Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-88-2018.pdf
PDF · 70.63 KB
Case nature
Area
Subarea
9Co/88/2018
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobkyne D. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom Z., K. X., zastúpenej advokátom Mgr. Petrom Baranom, so sídlom V.. T. T., proti žalovanému Home Credit Slovakia, a.s., Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234 176, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín, IČO: 47 234 679, o zaplatenie 1 048,70 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č. k. 5Csp/30/2017-71 zo dňa 9. januára 2018
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol, ako aj vo výroku o nároku na náhradu trov konania, zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
Vo zvyšnej časti, odvolaním nenapadnutej, ponechal rozsudok nedotknutý.
odôvodnenie:
1) Napadnutým rozsudkom súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 642,51 eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne, vo zvyšnej časti žalobu zamietol a žalobkyni priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 22,54 %. 2) Žalobe čiastočne vyhovel, nakoľko mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Žalobkyňa sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného získané prijatím plnenia bez právneho dôvodu. Žalovaný poskytol žalobkyni na základe zmluvy o úvere sumu vo výške 1 600,- eur, žalovaný žalobcovi uhradil sumu vo výške 3 242,92 eur, teda o 1 642,92 eur viac. Súd považoval prijatie sumy z titulu úrokov a poplatkov podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej aj „OZ“) za bezdôvodné obohatenie, ktoré sa podľa § 456 OZ musí vydať tomu, na úkor koho sa získalo. Ustanovenie § 107 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka stanovuje pre vydanie bezdôvodného obohatenia dvojitú kombinovanú premlčaciu dobu: subjektívnu, ktorá je dvojročná a objektívnu trojročnú, resp. desaťročnú, ak ide o úmyselné obohatenie. Ich začiatok je stanovený odlišne a ich vzájomný vzťah je taký, že sú na sebe nezávislé čo do svojho plynutia, jeho začiatku aj konca. Pre začiatok behu dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodný deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že došlo na jeho úkor k získaniu bezdôvodného obohatenia a kto ho získal. V tejto prejednávanej veci sa žalobkyňa skutočne dozvedela, že na jej úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu tým dňom, kedy zaplatila splátku, ktorou reálne splatila požičané finančné prostriedky to jest dňom 13. 05. 2014, nakoľko touto splátkou splatila poskytnutý úver vo výške 1 600,- eur a začala plniť viac než žalovanému vznikol nárok. Z tejto splátky už žalovanému nevznikol nárok na sumu 46,39 eur. Z uvedeného je zrejmé, že v čase podania žalobného návrhu, t. j. dňa 20. 03. 2017 bol nárok žalobkyne čiastočne premlčaný v 2-ročnej subjektívnej premlčacej lehote. Na dôvodne vznesenú námietku premlčania je súd povinný prihliadnuť a premlčaný nárok nemôže priznať. Čiže splátky zaplatené 20. marca 2015 boli v čase podania žaloby premlčané a preto ich súd nemohol priznať. Súd priznal žalobkyni nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za čiastočné úhrady, ktoré zaplatila v období od 13. 04. 2015 do 12. 04. 2016.
Žalovaný, prostredníctvom svojho zástupcu, na pojednávaní uviedol, že nepremlčaná je suma 642,51 eur, zástupca žalobkyne na pojednávaní túto sumu nerozporoval, preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni túto čiastku. Vo zvyšku, teda v sume 406,19 eur, súd žalobu zamietol, nakoľko v tejto časti uplatnený nárok bol v čase podania žaloby premlčaný. O trovách rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2 CSP.
3) Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalobkyňa, čo do výroku, ktorým súd žalobu v časti zamietol a do výroku o trovách konania. Namietala skutočnosť, že žalovaný oneskorene vzniesol námietku premlčania, nakoľko v zmysle ust. § 149 a § 153 ods. 1 CSP ju mohol a mal uplatniť už skôr. Namietala nesprávne určenie začiatku plynutia premlčacej doby. Rozhodujúca je skutočná a nie iba predpokladaná vedomosť subjektu o vzniku bezdôvodného obohatenia. V tomto smere poukázala na nález ÚS SR sp. zn. III. ÚS 413/2013 zo dňa 03. 09. 2013. Nebolo preukázané, že by žalobkyňa získala dňa 13. 05. 2014 vedomosť o tom, že došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Navrhla rozhodnutie zmeniť a zaviazať žalovaného na zaplatenie sumy 1 048,70 eur spolu s úrokom z omeškania a priznať žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
4) Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.
5) Krajský súd, ako súd odvolací (ust. § 34 CSP), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (ust. § 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol, ako aj vo výroku o trovách konania, podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie (ust. § 391 ods. 1 CSP). Vo výroku, ktorým súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 642,51 eur s 5 % úrokmi z omeškania ročne, ponechal rozsudok nedotknutý.
6) Počiatok subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa viaže k skutočnosti, ktorou je vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa obohatil. Za rozhodujúci pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby pre uplatnenie práva na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, v zmysle §107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, treba považovať deň, kedy sa oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o tom, že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto ho získal, nie je pritom rozhodujúce, že oprávnený mal možnosť dozvedieť sa potrebné skutočnosti už skôr. Inak povedané, pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby na uplatnenie práva na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vyžaduje skutočná (preukázaná), nie len predpokladaná vedomosť oprávneného, pretože na domnienky v tomto smere tu nie je priestor. O vzniku bezdôvodného obohatenia sa oprávnený dozvie vtedy, keď sa preukázateľne dozvie skutočnosti, na základe ktorých si môže urobiť úsudok o vzniku bezdôvodného obohatenia a jeho výške. Nie je rozhodujúce, že oprávnený sa mohol o tom dozvedieť pri vynaložení potrebnej starostlivosti skôr. Vyžaduje sa teda skutočná a nie iba predpokladaná vedomosť oprávneného o tom, že na jeho úkor bolo získané bezdôvodné obohatenie a o tom, kto ho získal. Bezpečným zistením skutočností rozhodujúcich z hľadiska určenia začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby (§ 107 ods. 1) sa súd zaoberal nedostatočne a posúdením začiatku plynutia a dĺžky objektívnej premlčacej doby (§ 107 ods. 2 OZ) sa súd nezaoberal vôbec.
7) Úlohou súdu prvej inštancie bude zaoberať sa otázkou priznania plnenia, ktoré žalobkyňa požadovala v zmysle predložených dokumentov a dôkazov (v rámci hraníc určených na ochranu spotrebiteľa) a jej nárok posúdiť v intenciách naznačených odvolacím súdom, t. j. aj z pohľadu subjektívnej a najmä objektívnej premlčacej doby.
8) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).