Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/312/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu, členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v právnej veci žalobcu: Mgr. Imrich Šimulák, správca konkurznej podstaty úpadcu Jozef Štrbáň - AVANT PLUS, v konkurze, sídlo/bydlisko úpadcu: Trstená, Hattalova 34/40, IČO: 33 789 169, zastúpeného JUDr. Jozefom Polákom, advokátom so sídlom R. B., D. XXXX, proti žalovaným: 1/ Ing. Y. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom A., W. XX/XX, 2/ OVP ORAVA, s.r.o., so sídlom Trstená, Oravická 617/20, IČO: 31 608 957 a 3/ F. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XXX, žalovaní 1/ až 3/ zastúpení JUDr. Petrom Vevurkom, advokátom so sídlom M., L. XXX, o zaplatenie 16 500,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, č.k. 7C/232/2015-72 zo dňa 29. 03. 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaným p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd zamietol žalobu žalobcu, na ktorého majetok bol uznesením Okresného súdu Žilina z 02. 12. 2014 sp. zn. 44K/21/2014 vyhlásený konkurz a do funkcie správcu bol ustanovený Mgr. Imrich Šimulák, ktorou sa voči žalovaným domáhal nároku na zaplatenie škody 16 500,- eur s príslušným úrokom z omeškania od podania žaloby na ďalej uvedenom skutkovom základe. Manželstvo úpadcu so žalovanou 1/ bolo rozvedené rozsudkom zo dňa XX. L. XXXX, pričom vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v konaní sp. zn. 8C/196/2010 doposiaľ nie je skončené. Počas trvania manželstva nadobudli na základe kúpnych a zámenných zmlúv realizovaných v roku 2006 a 2007 nehnuteľnosti, a to pozemky registra E a C evidované na listoch vlastníctva č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX pre katastrálne územie obce F.. Na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 8Er/216/2012 sa vedie exekučné konanie vo veci oprávneného - žalovaného 2/ proti povinnej - žalovanej 1/ o vymoženie 132 775,67 eur s príslušenstvom, pričom exekučným titulom je notárska zápisnica č. N 65/2012, Nz 19045/2012, NCRls 19456/2012, ktorá obsahuje vyhlásenie žalovanej 1/ o uznaní záväzku a súhlase s exekúciou. Žalovaná 1/ v nej uznala dlh voči žalovanému 2/, ktorý mal vzniknúť zo zmluvy o finančnej výpomoci z roku 2006, na základe ktorej mal poskytnúť 132 775,67 eur s úrokom 5 % ročne, pričom žalobca má za to, že exekučný titul, na základe ktorého je vedená exekúcia, je nezákonný, keďže je presvedčený, že k uzatvoreniu zmluvy o finančnej výpomoci (pôžičke) v roku 2006 ani k uzatvoreniu dodatku k tejto zmluve nedošlo a pohľadávka žalovaného je len fiktívna a vyhlásenia žalovanej 1/ o uznaní dlhu a súhlase s exekúciou, sú absolútne neplatné. V roku 2006, kedy mala byť uzatvorená zmluva o pôžičke a v roku 2007, kedy mal byť uzatvorený dodatok, žili manželia v spoločnej domácnosti, usporiadaným životom a spoločne rozhodovali o všetkých ekonomických a finančných otázkach rodiny, aj každého

z manželov, a preto žalobca bol presvedčený, že žalovaná 1/ konala v snahe ho obrať o spoločný majetok s cieľom mu zabrániť náležitému vysporiadaniu BSM jeho predajom v rámci exekúcie. Okrem toho sa na súde vedie exekučné konanie sp. zn. 8Er/216/2012 vo veci oprávneného Ing. T. P. proti povinnej - žalovanej 1/ pre vymoženie 132 775,67 eur s príslušenstvom, pričom exekučným titulom je notárska zápisnica N 66/2012, Nz 19052/2012, NCRls 19461/2012, ktorá obsahuje jej vyhlásenie o uznaní záväzku a súhlase s exekúciou, pričom dlh mal vzniknúť na základe zmluvy o pôžičke z roku 2007, na základe ktorej jej oprávnený (otec povinnej) mal poskytnúť pôžičku 132 775,67 eur s 8 % ročným úrokom. Pohľadávky, ktoré uznala žalovaná 1/ v uvedených notárskych zápisniciach, považoval žalobca za vykonštruované, pričom na ich základe došlo k zriadeniu záložného práva zmluvou č. V179/2012 na zálohu, ktorým sú všetky pozemky evidované LV č. XXXX pre k.ú. F.. Žalobca mal vedomosť, že zmluvou o prevode č. V1757/2012, ktorými účastníkmi sú žalovaná 1/ ako osoba povinná plniť zo záložnej zmluvy, Ing. T. P., žalovaný 2/ ako záložní veritelia a žalovaný 3/ ako nadobúdateľ, došlo k realizácii záložného práva záložných veriteľov, a to priamym prevodom nehnuteľností, a to pozemkov zapísaných na LV č. XXXX a tou istou zmluvou nad rámec predmetu zálohu k prevodu ostatných hore uvádzaných nehnuteľností, pričom tieto stále tvoria masu BSM bývalých manželov a bez súhlasu úpadcu preto nemohlo dôjsť k platnému zriadeniu záložného práva a k následnému prevodu, nakoľko túto skutočnosť úpadca včas napadol dovolaním sa neplatnosti právneho úkonu v konaní sp. zn. 9C/53/2013. Žalovaný 3/ s nehnuteľnosťami neoprávnene nakladá, pretože tieto ďalej nájomnou zmluvou zo dňa 03. 12. 2012 dlhodobo prenajal žalovanému 2/. Zmluvy, na základe ktorých žalovaný 3/ nadobudol nehnuteľnosti, sú absolútne, resp. relatívne neplatné, pretože uvedené pohľadávky sú fiktívne, teda neexistujú, rovnako fiktívne sú uznania dlhov žalovanou 1/, teda neexistuje, v nadväznosti na to neexistuje záložná zmluva, ani realizačná zmluva o prevode majetku a nehnuteľnosti patria do masy BSM, ktorá doposiaľ nebola v konaní sp. zn. 8C/196/2010 vysporiadaná, keď kúpna cena je neobvykle nízka, takisto ako dojednané nájomné, preto ide o konanie žalovaných, ktoré sa prieči dobrým mravom. Evidenčne je ako vlastník nehnuteľností zapísaných v katastri nehnuteľností žalovaný 3/, a to napriek tomu, že všetky patria do BSM. Žalobca je z dôvodu absolútnej neplatnosti uvedených scudzovacích úkonov podielovým spoluvlastníkom predmetných nehnuteľností v podiele 1/2. Žalovaná 1/, napriek tomu, že bola len podielovou spoluvlastníčkou užívala a neskôr previedla predmetné nehnuteľnosti v celosti na žalovaného 3/, ktorý ich za nápadne nevýhodných podmienok prenajal žalovanému 2/ a ten ich v súčasnosti užíva. Žalobca predmet svojho vlastníckeho práva neužíva už niekoľko rokov ani čiastočne, z užívania bol úplne vylúčený. Konaním žalovaných sú naplnené všetky predpoklady pre vznik zodpovednosti za škodu. Výška náhrady škody je vypočítaná na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej medzi inými účastníkmi, predmetom ktorej boli pozemky nachádzajúce sa v rovnakom katastrálnom území a slúžiace tomu istému účelu, pričom žalobca požadoval náhradu škody vo výške ušlého zisku, ktorý by za prenájom dosiahol za 3 roky spätne pred podaním žaloby vo výške jeho polovičného spoluvlastníckeho podielu. Žalovaní sa proti žalobe bránili tým, že ani žalovaná 1/, ani žalovaný 2/ sa nedopustili žiadneho protiprávneho konania, ktorým by spôsobili žalobcovi škodu. Skutkové dôvody opísané v žalobe majú povahu fikcie a domnienok, ktoré nemajú oporu v listinných dôkazoch, preukazujúcich existenciu poskytnutej pôžičky žalovaným 2/ žalovanej 1/, ku ktorej poskytnutiu medzi nimi došlo a ktorú žalovaný 2/ poukázal na účet žalovanej 1/ 25. 07. 2006. Nie je pravdou, že by úpadca o tejto pôžičke nemal vedomosť. Nie je preukázané, že by mal žalobca ako správca konkurznej podstaty aktívnu vecnú legitimáciu, pretože nepreukázal, že by nehnuteľnosti, vo vzťahu ku ktorým sa domáha náhrady škody, boli zahrnuté do súpisu majetku, ktorý podlieha konkurzu (§ 44 ods. 1, § 67 ods. 1, 2, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii). Ďalej namietali, že žalovaná 1/ nadobudla pozemky výlučne sama a aj do katastra nehnuteľností bola zaevidovaná ako výlučná vlastníčka. Tiež sa bránili tým, že zo žaloby nie je možné vyvodiť, akým spôsobom žalobca dospel k výške škody, ktorú si uplatnil. Súd považoval obranu žalovaných za dôvodnú jednak z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že má oprávnenie na podanie tejto žaloby, teda, že pozemky, vo vzťahu ku ktorým sa domáha náhrady škody, boli zahrnuté do súpisu majetku, ktorý podlieha konkurzu. Táto skutočnosť medzi stranami ostala sporná a žalobca nepreukázal, že by pozemky do súpisu boli pojaté. Ďalej akceptoval argument žalovaných, že žalobca nepreukázal svoje tvrdenie o neplatnosti záložnej a poťažne nájomnej zmluvy, keď tvrdil, že tieto boli realizované bez jeho súhlasu ako vlastníka. Pokiaľ žalobca tvrdil, že úpadca v čase, keď žalovaná 1/ uzatvorila záložnú zmluvu, bol spoluvlastníkom predmetných pozemkov, toto svoje tvrdenie nepreukázal žiadnymi dôkazmi. Žalovaná 1/ nepoprela tvrdenie žalobcu, že nadobúdacie právne úkony, na základe ktorých sa stala vlastníčkou nehnuteľností, boli realizované počas manželstva s úpadcom, avšak uskutočnila ich sama ako nadobúdateľka a takisto aj do katastra nehnuteľností bola zapísaná ako ich výlučná vlastníčka. Preto potom, keď ako výlučná vlastníčka s nimi disponovala, nemohli byť jej právne úkony neplatné.

Žalobca toto jej tvrdenie nepoprel a nevyvrátil dôkazmi, pretože pokiaľ bola žalovaná 1/ na základe kúpnych a zámenných zmlúv z roku 2006 a 2007 zapísaná do katastra nehnuteľností, ku ktorým sa žalobca domáha náhrady škody (čo žalobca nepoprel), táto skutočnosť zakladá jeho dôkazné bremeno vyvrátiť skutočnosti vyplývajúce zo zápisu v katastri nehnuteľností a preukázať, že práve úpadca bol ich vlastníkom, resp. spoluvlastníkom, teda, že mal byť v katastri nehnuteľností evidovaný ako bezpodielový, resp. podielový spoluvlastník aj on. Vzhľadom na to, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadne ním tvrdených skutočností, že žalovaní podľa § 420 ods. 1 zodpovedajú za škodu, ktorú spôsobili porušením právnych povinností, žalobu zamietol, pričom o trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a žalovaným, ktorí mali plný úspech vo veci, im nárok na ich náhradu priznal v plnej výške.

2. Proti uvedenému rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/, b/, d/, e/, f/, g/, h/ žalobca a žiadal ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Pred začatím súdneho pojednávania, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, podal elektronicky námietku zaujatosti vec prejednávajúcej sudkyne (následne doplneným písomne v stanovenej lehote). Vo veci bol vydaný rozsudok nerešpektujúc ust. § 57 CSP, keďže uplatnenie námietky zaujatosti síce nebráni súdu vec prejednať alebo vykonať iné úkony, avšak nemôže vydať rozhodnutie vo veci samej alebo rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, ale mal postupovať podľa § 54 a nasl. CSP. Uvedeným postupom porušil súd prvej inštancie jeho práva v takom rozsahu, že to znamená porušenie jeho práva na spravodlivý súdny proces. Ďalej mal za to, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nezákonný, arbitrárny, zmätočný a nedostatočne odôvodnený. Súd v odôvodnení uviedol, že úpadca nepreukázal, že v čase, keď žalovaná 1/ uzatvorila záložnú zmluvu, bol spoluvlastníkom predmetných pozemkov a neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k ním tvrdeným skutkovým okolnostiam, pričom sa zároveň v celom rozsahu stotožnil s tvrdeniami žalovaných a prijal záver o tom, že neboli z jeho strany nijako spochybnené. Priamo z obsahu žalobného návrhu vyplýva objektívna nepravdivosť tvrdení žalovaných. Okrem toho aj právny názor súdu, že žalovaná 1/ bola výlučnou vlastníčkou predmetných nehnuteľností, nadobudnutých za trvania manželstva, sú objektívne nepravdivé a odporujú ust. § 143 (bez ohľadu na evidenčný zápis v katastri nehnuteľností), podľa ktorého v BSM je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, pričom podľa ust. § 150 ods. 1 veta prvá pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Navyše sa vedie konanie sp. zn. 8C/196/2010, predmetom ktorého je vyporiadanie zaniknutého BSM, ktoré bolo začaté ešte pred vyhlásením konkurzu. Nesprávny a arbitrárny je záver súdu, že nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, nakoľko je zrejmé, že nehnuteľný majetok, vo vzťahu ku ktorému sa domáhal ochrany, tvorí doposiaľ masu nevysporiadaného BSM a z toho titulu podlieha konkurzu podľa ust. § 67 ods. 1 písm. a/ zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Súd preto nesprávne vyriešil predbežnú otázku existencie jeho aktívnej vecnej legitimácie, ako aj o tom, či majetok tvoriaci masu doposiaľ nevysporiadaného BSM podlieha konkurzu. Jeho aktívna legitimácia na ochranu majetku podliehajúceho konkurzu vyplýva z ust. § 67 ods. 1 písm. a/ v spojení s § 44 ods. 1 a § 7 citovaného zákona a s príslušnými ustanoveniami zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch. Vzhľadom na citované zákonné ustanovenia jeho aktívna legitimácia vyplýva priamo zo zákona a nie je ju možné podmieňovať zápisom majetku podliehajúcemu konkurzu do príslušnej konkurznej podstaty, čím súd vec nesprávne právne posúdil. Navyše, nehnuteľnosti, ktoré tvoria predmet sporu, spísal do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu, a to zverejnením majetku v Obchodnom vestníku 26. 09. 2016. Súd mal vedomosť o prebiehajúcom súdnom konaní sp. zn. 9C/53/2013 o určenie neplatnosti záložnej a kúpnej zmluvy z dôvodu, že predmetné pozemky boli účelovo prevedené na žalovaného 3/ v rozpore so zákonom a bez súhlasu úpadcu. Preto nemôže obstáť argumentácia žalovaného, že v súčasnosti nie je v katastri nehnuteľností ako vlastník predmetných pozemkov zapísaný ani úpadca, ani jeho bývalá manželka a z toho dôvodu nemá žalobca aktívnu vecnú legitimáciu. Ak žalovaná 1/ disponovala so spoločnými vecami spôsobom, ktorý je v rozpore s ust. § 145 ods. 1 OZ, takýto úkon je neplatný, a to aj keď bol uskutočnený v období, kedy už manželstvo zaniklo rozvodom, avšak nebolo ešte vykonané jeho vyporiadanie.

3. Žalovaní vo svojom písomnom vyjadrení žiadali rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške. Sudkyňa o podanej námietke zaujatosti, doručenej súdu pred pojednávaním, nemala vedomosť, pričom žalobca sa na pojednávanie bez riadneho ospravedlnenia neustanovil, aj keď mu bolo oznámené, že jeho žiadosť o odročenie pojednávania nebude akceptovaná a námietka zaujatosti bola z tohto dôvodu podaná len účelovo a rozhodol o nej krajský súd 10. 04. 2017 uznesením sp. zn. 5NcC/9/2017 tak, že sudkyňa nie je vylúčená z prejednania a rozhodovania veci.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaných nevyjadril.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v podanom odvolaní (§ 379, § 380 ods. 1 a postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil, aj keď nie zo všetkých dôvodov uvádzaných súdom prvej inštancie.

6. Súd prvej inštancie napriek tomu, že v zásade môže vykonať len dôkazy stranami navrhnuté, mohol aj bez návrhu vykonať dôkaz vyplývajúci z verejného registra, ktorým Obchodný vestník jednoznačne je, na zistenie, či skutkové tvrdenia žalovaných o tom, že predmetné pozemky neboli zahrnuté do súpisu majetku, ktorý podlieha konkurzu a netvoria konkurznú podstatu (§ 185 ods. 2 , pričom by zistil, že skutkový stav v čase vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 bol taký, že do všeobecnej konkurznej podstaty úpadcu správcom zapísané aj zverejnené v Obchodnom vestníku boli pod č. 184/2016 dňa 26. 09. 2016 pod položkou K021951. Oprávnenie správcu vymáhať predmetnú pohľadávku vyplýva z ust. § 44 ods. 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého je správca oprávnený konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa majetku podliehajúceho konkurzu, a tým je všetok majetok vymedzený v ust. § 67 ods. 1 cit. zákona. Nemusí ísť teda o majetok, ktorý je do súpisu zapísaný, je to širší pojem, súpis sa nakoniec v priebehu konania mení, dopĺňa a je listina oprávňujúca správcu speňažiť majetok úpadcu a vymáhanie pohľadávky na súde speňažovaním majetku nie je (§ 91 ods. 1, 2 cit. zákona).

7. K správnosti posúdenia neexistencie nároku žalobcu ako poškodeného na náhradu škody krajský súd ďalej uvádza, že tento môže byť oprávnený iba, ak sú splnené nasledovné predpoklady zodpovednosti za škodu, ktoré musia byť poškodeným, teda žalobcom preukázané: 1/ porušenie právnej povinnosti (protiprávny úkon), 2/ vznik škody ako majetkovej ujmy, 3/ existencia príčinnej súvislosti medzi nimi, 4/ zavinenie toho, kto škodu protiprávnym úkonom spôsobil, pričom nedbanlivostné zavinenie, nie iné, sa v zmysle § 420 ods. 3 predpokladá a poškodený ho nemusí preukazovať. Jedným z predpokladov uvedeného zodpovednostného právneho vzťahu je škoda, ktorá sa chápe ako ujma, ktorá nastala (sa prejavuje) v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t. j. peniazmi a je teda (ak nedochádza k naturálnej reštitúcii) napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým peňazí.

8. Ustanovenie § 442 ods. 1 upravujúce rozsah náhrady škody na majetku ustanovuje, že sa uhrádza skutočná škoda, a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), ktorého sa v konaní žalobca domáha. Ušlým ziskom je ušlý majetkový prospech spočívajúci v nenastalom zväčšení (rozmnožení) majetku poškodeného, predstavujúci sumu, ktorú by v predmetnom období za normálnych okolností poškodený reálne získal, čomu bolo zabránené protiprávnym konaním škodcu, teda musí sa konkrétne preukázať, o aký reálne dosiahnuteľný (nie hypotetický) prospech prišiel. Žalobca však v priebehu prvoinštančného, ani odvolacieho konania ani len netvrdil, nieto preukazoval, že by mal úpadca reálnu ponuku, z ktorej by vyplývalo dosiahnutie takéhoto zisku (z prenájmu nehnuteľností), keď tvrdil a preukazoval len výšku nájmu, ktorý pri podobných pozemkoch v danej lokalite poberala iná spoločnosť. Vychádzajúc z uvedeného nebol splnený jeden zo základných predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody vo forme ušlého zisku, a to preukázanie, že reálne na strane žalobcu k ušlému zisku došlo. Vzhľadom na uvedené neexistuje ani ďalší predpoklad, a to príčinná súvislosť medzi nepreukázaným ušlým ziskom a údajným protiprávnym konaním žalovaných, keďže tvrdenia žalobcu o absolútnej neplatnosti zmlúv o pôžičke a z tohto dôvodu aj následných uznaní záväzkov a súhlasov s exekúciou zostali v pozícii žiadnym dôkazom nepreukázaných domnienok, ktoré sú navyše v rozpore so stranou žalovaných predloženými listinnými dôkazmi (zmluva o pôžičke, výpoveď úpadcu v konaní sp. zn. 8C/86/2010 ako svedka, z ktorej vyplýva, že o pôžičke žalovaného 2/ žalovanej 1/ vedel, keďže na jeho účet z nej platil za ňu úroky, výpis z účtu v banke, z ktorého vyplýva poukázanie peňazí) vzhľadom na nesplnenie uvedených predpokladov bolo posudzovanie tvrdenia žalobcu o relatívnej neplatnosti záložných zmlúv, zmluvy o prevode nehnuteľností (vzhľadom na to, že sa jednalo o majetok nadobudnutý za manželstva a tvoriaci podľa § 143 ods. 1 masu BSM, na nakladanie s ktorým potrebovala žalovaná 1/ podľa § 145 ods. 1 jeho súhlas) pre rozhodnutie o veci nadbytočné. K tvrdeniu žalobcu, že pre vydanie rozsudku neboli splnené procesné podmienky a súd mu nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo

k porušeniu práva na spravodlivý proces, krajský súd uvádza, že o jeho námietke zaujatosti podanej po tom, čo požiadal jeho právny zástupca o odročenie pojednávania, na ktoré bol riadne predvolaný, z dôvodu, že sa pre krátkosť času naň nestihne pripraviť, rozhodol krajský súd a vec prejednávajúcu sudkyňu nevylúčil z prejednávania a rozhodovania veci, keďže žalobca v námietke zaujatosti neuviedol také okolnosti, ktoré by objektívne mohli vzbudzovať pochybnosti o jej zaujatosti a nestrannosti pri prejednávaní a rozhodovaní veci a ani ich nepreukázal, a preto neexistuje žiadny dôvod, ktorý by objektívne zakladal pochybnosti o jej nezaujatosti a nemožno objektívne pochybovať o tom, že by voči stranám sporu nepostupovala nezaujato, neutrálne a nepriznala im rovnaké možnosti na uplatnenie práv a vec neposúdila objektívne. Navyše o takýto postup súdu sa nejedná, keď sa strane sporu mohla odňať možnosť konať pred súdom len pre časť konania do takej miery, že neskôr mohla uplatniť svoj vplyv na výsledok konania ako v tomto prípade v rámci odvolacieho konania, v rámci ktorého sa krajský súd vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami žalobcu uvedenými v prvostupňovom aj odvolacom konaní a vzhľadom na vyššie uvedené rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, vrátane nároku na náhradu trov konania, vzhľadom na plný úspech žalovaných vo veci.

9. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a žalovaným priznal vzhľadom na plný úspech vo veci nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v plnom rozsahu.

10. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .