Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cob-18-2017.pdf
PDF · 135.5 KB
Case nature
Area
Subarea
31Cob/18/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a sudcov JUDr. Anity Filovej a Mgr. Moniky Kadlicovej v právnej veci žalobcu: V. T., nar. XX.X.XXXX, bytom M. č. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Štefan Jurčo PhD., Šafárikovo nám. 7, 821 09 Bratislava, proti žalovanému: MCST, a.s., so sídlom Vajnorská 136, 832 61 Bratislava, IČO: 35 779 365, zastúpený: GHS Legal, s.r.o., Lazaretská 3/A, Bratislava, IČO: 47 232 544, o zaplatenie 56.429,67 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 14.01.2015 č. k. 15Cb/105/2009-393, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
II. Odvolací súd priznáva žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. V. T. - Miešareň krmív, s miestom podnikania 919 23 Vlčkovce 44, IČO: 33 205 655 ako žalobca sa svojím vzájomným návrhom doručeným súdu prvej inštancie dňa 31.10.2008 vo veci vedenej pod sp. zn. 15Cb/49/2007 domáhal zaplatenia sumy vo výške 73.026,62 eur /2.200.000,-Sk/ s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že splnením povinnosti žalobcu podľa článku II. ods. 2 Zmluvy o uzatvorení budúcej zmluvy zo dňa 03.09.2001 a to založením spoločnosti AGROREGA, s.r.o. a prevodom obchodného podielu žalobcu na žalovaného zanikla povinnosť, na ktorú sa zaviazal Zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy. Žalovaný teda nemá právo požadovať od žalobcu zaplatenie sumy 129.456,28 eur /3.900.000,-Sk/, keďže tieto účelovo viazané peňažné prostriedky boli použité na vybudovanie spoločnosti AGROREGA, s.r.o. a teda zhmotnené do zariadenia a technológie potrebnej na prevádzku spoločnosti. Žalobca preukázal predloženým bankovým výpisom, že dňa 31.07.2003, zaplatil odporcovi sumu 56.429,67 eur /1.700.000,-Sk/. Predmetná čiastka bola odporcom uhradená bez relevantného právneho titulu, právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným vo veci založenia spoločnosti AGROREGA, s.r.o. bol vysporiadaný a z uvedeného dôvodu si navrhovateľ uplatňuje voči odporcovi čiastku 56.429,67 eur /1.700.000,-Sk/. Žalobca pri vybudovaní spoločnosti AGROREGA, s.r.o. okrem peňažných prostriedkov poskytnutých žalobcom vynaložil aj vlastné peňažné prostriedky vo výške 271.241,30 Sk nevyhnutné na dokončenie vybudovania spoločnosti. Tieto finančné prostriedky boli vkladané tým spôsobom, že žalobca nakupoval materiál a vybavenie, ktoré následne refaktúroval spoločnosti AGROREGA, s.r.o. Spoločnosť mu však tieto faktúry neuhrádzala v hotovosti, ale vždy fakturovaná čiastka bola započítavaná oproti finančným prostriedkom určeným na založenie spoločnosti. Suma 121.862,89 eur /3.671.241,30 Sk/ pozostáva zo sumy 112.859,32 eur /3.400.000,-Sk/, ktorú odporca dostal na vybudovanie spoločnosti a čiastka 9.003,56 eur /271.241,30 Sk/ predstavuje čiastku poskytnutú nad rámec týchto prostriedkov.
2. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 15Cb/49/2007-221 zo dňa 09.12.2008 vylúčil vzájomný návrh žalobcu v tomto konaní na zaplatenie sumy 73.026,63 eur s príslušenstvom na samostatné konanie.
3. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 15Cb/105/2009-230 zo dňa 25.09.2012 konanie v časti istiny 16.596,96 eur s príslušenstvom zastavil a zároveň zastavil konanie v časti úroku z omeškania vo výške 15,5 % ročne zo sumy 56.429,67 eur za obdobie od 11.05.2004 do 08.09.2006 a v časti úroku z omeškania vo výške 1 % ročne zo sumy 56.429,67 eur od 09.09.2006 do zaplatenia z dôvodu čiastočného späťvzatia návrhu žalobcom.
4. Súd prvej inštancie rozsudkom zo dňa 14.01.2015 č. k. 15Cb/105/2009-393 rozhodol tak, že žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 11.687,27 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedka, oboznámením sa s listinným dôkazmi, a to najmä s výpisom z účtu žalobcu zo dňa 01.08.2003,s peňažným denníkom žalobcu za mesiac 7-8/2003, s príjmovým a výdavkovým pokladničným dokladom, so Zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy zo dňa 03.09.2001, so súvahou k 31.12.2002 ohľadom žalovaného, s rozsudkom Okresného súdu Bratislava III č.k. 23Cb/4/2007-238 a Krajského súdu v Bratislave č.k. 2Cob/45/2009-313, rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. 15Cb/49/2007-588, so Zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 05.05.2004, s obsahom spisu sp. zn. 15Cb/49/2007 ako aj obsahom celého spisového materiálu.
6. Podľa § 289 ods. 1 a ods. 2 Obchodného zákonníka, zmluvou o uzavretí budúcej zmluvy sa zaväzuje jedna alebo obe zmluvné strany uzavrieť v určenej dobe budúcu zmluvu s predmetom plnenia, ktorý je určený aspoň všeobecným spôsobom. Zmluva vyžaduje písomnú formu. Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa ustanovenia § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ustanovenia § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
7. Žalobca v konaní uviedol, že trvá na podanom návrhu a žiada, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 56.429,67 eur /1.700.000,- Sk/, ktorú uhradil prevodným príkazom odporcovi dňa 1.7.2003 z dôvodu splácania sumy 3.400.000,- Sk, titulom uzavretej zmluvy o budúcej zmluve. Túto sumu poukázal žalovanému, pretože ho o to požiadal a to prostredníctvom pána X.. Osobne sa stretol s pánom B., ktorý ho osobne požiadal, aby mu túto sumu na účet žalovaného poukázal. Úhrada tejto sumy nevyplývala zo žiadnej dohody, jednoducho ho o to M. B. požiadal. Čo sa týka čiastky 1.700.000,- Sk, túto mu dal pán X. s tým, že následne mal previesť svoj obchodný podiel v spoločnosti AGOREGA na spol. MCST, a.s.. Žalobca tiež uviedol, že nevie čo bolo všetko v pozadí, pretože p. X. a p. B. mali rôzne aktivity, viaceré obchodné vzťahy a možno aj z tohto dôvodu mu p. X. dal sumu 56.429,67 eur /1.700.000,- Sk/. Túto čiastku mu odovzdal v hotovosti a to v Bratislave vo M. banke v W. dňa 31.6.2003, keď tieto peniaze mu boli odovzdané aj v prítomnosti p. B.. Následne mu pán B. dal číslo účtu a variabilný symbol žalovaného, na čo vystavil prevodný príkaz a poukázal tieto finančné prostriedky žalovanému. Uvedené peňažné prostriedky nemal p. X. vracať, pretože išlo o jeho peniaze, ktorý poskytnutím týchto finančných prostriedkov sledoval rôzne aktivity medzi ním a p. B.. Následne žalobca uviedol, že čiastka vo výške 56.429,67 eur /1.700.000,- Sk/ predstavovala splácanie pôžičky spoločnosti MCST, a.s., ku ktorej sa zaviazal. Žalobca uviedol, že sumu 56.429,67 eur /1.700.000,- Sk/ nezaúčtoval do svojho účtovníctva a teda ani nebol uvedený dôvod, prečo sumu 56.429,67 eur /1.700.000,- Sk/ poukázal žalovanému, pretože ani suma 112.859,32 eur /3.400.000,-Sk/ nebola evidovaná v účtovníctve, ktorá mu bola poskytnutá zo strany žalovaného, pretože tieto finančné prostriedky poskytoval vždy p. X.. Žalobca opakovane uviedol, že v máji 2004 ani v júni 2005 nevrátil p. B. žiadnu peňažnú čiastku tak, ako to uviedol vo svojej výpovedi, čo sa týka sumy 56.429,67 eur /1.700.000,- Sk/, ktorú požaduje od žalovaného, nešlo o jeho finančné prostriedky, ale išlo o finančné prostriedky p. X., ktoré mu nebol povinný žiadnym spôsobom vrátiť, keď išlo len o ich vzájomné obchody.
Žalobca na pojednávaní dňa 15.03.2011 uviedol, že ako dôvod poukázania tejto sumy bolo vrátenie pôžičky a to vrátenie pôžičky 112.859,32 eur /3.400.000,-Sk/, ktorú mu poskytol žalovaný. Sumu v uvedenej výške poukázal, pretože ho o takúto sumu požiadal p. B. cez p. X.. Následne žalobca uviedol, že sumu 56.429,67 eur /1.700.000,- Sk/ dal na účet žalovaného na žiadosť p. X., ktorý mu povedal, že žalovaný má finančné problémy. Zmluva o prevode obchodného podielu mala byť uzavretá na zvyšných 56.429,67 eur /1.700.000,- Sk/, a preto bola zmluva uzatvorená s tým, že nevie uviesť prečo v zmluve o prevode obchodného podielu nie je uvedená suma za prevod vo výške 56.429,67 eur /1.700.000,- Sk/ ale suma 1,-Sk. Návrh zmluvy robil p. B. s p. X.. Žalobca následne na pojednávaní dňa 13.11.2013 namietol platnosť Zmluvy o budúcej zmluve s tým, že túto podpísal medzi množstvom ďalších dokumentov. Zároveň potvrdil, že prostriedky vo výške 56.429,67 eur /1.700.000,- Sk/ mu poskytol p. X., s tým aby ich dal spoločnosti MCST, a.s. z dôvodu, že má finančné problémy. O vrátenie sumy 1,7 mil. korún bol požiadaný zo strany MCST, a.s. resp. od pána B.. Pán X. s p. B. mali medzi sebou veľké množstvo aktivít, o ktorých nemal vedomosť, t.j. či sa jedná o projekt ORCA. Finančné prostriedky, ktoré mu boli od pána X. poukázané, vrátil prostredníctvom kŕmnych zmesí, technológií a podobne, pričom neriešil, že má vrátiť 56.429,67 eur /1.700.000,- Sk/ spol. MCST, a.s.. Žalobca opätovne potvrdil, že finančné prostriedky 56.429,67 eur /1.700.000,- Sk/ boli prostriedky vo vlastníctve p. X.. Následne navrhovateľ uviedol, že peniaze, ktoré mu poukázal p. X. neboli prostriedkami p. X., jednalo sa o prostriedky, za ktoré si vyrovnal pohľadávky voči spol. AGROREGA, s.r.o., ktoré mu dlhovala. Žalobca na pojednávaní dňa 26.02.2014 dodal, že sumu 56.429,67 eur /1.700.000,- Sk/ poukázal na účet spol. MCST, a.s. na požiadanie pána B., konateľa spoločnosti MCST z dôvodu splácania pôžičky. Jednalo sa o finančné prostriedky, ktoré mu dlžil pán X.. V účtovníctve to bolo vedené ako vklady do pokladne a výdaj ako vrátenie pôžičky. Pán X. tieto peniaze vracal ako konateľ spoločnosti AGROREGA, s.r.o.. Medzi ním a spoločnosťou AGROREGA, s.r.o. nebola žiadna zmluva, nakoľko peniaze vracal na základe faktúr. Žalobca k predloženým príjmovým pokladničným dokladom vystavených v rokoch 2002 a z augusta 2003 uviedol, že boli vystavené a odsúhlasené, nakoľko však spoločnosť AGROREGA, s.r.o. nemala peniaze, na tieto musel počať kým sa zlepší finančná situácia. Uvedený príjem platieb i napriek tomu, že ich fyzicky reálne neprijal nepovažoval za fiktívne, pričom si bol vedomý, že tieto finančné prostriedky mu pán X. vráti. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 27.01.2011 uviedol, že žalobca sa domáha zaplatenia sumy 56.429,67 eur s príslušenstvom nie titulom bezdôvodného obohatenia tak, ako to bolo uvedené v podaní zo dňa 31.10.2008, ale domáha sa zaplatenia tejto sumy titulom plnenia zo Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 03.09.2001 z dôvodu, že nedošlo k platnému prevodu obchodného podielu, a preto odpadol dôvod vrátenia finančných prostriedkov dňa 31.07.2003. Keďže nedošlo k platnému prevodu obchodného podielu, tak potom nemal žalobca dôvod sumu vo výške 56.429,67 eur /1.700.000,- Sk/ vrátiť žalovanému. Návrh je obranou proti návrhu žalovaného v konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 15Cb/49/2007 a predovšetkým sa odvíja od toho ako bude posúdená platnosť zmluvy o budúcej zmluve. V pôvodnom návrhu žalobca žiadal vydať sumu z titulu bezdôvodného obohatenia a vzhľadom na skutočnosť, že v uvedenom konaní bola Zmluva o budúcej zmluve posúdená ako platná, žalobca návrh modifikoval. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava III sp.zn. 23Cb/4/2007 zo dňa 20.10.2008 vyplýva, že účastníkom sporu je žalovaný ako navrhovateľ a spol. AGROREGA s.r.o. ako odporca v prvom rade a p. X. v druhom rade. Na druhej strane rozhodnutia sa uvádza, že žalovaný poskytol spoločnosti AGROREGA s.r.o. v čase od roku 2004 do roku 2005 krátkodobé obchodné pôžičky vo výške 10.980.790 Sk a to na realizáciu projektu ORCA potápačského centra na Chorvátskom ostrove Ráb. Nie je zrejmé čo má žalobca spoločné s vybudovaním potápačského centra na ostrove Ráb. Žalobca poukázal sumu 56.429,67 eur /1.700.000,- Sk/ dňa 31.07.2003, čo je minimálne polročný predstih predtým, než začali do spol. AGROREGA, s.r.o. prúdiť prvé peniaze ohľadom ORCA zo strany žalovaného. Neexistuje spojitosť medzi sumou 56.429,67 eur /1.700.000,- Sk/ a projektom ORCA. Či už žalobca dostal finančné prostriedky od p. X. alebo od inej osoby, dostal ich účelovo, posielal ich vo svojom mene zo svojho účtu a boli adresne poukázané žalovanému. Žalobca obdržal prostriedky v čiastkových splátkach, ktorých časť bola poukázaná v hotovosti, časť prevodom na účet. Tieto prostriedky sa všetky použili na vyplácanie faktúr za dodávku kŕmnych zmesí, strojov, technických zariadení do spol. AGROREGA, s.r.o., teda boli vnesené do obchodného imania. Nie je zrejmé, z akého dôvodu potom boli vracané prostriedky vo výške 56.429,67 eur /1.700.000,- Sk/ bankovým prevodom, keď takýto záväzok nevznikol. V prípade, ak Zmluva o budúcej zmluve je platná, je takéto plnenie v intenciách tejto zmluvy a nakoľko existuje platný záväzkový vzťah, opiera žalobca toto vrátenie finančných prostriedkov o kauzálnosť tohto vzťahu. Jedná sa vlastne o preplatok finančných prostriedkov, ktorých celková prijatá istina bola vnesená do obchodného imania spol. AGROREGA, s.r.o..
8. Žalovaný v konaní uviedol, že čo sa týka finančných prostriedkov vo výške 56.429,67 eur /1.700.000,- Sk/, prebehlo stretnutie medzi ním, žalobcom a p. X. v pobočke M. banky v A.. Finančné prostriedky vo výške 1.700.000,- Sk neposkytol p. X., ale boli poskytnuté ním žalobcovi a p. X. bol prítomný ako pri väčšine aktivít. Suma 1.700.000,- Sk bola poskytnutá žalobcovi týmto spôsobom z toho dôvodu, že žalovaný bol v tom čase v spore s Ministerstvom vnútra SR a keďže nemohol kryť režijné výdavky, bol nútený v tom čase poskytnúť spoločnosti finančné prostriedky viacerými spôsobmi, pretože Ministerstvo odmietalo vyplácať určité finančné prostriedky vzniknuté z obchodných vzťahov. Uvedené sa realizovalo prostredníctvom žalobcu z dôvodu, že boli v zmluvnom vzťahu, aj kvôli zmluve o budúcej zmluve a taktiež v tom čase sa rozbiehal prostredníctvom p. X. projekt ORCA v Chorvátsku. Suma 1.700.000,- Sk bola poukázaná z prostriedkov spoločnosti MCST, a.s., ktorá v hotovosti bola poskytnutá žalobcovi a žalobca ich následne poukázal na účet žalovaného. Následne boli tieto finančné prostriedky v dvoch transakciách cez spol. AGROREGA, s.r.o. vrátené žalovanému cez žalobcu. Právny zástupca žalovaného v konaní uviedol, že je dôležité ako bola suma 56.429,67 eur /1.700.000,- Sk/ účtovaná medzi účastníkmi konania, pretože ide o podnikateľské subjekty a sám žalobca uviedol, že sumu 56.429,67 eur /1.700.000,- Sk/ nemal evidovanú vo svojom účtovníctve, pričom žalovaný túto sumu 56.429,67 eur /1.700.000,- Sk/ neeviduje ako poníženie sumy 112.859,32 eur /3.400.000,-Sk/, na Základe zmluvy o budúcej zmluve. Zároveň uviedol, že žalobca neuniesol ani bremeno tvrdenia, pretože jeho tvrdenie o sume 1.700.000,- Sk sa menilo, pretváralo, raz to mal byť úver, raz pôžička, potom to súviselo so Zmluvou o budúcej zmluve. Z posledného tvrdenia žalobcu vyplýva, že to súvisí so zmluvou o budúcej zmluve. Žalobca si opakovane protirečí vo svojich vyjadreniach a ak žalovaný pripustí, že tá suma 1.700.000,- Sk bola vrátená z titulu Zmluvy o budúcej zmluve, tak bolo v konaní preukázané a je nesporné, že by nenastalo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného, nakoľko k takémuto plneniu by bol žalobca povinný. V tomto konaní je však žalobca ten, kto musí dokazovať a uniesť dôkazné bremeno a žalobca nepreukázal, že by plnením tejto sumy vznikla právna povinnosť žalovanému vrátiť tieto finančné prostriedky. Žalobca namieta, že nepodpísal Zmluvu o budúcej zmluve po 5 rokoch konania v tom druhom spore. Medzi tým opakovane potvrdil pravosť zmluvy, dokonca pristúpil k spisu v začiatkoch konania a potvrdil pravosť podpisu. Právny zástupca v konaní namietol aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu, ktorý výslovne opakovane potvrdil, že pri poukázaní sumy 1.700.000,- Sk robil len sprostredkovateľa pre p. X., že nebol vlastníkom finančných prostriedkov, ktoré sa poukazovali a teda neexistuje hmotnoprávny základ predmetnej žaloby, pretože ak by sa týmto žalovaný obohatil, tak nie na úkor žalobcu, ale na úkor p. X..
9. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 56.429,67 eur s príslušenstvom titulom uzavretej Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 03.09.2001. Súd prvej inštancie najskôr posudzoval platnosť predmetnej Zmluvy o budúcej zmluve, nakoľko žalobca namietal platnosť tejto zmluvy s poukazom na to, že tento úkon nebol urobený vážne. Podľa názoru súdu sa žalobcovi nepodarilo preukázať, že pri podpisovaní Zmluvy o budúcej zmluve nekonal slobodne a vážne a z jeho vyjadrení v priebehu konania vyplýva, že ani nebol donútený podpísať túto zmluvu, ale že ju podpisoval medzi množstvom ďalších listín a v podstate ani nevedel čo podpisuje. Súd mal za to, že adresát nevážneho právneho úkonu sa musí chrániť pred dôsledkami toho, že takémuto prejavu pripisoval dôsledky, ak nemohol ani len predpokladať nedostatok vážnosti právneho úkonu. V takomto prípade dôkazné bremeno, pokiaľ ide o nedostatok vážnosti vôle, zaťažuje toho, kto konal bez tohto atribútu, pričom žalovaný neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o nedostatok vážnosti prejavu vôle pri uzatváraní Zmluvy o budúcej zmluve, pričom to nemožno usudzovať len z toho, že uvedenú zmluvu podpisoval medzi množstvom iných listín. Súd mal ďalej preukázané, že účastníci konania dostatočne jasne a určite dohodli, že na žiadosť žalovaného je žalobca povinný uzavrieť Zmluvu o prevode obchodného podielu v lehote do 30.06.2003, a že žalovaný má právo vyzvať žalobcu na jej uzavretie najneskôr do 30.04.2003, inak toto právo zanikne, ale zároveň mu zostáva právo žiadať od žalobcu vrátenie poskytnutej zálohy v plnej výške v lehote do 30 dní od požiadania. Na základe vykonaného dokazovania mal teda súd za preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 03.09.2001 platnú Zmluvu o budúcej zmluve, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému finančné prostriedky do výšky 165.969,59 eur /5.000.000,-Sk/ ako zálohu na poskytnutie obchodného podielu v spoločnosti AGROREGA, s.r.o., ktorá mala byť zložená pre účel rozvinutia podnikateľskej aktivity, chov ošípaných v prenajatých priestoroch obce Vlčkovce, keď poskytnutá záloha mala byť poskytnutá na financovanie rozbehu predmetného podnikateľského zámeru. Podľa článku II. bod 3 sa žalobca na žiadosť žalovaného zaviazal uzatvoriť do 30.06.2003 Zmluvu o prevode obchodného podielu, ak sa zmluvné strany medzičasom nedohodnú inak, pričom podľa článku II. bod 4, zmluvná
strana, ktorá požaduje uzatvorenie zmluvy, musí k uzatvoreniu budúcej zmluvy povinnú zmluvnú stranu vyzvať najneskôr do 30.04.2003, inak jej právo požadovať uzatvorenie budúcej zmluvy zaniká, ale zostáva jej právo žiadať, aby zmluvná strana vrátila zálohu v plnej výške do 30 dní od požiadania druhej zmluvnej strany. Súd ďalej posudzoval, či uplatnený nárok žalobcu na zaplatenie sumy 56.429,67 eur /1.700.000,-Sk/ zo Zmluvy o budúcej zmluve je voči žalovanému dôvodný. Súd mal listinným dôkazom a to výpisom z účtu žalobcu zo dňa 01.08.2003 preukázané, že žalovanému bola poskytnutá zo strany žalobcu prevodom na účet suma 56.429,67 eur /1.700.000,-Sk/. Žalobca však v priebehu konania okrem predloženého výpisu z účtu neprodukoval žiaden dôkaz o tom, že Zmluva o budúcej zmluve je právnym titulom, na základe ktorej by mal žalobca poskytnúť finančné prostriedky v uvedenej výške žalovanému. Z výpovede žalovaného v konaní vyplynulo, že stretnutie medzi žalovaným, žalobcom a p. X. prebehlo v pobočke M. banky v A., pričom sa jednalo o spôsob riešenia presunu prostriedkov od žalovaného na spoločnosť AGROREGA, s.r.o. v rámci prípravy budúceho projektu ORCA, ktorý s ohľadom na iné okolnosti na strane žalovaného (spor s MV SR) navrhol M. B. ako štatutárny zástupca žalovaného riešiť takýmto spôsobom, t.j. cez vloženie uvedených finančných prostriedkov na účet žalobcu za účelom vykonania vkladu peňazí na účet žalobcu a ich následného prevodu na účet žalovaného. Sám žalobca v priebehu konania potvrdil vyjadrenia žalovaného s tým, že uvedenú sumu poukázal žalovanému pretože ho o to požiadal, pričom úhrada uvedenej sumy podľa jeho vyjadrenia nevyplývala zo žiadnej dohody a tiež, že uvedené prostriedky obdržal od pána X., jednalo sa o jeho peniaze a nemal povinnosť ich vrátiť. Žalobca tiež vo svojej výpovedi potvrdil, že nevie čo všetko bolo v pozadí, pretože štatutárny zástupca žalovaného a p. X. mali medzi sebou viaceré obchodné vzťahy. Následne žalobca v rozpore s týmito výpoveďami na ďalších pojednávaniach uviedol, že uvedenú sumu uhradil žalovanému z dôvodu splácania pôžičky spoločnosti žalobcu, ku ktorej sa zaviazal, pričom uvedené prostriedky mu poskytol pán X., s tým, že sa jednalo o prostriedky, ktoré mu dlžil, pričom súd posúdil jeho neskoršiu výpoveď len ako účelovú a zavádzajúcu a to vzhľadom na jeho prvotné vyjadrenia. Súd považuje v tejto súvislosti za potrebné uviesť, že tvrdenia žalobcu sa javia ako nedôveryhodné aj vzhľadom na to, že tento v priebehu konania niekoľkokrát menil svoje vyjadrenia a to vzhľadom na argumentáciu žalovaného v konaní. Ani svedeckou výpoveďou PeaDr. K. S. nebolo preukázané, že by žalobca poukázal uvedenú sumu v súvislosti so Zmluvou o budúcej zmluve. Svedkyňa tvrdila, že finančné prostriedky, ktoré boli prevedené na účet žalovaného, teda spoločnosti MCST, a.s., boli účtované ako splátka úveru, pričom úverová zmluva mala byť uzatvorená so štatutárnym zástupcom žalovaného, čo je však v rozpore s výpoveďou samotného žalobcu. V konaní nebolo preukázané a samotným žalobcom ani tvrdené, že žalobcom poskytnuté peňažné prostriedky boli poskytnuté ako splátka úveru, nakoľko medzi účastníkmi nebola uzatvorená zmluva o úvere a vzhľadom na to, že neexistuje uzatvorená zmluva o úvere, neexistuje ani právny titul. To, že zo strany žalobcu nedošlo k úhrade sumy 56.429,66 eur /1.700.000,-Sk/ titulom Zmluvy o budúcej zmluve nasvedčuje aj fakt, že súd vo veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 15Cb/49/2007, ktorým uložil žalobcovi zaplatiť žalovanému sumu 112.859,32 eur nemal na základe rozsiahleho dokazovania preukázanú ani čiastočnú úhradu peňažných prostriedkov, ktoré mu poskytol žalovaný na základe uvedenej zmluvy. Z vykonaného dokazovania nemohol súd prijať ani záver, že pohľadávka, ktorá je predmetom konania vznikla titulom bezdôvodného obohatenia žalovaného. Dôvodom vzniku takéhoto záväzku je preukázateľné získanie bezdôvodného obohatenia na úkor iného, na základe čoho vzniká záväzkový vzťah medzi tým, kto sa bezdôvodne obohatil, a ktorý je povinný obohatenie vydať a medzi tým, na úkor ktorého sa niekto obohatil, a ktorý má právo na vydanie obohatenia. Predpokladom na úspech v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia je, že musí byť preukázané, že k obohateniu skutočne došlo.
Súd prvej inštancie na záver uviedol, že žalobca si síce splnil povinnosť tvrdenia (aj keď svoje tvrdenia pokiaľ ide o titul, na základe ktorého mu mal byť uplatňovaný nárok priznaný, menil), avšak vykonanými dôkazmi nepreukázal nepochybne skutočnosti ním tvrdené, preto musí znášať procesnú zodpovednosť za nepreukázanie tvrdených skutočností t.j. neunesenie dôkazného bremena. Súd teda vzhľadom na uvedené žalobný návrh zamietol, nakoľko žalobca v konaní nepreukázal, že žalobca poukázal žalovanému sumu vo výške 56.429,66 eur /1.700.000,-Sk/ s tým, že by žalovanému vznikla povinnosť uhradiť žalovanú sumu žalobcovi.
10. Súd prvej inštancie rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie a žalovanému ako procesne úspešnému účastníkovi konania priznal náhradu trov konania, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia pričom ich výpočet je v súlade s
príslušnými ustanoveniami vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov v sume 11.687,27 eur.
11. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolateľ namietal, že keďže si žalobca nesplnil svoj záväzok, vyplývajúci mu zo Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 03.09.2001, platne a načas previesť svoj obchodný podiel na novovzniknutej spoločnosti AGROREGA, s.r.o., Vlčkovce, zriadenej výlučne za účelom vybudovania chovu ošípaných na žalobcu v zmysle čl. II bod 2.až 4. cit. zmluvy, vrátil poskytnutú zálohu (pôžičku, ako sa vyjadrujú aj o tejto sume účastníci sporu) žalovanému touto cestou. Vrátenie poskytnutej zálohy (pôžičky) sa kryje so sumou vo výške 800.000,- Sk, ktorá bola žalovaným skutočne poukázaná dňa 22.05.2002 prevodom na bankový účet žalobcu. K poukázaniu tejto sumy žalobcom žalovanému, ktorá tvorí predmet sporu, došlo mesiac po tom, ako žalobcovi márne uplynula lehota na uzatvorenie zmluvy o prevode obchodného podielu. Podľa ust. cit. čl. II bod 2 Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 03.09.2001 prvá zmluvná strana (žalobca) sa zaväzuje pripraviť založenie, prípadne aj založiť spol. s r.o. (v bode 1., prvá veta, pomenovaná účastníkmi sporu obchodným menom AGROREGA) s kapitálovou účasťou obidvoch zmluvných strán alebo s kapitálovou účasťou poverenej tretej strany. Ďalej podľa ust. cit. čl. II bod 3. zmluvy pre ktorýkoľvek prípad postupu druhá zmluvná strana sa na žiadosť druhého zmluvného partnera zaväzujú uzatvoriť do 30.06.2003 zmluvu o prevode obchodného podielu, ak sa zmluvné strany medzičasom nedohodnú inak. Následne podľa bodu 4.citovaného článku zmluvy zmluvná strana, ktorá požaduje uzatvorenie zmluvy, musí k uzatvoreniu budúcej zmluvy povinnú zmluvnú stranu vyzvať najneskôr do 30.04.2003, inak jej právo požadovať uzatvorenie budúcej zmluvy zaniká, ale zostáva jej právo žiadať, aby druhá zmluvná strana vrátila zálohu v plnej výške do 30 dní od požiadania druhej zmluvnej strany. Druhá zmluvná strana je povinná zmluvnú zálohu v stanovenej lehote vrátiť. Spoločenskou zmluvou zo dňa 15.05.2002 bola založená obchodná spoločnosť AGROREGA, s.r.o. so sídlom Vlčkovce 110, 919 23, IČO: 39 249 882, ktorá je zapísaná v Obchodnom registri okresného súdu Trnava, Odd. Sro, vložka Č. 13562/T. Žalobca v stanovenom termíne, t.j. do 30.06.2003 svoj obchodný podiel na žalovaného nepreviedol. Učinil tak až následne, zmluvou o prevode obchodného podielu zo dňa 05.05.2004, ktorou ako prevádzajúci previedol na žalovaného, ako nadobúdateľa, celý svoj obchodný podiel v uvedenej spoločnosti vo výške 50% na spoločnosti. Následne sa dňa 10.05.2004 sa konalo riadne Valné zhromaždenie spoločnosti AGROREGA, s.r.o., Vlčkovce, kde v zmysle bodu 4. rokovania valného zhromaždenia, bol schválený citovaný prevod obchodného podielu žalovaného na žalobcu, ako na nadobúdateľa v celej jeho výške. K prevodu obchodného podielu teda dochádza so skoro ročným odstupom po termí1e, ktorý bol účastníkmi dojednaný v ust. čl. II bod 3 Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 03.09.2001. Toto oneskorenie však bolo zapríčinené nekonaním zo strany žalovaného, ktorý mal v zmysle dohody do 30.04.2003 vyzvať žalovaného na uzatvorenie tejto zmluvy a poskytnúť mu tak dvojmesačný časový priestor na jej prípravu a podpis. Napriek tomu však absentovalo úradné osvedčenie podpisov jej účastníkov, vyžadované zákonom pre platnosť daného právneho úkonu (ust. § 115 ods. 3) prvá veta Obchodného zákonníka, čo zakladá v danom čase dôvodnosť poukázania finančných prostriedkov odporcovi, resp. ich časti. Ku zmene situácie dochádza momentom, keď žalovaný podal dňa 02.11.2006 návrh na vydanie platobného rozkazu a súd následne tento pod č.k 26Rob 1028/2006-20 dňa 05.04.2007 vydal. V prehľadnej tabuľkovej forme na str. 2 svojho návrhu žalovaný jasne špecifikuje, koľko finančných prostriedkov si titulom nesplnenia si povinností zo Zmluvy o budúcej zmluve zo dňa 03.09.2001 na žalobcovi nárokuje. Na jednej strane uvádza, že dňa 08.08.2001 a dňa 22.05.2002 poukázal bankovým prevodom priamo žalobcovi sumy 500.000,- Sk a 800.000,- Sk, na druhej strane "opomenul" uviesť skutočnosť, že žalobca mu dňa 31.07.2003 vrátil sumu až 1.700.000,- Sk (čo sa týka zvyšnej, žalovaným v návrhu podanom dňa 02.11.2006 uplatňovanej časti dlžnej sumy bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že na základe interných príjmových pokladničných dokladov mal neb. Q. X. pre žalobcu dňa 08.03.2002 prevziať v hotovosti sumu 210.000-,Sk, dňa 22.04.2002 sumu ďalších 1.000.000,- Sk, dňa 26.05.2002 sumu 390.000,- Sk a dňa 01.08.2002 sumu ďalších 1.000.000,- Sk). Keďže súd na jednej strane vydal na návrh žalovaného platobný rozkaz, ktorý potvrdil rozsudkom zo dňa 20.05.2010 a rozsudkom zo dňa 26.02.20114 v konaní č.k. 15Cb/49/2007 a na druhej strane zamietol vzájomný návrh, ktorý však vylúčil na samostatné konanie č.k. 15Cb/l05/2009, dochádza k narušeniu rovnováhy v posudzovanom záväzkovom vzťahu a v duchu „jednému všetko, druhému nič" v konečnom dôsledku aj rovnakého právneho postavenia jeho účastníkov. Podľa základných zásad, zakotvených v ust. § 2 a nasl. O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, uskutočňujú výkon rozhodnutí, ktoré neboli splnené dobrovoľne, a zameriavajú svoju činnosť na to, aby
nedochádzalo k porušovaniu práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb a aby sa práva nezneužívali na úkor týchto osôb.
12. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že pokiaľ ide rozsudok vo veci samej, ako aj rozhodnutie o trovách konania, tieto obsahovali riadne poučenie o opravnom prostriedku, neboli ani kumulatívne splnené podmienky ustanove1né v § 58 O.s.p., a teda nie je zákonný dôvod na odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania. Žalovaný žiadal, aby odvolací súd vôbec neprihliadal na odvolanie žalobcu zo dňa 18.03.2015 z dôvodu, že žalobca a jeho právny zástupca nepreukázali naplnenie dôvodov na odpustenie zmeškania lehoty, teda nebolo dostatočným spôsobom preukázané splnenie podmienok podľa ustanovenia § 58 O.s.p. v spojení s ustanovením § 204 ods. 2 O.s.p. na odpustenie zmeškania lehoty. Žalovaný uviedol, že zotrváva na všetkých doterajších vyjadreniach uvedených v predchádzajúcich podaniach a len z procesnej opatrnosti uvádza, že rozhodnutie súdu považuje v celom rozsahu za vecne správne, dostatočne presvedčivo odôvodnené, keďže súd prvej inštancie sa so všetkými skutočnosťami uvedenými v odvolaní podrobne zaoberal a preto žiadal, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie ako vecne správne potvrdil.
13. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 28.10.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 14.11.2016 zamietol návrh žalobcu na odpustenie zmeškanej lehoty na podanie odvolania proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 15Cb/105/2009 zo dňa 14.1.2015.
14. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) účinného od 1. júla 2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
15. Z výpisu zo živnostenského registra súd zistil, že V. T. ku dňu 31.12.2015 ukončil podnikateľskú činnosť, ktorú vykonával pod obchodným menom V. T. - Miešareň krmív, s miestom podnikania 919 23 Vlčkovce 44, IČO: 33 205 655 a to vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení.
16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p.) a contrario a dospel k záveru, že odolanie žalobcu nie je dôvodné.
17. Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
18. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanému sporu, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný spor, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery dostatočne zrozumiteľne vysvetlil. Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku, a pretože odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.
19. V prípade podaného odvolania dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia lehoty na podanie odvolania je súd viazaný, čo znamená, že prítomnosť iných odvolací dôvodov, než ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude zisťovať, a ak aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nemôže na ne prihliadať.
20. Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami dospel k záveru, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré neboli predmetom posúdenia súdom prvej inštancie, všetky ním produkované tvrdenia, ktorými argumentoval v odvolacom konaní boli známe už v konaní pred súdom prvej inštancie a ani žiadnym iným spôsobom nevyvrátil právne názory súdu prvej inštancie, a preto považoval odvolanie za nedôvodné.
21. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). Ustanovenie § 387 ods. 2 C. s. p., dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými, aj právnymi dôvodmi rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti ďalšie dôvody.
22. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislého výroku o trovách konania ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.
23. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 378 ods. 1 C.s.p, § 396 ods. 1 C.s.p. a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý bol úspešný v konaní, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v plnom rozsahu. Neboli tu dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať ( § 257 C.s.p.). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( § 262 ods. 2 C.s.p.).
24. K prijatiu tohto rozsudku došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).