Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_10Co-298-2017.pdf
PDF · 90.34 KB
Case nature
Area
Subarea
10Co/298/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci žalobcov: 1/ I. Y. nar. X.X.XXXX, 2/ V. Y., nar. XX.X.XXXX, žalobcovia obaja trvale bytom C. XXX, v zastúpení právne - JUDr. Jiří Martaus, advokát so sídlom Ul. X. I. XXX/XX, W. I., proti žalovaným: 1/ Ing. I. C., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Ul. X. I. XXXX/XXX, W. I., 2/ Ing. Z. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. R. XXXX/XX, M., žalované v zastúpení právne - JANČI & Partners, s. r. o., so sídlom Belopotockého 720/2, Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748, o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľností, na základe odvolania žalobcov 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš č.k. 11C/6/2017-53 zo dňa 20.6.2017 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e v celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie.
Žalovanej v 1/ a 2/ rade p r i z n á v a voči žalobcom v 1/ a 2/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
Súd prvej inštancie (ďalej len okresný súd) napadnutým rozsudkom zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia v rade 1/, 2/ domáhali neplatnosti kúpnej zmluvy zavkladovanej pod sp. zn. V 270/2017 rozhodnutím Okresného úradu odboru katastrálneho Liptovský Mikuláš, ktorú uzatvorili spolu so žalovanou v rade 2/ ako predávajúcou dňa 17.1.2017 o prevode spoluvlastníckych podielov na žalovanú 1/ ako kupujúcu, nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX v kat. území W. I. ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 508 m2, parcela registra KN-C č. 513/3 a to spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 v BSM žalobcov 1/ a 2/ a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 vo výlučnom vlastníctve žalovanej 2/. Neplatnosť kúpnej zmluvy podľa žalobcov spočíva v tom, že z dojednania o kúpnej cene vo výške 100.000 eur (v článku IV. ods. 1) nie je zrejmé, aká jej časť pripadá na každého z predávajúcich spoluvlastníkov, t.j., či z dohodnutej kúpnej ceny 100.000 eur pripadá na každého z troch predávajúcich rovnaký podiel, alebo či kúpna cena bola dohodnutá pomerne podľa dvoch rovnakých spoluvlastníckych podielov. Navyše táto vada zmluvy je podľa žalobcov znásobená ustanoveniami v článku IV ods. 3 a 4, podľa ktorých má byť predávajúcim v 1/ a 2/ rade za prevádzaný spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1-ice v pomere k celku vyplatená suma vyššia, ako je polovica celkovej kúpnej ceny. Dojednania o výške kúpnej ceny za jednotlivé spoluvlastnícke podiely sú podľa žalobcov vyjadrené neurčito a nezrozumiteľne, ide o neplatné dojednanie o podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy, tak je absolútne neplatná celá kúpna zmluva.
2. Z vykonaného dokazovania (jednak z výsluchu účastníkov, svedkov I. D., S. D., z listinných dôkazov, najmä kúpnou zmluvou zo dňa 17.1.2017 uzavretou žalobcami v 1/ a 2/ rade a žalovanou v 2/ rade ako predávajúcimi a žalovanou v 1/ rade ako kupujúcou ) mal súd za preukázané, že strany sporu uzatvorili zmluvu, predmetom ktorej bol predaj nehnuteľnosti zapísanej Okresným úradom Liptovský
Mikuláš, katastrálnym odborom, na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie W. I., ako zastavané plochy a nádvoria o výmere 508 m2, parcela registra KN-C č. 513/3. Z čl. II ods. 2 zmluvy vyplýva, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade sú bezpodielovými spoluvlastníkmi v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v podiele 1-ice na predmetnej nehnuteľnosti a žalovaná v 2/ rade je výlučným vlastníkom podielu 1-ice na predmetnej nehnuteľnosti. Zmluvné strany sa v článku IV dohodli na kúpnej cene vo výške 100.000 eur, ktorú sa žalovaná v 1/ rade zaviazala uhradiť tým spôsobom, že prvú splátku kúpnej ceny vo výške 30.000 eur, ktorá zároveň tvorí zábezpeku, uhradí pred podpisom tejto zmluvy a druhú splátku vo výške 70.000 eur uhradí v prospech účtu u notárky JUDr. Viery Kupcovej najneskôr do 31.1.2017. Z článku IV ods. 4 predmetnej zmluvy vyplýva, že druhá splátka kúpnej ceny bude zložená do notárskej úschovy a bude predávajúcim uhradená prevodom tak, že prvá časť druhej splátky kúpnej ceny vo výške 60.000 eur bude poukázaná v prospech žalobcov v 1/ a 2/ rade a druhá časť druhej splátky kúpnej ceny vo výške 10.000 eur žalovanej v 2/ rade najneskôr do siedmich dní po zápise vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a predložení listu vlastníctva, z ktorého bude vyplývať výlučné vlastníctvo žalovanej v 1/ rade. V čl. IV ods. 6 sa strany dohodli, že v prípade, ak kupujúci z akéhokoľvek dôvodu nesplní povinnosť zaplatiť predávajúcim kúpnu cenu v dohodnutej lehote a v dohodnutej výške, vznikne predávajúcim právo od zmluvy odstúpiť, čím sa táto zmluva zruší od začiatku.
3. Pri právnom posúdení veci súd postupoval podľa § 37 ods. 1, § 40 ods. 1, § 41, § 588, § 589 Občianskeho zákonníka.
4. Žalobu zamietol, nakoľko nemal preukázanú jej dôvodnosť. Medzi stranami bolo sporné to, či dojednanie o kúpnej cene je určité a či právny úkon obsahuje podstatnú náležitosť kúpnej zmluvy, absencia ktorej by robila tento právny úkon neplatným. Výsluchom žalovaných, ako aj svedkov súd za preukázané vyhodnotil, že kúpnou zmluvou došlo k zhode vôle strán sporu a jej prejavu. To, čo zmluvné strany chcú docieliť uzatvorením právneho úkonu, sa musí zhodovať s tým, čo navonok prejavili. Súd nepochyboval o tom, že všetci účastníci zmluvy vedeli, čo sa uzatvorením zmluvy sleduje a svoj prejav vôle mali za dostatočne určitý a zrozumiteľný. Kúpna cena musí byť vymedzená uvedením peňažnej sumy alebo iným spôsobom, ktorým ju je možné nepochybne určiť, pričom musí byť skutočná, spravodlivá a určitá. Kúpna zmluva je dvojstranný právny úkon medzi kupujúcimi a predávajúcimi, čo však nevylučuje, aby bolo na jednej strane alebo na obidvoch stranách viac účastníkov. Pre určitosť kúpnej ceny v prípade predaja nehnuteľností viacerými spoluvlastníkmi nie je potrebné uviesť kúpnu cenu v nadväznosti na každý jednotlivý podiel spoluvlastníka, pretože sa nepredáva spoluvlastnícky podiel, ale nehnuteľnosť ako celok. Ak by vznikol spor medzi predávajúcimi spoluvlastníkmi ohľadne časti kúpnej ceny pripadajúcej na ich spoluvlastnícky podiel, majú možnosť si ho vyriešiť medzi sebou, pričom takýto prípadný spor medzi nimi nespôsobuje neplatnosť kúpnej zmluvy. Kúpna cena bola v prejednávanej veci vyjadrená určito a zrozumiteľne, medzi stranami nebolo sporné to, že žalovaná v 1/ rade ako kupujúca ju uhradila v plnej výške tak, ako to bolo dojednané v kúpnej zmluve. Naviac, bolo dostatočne preukázané, že vôľou žalobcov v 1/ a 2/ rade bolo uzatvoriť taký právny úkon, z ktorého by im plynulo plnenie v rozsahu 60 % dojednanej kúpnej ceny, k čomu aj nesporne došlo. Kúpna zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti, kúpna cena je uvedená určito a zrozumiteľne, z tohto dôvodu súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.
5. Podľa § 255 ods. 1 CSP žalovanej v 1/ a 2/ rade, ktoré mali v konaní plný úspech, priznal súd náhradu trov konania v rozsahu 100%.
6. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia. Domáhali sa zmeny rozsudku, v rámci nej žiadali, aby odvolací súd rozhodol v zhode s podanou žalobou, t.j., aby bola určená neplatnosť kúpnej zmluvy uzavretej dňa 17.1.2017.
7. V odvolaní, tak ako v konaní pred okresným súdom prezentovali svoje presvedčenie o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy. Po právnej stránke argumentovali zákonnou požiadavkou ustanovenia § 588 Občianskeho zákonníka. Predmetom prevodu sú spoluvlastnícke podiely rovnakej veľkosti, ale predávajúci sú traja. Potom nie je jasné, či z dohodnutej kúpnej ceny 100.000 eur pripadá na každého z troch predávajúcich rovnaký diel, t.j. jedna tretina, alebo či kúpna cena bola dohodnutá pomerne podľa dvoch rovnakých spoluvlastníckych podielov. Táto vada je ešte znásobená ustanoveniami článku IV. „Cena a platobné podmienky“ ods. 3 a ods. 4, podľa ktorého má byť predávajúcim 1/ a 2/ za prevádzaný spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 v pomere k celku vyplatená suma vyššia ako je polovica celkovej kúpnej ceny. Vzhľadom k tomu, že predmetom prevodu boli dva spoluvlastnícke podiely na
nehnuteľnostiach od rôznych spoluvlastníkov, je neurčité za akú cenu jednotliví spoluvlastníci predali svoj spoluvlastnícky podiel. Neurčitosť dohody o kúpnej cene vyvoláva aj stav značnej právnej neistoty pre prípad, že kúpna zmluva k pozemku by bola z akéhokoľvek dôvodu zrušená alebo neplatná, pretože potom by nebolo zrejmé, od ktorého spoluvlastníka a v akej výške sa môže oprávnený subjekt domáhať vrátenia zaplatenej kúpnej ceny. Dojednanie o podstatnej náležitosti kúpnej zmluvy hodnotia naďalej za neplatné, tak je absolútne neplatná aj celá kúpna zmluva o kúpe pozemku.
8. Vytýkali súdu, že súd svojou argumentáciou odobral právnu subjektivitu jednotlivým účastníkom právneho úkonu na strane predávajúceho, konkrétne, jednotlivým podielovým spoluvlastníkom a priznal ju akémusi umelo vytvorenému abstraktnému subjektu „strane zmluvy“, ktorý označil za prevodcu a tým ad absurdum aj výlučného vlastníka celej nehnuteľnosti. Strana zmluvy však právnou subjektivitou, ani vlastníctvom k celej nehnuteľnosti nedisponuje. Právnou subjektivitou a aj spoluvlastníckymi právami k nehnuteľnosti disponujú výlučne žalobcovia 1/ a 2/ a žalovaná v rade 2/. Iba títo sú oprávnení nakladať a prevádzať výlučne svoje spoluvlastnícke podiely na nehnuteľnosti a nie nehnuteľnosť celú. Predmetom kúpnej zmluvy tak nebol prevod nehnuteľnosti vlastnenej spoločenstvom subjektov s vlastnou právnou subjektivitou spoločenstva, ale prevod spoluvlastníckych podielov jednotlivých vlastníkov, v dôsledku čoho je nevyhnutné, aby bola kúpna cena pripadajúca na každý spoluvlastnícky podiel vyjadrená v predmetnej kúpnej zmluve dostatočne určito a jasne.
9. Žalované v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadali potvrdenie rozsudku okresného súdu pre vecnú správnosť. Mali za to, že súd správne zistil a vyhodnotil predmetnú vec tak po skutkovej ako po právnej stránke, riadne sa vysporiadal so všetkými skutočnosťami podstatnými pre rozhodnutie vo veci samej. Jasne a presne poukázal na úvahy, ktorými sa pri svojom rozhodovaní spravoval a presne označil rozhodné zákonné ustanovenia, ktoré boli podkladom pre zákonné a spravodlivé rozhodnutie vo veci. Tvrdenia žalobcov 1/, 2/ negujúce právny názor súdu považujú za neopodstatnené a dostatočne neodôvodnené. Je totiž vecou účastníkov zmluvy na strane predávajúceho ako sa dohodnú na rozdelení kúpnej ceny. Rozdelenie kúpnej ceny medzi predávajúcich - spoluvlastníkov je predmetom osobitnej dohody medzi nimi s primeranou aplikáciou § 136 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce rozsah práv a povinností spoluvlastníkov, ako aj spôsobom nakladania so spoločnou vecou, preto uvedené správne nepovažuje súd za podstatnú náležitosť kúpnej zmluvy, ale za samostatný právny nárok medzi spoluvlastníkmi navzájom. Uvedenie celkovej kúpnej ceny za predmet kúpy je dostatočne určité a tým je splnená aj podstatná náležitosť kúpnej zmluvy - dohoda o cene. Práve výraz „dohoda o kúpnej cene“ podporuje ich tvrdenia o tom, že predávajúci s kúpnou cenou za predmet kúpy svojimi podpismi na kúpnej zmluve vyslovili súhlas, tým ju akceptovali a súhlasili s ňou, tento právny úkon urobili z vlastnej slobodnej a vážnej vôle. Práve predávajúci z kúpnej zmluvy predložili kupujúcej návrh kúpnej zmluvy, čo potvrdzuje skutočnú vôľu predávajúcich (žalobcov 1/ a 2/) byť viazaný touto kúpnou zmluvou, o čom kupujúca (žalovaná 1) nemala žiadne pochybnosti. Stav právnej neistoty je vytváraný práve žalobcami 1/ a 2/ voči nim (žalovaným 1/, 2/). Žalobcovia sa snažia o navrátenie predaja predmetnej nehnuteľnosti do pôvodného stavu, čo vo vzťahu k nim vytvára vyššie spomínaný stav právnej neistoty.
10. Žalovaná 1/ osobitne zdôraznila v písomnom vyjadrení, že podmienky predaja, celková cena a aj rozdelenie kúpnej ceny medzi predávajúcimi bolo jej ako kupujúcej predložené na základe ich vzájomnej dohody a túto bez výhrad prijala. Samotné znenie kúpnej zmluvy vytvorila pre predávajúcich renomovaná realitná kancelária, ako kupujúca s obsahom kúpnej zmluvy súhlasila a spoločne s predávajúcimi kúpnu zmluvu na Notárskom úrade JUDr. Jany Bečár Kupcovej, notárky so sídlom v W. I. podpísali. Napriek tomu, že ako kupujúca splnila všetky podmienky a predávajúci obdŕžali v dohodnutom termíne dohodnuté finančné prostriedky a príslušný Okresný úrad, katastrálny odbor povolil vklad vlastníckeho práva z titulu kúpnej zmluvy v januári 2017, ona ako výlučná vlastníčka sa dodnes na svoj pozemok dostať nemôže, pokiaľ nezaplatí parkovné. Dokonca nemôže realizovať svoj zámer, pre ktorý pozemok kupovala - výstavba malého polyfunkčného objektu v zmysle územného plánu mesta W. I.. Dôvodom je to, že jeden z predávajúcich - žalobca 1/ I. Y. si po obdŕžaní finančných prostriedkov a zavkladovaní predmetného pozemku nielenže spomenul, že nerozumie zneniu kúpnej zmluvy, ale spomenul si aj, že v roku 2015 ako konateľ firmy KOVAL-trade, s.r.o., IČO: 36 422 410 uzavrel na tento lukratívny stavebný pozemok (jeden z posledných v centre mesta W. I.) tvoriaci predmet kúpnej zmluvy, s hotelom Európa nevypovedateľnú nájomnú zmluvu za 1 eur mesačne. Žalované zotrvávali na svojich tvrdeniach, postojoch, aj na písomných stanoviskách, ktoré prezentovali v konaní pred okresným súdom. Uplatnili si nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
11. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“), po zistení že odvolanie podali na to oprávnené procesné strany, v zákonom stanovenej lehote, proti rozhodnutiu, ktorému je odvolanie prípustné, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 ods. 1 CSP v spojení § 211 ods. 2 CSP, potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu podľa § 387 ods. 1 CSP.
12. Krajský súd musel vyhodnotiť odvolanie žalobcov za nedôvodné.
13. Konštatuje v celom rozsahu vecnú správnosť rozhodnutia. Okresný súd v dôvodoch rozhodnutia vyargumentoval rozsiahlo, zrozumiteľne a podrobne tie úvahy, ktoré ho viedli k zamietnutiu žaloby. Na súdenú vec aplikoval správne aj súvisiace hmotnoprávne ustanovenia Občianskeho zákonníka a v súlade s nimi postupoval. Ktoré konkrétne hmotnoprávne ustanovenia sa stali základom pre rozhodovanie pri právnom posúdení veci okresný súd aj zacitoval. Písomné odôvodnenie rozhodnutia je vyargumentované ako po obsahovej aj po vecnej stránke presvedčivo, je vyčerpávajúce a garantuje stranám sporu spravodlivé súdne konanie. Všetky odvolacie námietky vznesené odvolateľmi v odvolaní sú v rozhodnutí okresného súdu zodpovedané a odvolací súd nevidel dôvod odchýliť sa od tých záverov na ktorých okresný súd svoje rozhodnutie založil. Práve naopak, podľa § 387 ods.2 CSP odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a na tomto základe sa už obmedzuje len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov.
14. V súvisiacom výroku o náhrade trov prvoinštančného konania je do rozhodovania premietnutý princíp úspechu/ neúspechu procesných strán v spore, ktorý bol základom rozhodovania o náhrade trov ( o nároku ) konania podľa § 255 ods.1 CSP.
15. V súhrne všetkých horeuvedených dôvodov odvolací súd odvolaniu žalobcov vyhovieť nemohol.
16. V odvolacom konaní žalované boli úspešné v celom rozsahu, preto im odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešným žalobcom v celom rozsahu. Postupoval tak podľa § 396 ods.1 v aplikácii s § 255 ods.1 CSP, dodáva, že o výške trov odvolacieho konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods.2 CSP ).
17. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených v § 429 ods. 2 CSP.