Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1T-35-2017.pdf
PDF · 71.93 KB
Case nature
Area
Subarea
1T/35/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, samosudkyňou JUDr. Martou Hirešovou, v trestnej veci obžalovaného Z.. K.. J.. S. stíhaného pre prečin zatajenia veci podľa § 236 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., na hlavnom pojednávaní konanom v Bratislave dňa 13.04.2022 takto
rozhodol:
Z. K. J. S. nar. XX.XX.XXXX K. K., bytom Y. X/XX, K., X.; sa podľa § 285 písm. b) Tr. por.
o s l o b o d z u j e
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 26.07.2017, č. k. 2Pv 114/15/1101-24, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin zatajenia veci podľa § 236 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že v období od 05.04.2007 až do 19.11.2009, počas ktorého bol ako jediný konateľ spoločnosti W., S. S. X. F., oprávnený disponovať s peňažnými prostriedkami na bežnom podnikateľskom účte spoločnosti W., S. S. X. F., pod číslom účtu XXXXXXXXXX/XXXX vedenom v Tatra banke, a.s., po tom čo 05.04.2007 Daňový úrad v Bratislave IV omylom poukázal finančné prostriedky vo výške 8.610,50 € (259.400,- SKK) na uvedený účet a dňa 24.04.2007 finančné prostriedky vo výške 5.881,36 € (177.182,-SKK) na uvedený účet ako nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty, na základe nesprávne vyplnenej žiadosti o registráciu pre daň z pridanej hodnoty zo strany daňového subjektu A. S. - X., na ktorej vyplatenie mal nárok daňový subjekt A. S. - X., tieto finančné prostriedky poškodenému napriek jeho výzvam z 05.06.2007 a 11.10.2007 nevrátil, a to aj napriek jeho vedomosti o tom, že mu tieto finančné prostriedky nepatria, pričom ich použil pre vlastnú potrebu, čím poškodenému A. S. spôsobil celkovú škodu vo výške 14.491,86 € (436.582 SKK),
pretože skutok nie je trestným činom.
Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd poškodeného U.. W.. A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom Bratislava, D. XXXX/X, s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.
odôvodnenie:
Na obvineného Z.. K.. J.. S. bola dňa 27.07.2017 podaná obžaloba Okresnou prokuratúrou Bratislava I, č.k. 2Pv 114/15-24, pre prečin zatajenia veci podľa § 236 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na skutkom základe uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku. Okresný súd Bratislava I prejednal predmetnú trestnú vec, pričom po vykonanom dokazovaní a upozornení na zmenu právnej kvalifikácie skutku kedy súd konanie obžalovaného posúdil ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., dňa 30.09.2021 vyhlásil rozsudok, ktorým obžalovaného uznal za vinného podľa § 221 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., za čo mu uložil trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, ktorého výkon bol podmienečne
odložený na skúšobnú dobu určenú v trvaní 1 roka. Zároveň bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť škodu poškodenému. Krajský súd v Bratislave vyššie uvedený rozsudok uznesením zo dňa 14.02.2022, sp.zn. 1To 7/2022 postupom podľa § 321 ods. 1 písm. d) Tr. por. v celom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. Z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia vyplynulo, že zo skutkovej vety výrokovej časti rozsudku nevyplývajú všetky znaky základnej skutkovej podstaty trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák., dôsledkom čoho môže byť iba kasačné rozhodnutie odvolacieho súdu. Zároveň odvolací súd pripustil, že ak by v čase popísaného konania obžalovaného platila zhodná právna úprava ako v súčasnosti, teoreticky by mohlo ísť o konanie, ktoré napĺňa znaky skutkovej podstaty trestného činu zatajenia veci podľa § 236 Tr. zák. Zdôraznil však, že skutok je časovo vymedzený rokmi 2007 až 2009, s tým, že predmetom útoku boli peniaze na účte v banke, preto nie je možné toto konanie obžalovaného posúdiť podľa § 236 Tr. zák. s poukazom na skutočnosť, že predmetom útoku pri tomto trestnom čine mohli byť podľa vtedy platnej úpravy iba veci. Zároveň poukázal na určitú nedôslednosť Trestného zákona, ktorý až do 01.01.2016 nepovažoval peniaze na účte v banke za vec. I keď táto nedôslednosť právnej úpravy bola napravená zákonom č. 397/2015 Z.z., kedy bolo vyslovene v § 130 Tr. zák. stanovené, že za vec na účely Trestného zákona sa považujú aj peniaze na účte v banke, nie je podľa tejto právnej úpravy účinnej od 01.01.2016 možné posudzovať konanie obžalovaného vzhľadom na § 2 ods. 1 Tr. zák. Úlohou okresného súdu tak v zmysle zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu bolo posúdiť, či by skutok kladený obžalovanému za vinu teoreticky mohol napĺňať znaky skutkovej podstaty niektorého z trestných činov, pričom za nevyhnutné považoval odvolací súd tiež upozorniť na skutočnosť, že k zrušeniu odsudzujúceho rozsudku došlo iba na podklade odvolania obžalovaného, a preto nemôže v zmysle § 327 ods. 2 Tr. por. v novom konaní dôjsť k zmene rozhodnutia v neprospech obžalovaného, ktorá by sa týkala aj zásadných (podstatných) zmien v popise skutku. Zároveň dal krajský súd do pozornosti, že v zmysle rozhodovacej činnosti Najvyššieho súdu SR možno za zmenu k horšiemu považovať nielen zmenu, ktorá vedie k prísnejšej právnej kvalifikácii, ale aj zmenu, ktorá mení popis skutku nezodpovedajúci (vo vzťahu k dotknutej okolnosti) použitej právnej kvalifikácii, na taký popis skutku, ktorý už danej kvalifikácii zodpovedá. Z uvedeného rezultuje, že v ďalšom konaní sa musí vychádzať z podoby skutku uvedenej v zrušenom rozsudku okresného súdu a popis tohto skutku sa nemôže meniť tak, aby to bolo v neprospech obžalovaného.
Súd prvého stupňa na hlavnom pojednávaní, viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, dopytoval procesné strany s návrhom na doplnenie dokazovania, pričom všetci zhodne uviedli, že návrhy nemajú. Súd preto doplnil dokazovanie iba lustráciami týkajúci sa osoby obžalovaného (RT a CESDaP).
Vzhľadom na uvedené, poukazujúc na právne závery odvolacieho súdu, kedy konanie obžalovaného, resp. skutok kladený mu za vinu v zmysle obžalobného návrhu, nie je možné právne kvalifikovať ako prečin zatajenia veci podľa § 236 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a ani ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. z dôvodu, že neboli naplnené všetky obligatórne zákonné znaky týchto trestných činov, pričom konanie obžalovaného podľa názoru súdu nie je možné posúdiť ani ako žiaden iný trestný čin, súd rozhodol o oslobodení obžalovaného Z.. K.. J.. S. spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Tr. por. tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.
Vzhľadom na oslobodzujúci výrok rozsudku súd obligatórne podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodeného so svojím nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Bratislava I. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody.