Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Co/62/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a členov senátu JUDr. Petra Straku a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobkyne K.. O. Č., R.. XX.XX.XXXX, D. C. I. Č.. XX, C. I., zastúpená Mgr. Petrom Hronom, bytom Ružová 21, Spišská Nová Ves - Smižany, proti žalovaným: 1/ K. U., R.. XX.XX.XXXX, D. T.X. XXXX/XX, N., 2/ I. Z., R.. XX.XX.XXXX, D. T.Š. XXXX/XX, N., T..Č.. W. XX, N., o určenie, že pohľadávka patrí do dedičstva, o odvolaní žalovanej v rade 1/ proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 17C/170/2016 - 90 zo dňa 14.3.2017 takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalobkyni sa voči žalovaným v rade 1/ a 2/ náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že do dedičstva po nebohej C. Z., R.. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX patrí pohľadávka žalobkyne vo výške 2.100 Eur a priznal žalobkyni náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že v predmetnom konaní žalobkyňa uplatnila nárok na určenie, že do dedičského konania po neb. matke patrí pohľadávka žalobkyne vo výške 2.100 Eur, ktorá predstavuje náklady spojené s pobytom neb. matky v hospici. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že poplatky za hospic vo výške 2.100 Eur boli uhradené z jej finančných prostriedkov. Po vykonaní dokazovania súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V konaní bola spornou otázka, čie finančné prostriedky boli použité na úhradu platby za hospic.

Po vykonanom dokazovaní sa súd stotožnil s tvrdením žalobkyne, že na úhradu pobytu boli použité finančné prostriedky žalobkyne a je preto dôvodné, aby žalobe vyhovel. Súd si osvojil tvrdenie žalobkyne vychádzajúc z výpovede žalovanej v 2/ rade, ktorá potvrdila, že žalobkyňa zo svojho účtu v peňažnom ústave vyberala finančné prostriedky a v hotovosti uhrádzala platbu za pobyt neb. mamy v hospici. Tvrdeniu žalobkyne i žalovanej v 2/ rade neodporuje podľa názoru súdu ani prehľad výberov a platieb z účtu neb. mamy strán sporu. Je zrejmé, že z rozdielu na účte neb. mamy síce žalobkyňa mohla platiť platby za hospic, ale súd sa stotožňuje aj s postupom žalobkyne, ktorá vzhľadom na progresiu nepriaznivého zdravotného stavu neb. mamy šetrila finančné prostriedky na pohreb. Z výpisu výberov a platieb je zrejmé, že keď žalobkyňa použila finančné prostriedky na úhradu výdavkov v súvislosti s pohrebom, nebolo by na účte mamy dostatok finančných prostriedkov aj za platbu za hospic v rozsahu 2.100 Eur. Je logické, ak platby za hospic (okrem mesiaca január 2016) uhrádzala žalobkyňa výlučne zo svojich finančných prostriedkov tak sa zdroj finančných prostriedkov nemiešal. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

2. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná v 1/ rade. Napadnutý rozsudok považuje za nesprávny, nezákonný a arbitrárny. Uviedla, že k disponovaniu s účtom žalobkyňa nemala právo. Poprela tvrdenie o tom, že platby za byt boli vo výške 160 Eur. Súd sa nevysporiadal s tvrdením samotnej žalobkyne, že o tom, že ku dňu 30. novembra 2016 má doma v hotovosti sumu 1.014,11 Eur, ani s tým, že žalobkyňa disponuje aj s preplatkom za byt poručiteľky. Faktúra za pohreb bola vystavená na sumu 821,77 Eur, nie 1.529,57 Eur, čo uvádza žalobkyňa ako výšku výdavkov na pohreb. Namietala, že nemalo dôjsť k zmiešaniu finančných prostriedkov v hotovosti, vybratých z účtu nebohej matky a poplatkov po smrti, s poplatkami súvisiacimi s pohrebom. Vytkla súdu prvej inštancie, že nezabezpečil výpis z účtu žalobkyne a nebohej matky, ako to navrhovala. Uviedla, že žalobkyňa nepredložila žiadne doklady, len excelovskú tabuľku. Súd sa nevysporiadal s obsahom príjmových pokladničných dokladov, kde je ako platiteľ uvádzaná nebohá matka. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, resp. žalobu zamietol a priznal jej celú náhradu trov konania.

3. Žalobkyňa a žalovaná v rade 2/ vo svojich vyjadreniach zhodne uviedli, že odvolanie žalovanej v rade 1/ považujú výlučne za formálne využitie jej práva podať odvolanie. Navrhli napadnutý rozsudok potvrdiť.

4. Žalovaná v 1/ rade vo vyjadrení zotrvala na podanom odvolaní a tvrdeniach v ňom uvedených.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“), vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej v 1/ rade nie je dôvodné. 6. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietanými nesprávnymi skutkovými zisteniami, či súd prvej inštancie riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

7. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojuje náležité a presvedčivé odôvodnenie zo strany súdu prvej inštancie, na ktoré poukazuje a len na zdôraznenie správnosti rozsudku a v súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa (§ 387 ods. 2 :

8. Nárok uplatnený v žalobe žalobkyňa odôvodňovala tým, že vyberala peniaze zo svojho účtu a z týchto peňazí v hotovosti platila za hospic. Odvolací súd má za to, že ohľadne tohto tvrdenia žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno, keď jeho pravdivosť bola preukázaná výpoveďou žalovanej v 2/ rade. Neobstojí námietka žalovanej v 1/ rade, že žalobkyňa nepredložila žiadne doklady, len vypracované excelovské tabuľky, pretože iný dôkaz, ako je svedecká výpoveď, v tomto prípade, celkom logicky, neexistuje. Žalobkyňa nemá, okrem svedeckej výpovede, ako inak dokázať, že z peňazí, ktoré v hotovosti vybrala zo svojho účtu, zaplatila za hospic. Na dôvažok, toto svoje tvrdenie žalobkyňa podporila aj výpisom zo svojho bankového účtu (č.l.8), z ktorého vyplýva, že v období od 10.8.2015 do 23.12.2015 žalobkyňa zo svojho účtu vybrala spolu 2.150 Eur.

9. Pokiaľ ide o odvolaciu námietku týkajúcu sa toho, že na príjmových pokladničných dokladoch je ako platiteľ uvedená nebohá matka, žalobkyňa v konaní pred súdom prvej inštancie dostatočne vysvetlila, že je to zaužívaná prax v hospici (č.l. 81 spisu).

10. Žalobkyňa predložila aj výpisy z účtu nebohej matky za obdobie od januára 2015 do decembra 2015. Z výpisov odvolací súd zistil, že žalobkyňa vyberala z účtu nebohej matky mesačne (väčšinou) sumu cca 300 Eur s výnimkou mesiaca november 2015 výber celkovo cca 500 Eur, mesiaca august 2015 výber

cca 800 Eur a mesiaca január 2015 výber cca 400 Eur. Z týchto peňazí žalobkyňa uhrádzala inkaso za byt, UPC pripojenie, poistenie a iné (č.l. 43). Keďže tak robila už pred tým, ako bola nebohá matka umiestnená v hospici, možno dospieť k logickému záveru, že tieto peniaze neboli používané na úhradu poplatkov za hospic.

11. K odvolacím námietkam žalovanej v 1/ rade týkajúcich sa toho, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal s výškou platieb inkasa za byt, preplatku za byt, výškou faktúry za pohreb či tým, na základe čoho žalobkyňa disponovala s účtom nebohej matky odvolací súd poznamenáva, že tieto skutočnosti nemajú priamy vzťah k prejednávanej veci, t.j. nijakým spôsobom nie sú spôsobilé preukázať, či žalobkyňa platila za hospic z vlastných peňazí, alebo z peňazí nebohej matky. Aj keby súd v týchto tvrdeniach dal za pravdu žalovanej v 1/ rade, nevyvrátilo by to tvrdenie žalobkyne, že za hospic platila zo svojich peňazí, nakoľko súd nemal dôvod neveriť tvrdeniu žalobkyne aj žalovanej v rade 2/, že z peňazí nebohej matky boli hradené iné výdavky a bolo z nich odkladané na pohreb. Nad rámec uvedeného odvolací súd poukazuje na to, že žalobkyňa nikdy nepopierala, že faktúra za pohreb bola vystavená na sumu 821,77 Eur, napokon sama túto sumu uviedla v tabuľke (č.l.47), avšak spolu s ďalšími výdavkami dosiahli náklady na pohreb sumu 1 529, 57 Eur. Vo vzťahu k preplatkom za byt odvolací súd dáva do pozornosti, že tieto neprevzala žalobkyňa, ale žalovaná v 2/ rade (č.l. 44).

12. Pokiaľ žalovaná v 1/ rade namieta, že žalobkyňa okrem excelovskej tabuľky nepredložila žiadny doklad preukazujúci jej tvrdenia, odvolací súd poukazuje na to, že ani žalovaná v 1/ rade nepredložila súdu žiaden dôkaz, ktorý by vyvrátil tvrdenie žalobkyne, ktorého pravdivosť bola dosvedčená žalovanou v 2/ rade.

13. V odvolaní žalovaná v 1/ rade ďalej dôvodila, že súd nezabezpečil výpis z účtu žalobkyne a nebohej matky. K tomuto odvolací súd pre konštatuje, že v spise sa na č.l. 8 spisu nachádza prehľad výberov z účtu žalobkyne za obdobie od augusta 2015 do decembra 2015 a na č.l. 9 až 20 spisu výpis z účtu nebohej matky za rok 2015.

14. Záverom odvolací súd dopĺňa, že v zmysle ust. § 460 Občianskeho zákonníka, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa. Ak po smrti poručiteľky došlo k vzniku aktív (vyúčtovanie preplatku za byt, vyplatenie kúpnej ceny v zmysle vyjadrenia spoločnosti I.. (č.l. 66)), ktoré prevzal niektorý z dedičov, resp. ak žalobkyňa či žalovaná v 2/ rade disponujú hotovosťou pochádzajúcou z majetku nebohej matky, je potrebné sa s touto skutočnosťou vysporiadať v dedičskom konaní. Vyriešenie tejto otázky pre rozhodnutie v prejednávanej veci nie je podstatné.

15. Ani ďalšie odvolacie námietky žalovanej v 1/ rade nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozhodnutia, preto sa nimi odvolací súd nezaoberal.

16. Vzhľadom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1 a 2 .

17. V odvolacom konaní nebola žalovaná v 1/ rade úspešná. Naopak fakticky plne úspešná bola žalobkyňa, ktorej vznikol zásadne nárok na náhradu trov odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1 v spojení s ust. § 396 ods. 1 . Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyni v súvislosti s podaným odvolaním žiadne trovy nevznikli, ani si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnila. Odvolací súd vychádzal z čl. 17 Základných princípov zakotvujúcim procesnú ekonómiu. Rozhodovanie postupom najskôr podľa § 262 v spojení s § 396 ods. 1 o priznaní nároku strane na náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so zásadou hospodárnosti civilného súdneho konania.

18. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 . Dovolateľ musí byť- s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .