Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_26CoE-47-2018.pdf
PDF · 84.41 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/47/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Pileka a členov senátu JUDr. Romana Greguša a Mgr. Erika Németha v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, pobočka Topoľčany, IČO: 30 807 484, proti povinnému: AMIDO, s.r.o., so sídlom Streďanská 2536/43, Topoľčany, IČO 36 675 962, o vymoženie sumy 5.500,38 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 8Er/1105/2012 - 37 zo dňa 15. januára 2018, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd uznesenie Okresného súdu Topoľčany č. k. 8Er/1105/2012 - 37 zo dňa 15. januára 2018 v časti zastavenia exekúcie p o t v r d z u j e .
II. Odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému o d m i e t a .
III. Povinnému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Zároveň rozhodol, že priznáva súdnemu exekútorovi nárok na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému a že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písmeno h), § 58 ods. 1, § 200 ods. 5, 203 ods. 2 prvá veta, § 243b ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
3. Poukázal na to, že súdny exekútor, podaním ktoré bolo súdu doručené dňa 02.10.2017 podal podnet na zastavenie exekúcie, z dôvodu nemajetnosti povinného, nakoľko nebol zistený žiaden hnuteľný a nehnuteľný majetok, ani finančné prostriedky povinného a jeho majetok nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Zároveň si uplatnil trovy exekúcie. Doplnil, že prvoradým účelom exekúcie je nútené uspokojenie právoplatne judikovanej pohľadávky oprávneného z majetku povinného spôsobom, ktorý určuje exekútor. Súdny exekútor poverený vykonaním exekúcie po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom, keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydá príkaz na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov taxatívne ustanovených týmto zákonom v § 62 a 63 Exekučného poriadku. Ďalší postup súdneho exekútora v exekúcii, je však podmienený existenciou postihnuteľného majetku povinného, umožňujúceho realizovať niektorý zo zákonom vymedzených spôsobov exekúcie. V opačnom prípade totiž nie sú vytvorené objektívne podmienky umožňujúce ďalší postup súdneho exekútora, smerujúci k uspokojeniu pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní a exekučný súd je povinný aj bez návrhu prebiehajúcu exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku zastaviť.
4. Ďalej poznamenal, že aj napriek tomu, že účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného, samotná exekúcia nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinného, čo je zvýraznené v samotnom Exekučnom poriadku tým, že exekúciu možno vykonať len v rozsahu pohľadávky vyplývajúcej z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 61b Exekučného poriadku), len primeraným spôsobom (§ 69 Exekučného poriadku a pod.), nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa zákona exekúcii nepodliehajú (§ 61a Exekučného poriadku), že súdny exekútor je povinný predložiť vec súdu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku), že súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku) a podobne. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného, ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr. i z dôvodu očakávania, že povinný v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného.
5. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že na základe podnetu súdneho exekútora, po preskúmaní vykonaného šetrenia majetku povinného podľa súdnym exekútorom predložených fotokópií o lustrácii majetku povinného, súd exekučné konanie zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku pre nemajetnosť povinného. Z predloženého šetrenia súdneho exekútora mal preukázanú nemajetnosť povinného. O trovách exekúcie rozhodol tak, že nárok na náhradu trov exekúcie priznal súdnemu exekútorovi voči oprávnenému podľa § 203 odsek 2 Exekučného poriadku. O trovách exekučného konania rozhodol analogicky podľa § 256 CSP, tak že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
6. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
7. Oprávnený v odvolaní uviedol, že namieta zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku (účinného do 31.03.2017). Oprávnený je toho názoru, že súd prvej inštancie pri preskúmavaní dôvodnosti zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného nevzal do úvahy všetky relevantné skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na zistenie skutkového stavu preukazujúceho a odôvodňujúceho zastavenie exekúcie pre nemajetnosť. Upriamil pozornosť na ustanovenie § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, podľa ktorého právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. V zmysle citovaného ustanovenia je možné predpokladať zmenu majetkových pomerov povinného počas 10 ročnej lehoty stanovenej zákonom na vykonanie exekučného titulu, a preto je predpoklad, že by mohla byť pohľadávka oprávneného v budúcnosti uspokojená niektorým zo spôsobov vykonávania exekúcie. Povinný ako právnická osoba figuruje v Obchodnom registri a do dnešného dňa nebol zrušený ani vymazaný. Až do dňa výmazu z Obchodného registra trvá obchodná spoločnosť ako právnická osoba a môže teda vlastnými úkonmi nadobúdať práva a povinnosti. Ďalej doplnil, že povinný ako spoločnosť s ručením obmedzeným by mal mať v zmysle § 114 Obchodného zákonníka obchodný podiel, ktorý podlieha exekúcii.
8. Súdny exekútor, ani povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
9. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok - ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.
10. Odvolací súd má z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 25.10.2012, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 29.10.2012 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 09.01.2013 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľných rozhodnutí - Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany, vyšpecifikovaných v žiadosti o udelenia poverenia. Písomným podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 02.10.2017 súdny exekútor podal podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, nakoľko preverovaním majetkových pomerov povinného zistil, že
tento nie je vlastníkom nehnuteľnosti, nie je evidovaný ani ako vlastník, ani ako držiteľ motorového vozidla. Povinný nepoberá mzdu ani žiaden príjem. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie v zmysle § 200 Exekučného poriadku vo výške 48,95 eur. Súd prvej inštancie ešte vyzval súdneho exekútora, nech zdokladuje vlastníctvo účtov povinného, aby bolo zrejmé a preukázané, či má povinný účet v banke. Súdny exekútor uvedenú skutočnosť zdokladoval, pričom uviedol, že povinný nevlastní žiaden účet. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.
11. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
12. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
13. Podľa § 386 písm. c/ CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné
14. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
15. Podľa § 470 ods. 1, 2 a 3 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
16. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
17. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
18. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/2005 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) v znení účinnom od 1. júla 2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva, že oprávnený vo svojom odvolaní namieta predovšetkým nesprávne zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
20. Podľa Exekučného poriadku sa exekučné konanie začína podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Skončenie exekučného konania bude závislé od jeho samotného priebehu, pričom môže nastať z troch dôvodov, a to zastavením exekúcie, upustením od vykonania exekúcie alebo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. V prípade zastavenia exekúcie dochádza k vydaniu rozhodnutia súdu, v ostatných prípadoch nastáva skončenie exekúcie vznikom inej právnej skutočnosti. Zastaviť exekúciu možno iba z dôvodov výslovne uvedených v zákone (Exekučnom poriadku). Súd skúma existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie a rozhoduje o zastavení exekúcie na návrh alebo aj bez návrhu. Konanie o zastavení exekúcie je relatívne samostatným sporom medzi oprávneným a povinným vedeným v rámci exekučného konania, predmetom ktorého je zistenie, či sú tu dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať.
21. Zastavenie exekúcie je procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním. Súd v zásade rozhoduje o zastavení exekúcie pre nemajetnosť na podnet (najčastejšie od exekútora alebo oprávneného); nie je však vylúčené, aby súd rozhodol o zastavení ex offo, ak sa o nemajetnosti povinného dozvie inak.
22. Odvolací súd preto zdôrazňuje, že zastavenie exekúcie pre nemajetnosť musí vychádzať z kvalifikovaných zistení vykonávaných predovšetkým súdnym exekútorom, ktorý zisťuje a zohľadňuje, nielen momentálny stav majetku povinného, prípadne ďalšie okolnosti majúce vplyv na možnosť nadobudnutia majetku v budúcnosti a účelnosť pokračovania v exekúcii. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť nemôže byť v žiadnom prípade výsledkom snahy povinného vyhnúť sa splneniu uloženej povinnosti vymáhanej v exekučnom konaní.
23. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd napadnuté uznesenie v časti výroku o zastavení exekúcie vecne správne potvrdil, nakoľko v tomto prípade boli splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie mal spoľahlivo preukázané, že aktuálne majetkové pomery povinného nie sú priaznivé, nakoľko tento nevlastní motorové vozidlo, ani nehnuteľný majetok, nemá evidovaný účet v banke. Okrem toho, z lustrácií súdneho exekútora vyplynulo, že proti povinnému je vedených viacero exekučných konaní. Z uvedených skutočností je zjavné, že povinný aktuálne nedisponuje žiadnym majetkom, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. Takisto, vzhľadom na súčasnú ekonomickú situáciu povinného, nie je predpoklad, že v budúcnosti nadobudne majetok, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie pohľadávky oprávneného.
24. Vo vzťahu k námietke oprávneného, že povinný by mal mať v zmysle § 114 Obchodného zákonníka obchodný podiel, ktorý podlieha exekúcii, odvolací súd uvádza, že obchodným podielom sa označuje majetková hodnota, ktorá sa zakladá na vklade spoločníka do základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným. Inak povedané, vykonanie exekúcie na obchodný podiel by bolo možné iba vtedy, ak by povinný ako právnická osoba vlastnila obchodný podiel v inej obchodnej spoločnosti. V posudzovanej právnej veci odvolací súd žiadne také skutočnosti nezistil, preto považoval túto námietku za právne irelevantnú.
25. Vo vzťahu k odvolaniu voči trovám exekúcie odvolací súd poznamenáva, že ide o osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie, preto odvolací súd, s prihliadnutím na dôkaz opaku (a contrario), odvolanie ako neprípustné podľa § 386 písm. c/ CSP odmietol. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie účastníkov exekučného konania nesprávne poučil, keď v poučení napadnutého uznesenia uviedol, že voči výroku o trovách exekúcie je prípustné odvolanie.
26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému povinnému odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nárok na ich náhradu si neuplatnil a žiadne trovy mu ani nevznikli.
27. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.