozumie sa istina (plnenie z hlavného peňažného záväzku). Odkázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky z 22.7.2010 sp zn. 33Cdo/2041/2008, podľa ktorého Občiansky zákonník ani neumožňujú veriteľovi žiadať od dlžníka príslušenstvo (úrok o omeškania) pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Tým nie je dotknuté právo účastníkov dohodnúť sa, že dojednané úroky sa stanú súčasťou istiny. Uviedol, že žalobca súdu nepreukázal, že zmluvné úroky stávajú sa súčasťou istiny. Súd prvej inštancie povolil žalovanému splácanie sumy, zaplatenie ktorej mu uložil, v splátkach vo výške po 60 eur mesačne. Podľa súdu v reálnych schopnostiach žalovaného je splácať úver v splátkach v tejto výške. Vzal pritom zreteľ na správanie žalovaného, ktorý sa na pojednávanie riadne dostavil a skutkové tvrdenia žalobcu nespochybnil, čím prispel k urýchlenému ukončeniu veci. Súd prvej inštancie spor právne posúdil podľa § 261 ods. 6 písm. d) a § 497 Obchodného zákonníka, podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, podľa ustanovení Občianskeho zákonníka - § 52 ods. 1 až 4, § 54 ods. 1, ods. 2, § 121 ods. 3, § 517 ods. 1 a 2 a podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z.. Rozhodnutie o povolení platiť dlžnú sumu v splátkach odôvodnil ust. § 232 ods. 4 a výrok o trovách konania ust. § 255 ods. 1 CSP.

2. Proti tomuto rozsudku v rozsahu zamietnutej časti a v časti, ktorou súd povolil žalovanému splácať dlh v mesačných splátkach po 60 eur podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca majúc za to, že v napadnutej časti rozsudok súdu prvej inštancie je nesprávny, rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Pokiaľ súd nepriznal úroky z omeškania zo zmluvných úrokov, je jeho rozhodnutie nesprávne, pretože žiadne zákonné ustanovenie nárok na úrok z omeškania zo zmluvného úroku nespochybňuje. Zmluvné úroky boli vyčíslené pevnou sumou z istiny do zosplatnenia a táto suma sa po zosplatnení celého dlhu nenavyšuje, práve preto nejde o rozpor so zásadou anatocizmu. Nesprávne je aj rozhodnutie, pokiaľ bolo umožnené žalovanému zaplatiť dlh v splátkach po 60 eur. Súd umožnil žalovanému splácať dlh v splátkach iba na základe tvrdení žalovaného, ku ktorým neboli predložené žiadne dôkazy. Svojim rozhodnutím, pokiaľ bolo umožnené žalovanému zaplatiť dlh v splátkach, postupoval súd v rozpore so zákonom. Rozhodnutie súdu musí byť spravodlivé a nemôže výrazne zvýhodňovať jednu zo strán na úkor druhej. Namiesto určitej sankcie za to, že žalovaný si neplnil svoje zmluvné povinnosti, bol touto formou za porušenie zmluvy „odmenený“. Výkon práva, ktorý motivuje k neplneniu zmluvných povinností nie je v súlade so spravodlivou ochranou porušených práv zakotvenou Civilným sporovým poriadkom. Naviac žalovaný mal možnosť od podania žaloby prejaviť svoju snahu dlh uhrádzať, avšak počas celého súdneho konania trvajúceho cca 12 mesiacov neuskutočnil ani jednu úhradu. Žalobca preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zmenil, žalobe žalobcu vyhovel v plnom rozsahu a uložil žalovanému uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 , preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu, v akom bol napadnutý odvolaním, ako aj celé konanie, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario). Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku zverejnil na úradnej tabuli, ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 28.3.2018 (§ 219 ods. 3 a dospel k záveru o čiastočnej opodstatnenosti odvolania žalobcu.

5. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v takom rozsahu, v ktorom sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastane

suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví aj medze, v ktorých má odvolací súd po stránke kvalitatívnej rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

6. Žalobca odvolaním, s výnimkou časti výroku o splatnosti, nenapadol vyhovujúci výrok rozsudku, okrem napadnutej časti vyhovujúceho výroku rozsudku nadobudol vyhovujúci výrok I. rozsudku súdu prvej inštancie právoplatnosť a nebolo oprávnením ani povinnosťou odvolacieho súdu podrobiť ho prieskumu.

7. Čo sa týka zamietavého výroku rozsudku, žalobca mal za to, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil. Vzhľadom na tento odvolací dôvod bolo úlohou odvolacieho súdu zistiť, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy. Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva, o omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil.

8. Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom, ako aj právnym posúdením veci, odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav veci nevyhnutný pre posúdenie tej časti uplatneného nároku, v ktorej žalobu v prevyšujúcom rozsahu zamietol a v tejto časti vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeným súdom prvej inštancie vo vzťahu k zamietavému výroku rozsudku - predmetu odvolacieho konania (§ 387 ods. 2 a len na zdôraznenie správnosti odvolaním napadnutého zamietavého výroku rozsudku k odvolacím dôvodom dodáva:

9. Záväzkovým právnym vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok. Pohľadávkou v zmysle tejto definície je peňažné plnenie (istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (v zmysle nároku na sankcie pre omeškanie s platením) dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním dlžníka. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným hlavným záväzkovým vzťahom. Tým, že dlžník včas nezaplatí úroky z istiny, dostáva sa do omeškania s plnením príslušenstva, nie do omeškania s plnením vlastného dlhu (istiny). Veriteľ preto nemá právo nárokovať si voči dlžníkovi príslušenstvo z príslušenstva, teda úroky z omeškania z dohodnutých úrokov, nakoľko ani Občiansky zákonník ani to neumožňujú, neupravujú sankčný nárok pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Branie úrokov z úrokov - anatocizmus bolo zakázané už podľa rímskeho práva (obdobne vychádzajúc z totožnej právnej úpravy v rozhodnom období tak v Slovenskej, ako aj v Českej republike, Najvyšší súd Českej republiky v rozhodnutí 35Odo/101/2002, 29Odo/689/2006, ako aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí z 29.3.1995 sp. zn. 6Obdo/4/1994). Súd prvej inštancie teda rozhodol správne pokiaľ mal za to, že žalobca nemá nárok na úrok z omeškania z dohodnutých, ním kapitalizovaných úrokov. Len pre úplnosť sa žiada uviesť, že nie je vylúčená dohoda účastníkov záväzkového vzťahu o tom, že zmluvou dohodnuté úroky sa stanú súčasťou istiny, čím by veriteľ mohol v prípade omeškania žiadať z istiny takto navýšenej úrok z omeškania. V takomto prípade by sa už úročila iba istina, nie príslušenstvo pohľadávky. Takáto dohoda zo záväzkového vzťahu strán sporu však zo spisu nevyplynula.

Z dôvodov, ktoré odvolací súd uviedol vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol správne, pokiaľ v prevyšujúcej časti žalobu zamietol, jeho rozhodnutie je správne aj v súvisiacom výroku o náhrade trov konania. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom zamietavom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a 2 potvrdil.

10. Žalobca odvolaním napadol časť vyhovujúceho výroku, a to časť o splatnosti sumy, zaplatenie ktorej súd prvej inštancie uložil žalovanému. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu v tejto časti nevyjadril a odvolaciemu súdu napriek výzve nepredložil žiadne doklady k svojim tvrdeniam o takých vlastných príjmových, majetkových a osobných pomeroch, ktoré by mu mali znemožňovať zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v lehote na plnenie vyplývajúcej z § 232 ods. 3 veta prvá CSP. Len tvrdenia žalovaného, ničím neverifikované, neodôvodňujú možnosť vyhovieť požiadavke na platenie dlhu v splátkach tak, ako to žalovanému umožnil súd prvej inštancie. V sporovom konaní musí súd poskytovať materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov. Preto žalobca má nepochybne právo, aby jeho pohľadávka bola zaplatená v primeranej lehote. Za stavu nečinnosti žalovaného, aj v zmysle ignorovania výzvy odvolacieho súdu, dospel odvolací súd k záveru o existencii

predpokladov pre zmenu rozsudku v napadnutej časti vyhovujúceho výroku, t.j. v časti o splatnosti a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi dlžnú sumu v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, podľa § 388 CSP.

11. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 255 ods. 2 CSP. Žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko pomer úspechu k neúspechu v odvolacom konaní bol rovnaký.

12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.