Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_26CoE-48-2018.pdf
PDF · 86.73 KB
Case nature
Area
Subarea
26CoE/48/2018
Uznesenie
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Erika Németha a členov senátu JUDr. Romana Greguša a JUDr. Pavla Pileka v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, so sídlom Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, pobočka Topoľčany, IČO: 30 807 484, proti povinnému: AMENOS, s.r.o., so sídlom Nitrianska 605, Veľké Ripňany, IČO 36 563 714, o vymoženie sumy 405,86 eura, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Topoľčany č. k. 4Er/919/2007-39 zo dňa 19. decembra 2016, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v časti zastavenia exekúcie p o t v r d z u j e .
II. Odvolací súd odvolanie oprávneného proti výroku o nároku súdneho exekútora na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému o d m i e t a .
III. Povinnému sa nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie exekúciu zastavil. Zároveň rozhodol, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania a zároveň, že súdny exekútor má právo na náhradu trov exekúcie voči oprávnenému.
2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 57 ods. 1 písmeno h), § 58 ods. 1, § 9a ods. 1, § 200 ods. 5, § 203 ods. 2 prvá veta zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). 3. Súd prvej inštancie uviedol, že súdna exekútorka dala podnet na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že vykonaným šetrením bolo zistené, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie. Súdna exekútorka svoje podanie odôvodnila tým, že podľa výpisu z dopravného inšpektorátu povinný nevlastní motorové vozidlo, je iba držiteľom vozidiel a tieto sú blokované 10 exekútormi. Povinný nevlastní nehnuteľnosti na území Slovenskej republiky, nemá vedené účty v bankových subjektoch. V registri Sociálnej poisťovne nie je povinný od 01.11.2012. Uviedla, že vykonávanie ďalších úkonov by bolo bezpredmetné a nehospodárne.
4. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že zastavenie exekúcie je procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním. Jedným z dôvodov pre zastavenie exekúcie je aj skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súd v zásade rozhoduje o zastavení exekúcie pre nemajetnosť povinného na podnet (návrh) - najmä súdneho exekútora. Poznamenal, že z podnetu a návrhu súdnej exekútorky na zastavenie exekúcie, exekučného spisu súdnej exekútorky a tiež súdneho spisu vyplynulo, že povinný
nie je vlastníkom nehnuteľností na území Slovenskej republiky, ani vlastníkom motorových vozidiel, je iba držiteľom dvoch motorových vozidiel, ktoré sú blokované viacerými súdnymi exekútormi (v jedenástich ďalších exekučných konaniach vedených proti povinnému) už od roku 2009. Povinný nemá vedené účty v peňažných ústavoch. V evidencii Sociálnej poisťovne so sídlom v Bratislave sa povinný od 31.10.2012 nenachádza.
5. Ďalej doplnil, že v konaní neboli zistené také okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť na strane povinného predpoklad nadobudnutia majetku v blízkej budúcnosti, preto súd dospel k záveru, že súdnou exekútorkou bolo dostatočne preukázané, že povinný nedisponuje majetkom, ktorý by bolo možné speňažiť a možný výťažok by postačoval aspoň úhradu trov exekúcie. Vzhľadom na to súd prvej inštancie exekúciu zastavil, pretože majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Pri rozhodovaní prihliadal aj na účelnosť, efektívnosť a hospodárnosť exekučného konania. Pripomenul, že pre rozhodovanie o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinného v budúcnosti, ak takýto predpoklad nie je možné reálne vyvodiť zo zistených skutočností (teoretická zmena pomerov je daná vždy). V tejto veci sa majetkové pomery povinného počas exekučného konania nezmenili - súdnou exekútorkou nebol zistený majetok, na ktorom by bolo možné účelne vykonávať exekúciu, pričom pri rozhodovaní súd nemohol za rozhodujúcu skutočnosť posúdiť to, že povinný je stále zapísaný v Obchodnom registri. Akcentoval na skutočnosť, že obchodná spoločnosť je zapísaná v Obchodnom registri, t. j. že nezanikla, totiž neodôvodňuje záver, že je aj fungujúcou spoločnosťou, ktorá vykonáva činnosť a skutočne podniká a má aj majetok, z výťažku ktorého by bolo možné uspokojiť aspoň trovy exekúcie.
6. Súd prvej inštancie poznamenal, že je toho názoru, že takéto oznámenie exekútora (ktoré je obsahom podnetu a návrhu) je dostatočným „dôkazom“ pre exekučný súd o nemajetnosti povinného. Exekučný súd si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by viedol k absurdným záverom a bol by v rozpore so zásadou hospodárnosti súdneho konania. Exekútor má postavenie účastníka konania len vtedy (v zmysle § 37 ods. 1 EP), ak sa rozhoduje o jeho trovách exekúcie, inak je orgánom verejnej moci, podobne ako napr. notár poverený súdom konať ako súdny komisár, ktorý nesie zodpovednosť za ním vydané písomnosti, či stanoviská, a to obzvlášť ak môže byť podkladom pre rozhodovanie súdu. Prípadný názor oprávneného ako účastníka konania na to, či v danom prípade súhlasí alebo nesúhlasí so zastavením exekúcie nie je pre exekučný súd záväzný, pretože exekučný súd podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku je povinný zastaviť exekúciu, ak nastala objektívna skutočnosť, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
7. Proti tomuto uzneseniu podal oprávnený v zákonom stanovenej lehote odvolanie.
8. Oprávnený v odvolaní uviedol, že namieta zastavenie exekúcie pre nemajetnosť povinného podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Oprávnený je toho názoru, že súd prvej inštancie pri preskúmavaní dôvodnosti zastavenia exekúcie pre nemajetnosť povinného nevzal do úvahy všetky relevantné skutočnosti, ktoré môžu mať vplyv na zistenie skutkového stavu preukazujúceho a odôvodňujúceho zastavenie exekúcie pre nemajetnosť. Upriamil pozornosť na ustanovenie § 148 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, podľa ktorého právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti. V zmysle citovaného ustanovenia je možné predpokladať zmenu majetkových pomerov povinného počas 10 ročnej lehoty stanovenej zákonom na vykonanie exekučného titulu, a preto je predpoklad, že by mohla byť pohľadávka oprávneného v budúcnosti uspokojená niektorým zo spôsobov vykonávania exekúcie. Povinný ako právnická osoba figuruje v Obchodnom registri a do dnešného dňa nebol zrušený ani vymazaný. Až do dňa výmazu z Obchodného registra trvá obchodná spoločnosť ako právnická osoba a môže teda vlastnými úkonmi nadobúdať práva a povinnosti. Ďalej doplnil, že povinný ako spoločnosť s ručením obmedzeným by mal mať v zmysle § 114 Obchodného zákonníka obchodný podiel, ktorý podlieha exekúcii.
9. Súdny exekútor, ani povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadrili.
10. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako aj postup súdu, ktorý mu predchádzal
v medziach podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) a zistil, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné. Rozhodol tak bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP.
11. Odvolací súd má z obsahu spisu preukázané, že exekučné konanie sa začalo dňa 07.09.2007, kedy bol súdnemu exekútorovi doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie. Súdny exekútor písomným podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 19.09.2007 požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie dňa 21.09.2007 udelil súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie na podklade vykonateľného rozhodnutia - Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany, vyšpecifikovaného v žiadosti o udelenia poverenia. Písomným podaním, doručeným súdu prvej inštancie dňa 15.04.2013 a 16.05.2014 súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Preverovaním majetkových pomerov povinného zistil, že tento nie je vlastníkom nehnuteľnosti, nemá vedené účty v bankových subjektoch, nie je evidovaný ani ako vlastník motorového vozidla, ale len ako držiteľ vozidiel, ktoré sú blokované 11 exekútormi. Povinný teda neprodukuje žiaden zisk. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekúcie. Následne súd prvej inštancie vydal napadnuté uznesenie.
12. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
13. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
14. Podľa § 386 písm. c) CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.
15. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
16. Podľa § 470 ods. 1, 2 a 3 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
17. Na lehoty, ktoré dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona neuplynuli, sa použijú ustanovenia tohto zákona; ak však zákon doteraz ustanovoval lehotu dlhšiu, uplynie lehota až v tomto neskoršom čase.
18. Podľa § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.
19. Podľa § 9a ods. 1 zákona č. 233/2005 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len Exekučný poriadok) v znení účinnom od 1. júla 2016, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.
20. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia odvolací súd dodáva, že oprávnený vo svojom odvolaní namieta predovšetkým nesprávne zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
21. Podľa Exekučného poriadku sa exekučné konanie začína podaním návrhu na vykonanie exekúcie. Skončenie exekučného konania bude závislé od jeho samotného priebehu, pričom môže nastať z troch dôvodov, a to zastavením exekúcie, upustením od vykonania exekúcie alebo vymožením pohľadávky, jej príslušenstva a trov exekúcie. V prípade zastavenia exekúcie dochádza k vydaniu rozhodnutia súdu, v ostatných prípadoch nastáva skončenie exekúcie vznikom inej právnej skutočnosti. Zastaviť exekúciu možno iba z dôvodov výslovne uvedených v zákone (Exekučnom poriadku). Súd skúma existenciu dôvodov na zastavenie exekúcie a rozhoduje o zastavení exekúcie na návrh alebo aj bez návrhu. Konanie o zastavení exekúcie je relatívne samostatným sporom medzi oprávneným a povinným vedeným v rámci exekučného konania, predmetom ktorého je zistenie, či sú tu dôvody, pre ktoré nemožno v exekúcii pokračovať.
22. Zastavenie exekúcie je procesný úkon (uznesenie) exekučného súdu smerujúci k trvalému upusteniu od vykonávania exekúcie vydaný po zistení neprípustnosti exekúcie, ktorá nastala v dôsledku zákonom predvídaných hmotnoprávnych aj procesnoprávnych skutočností zásadne po vydaní exekučného titulu, výnimočne aj pred jeho vydaním. Súd v zásade rozhoduje o zastavení exekúcie pre nemajetnosť na podnet (najčastejšie od exekútora alebo oprávneného); nie je však vylúčené, aby súd rozhodol o zastavení ex offo, ak sa o nemajetnosti povinného dozvie inak.
23. Odvolací súd preto zdôrazňuje, že zastavenie exekúcie pre nemajetnosť musí vychádzať z kvalifikovaných zistení vykonávaných predovšetkým súdnym exekútorom, ktorý zisťuje a zohľadňuje nielen momentálny stav majetku povinného, prípadne ďalšie okolnosti majúce vplyv na možnosť nadobudnutia majetku v budúcnosti a účelnosť pokračovania v exekúcii. Zastavenie exekúcie pre nemajetnosť nemôže byť v žiadnom prípade výsledkom snahy povinného vyhnúť sa splneniu uloženej povinnosti vymáhanej v exekučnom konaní.
24. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací súd napadnuté uznesenie v časti výroku o zastavení konania vecne potvrdil ako správne, nakoľko v tomto prípade boli splnené podmienky na aplikáciu ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie mal spoľahlivo preukázané, že aktuálne majetkové pomery povinného nie sú priaznivé, nakoľko tento nevlastní motorové vozidlo, ale je evidovaný iba ako držiteľ dvoch motorových vozidiel. Okrem toho nevlastní nehnuteľný majetok, nemá evidovaný účet v banke. Z lustrácie súdneho exekútora však vyplynulo, že motorové vozidlá, ktorých držiteľom je povinný, sú predmetom exekučných blokácií v celkovo jedenástich exekučných konaniach. Z uvedených skutočností je zjavné, že povinný aktuálne nedisponuje žiadnym majetkom, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. Takisto, vzhľadom na súčasnú ekonomickú situáciu povinného nie je predpoklad, že v budúcnosti nadobudne majetok, ktorý by mohol slúžiť na uspokojenie pohľadávky oprávneného.
25. Vo vzťahu k námietke oprávneného, že povinný by mal mať v zmysle § 114 Obchodného zákonníka obchodný podiel, ktorý podlieha exekúcii, odvolací súd uvádza, že obchodným podielom sa označuje majetková hodnota, ktorá sa zakladá na vklade spoločníka do základného imania spoločnosti s ručením obmedzeným. Inak povedané, vykonanie exekúcie na obchodný podiel by bolo možné iba vtedy, ak by povinný ako právnická osoba vlastnila obchodný podiel v inej obchodnej spoločnosti. V posudzovanej právnej veci odvolací súd žiadne také skutočnosti nezistil, preto považoval túto námietku za právne irelevantnú.
26. Odvolací súd nad rámec vyššie uvedených právnych úvah poznamenáva, že exekučné konanie je vedené od roku 2007, na základe rozhodnutia oprávneného, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 02.07.2007 a vykonateľnosť dňa 17.07.2007. Nakoľko však právoplatné a vykonateľné rozhodnutie možno vykonať v zmysle § 148 odsek 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, najneskôr do desiatich rokov odo dňa nadobudnutia jeho právoplatnosti, oprávnený už aj tak nemôže vymáhať nárok uplatňovaný v tunajšom konaní.
27. Vo vzťahu k odvolaniu voči trovám exekúcie odvolací súd poznamenáva, že ide o osobitný inštitút upravený v § 200 a nasl. Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), pričom Exekučný poriadok odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie nepripúšťa. Ak by zákonodarca chcel pripustiť proti uvedenému rozhodnutiu odvolanie, bol by to vyjadril v Exekučnom poriadku tak, ako to je pri iných inštitútoch v exekučnom konaní uvedené priamo v Exekučnom poriadku. Ustanovenie § 200 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) výslovne neupravuje možnosť podať odvolanie proti rozhodnutiu o nároku na náhradu trov exekúcie, preto odvolací súd, s prihliadnutím na dôkaz opaku (a contrario), odvolanie ako neprípustné podľa § 386 písm. c) CSP odmietol. Odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie účastníkov exekučného konania nesprávne poučil, keď v poučení napadnutého uznesenia uviedol, že voči výroku o trovách exekúcie je prípustné odvolanie.
28. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému povinnému odvolací súd nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko nárok na ich náhradu si neuplatnil a žiadne trovy mu ani nevznikli.
29. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 - 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí, ak je dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak je dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.