Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Uznesenie_4To-7-2018.pdf
PDF · 89.48 KB
Case nature
Area
Subarea
4To/7/2018
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martiny Zeleňakovej a sudcov JUDr. Petra Tobiaša a JUDr. Mariána Sninského, na verejnom zasadnutí konanom dňa 26.04.2018, v trestnej veci obžalovaného ml. H. Y. pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., o odvolaní obžalovaného ml. H. Y. proti rozsudku Okresného súdu Humenné sp. zn. 3T 4/18 zo dňa 05.02.2018, takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. z a m i e t a odvolanie obžalovaného ml. H. Y..
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uznal obžalovaných J. S., K. S., ml. M. O., ml. C. B. a ml. H. Y. za vinných zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., spáchaného formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
- dňa XX.XX.XXXX v čase okolo XX.XX hod. po predchádzajúcej vzájomnej dohode, že ukradnú alkohol a peniaze, prišli k bufetu "H.", nachádzajúcemu sa na železničnej stanici na Ul. G. v H., kde ako prvý do bufetu vošiel ml. M. O. pod zámienkou zakúpenia vína, aby zistil, či sa v ňom niekto nachádza, pričom ostatní dávali vonku pred bufetom pozor, či niekto nejde, následne vyšiel von a po oznámení, že sa v bufete nachádza iba predavačka, vošiel do vnútra ml. H. Y., ktorý zozadu rukou chytil pod krkom predavačku Y. R., potom k nim prišiel aj ml. C. B., ktorý začal menovanú udierať päsťami svojich rúk do hlavy a tváre, následne spadli na zem, pričom menovanej sa podarilo tlačidlom spustiť alarm v bufete, ktorý menovaných vystrašil a z bufetu ušli preč do lesa na neznáme miesto, kde svojím konaním spôsobili Y. R. zlomeninu nosa s posunom, zlomeninu septa nosa doľava, pohmoždenie tváre v oblasti čela ľahkého stupňa, pohmoždenie hlavy v oblasti záhlavia ľahkého stupňa, pohmoždenie hrudníka vľavo stredne ťažkého stupňa s dobou liečenia a práceneschopnosti 35-40 dní, ako aj zhoršenie psychického stavu a majiteľke prevádzky potravín P. V. odcudzením finančnej hotovosti z pokladne spôsobili škodu v celkovej výške najmenej 59,50 eur. Za to im uložil
1/ obžalovanému J. S.
podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 36 písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 37 písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov, pre výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia,
2/ obžalovanému K. S.
podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 36 písm. d/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 3 rokov, pre výkon ktorého ho podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia,
3/ obžalovanému ml. M. O.
podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 117 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, pre výkon ktorého ho podľa § 117 ods. 4 Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých,
4/ obžalovanému ml. C. B. podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 117 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov, pre výkon ktorého ho podľa § 117 ods. 4 Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých,
5/ obžalovanému ml. H. Y. podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 36 písm. j/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 117 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov, pre výkon ktorého ho podľa § 117 ods. 4 Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil všetkým piatim obžalovaným aj povinnosť spoločne a nerozdielne nahradiť poškodenej Y. R. škodu vo výške 1.738,- eur, Všeobecnej zdravotnej poisťovni a.s. J. škodu vo výške 584,12 eur a Sociálnej poisťovni a.s. pobočka Humenné škodu vo výške 183,- eur.
Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal obžalovaný ml. H. Y., prostredníctvom svojho obhajcu, avšak len čo do výroku o treste, odvolanie. V písomných dôvodoch svojho odvolania vyjadril názor, že napadnutý rozsudok je vo výroku o treste nezákonný, keďže súd prvého stupňa pri ukladaní trestu nezohľadnil dôsledne všetky zásady vyplývajúce z ust. § 34 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Tr. zák. Poukázal na skutočnosť, že v prejednávanej veci sa v plnom rozsahu priznal, svoje konanie oľutoval, poškodenej sa ospravedlnil. Namietal, že stíhaného trestného činu sa dopustil v dôsledku nedostatočnej zrelosti a vyspelosti, pričom už doterajší výkon väzby bol preňho dostatočným ponaučením do jeho ďalšieho života, uvedomil si, že takýto život ďalej viesť nechce. Ďalej poukázal na konštatovanie súdu prvého stupňa na hlavnom pojednávaní spočívajúce v tom, že jeho hodnotenia sú kladné, pričom aj vo výkone väzby sa správal slušne a disciplinovane, napriek tomu prvostupňový súd pri ukladaní trestu nezohľadnil jeho nízky vek, požitie alkoholických nápojov v čase spáchania skutku, jeho rozumové schopnosti, ktoré sú v hraničnom pásme podpriemeru a v pásme miernej duševnej zaostalosti, nezohľadnil kladné hodnotenia zo strany školy, ktorú navštevoval pred nástupom výkonu väzby, neprihliadol na jeho osobné pomery, na dĺžku doby, ktorú už strávil v ústave na výkon väzby a na možnosti jeho nápravy. V tejto súvislosti ešte poukázal na skutočnosť, že doposiaľ nebol súdne trestaný, v jeho prípade sa jedná o prvé protiprávne konanie, preto uložený trest považuje za neprimerane prísny vzhľadom na všetky doposiaľ uvedené skutočnosti. V podstate z týchto dôvodov navrhol, aby krajský súd starostlivo zvážil všetky ním uvádzané skutočnosti, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o treste zrušil, prihliadol najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy a po takomto zrušení sám vo veci rozhodol, a to tak, že mu uloží trest na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby, výkon ktorého mu podmienečne odloží na primeranú skúšobnú dobu, alebo mu síce uloží nepodmienečný trest odňatia slobody, ale kratšieho trvania.
Na základe takto podaného odvolania postupoval krajský súd v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. por., podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
Keďže krajský súd v danom prípade nezistil také chyby, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. (obžalovaný bol poučený o neodvolateľnosti vyhlásenia o vine), preskúmaval len napadnutý výrok rozsudku, teda výrok o treste a po takomto preskúmaní dospel k nasledovným záverom.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, ktoré skutočnosti vzal súd prvého stupňa do úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu.
Prvostupňový súd správne zistil, že obžalovanému poľahčovalo, že k spáchaniu trestného činu sa priznal a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.), správne taktiež zistil, že obžalovanému poľahčovala aj tá skutočnosť, že pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, keďže z odpisu registra trestov, ako aj ústrednej evidencie priestupkov vyplýva, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný a nebol ani uznaný vinným zo spáchania priestupku, je kladne hodnotený tak ústavom na výkon väzby ako aj školou, ktorú pred nástupom výkonu väzby navštevoval a pozitívne ho hodnotí vo svojej správe aj Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny H. (§ 36 písm. j/ Tr. zák.) a možno súhlasiť aj so záverom súdu prvého stupňa v tom smere, že obžalovanému poľahčovala aj okolnosť vyplývajúca z ust. § 36 písm. n/ Tr. zák., teda, že napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom, keďže z obsahu spisu vyplýva, že sa mal sám na polícii prihlásiť. Ani krajský súd však v konaní obžalovaného nevzhliadol poľahčujúcu okolnosť vyplývajúcu z ust. § 36 písm. b/ Tr. zák., teda, že by obžalovaný spáchal trestný čin v dôsledku nedostatku vedomostí alebo skúseností.
Je potrebné obhajobe prisvedčiť, že v osobe obžalovaného ide o osobu nízkeho veku, teda osobu mladistvú. Túto skutočnosť ale tak súd prvého stupňa, ako aj krajský súd zohľadnil pri aplikácii ustanovenia § 117 Tr. zák., keď pri ukladaní trestu vychádzal z trestných sadzieb určených pre zločin lúpeže, ktorého sa obžalovaný mladistvý v prejednávanej veci dopustil, znížených na polovicu. Pre konštatovanie spomínanej poľahčujúcej okolnosti však skutočnosť, že v osobe obžalovaného ide o osobu nízkeho veku nestačí.
O poľahčujúcu okolnosť vyplývajúcu z ust. § 36 písm. b/ Tr. zák. by išlo len v tom prípade, pokiaľ by páchateľ stíhaného trestného činu nevedel dostatočne posúdiť svoje konanie a jeho závažnosť vzhľadom na charakter a povahu trestného činu, vo vzťahu k svojim vedomostiam alebo postaveniu vyplývajúcemu z jeho vedomostí alebo skúseností v tejto oblasti.
V súvislosti s tým je potom potrebné obhajobe taktiež prisvedčiť, že u obžalovaného ide o osobu, ktorej úroveň rozumových schopností je v hraničnom pásme podpriemeru a pásme miernej duševnej zaostalosti. Na strane druhej v prejednávanej veci sa obžalovaný dopustil trestného činu takého charakteru a takej povahy, ktoré na rozpoznanie protiprávnosti konania nie sú vôbec žiadnym spôsobom náročné. Je všeobecne známe, že už malé dieťa vie, že si nesmie brať bez dovolenia veci, ktoré mu nepatria a nesmie iného človeka fyzicky napadnúť, preto tieto skutočnosti boli potom nepochybne zrejmé aj obžalovanému, teda osobe vo veku 15 a pol roka.
Spomínaná poľahčujúca okolnosť by prichádzala do úvahy napríklad pri daňových trestných činoch, ekonomickej trestnej činnosti, pri trestnej činnosti spojenej s fungovaním zariadenia, rozpoznanie nebezpečnosti prevádzky ktorého by závisela od empirických, teda praktických skúseností páchateľa trestného činu a podobne. Toto však nie je prípad prejednávanej veci. Preto krajský súd, keďže obžalovaný, ako to už bolo vyššie uvedené, sa dopustil trestného činu nenáročného na rozpoznanie jeho protiprávnosti, dospel k záveru, že obžalovanému poľahčujúcu okolnosť vyplývajúcu z ust. § 36 písm. b/ Tr. zák. nie je možno priznať.
Priťažujúce okolnosti vyplývajúce z ust. § 37 Tr. zák. v prejednávanej veci ani krajský súd nezistil.
U obžalovaného bolo preto potrebné konštatovať prevahu poľahčujúcich okolností pri neexistencii okolností priťažujúcich, zároveň upraviť postupom podľa § 38 ods. 3 Tr. zák. a § 117 ods. 1 Tr. zák. trestnú sadzbu za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Tr. zák., z ktorého bol obžalovaný uznaný vinným (v rozmedzí od 3 do 8 rokov), a to najprv ju znížiť na polovicu, teda na úroveň od 18-tich mesiacov do 4 rokov a následne hornú hranicu takto upravenej trestnej sadzby znížiť o ? z rozdielu medzi jej hornou a dolnou hranicou (§ 38 ods. 8 Tr. zák.) na úroveň 3 rokov a 2 mesiacov. Z uvedeného je teda zrejmé, že v prejednávanej veci bolo potrebné obžalovanému ukladať trest odňatia slobody v rozmedzí od 18-tich mesiacov do 3 rokov a 2 mesiacov.
Vychádzajúc z ust. § 34 ods. 1 Tr. zák. účelom trestu je ochrana spoločnosti pred obžalovaným tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život, súčasne odradenie iných od páchania trestných činov vyjadrujúc morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom jednotlivé hľadiská ukladania trestu vyplývajú z ust. § 34 ods. 3, ods. 4 Tr. zák., ktorými sú spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútka, priťažujúce okolnosti,
poľahčujúce okolnosti, osoba páchateľa, jeho pomery a možnosti jeho nápravy a skutočnosť, aby trest postihoval iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a jemu blízke osoby.
Je potrebné prisvedčiť odvolateľovi, že v smere zníženia trestu, či ukladania miernejšieho trestu svedčí prevaha poľahčujúcich okolností pri neexistencii okolností priťažujúcich, skutočnosť, že obžalovaný doposiaľ nebol súdne trestaný, nebol ani uznaný vinným zo spáchania priestupku, je kladne hodnotený tak školou, ako aj ústavom na výkon väzby, či úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, je naozaj osobou nízkeho veku, v čase spáchania skutku nižších rozumových schopností, a že už určitý čas strávil vo výkone väzby, pretože aj keď väzba v žiadnom prípade trest nenahrádza a primárne nemá výchovný účel, každopádne môže mať na doposiaľ netrestanú osobu, ktorá doteraz vo výkone väzby, či trestu odňatia slobody nebola, určitý aj výchovný rozmer.
V žiadnom prípade však nie je možné ako na okolnosť, ktorá by mala nejakým spôsobom obžalovanému napomôcť, prihliadať na skutočnosť, že mal byť pod vplyvom alkoholických nápojov, keďže patická opitosť uňho zistená nebola a ovplyvnenie alkoholom v žiadnom prípade správanie obžalovaného nijakým spôsobom neospravedlňuje a ani jeho zavinenie nezmierňuje.
V smere ukladania prísnejšieho trestu potom ale výrazne pôsobí spôsob spáchania stíhaného trestného činu a jeho následok. Obžalovaný sa spolu s ďalšími štyrmi spoluobžalovanými dopustili závažného trestného činu, pričom tým, že piati konali v spolupáchateľstve, si výraznejším spôsobom zaistili úspešnosť svojho konania (jeden páchateľ má podstatne nižšiu šancu úspešne zavŕšiť trestný čin lúpeže, ako päť páchateľov naraz), konanie obžalovaných dokonca vykazuje už určité známky organizovanosti, keď jeden z nich išiel preveriť, či poškodená je v predajni sama, ďalší čakali vonku a dávali pozor, ďalší páchateľ držal predavačku zozadu pod krkom, ďalší ju udieral päsťami rúk do hlavy a tváre atď., a práve takýto spôsob spáchania trestného činu, keďže jeho páchateľom, ako to už bolo vyššie uvedené zaisťuje vyšší stupeň úspešnosti, výrazným spôsobom zvyšuje jeho závažnosť. Nie je možné taktiež prehliadnuť, že to bol práve obžalovaný ml. H. Y., ktorý zozadu chytil pod krkom predavačku - poškodenú a tak umožnil ml. C. B., aby ju udieral päsťami svojich rúk do hlavy a tváre, pričom obžalovaný ml. H. Y. neprestal držať predavačku pod krkom ani potom, čo jej mladistvý C. B. spôsobil zlomeninu nosa s posunom, zlomeninu septa nosa doľava, pohmoždenie tváre, pohmoždenie hlavy a pohmoždenie hrudníka, čo jej spojené so značným krvácaním, ale ušiel až potom, čo poškodená spustila alarm, čo taktiež výrazne pôsobí v smere ukladania prísnejšieho trestu a obdobne tak nie je možné prehliadnuť, že u poškodenej došlo v dôsledku konania obžalovaných k zhoršeniu psychického stavu, pričom z lekárskej správy predloženej poškodenou a prečítanou na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovaného vyplýva, že poškodená trpí úzkostno depresívnou poruchou po traumatickom negatívnom životnom zážitku, u poškodenej došlo k stabilizácii stavu len vďaka užívaniu príslušných liekov, napriek tomu sa jej stav rýchlo zhoršuje v situáciách spojených s minulosťou, a preto ani jej ošetrujúca psychiatrička nedoporučovala stretnutie s obžalovanými.
Majúc teda na zreteli vyššie uvedený účel trestu a jednotlivé hľadiská ukladania trestu, zohľadňujúc u obžalovaného tak skutočnosti svedčiace v jeho prospech, ako aj neprospech a prihliadajúc najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, dospel krajský súd k záveru, že tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie bude primeraným trestom trest, ktorý obžalovanému uložil už súd prvého stupňa, teda trest odňatia slobody vo výmere 20 mesiacov, teda mierne nad dolnú hranicu zákonom stanovenej a v súlade so zákonom upravenej trestnej sadzby.
Práve vzhľadom na, podľa názoru krajského súdu, neľudský, bezohľadný spôsob spáchania činu, na spôsobený následok, keď poškodená ešte viac ako pol roka po skutku trpí v dôsledku konania obžalovaného psychickými problémami, dospel aj krajský súd k záveru, že podmienečne odložený trest odňatia slobody by neviedol k dosiahnutiu vyššie uvedeného účelu trestu a stotožnil sa so záverom konštatovaným už prvostupňovým súdom, že na dosiahnutie nápravy obžalovaného a dosiahnutie ochrany spoločnosti bude potrebné na obžalovaného pôsobiť nepodmienečným trestom odňatia slobody.
Keďže v osobe obžalovaného ide o mladistvého páchateľa, ktorý neprekročil 18-ty rok svojho veku, súd prvého stupňa postupoval správne, keď podľa § 117 ods. 4 Tr. zák. zaradil obžalovaného do ústavu na výkon trestu pre mladistvých.
Vzhľadom na to, že obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal a urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., čo podľa ustálenej súdnej praxe je potrebné považovať za okolnosť, ktorá by mohla odôvodňovať mimoriadne zníženie trestu, krajský súd skúmal, či sú splnené podmienky pre postup podľa § 39 ods. 1 Tr. zák.
Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. však k mimoriadnemu zníženiu trestu je možné pristúpiť aj pri existencii mimoriadnych okolností len vtedy, ak by súd dospel k záveru, že potrestanie páchateľa v rámci zákonom stanovenej a upravenej trestnej sadzby by bolo pre páchateľa neprimerane prísne, a na zabezpečenie ochrany spoločnosti by postačoval aj trest kratšieho trvania. Tieto podmienky však, podľa názoru krajského súdu, z už vyššie uvedených dôvodov, splnené neboli, a preto k aplikácii ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. nepristúpil.
Nezistiac teda dôvod pre zmenu, či zrušenie napadnutého rozhodnutia krajský súd odvolanie obžalovaného ako nedôvodné postupom podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.