Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-122-2017.pdf
PDF · 113.17 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/122/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Zmekovej a sudkýň JUDr. Eriky Madarászovej a JUDr. Lenky Halmešovej v právnej veci žalobcu: D. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. W. XXX/X, XXX XX H., zastúpeného JUDr. Ľudovítom Didim, advokátom so sídlom Hontianska cesta 4, 936 01 Šahy, proti žalovanej: JUDr. Jane Kuchárikovej, notárke so sídlom Školská 13, 936 01 Šahy, IČO: 37 855 859, zastúpenej JUDr. Alexandrom Kuchárikom, advokátom so sídlom Hollého 11, 934 01 Levice, za účasti intervenienta na strane žalovanej: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, 815 74 Bratislava, IČO: 00 151 700, o náhradu škody v sume 24.900 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. 14C/694/2012-371 zo dňa 17.08.2016 takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovanej a intervenientovi na strane žalovanej priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zamietol žalobu žalobcu a o trovách konania rozhodol tak, že žalovanej a intervenientovi priznal plnú náhradu trov konania voči žalobcovi z dôvodu úspechu v celom rozsahu. Rozhodnutie vo veci samej súd odôvodnil s odkazom najmä na ustanovenia § 420 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka, § 48 ods. 6, § 112, § 113 vyhlášky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, § 175zca ods. 4,7 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“), § 4 ods. 1, § 28, § 34 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej ako „katastrálny zákon“). V odôvodnení rozsudku súd uviedol, že žalobca odôvodnil žalobu tým, že dňa 03.12.2010 požiadal žalovanú, aby mu spísala darovaciu zmluvu spolu s návrhom na vklad do katastra nehnuteľností, na základe ktorej sa darkyňa G. R., nar. XX.XX.XXXX, rozhodla darovať mu domovú nehnuteľnosť vedenú Správou katastra Levice na LV č. XXXX v kat. územie H. ako parcela V. č. XXXX
- zast. plocha s rodinným domom súp. č. XXX o výmere 471 m2 a parcela CKN č. XXXX - záhrada o výmere 306 m2. Žalovaná spísala darovaciu zmluvu a išla s ním do nemocnice, kde overila podpis darkyne. Keď sa vrátili do jej kancelárie, tak on ako obdarovaný podpísal darovaciu zmluvu spolu s návrhom na vklad do katastra nehnuteľností a za právnu pomoc zaplatil 190 eur, súčasťou čoho bol aj správny poplatok vo výške 66 eur. Žalovaná ho ubezpečila, že v ten istý deň kúpi kolok a návrh na vklad do katastra spolu s darovacou zmluvou podá v ten deň na pošte v Šahách. Dňa 21.01.2011 dostal žalobca rozhodnutie Správy katastra Levice pod č. k. V XXXX/XXXX-X, ktorým katastrálne konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe darovacej zmluvy prerušil z dôvodu, že dňa 07.01.2011 bola Správe katastra Levice doručená žiadosť právnych nástupcov po darkyne o pozastavenie návrhu na vklad darovacej zmluvy, v ktorej oznámili jej úmrtie dňa 21.12.2010. Vklad vlastníckeho práva bol potom dňa 20.01.2011 prerušený, pričom predo dňom úmrtia darkyne by
bol podľa žalobcu vklad povolený. Žalobca vzhľadom na to namietal, že žalovaná zneužila právomoc verejného činiteľa a pripravila ho o nehnuteľnosť, teda spôsobila mu škodu vo výške 24.900 eur; ak by totiž doručila návrh na vklad najneskoršie dňa 20.12.2010 bol by vklad vlastníckeho práva povolený. Podľa neho žalovaná úmyselne pozdržala návrh, lebo sa poznala s C. R., ktorú zastupovala vo veci vrátenia daru. Nič pritom žalovanej nebránilo, aby návrh na vklad vlastníckeho práva podala aj elektronickou formou.
2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní mal za nesporné, že žalovaná spísala darovaciu zmluvu medzi darkyňou a žalobcom a na predmetnej zmluve overila podpis darkyne. Zároveň vypracovala návrh na vklad do katastra nehnuteľností, pričom sa pomýlila pri písaní rodného čísla, preto registrácia osvedčeného podpisu s číslom O XXXXXX/XXXX, ktorá bola vykonaná dňa 03.12.2010 o 12:47, bola zneplatnená dňa 03.12.2010 o 13:54 s označením „Chybný zápis“ a s odôvodnením „Zlé rodné číslo“ a bola vyžiadaná nová registrácia osvedčeného podpisu s číslom XXXXXXX/XXXX; k darovacej zmluve boli pripojené obidve tieto listiny. Z oznámenia Správy katastra Levice žalobcovi, že vklad darovacej zmluvy by bol pred dňom úmrtia darkyne povolený, súd vyvodil, že darovacia zmluva a osvedčenie podpisov zo strany žalovanej boli vykonané perfektne, teda nedošlo ku porušeniu žiadnej právnej povinnosti pri poskytovaní služby, nazvanej ako právne poradenstvo. Správa katastra Levice po preskúmaní žalovanou predložených listín dospela k záveru, že listiny sú správne a v požadovanom rozsahu, a preto by vklad vlastníckeho práva povolila, avšak za predpokladu, že by o vklade vlastníckeho práva Správa katastra Levice rozhodovala predo dňom 21.12.2010, t.j. predo dňom smrti darkyne. Súd poukázal na ustanovenia katastrálneho zákona, konkrétne § 28, a najmä na tú skutočnosť, že právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5Cdo 147/2007, z ktorého jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na to, že rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nenadobudlo právoplatnosť za života poručiteľa (a právne účinky vkladu nenastali ku dňu podania návrhu na vklad alebo v deň uvedený v návrhu na vklad), boli nehnuteľnosti v čase smrti poručiteľa v jeho vlastníctve a patria do dedičstva po ňom. Rovnaký názor zastal aj Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo 196/2005. Je zrejmé, že vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti by bol povolený a rozhodnutie o povolení vkladu by nadobudlo právoplatnosť, ak by bolo vydané za života darkyne, čo sa v danom prípade nestalo.
3. Súd v odôvodnení rozsudku tiež uviedol, že správa katastra mala na rozhodnutie o návrhu na vklad lehotu do 30 dní odo dňa doručenia návrhu na vklad; prípadne bolo možné požiadať o zrýchlené konanie, čo však žalobca vyslovene odmietol. Žalobca sa navyše vyjadril, že nežiadal o spísanie darovacej zmluvy formou notárskej zápisnice, a preto jeho obrana, že mal za to, že vklad vlastníckeho práva sa uskutoční do 20 dní, bola irelevantná. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaná mu vyúčtovala len právne poradenstvo a nie spísanie notárskej zápisnice, o čom žalobca dňa 03.12.2010 vedel. Napriek tomu, že rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom vydania rozhodnutia, súd mal za to, že bolo málo pravdepodobné, že by Správa katastra Levice rozhodla do 21.12.2010 práve o návrhu žalobcu a uvedené nemožno klásť za vinu žalovanej. Rovnako tak nebolo v konaní preukázané, že by žalovaná porušila akúkoľvek povinnosť, či už zákonnom stanovenú alebo dohodnutú stranami sporu, pretože z vyjadrenia zamestnankyne žalovanej vyplynulo, že návrhy na vklad vlastníckeho práva a ani iné listiny nezasielajú poštou, a preto bolo zo strany žalobcu irelevantné od žalovanej žiadať, aby mu túto službu poskytla. Navyše nebolo povinnosťou žalovanej podávať návrh na vklad vlastníckeho práva na správu katastra pri spísaní tohto návrhu, resp. overení podpisu na darovacej zmluve. Súd uvedené považoval za dobrú vôľu žalovanej, že sa na to ponúkla žalobcovi, pričom žalobca aj sám mohol návrh na vklad vlastníckeho práva na správu katastra zaniesť, resp. požiadať o urýchlený vklad. Žalobca neoznámil žalovanej, že má ísť o súrnu záležitosť, a ona to ani nemohla predpokladať, lebo o urýchlené konanie nežiadal. Čo sa týkalo námietky ohľadom elektronického podania návrhu na vklad, uvedenú službu žalovaná neponúkla a žalobca nepreukázal, že by o ňu mal záujem.
4. Vzhľadom na uvedené súd ustálil, že zo strany žalovanej nedošlo k porušeniu žiadnej zákonnej ani zmluvnej povinnosti, pričom žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani čo do výšky škody, pretože sama skutočnosť týkajúca sa ocenenia nehnuteľnosti, ktorá bola predmetom darovacej zmluvy, nebola postačujúca. Vlastníctvo k nehnuteľným veciam sa nadobúda až vkladom do katastra nehnuteľností a keďže žalobca by sa nestal vlastníkom z dôvodu porušenia zmluvnej, či zákonnej povinnosti žalovanej, nemohla mu žiadna škoda ani vzniknúť. Navyše, aj keby sa správa katastra nedozvedela o tom, že darkyňa dňa 21.12.2010 zomrela a vydala by rozhodnutie, bolo by to zrušené, lebo dedičia by sa súdnou cestou oprávnene domáhali určenia vlastníckeho práva. Podľa záveru súdu vykonaným dokazovaním
nebola preukázaná ani príčinná súvislosť medzi konaním žalovanej a vznikom škody, keďže aj za predpokladu, že by žalovaná mala doručiť návrh na vklad vlastníckeho práva dňa 06.12.2010, do uvedeného dátumu ku dňu smrti, za ktorý žalovaná nezodpovedala, uplynulo len 15 dní a žalobca o urýchlený vklad nežiadal; nebolo preto pravdepodobné, že by bol návrh na vklad vlastníckeho práva správou katastra povolený predo dňom smrti darkyne. Sám žalobca si nebol vedomý závažnosti zdravotného stavu darkyne, a preto bolo úplne iracionálne požadovať túto vedomosť od žalovanej, ktorá s darkyňou hovorila krátky čas pri overovaní podpisu a zisťovala jej schopnosť rozpoznať zmysel jej konania, čím si splnila zákonnom stanovenú povinnosť. Keďže žalobca nepreukázal ani jeden z predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nebolo možné zavinenie predpokladať, a žalovaná sa teda nemusela oslobodzovať od zodpovednosti podľa § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka. Súd neprihliadol ani na predloženú darovaciu zmluvu zo dňa 31.01.2014, pretože nie je zrejmé, či bola vyhotovená v r. 2014 alebo v r. 2010.
5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, alebo zmeniť a žalobe vyhovieť. Svoje odvolanie odôvodnil ustanoveniami § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f), g), h) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Uviedol, že súd dospel k záveru, že darovacia zmluva a osvedčenie podpisov zo strany žalovanej boli vykonané perfektne, a teda nedošlo k porušeniu právnej povinnosti pri poskytovaní právnej služby. S týmto žalobca v odvolaní nesúhlasil z dôvodu, že on nemá právnické vzdelanie a nemohol mať vedomosť o tom, že treba žiadať o spísanie darovacej zmluvy vo forme notárskej zápisnice. Súd nebral do úvahy skutočnosť, že žalovaná pri spisovaní darovacej zmluvy, resp. listiny o úkone porušila ustanovenie § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (ďalej len „Notársky poriadok“), podľa ktorého notárskou činnosťou je aj spisovanie a vydávanie listín o právnych úkonoch. Vyhotovenie darovacej zmluvy formou notárskej zápisnice bolo povinnosťou žalovanej, ktorú porušila. Keby vyhotovila darovaciu zmluvu vo forme notárskej zápisnice podľa § 3 ods. 1 písm. a) Notárskeho poriadku, boli by splnené podmienky na povolenie vkladu a Správa katastra by rozhodla o návrhu na povolenie vkladu do 20 dní. Konštatovanie súdu, že vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti by bol povolený a rozhodnutie o povolení vkladu by nadobudlo právoplatnosť len v tom prípade, ak by bolo vydané za života darkyne, čo bolo podľa názoru súdu nereálne, považoval za hypotetickú úvahu. Keby žalovaná doručila návrh na vklad do katastra dňa 06.12.2010, bolo možné a pravdepodobné, že vklad vlastníckeho práva by bol povolený za života darkyne, napriek tomu, že Správa katastra mala na rozhodnutie lehotu 30 dní odo dňa doručenia návrhu. Nič nebránilo žalovanej, aby návrh na vklad podala elektronickou formou dňa 03.12.2010, kedy bola podpísaná zmluva, preto neobstojí konštatovanie súdu, že o elektronické podanie žalobca nemal záujem; on o tejto možnosti nevedel. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaná doručila Správe katastra neplatne uzatvorenú darovaciu zmluvu zo dňa 03.12.2010, keď podpis darkyne dala zneplatniť, a žalovaná tiež pochybila v tom, že bola povinná vyhotoviť dodatok k darovacej zmluve, na ktorom mal byť opätovne osvedčený podpis darkyne pod č. O 837273/2010. Žalovaná konala protiprávne, keď čiernou fixkou opravila chybné rodné číslo namiesto toho, aby vyhotovila dodatok k darovacej zmluve. Namietal svedecké výpovede C. R., E. R. a Y. R. z dôvodu nedostatočného a nepresného zaprotokolovania a nevyhodnotenia z hľadiska ich pravdivosti a vierohodnosti, a rovnako namietal porušenie zásady mlčanlivosti pri výkone notárskej činnosti žalovanou. V závere odvolania žalobca poukázal na nepreskúmateľnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie a jeho nedostatočné odôvodnenie.
6. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že žalobca nepreukázal ani jeden predpoklad pre úspešné uplatnenie náhrady škody. Počas celého konania sa odvolával na nepodložené a nepreukázané hypotetické domnienky a opieral sa o nepravdivé a zavádzajúce tvrdenia. Poukázala aj na skutočnosť, že údajné porušenie jej povinností prešetrovali aj orgány činné v trestnom konaní a Notárska komora, ktoré rovnako zhodne konštatovali, že k porušeniu povinností žalovanou nedošlo.
7. Intervenient na strane žalovanej vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že žalobca v odvolaní prezentoval tvrdenia, s ktorými sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal. Nevidel pochybenie zo strany žalovanej, pretože darovacia zmluva bola platná a k zápisu vlastníckeho práva nedošlo z dôvodu smrti darkyne. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne preukázania svojich tvrdení a zákonných predpokladov vyžadovaných pri zodpovednosti za vzniknutú škodu.
8. Žalovaná sa s vyjadrením intervenienta stotožnila s tým, že tvrdenia žalobcu o neznalosti veci pre nedostatok právnického vzdelania považuje za účelové a irelevantné.
9. Žalobca vo vyjadrení k stanovisku žalovanej a intervenienta o. i. uviedol, že žalovaná porušila svoje povinnosti. Podľa neho mu v skutočnosti vznikla ešte vyššia škoda, a to škoda vo výške 40.000 eur, lebo dedičia po nebohej G. R. predmetnú nehnuteľnosť predali za 40.000 eur.
10. Krajský súd v Nitre ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, účinného od 01.07.2016, ďalej len „Civilný sporový poriadok“ alebo „CSP“) viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 CSP) ako aj skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP) prejednal vec bez nariadenia pojednávania s verejným vyhlásením rozsudku (§ 385 ods. 1, § 378 ods. 1, § 219 ods. 3 CSP) a po prejednaní veci urobil záver, že rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej zamietajúcej časti vecne správny a ako taký ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. Vo veci postupoval v súlade s ustanovením § 470 ods. 1, 2 prvej vety CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
11. Predmetom tohto sporu je náhrada škody vo výške 24.900 eur s príslušenstvom, ktorú mala spôsobiť žalovaná ako notárka porušením právnych povinností v súvislosti s výkonom notárskej činnosti. Žalobca požiadal žalovanú o spísanie darovacej zmluvy spolu s návrhom na vklad do katastra nehnuteľností z dôvodu, že darkyňa G. R., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, sa mu rozhodla darovať nehnuteľnosti vedené Správou katastra Levice v katastrálnom území Šahy, zapísané na LV č. XXXX ako parcela V. č. XXXX, zast. plocha o výmere 472 m2 rodinný dom s prístavbou so súpis. č. XXX a parcela V. č. XXXX, záhrada o výmere 306 m2. Žalovaná spísala darovaciu zmluvu bez formy notárskej zápisnice, následne overila podpis darkyne a vypracovala návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, ktorý doručila Správe katastra dňa 21.12.2010, t. j. práve v deň smrti darkyne G. R.. Správa katastra z dôvodu smrti darkyne prerušila konanie o návrhu na vklad darovacej zmluvy, o čom žalobcu upovedomila doručením rozhodnutia V 5124/2010 zo dňa 21.01.2011. Správa katastra listom č. V XXXX/XXXX zo dňa 01.04.2011 oznámila žalobcovi, že predmetný vklad by bol povolený, keby sa uskutočnil pred dňom úmrtia darkyne. Žalobca tvrdil, že žalovaná úmyselne pozdržala návrh na vklad, čím zneužila právomoc verejného činiteľa a spôsobila mu škodu v sume 24.900 eur.
12. Odvolací súd v súvislosti s rozhodnutím vo veci samej považoval za potrebné v odôvodnení rozsudku poukázať aj na ustanovenia Notárskeho poriadku a zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Postavenie a činnosť notárov upravuje Notársky poriadok (§ 1 písm. a/). Podľa § 40 ods. 1,3,4 Notárskeho poriadku: (1) Ak osobitný zákon (zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci) neustanovuje inak, notár zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. (3) Ak tento zákon neustanovuje inak, notár sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho objektívne možno požadovať. (4) Notár sa zbaví zodpovednosti podľa odseku 1, ak preukáže, že poškodená osoba vedela o skutočnosti, ktorá bola príčinou vzniku škody.
13. Uvedené ustanovenie upravuje zodpovednosť za škodu, ktorú môže spôsobiť notár alebo jeho zamestnanci pri výkone činnosti podľa Notárskeho poriadku. Na tieto účely je notár povinný uzavrieť zmluvu o poistení zodpovednosti za škodu, ktorá by mohla vzniknúť v súvislosti s vykonávaním notárskej činnosti (§ 12 ods. 1 písm. b). Úlohou poistenia je chrániť účastníkov, aby v prípade vzniku škody mohla byť ich majetková ujma uhradená. Notár zodpovedá za škodu podľa tohto ustanovenia iba v prípade, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Týmto osobitným zákonom je zákon č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorý nadobudol účinnosť 1. júla 2003. Činnosť notára podľa § 3 ods. 1, 2 Notárskeho poriadku sa považuje za výkon verejnej moci (§ 2 písm. a/ a § 4 ods. 1 bod 2) a notár za orgán verejnej moci (§ 2 písm. b/ bod 2). Tento predpis je založený na princípe absolútnej objektívnej zodpovednosti, to znamená, že príslušný orgán zodpovedá za škodu bez ohľadu na zavinenie. Tejto zodpovednosti sa nemôže zbaviť. Vzhľadom na charakter notárskej činnosti, v prípade notárov ide o zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom. Tento pojem nie je v zákone definovaný, predovšetkým však ide o porušenie povinností pri uskutočňovaní úkonov v konaní (napr. nesprávne vykonanie úkonu alebo jeho vykonanie bez splnenia zákonných podmienok). Za nesprávny úradný postup možno považovať aj
zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Zodpovednosť štátu je založená na objektívnom princípe. Vo vzťahu k predpokladom zodpovednosti škodcu ide o prezumpciu zavinenia z nedbanlivosti, a to iba z nevedomej nedbanlivosti, pri ktorej sa musí preukázať škoda, porušenie právnej povinnosti, ako aj existencia príčinnej súvislosti medzi týmito predpokladmi. Škodca sa zodpovednosti zbaví, ak preukáže, že za daných okolností mohol spoľahlivo usudzovať, že k vzniku škody porušením právnej povinnosti nebolo možné zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno od neho objektívne požadovať. Notár sa môže vždy zbaviť zodpovednosti po preukázaní, že škode nemohol zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré od neho objektívne možno požadovať.
14. Odvolací súd po prejednaní veci konštatoval, že rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba o náhradu škody zamietnutá, je vo výroku vecne správny, pretože žalobca nepreukázal najmä porušenie právnej povinnosti žalovanou, pričom bolo možno konštatovať, že nebol preukázaný ani jej prípadný nesprávny úradný postup. Súd prvej inštancie spor medzi žalobcom a žalovanou ako orgánom verejnej moci posudzoval v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich zodpovednosť za škodu (§ 420 a nasl. Občianskeho zákonníka), keďže žalobca si svoje právo na náhradu škody uplatnil priamo proti notárke a neuplatnil si ho voči štátu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej len „zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci“ alebo „zákon“). Podľa § 2 písm. b/ bodu 2. tohto zákona je orgánom verejnej moci orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci. Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom aj za škodu, ktorú spôsobil notár pri výkone verejnej moci, t.j. pri výkone notárskej činnosti vyplývajúcej z Notárskeho poriadku, pretože štát deleguje na fyzickú osobu (notára) časť svojich právomocí, ktorá ich vykonáva na báze slobodného povolania.
15. Zákon o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je osobitným zákonom, ktorý upravuje podmienky a spôsob náhrady škody, ktorá vznikla pri výkone verejnej moci. Na to, aby štát zodpovedal za škodu spôsobenú orgánom vykonávajúcim verejnú moc, musia byť splnené podmienky zodpovednosti za škodu podľa tohto zákona, teda aby bol preukázaný vznik škody u poškodenej osoby, aby táto škoda bola spôsobená pri výkone verejnej moci orgánom, ktorý vykonáva verejnú moc niektorým zo spôsobov v zákone špecifikovaným, a aby medzi konaním, ktoré viedlo k vzniku škody, a samotnou škodou bola daná priama príčinná súvislosť. Uvedené zákonné podmienky musia byť splnené súčasne. Otázku nesprávneho úradného postupu treba vždy posúdiť so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu, pretože pojem „nesprávny úradný postup“ zákon nedefinuje. Dôkazné bremeno na preukázanie splnenia týchto podmienok znáša žalobca (poškodený) a ak preukáže ich splnenie, štát sa svojej zodpovednosti zbaviť nemôže, keďže zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci, má charakter objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na zavinenie.
16. Žalobca sa podanou žalobou domáhal náhrady škody, ktorá mu vznikla v súvislosti s porušením právnych povinností v dôsledku ním opisovaného nesprávneho postupu žalovanej, ktorá sa v zmysle vyššie uvedených ustanovení Notárskeho poriadku posudzuje ako orgán verejnej moci. Pri uplatnení náhrady škody žalobca nepostupoval podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, čo znamená, že svoje právo si neuplatnil voči Slovenskej republike ako štátu, v mene ktorého by konalo Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ bod 2. zákona totiž vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci. V tomto bode zákon odkazuje na ustanovenie § 3 ods. 1 Notárskeho poriadku, podľa ktorého notárskou činnosťou je: a) spisovanie a vydávanie listín o právnych úkonoch (§ 46 až 54), b) osvedčovanie právne významných skutočností (§ 56 až 64), c) konanie vo veciach notárskych úschov (§ 65 až 68), d) konanie vo veciach notárskych centrálnych registrov (§ 73a až 73k), e) činnosť osvedčujúcej osoby.
17. Keďže si žalobca svoje právo uplatnil priamo proti notárke, ktorá pripravila darovaciu zmluvu, následne dňa 03.12.2010 osvedčila podpis darkyne a potom dňa 21.12.2010 predložila túto zmluvu s návrhom na vklad vlastníckeho práva Správe katastra Levice, súd prvej inštancie správne nemohol vec posudzovať podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ale podľa všeobecných ustanovení Občianskeho zákonníka. Ak by bola daná osobitná zodpovednosť notára ako orgánu verejnej moci podľa zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci,
potom skutočne niet dôvodu na to, aby si poškodený úspešne uplatnil svoje právo žalobou podanou priamo proti tomuto orgánu verejnej moci. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca v súvislosti s dňom podania návrhu na vklad Správe katastra Levice oproti dňu overenia podpisu darkyne 03.12.2010 nepreukázal také porušenie povinností žalovanej, ktoré by bolo evidentne v rozpore so zákonom, resp. s ich dohodou. Zo svojho subjektívneho pohľadu vytýkal viaceré pochybenia v konaní žalovanej ako notárky, avšak v nadväznosti na výsledky vykonaného dokazovania iný záver, než aký urobil súd prvej inštancie, nebolo možné prijať. Súd totiž mohol hodnotiť len právne významné skutočnosti, a nie tie okrajové a právne irelevantné skutočnosti, na ktoré žalobca poukazoval a na ktoré navrhol vykonať ďalšie dôkazy pred súdom prvej inštancie. Pre rozhodnutie vo veci samej postačovalo vykonanie tých dôkazov, ktoré súd prvej inštancie aj realizoval. Odvolací súd rovnako nevidel dôvod, aby súd prvej inštancie vykonával ešte ďalšie žalobcom navrhované dôkazy. V dôsledku skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov súd prvej inštancie prijal prezentovaný právny záver o neopodstatnenosti žaloby a na základe toho žalobu zamietol.
18. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, a tiež že nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, odvolací súd uvádza, že podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov. Pojem „procesný postup“ bol vysvetlený aj vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že sa ním rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (napr. R 129/1999, 1Cdo 6/2014, 3Cdo 38/2015, 5Cdo 201/2011, 6Cdo 90/2012). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním sa aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. Postupom súdu sa rozumie iba samotný priebeh konania, nie však konečné rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku.
19. Ak teda žalobca namietal, že súd prvej inštancie nevykonal všetky navrhnuté dôkazy, že vykonané dôkazy nesprávne vyhodnotil a že rozhodol predčasne, považuje odvolací súd tieto námietky za nedôvodné. Procesným postupom súdu, ktorý bol v súlade so zákonom, nemohlo byť porušené právo žalobcu na spravodlivý proces, a vyhodnotenie výsledkov vykonaného dokazovania viedlo nutne k záveru, že žalobca nepreukázal dôvodnosť jeho žaloby. Išlo teda o záver, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na svoje tvrdenia, čoho výsledkom bolo zamietnutie žaloby v celom rozsahu. V predchádzajúcej a aj aktuálnej právnej úprave je stanovená povinnosť procesnej strany pravdivo a úplne opísať rozhodujúce skutkové okolnosti a podporiť ich predložením dôkazov. Je procesnou zodpovednosťou strany sporu, že ak isté skutočnosti tvrdí, mala by predložiť relevantné dôkazy na ich podporu. Ak tak strana neurobila, procesnou sankciou je potom neúspech v spore, ako sa to stalo aj v tomto prípade. V kontradiktórnom procese nie je povinnosťou súdu, aby sám vyšetroval - obstarával dôkazy - a bremeno tvrdenia a bremeno dôkazov je výsostnou úlohou strán sporu.
20. Odvolací súd s ohľadom na uvedené po prejednaní veci dospel k tomu, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v tom smere, aby žalovaná ako notárka priamo zodpovedala za škodu priamo podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, keď navyše v konaní ani jednoznačne nepreukázal porušenie takých jej právne významných povinností, ktoré by mali za následok vznik škody na jeho strane. Pokiaľ súd prvej inštancie žalobu zamietol s odôvodnením, že žalobca nepreukázal splnenie zákonných podmienok pre to, aby zaviazal žalovanú na náhradu škody z dôvodu jej nesprávneho postupu, rozhodol vecne správne. Odvolací súd preto odvolanie žalobcu považoval za neopodstatnené, v dôsledku čoho napadnutý rozsudok považoval za vecne správny, ako taký ho podľa § 387 ods. 1 CSP, vrátane výroku o trovách konania, potvrdil a v podrobnostiach poukazuje na odôvodnenie.
21. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná. Odvolací súd v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol tak, že úspešnej žalovanej a intervenientovi vystupujúcemu na jeho strane priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
22. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419, § 420, § 421 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).