Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Csp-51-2017.pdf
PDF · 98.79 KB
Case nature
Area
Subarea
9Csp/51/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Mariannou Hirkovou v spore žalobcu: B. C., nar. XX.X.XXXX, R. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpený: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., Legionárska 7158/5, 911 01 Trenčín, proti žalovanému: BENCONT COLLECTION, a.s., Vajnorská 100/A, Bratislava, IČO: 47 967 692, o určenie neplatnosti právneho úkonu, vydania bezdôvodného obohatenia a zaplatenia primeraného finančného zadosťučinenia takto
rozhodol:
I. Súd určuje, že dohoda o zrážkach zo mzdy uvedená v ustanovení čl. 3 bod 4 zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi spoločnosťou Poštová banka a.s. a žalobcom je neplatná z dôvodu jej neprijateľnosti.
II. Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
odôvodnenie:
1. Žalobca podal na tunajší súd dňa 17.2.2017 žalobu, ktorou žiadal určiť, že Zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.10.2007 je bezúročná a bez poplatkov, dohoda o zrážkach zo mzdy Zmluvy o úvere je absolútne neplatná, žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie, ku ktorému došlo plnením z neplatného právneho úkonu, žalovaný je povinný poskytnúť žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie.
2. Z obsahu žaloby vyplýva, že na základe zmluvy o úvere uzatvorenej medzi spoločnosťou Poštová banka, a.s. a žalobcom č. XXXXXXXXXX zo dňa 17.10.2007 právny predchodca žalovaného poskytol žalobcovi úver vo výške 3319,39 eur, s celkovou výškou nákladov 1206,03 eur, úrokovou sadzbou 19%, RPMN 21,13%, splatnosťou 40 mesiacov a výškou splátky 116,01 eur. Žalobca nemá k dispozícii presný údaj o zaplatenej sume, ale má zato, že istinu už splatil. Žalovaný žiada od žalobcu sumu minimálne 1552,89 eur. Zmluva o úvere je spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka aj podľa zákona č. 258/2001 Z.z. Upozornil na náležitosti zmluvy podľa § 4 ods. 2 písm. e), g), i), k) zák. č. 258/2001 Z.z. a bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Zmluva údaje o celkovej výške spotrebiteľského úveru, údaj o výške, počte a termínoch splátok istiny, úroku a iných poplatkov, priemernú ročnú percentuálnu mieru nákladov, termín konečnej splatnosti úveru, neobsahuje. Dohodu o zrážkach zo mzdy považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku je neplatným ustanovením zmluvy o úvere. Zrážky dlžník nedokáže priamo voči jeho zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia. Moc nad majetkom je koncentrovaná v rukách veriteľa. Právna úprava neumožňuje ani spotrebiteľovi namietať priamo mimosúdny akt veriteľa. Ani v prípade upustenia od používania dohody o zrážkach zo mzdy bez presného vyhlásenia veriteľa nemá žalobca istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve zamestnávateľa žalobcu na vykonávanie zrážok zo mzdy a autoritatívne nestanoví
výšku pohľadávky vrátane spornej časti pohľadávky. V zmysle § 3 zák. o ochrane spotrebiteľa žiadal aj primerané finančné zadosťučinenie.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril tak, že žiadal žalobu zamietnuť.
4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žaloby s prílohami, a z nich najmä uznesením tunajšieho súdu o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, zmluvou o úvere, aktuálnym stavom pohľadávky ku dňu 11.10.2016, žiadosťou o realizáciu Dohody o zrážkach zo mzdy, výpismi z účtu, poštovými poukážkami, a s obsahom ďalších v spise pripojených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
5. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 17.10.2007 zmluvu o úvere s výškou úveru 100.000,- Sk ( 3319,39 eur), s mesačnou splátkou 3495,- Sk (116,01 eur), s úrokovou sadzbou 19%, RPMN 21,13%, s počtom splátok 40, dátumom 1.splátky 16.11.2007 a celkovou výškou nákladov na poskytnutý úver 36 302,85 Sk.
6. So zmluvou bola uzavretá aj dohoda o zrážkach zo mzdy v ustanovení čl. 3 bod 4 zmluvy.
7. Uznesením zo dňa 26.9.2017 súd rozhodol o pokračovaní v konaní na strane žalovaného so spol. BENCONT COLLECTION, a.s.
8. V podaní zo dňa 13.3.2018 žalobca uviedol, že napadnutá zmluva je v rozpore s ust. § 4 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. z dôvodu, že žalobca so žalovaným spísali žiadosť o poskytnutie úveru a následne bola žiadosť podpísaná žalobcom. Bod 3 v čase podpisovania zmluvy nebola táto časť zmluvy vyplnená o čom svedčí aj iný typ písma, kde sú uvedené údaje o revolvingovom úvere. RPMN je v zmluve síce uvedená, ale nesprávne, preto sa považuje zmluva za bezúročnú a bez poplatkov.
9. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (1) Spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. (2) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. (3) Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 53 Občianskeho zákonníka (1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka"). (2) Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia. (4) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Podľa § 54 Občianskeho zákonníka (1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. (2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
10. Podľa ustanovenia § 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Podľa ustanovenia § 551 ods. 2 Občianskeho zákonníka, proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Podľa ustanovenia § 551 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.
11. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že zmluva uzatvorená medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného je tzv. štandardná alebo formulárová zmluva a ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle §52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ
vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa sú neprijateľné a preto neplatné. Vychádza sa z toho, že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva, že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou. Pokiaľ dodávateľ požaduje od spotrebiteľa sankciu za porušenie jeho zmluvných povinností a táto je v nepomere k jeho plneniu, je neplatná.
12. Zmluva uzavretá medzi stranami sporu je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou aj v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka.
13. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
14. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 OZ) predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov slúži jednak na zabezpečenie pohľadávky, ako aj na jej postupné uspokojenie. Dohoda o zrážkach zo mzdy musí mať ex lege písomnú formu, inak je neplatná. Obsahom dohody o zrážkach zo mzdy je súhlas dlžníka, aby platiteľ z jeho mzdy vykonával zrážky vo vopred určenej výške a vyplácal ich veriteľovi, ktorému vzniká právo, aby po splatnosti pohľadávky boli vykonávané zrážky zo mzdy dlžníka a boli zamestnávateľom vyplácané.
15. Z obsahu dohody o zrážkach zo mzdy podľa §551 a nasl. Občianskeho zákonníka vyplýva, že jej uzatvorením je spotrebiteľ nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly nárokov uplatnených veriteľom, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie.
16. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany spotrebiteľov zavedený smernicou Rady 93/13/EHS o nekalých zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho viedla k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah.
17. Je potrebné tiež zdôrazniť, že súdna kontrola štandardných zmlúv je postavená na absolútnej neplatnosti neprijateľných klauzúl, rozhodujúce teda je, že problémová zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je objektívne spôsobilá poškodiť spotrebiteľa.
18. V danom prípade súd poukazuje aj na závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich pri Ministerstve spravodlivosti SR zo dňa 21. 1. 2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, ktorým v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa ustanovenia §551 Občianskeho zákonníka, je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením §53 Občianskeho zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy.
19. Výkon zrážok zo mzdy je pritom procesom, ktorý nepodlieha žiadnej autorizácií a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa a súd teda dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, čoho následkom je, že je neplatná. Spotrebiteľ nemal žiadnu možnosť, pokiaľ chcel získať finančné prostriedky, ju odmietnuť, pretože je súčasťou zmluvy o úvere.
20. Ďalej sa súd zaoberal otázkou bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného v čase uzavretia zmluvy.
21. Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom. Podľa § 3 zákona č. 258/2001 Z.z. (1) Veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. (2) Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Podľa § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. (1) Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná. (2) Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť, b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby, d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom, e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, f) meno a adresu spotrebiteľa, g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov, i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad. (3) Zmluva ďalej obsahuje a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa § 6, b) sankcie za porušenie zmluvy, c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek, d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy, e) práva spotrebiteľa podľa § 7. (4) Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba. (5) Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
22. Súd skúmal aj zmluvu o spotrebiteľskom úvere s dôrazom na žalobcom namietanú absenciu náležitostí a nepovažoval zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov, keďže ustanovenie ods. 3 § 4 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru bolo zavedené až novelou od 1.1.2008, no zmluva bola uzavretá už dňa 17.10.2007. Podľa zákona účinného v čase
uzavretia zmluvy, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov iba v prípade absencie RPMN. Táto RPMN sa však v zmluve nachádza a to vo výške 21,13%. Na základe toho, súd usúdil že nie je možné zmluvu o úvere považovať za bezúročnú a bez poplatkov tak ako to tvrdí žalobca a v tejto časti žalobu zamietol.
23. Pokiaľ žalobca poukazoval na nesprávne vyčíslenú RPMN, ustanovenie o tom, že v prípade nesprávne uvedenej RPMN, je úver bezúročný a bez poplatkov, nebolo v čase uzavretia zmluvy. RPMN taktiež ako úrok nebola neprimerane vysoká, aby bola v rozpore s dobrými mravmi.
24. Súd sa nestotožnil ani s tvrdením žalobcu o neplatnosti zmluvy z dôvodu nedodržania písomnej formy, pretože zmluva bola zmluvnými stranami podpísaná, žalobca jedno vyhotovenie zmluvy obdŕžal, úver čerpal, pokiaľ nesúhlasil so zmluvnými podmienkami, úver nemusel čerpať. Žalobca svojim konaním, tým, že úver čerpal prejavil súhlas s podmienkami úveru. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR I. ÚS 242/2007. Neplatnosť zmluvy má byť výnimkou, a nie pravidlom. Súd nezistil, aby podmienky úveru, úrok a odplata, odporovali dobrým mravom.
25. Keďže sa zmluva o úvere č. XXXXXXXXXX nepovažovala za bezúročnú a bez poplatkov, nedošlo ani k vzniku bezdôvodného obohatenia na strane žalovaného ak platil aj úroky, ktoré neboli vysoké a teda nebolo zistené, aby boli v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný poskytol žalobcovi úver a žalobca ho prijal, preto bol povinný zaplatiť žalovanému istinu s úrokmi, aj keď nie formou zrážok zo mzdy, preto súd žalobu zamietol aj v tejto časti.
26. Podľa ustanovenia § 3 ods. 5 posledná veta zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.
27. Spotrebiteľ má právo v zmysle uvedeného ustanovenia na primerané finančné zadosťučinenie, avšak iba za predpokladu, že na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti na ochranu spotrebiteľa. Predpokladom pre priznanie nároku je skutočnosť, že v konaní spotrebiteľ úspešne uplatnil nárok, ktorý vznikol porušením práv spotrebiteľa. Úspešným uplatnením práva však nemožno rozumieť iba podanie žaloby spotrebiteľom.
28. Z vyjadrenia žalobcu vyplýva, že nárok si uplatňuje titulom podanej žaloby, teda že bol nútený domáhať sa svojich práv v tomto konaní. Súd žalobe žalobcu vyhovel v časti určenia dohody o zrážkach zo mzdy za neprijateľnú podmienku, a teda neplatnú. Konanie nie je právoplatne skončené, preto nie je možné uzavrieť, že žalobca úspešne uplatnil svoj nárok na súde.
29. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 ods. 2 C.s.p., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
30. Žalobca mal v konaní len čiastočný úspech, keďže súd vyhovel žalobe len v časti týkajúcej sa neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a v ostatnej časti žalobu zamietol a pre túto časť bol úspešný žalovaný. Vzhľadom na čiastočný úspech strán sporu a na postavenie žalobcu ako spotrebiteľa rozhodol súd podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.