Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cob-97-2016.pdf
PDF · 93.32 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cob/97/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košču v právnej veci žalobcu: Marek Čupka - TRANSTAV, s miestom podnikania M. R. Štefánika - Tržnica 1250, 050 01 Revúca, právne zastúpeného JUDr. Vladimírom Sidorom, advokátom, Železničná 4/A, Hlohovec, proti žalovanému: BRUMAX, s.r.o., so sídlom 059 12 Hôrka 510, o zaplatenie 6659,13 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č. k. XXCb/XXX/XXXX-XXX z 13.10.2016 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 6659,13 EUR s 9,5%-ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 4399,01 EUR od 27.10.2011 do zaplatenia a vo výške 9,25 % ročne zo sumy 2260,12 EUR od 26.11.2011 do zaplatenia. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení okrem iného uviedol, že „žalobca so žalovaným uzatvorili zmluvu na základe ústnej telefonickej objednávky, ktorá následne bola spracovaná aj písomne a e-mailom odoslaná 16.9.2011 žalobcovi, kedy v objednávke je uvedené: „Objednávame si u Vás cca 1000 kameniny, frakcie 32/63 na zákazku Mlynica. Ďakujem C.. Tel. č. XXXX XXX XXX“. Na základe uvedeného sa žalobca zaviazal žalovanému k dodávke kameninových frakcií, kedy v mesiaci september 2011 (14.9. až 20.9.2011) a následne v mesiaci október 2011 (4.10. až 20.10.2011) boli zo strany žalobcu uskutočnené dodávky kameninových frakcií v zmysle už konkretizovaných objednávok do miest určenia tak, ako zadal pokyny H. C.. Po dodávke predmetného tovaru žalobca vystavil faktúry, a to č. 1131118 zo dňa 5.10.2011 a č. 1131133 zo dňa 4.11.2011. Súčasťou faktúr boli dodacie listy, z ktorých je zrejmé, v ktorý deň sa uskutočnila dodávka, aká veľkosť kameninovej frakcie bola dodaná, meno vodiča, ktorý tovar viezlo vozidlom + EČV, množstvo dodaného tovaru a miesto vykládky. Z dodacieho listu za mesiac september 2011 je zrejmé, že žalovanému mal byť dodaný na miesto vykládky v Mlynici a Tatranskej Lomnici tovar v množstve 971,900 ton, kde v dodacom liste je uvedené aj množstvo podľa frakcií a podľa miesta vykládky. Za mesiac október 2011 žalovanému malo byť taktiež do Mlynice a do Tatranskej Lomnice 210,650 ton kameniva taktiež s rozčlenením na vykládku v Mlynici a vykládku v Tatranskej Lomnici a veľkosť kameninovej frakcie. Množstvo dodaného tovaru je uvádzané aj vo vážnych lístkoch z jednotlivých dní, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise. Faktúra za mesiac september 2011, ktorá bola splatná 26.10.2011 nebola žalovaným uhradená v celosti, kedy z výpisu žalobcu z VÚB, a.s. je zrejmé, že 21.11.2011 sa uskutočnila zo strany žalovaného úhrada na túto faktúru vo výške 3.000,- eur a taktiež dňa 3.1.2012 vo výške 3.000,- eur, kedy pri oboch úhradách je uvádzaný variabilný symbol faktúry č. 1131118. Ďalšia z vystavených faktúr, ktorá bola splatná 25.11.2011 nebola uhradená ani čiastočne.“
2. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 261 ods. 1, § 409 ods. 1, § 411, § 428 ods. 1, 2, § 447, § 448 ods. 1 a § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka.
3. Z vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu zmluvy na základe objednávky, ktorú realizoval za žalovaného H. C.. Nesporným bolo aj to, že došlo k dodaniu a následnému prebratiu kameninových frakcií a že žalovaný po dodaní tovaru, ani v čase po vystavení faktúr nevyslovil pochybnosť o množstve dodaného tovaru. Neučinil tak ani v čase po doručení predžalobnej výzvy a po prvýkrát namietal množstvo dodaného tovaru v podanom odpore, pričom dôvody, prečo by malo dôjsť k dodaniu menšieho množstva tovaru ako je uvedené v dodacích listoch neuvádzal. Výška kúpnej ceny, ktorá bola fakturovaná a ktorej súčasťou bola aj cena prepravy vychádzala z cenníka žalobcu, ktorý bol žalovanému známy, teda táto v konaní nebola rozporovaná. Množstvo kameniva, ktoré bolo dovezené bolo vážené s certifikovanou váhou, ktorú prevádzkovala spoločnosť KAMENIVO TRANSTAV s.r.o.. Z vážnych lístkov je možné zistiť dátum váženia, označenie subjektu, ktorý vykonával dodávku, evidenčné číslo nákladného motorového vozidla a prípojného vozidla, na ktoré bolo kamenivo naložené, druh kameniva, brutto váhu vozidla s nákladom, váhu samotného vozidla a váhu nákladu v kg. Na vážnych lístkoch sa nachádzajú aj rukou napísané miesta vykládky a to buď Mlynica alebo Tatranská Lomnica. Súd prvej inštancie konštatoval, že prepravy, ktoré boli vykonávané pre žalovaného preukázal žalobca aj prehľadom jázd nákladných motorových vozidiel žalobcu.
4. Poukazom na ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka mal súd prvej inštancie za to, že žalovaný čiastočným plnením svojho záväzku, ktoré učinil v novembri 2011 vo výške 3000 EUR a následne v januári 2012 vo výške 3000 EUR, uznal zvyšok dlhu, keďže s ohľadom na okolnosti týchto čiastočných plnení možno usudzovať, že plnením uznal aj zvyšok záväzku. Tento záver podporil súd prvej inštancie zistením, že žalovaný vystavené faktúry nenamietal čo do množstva dodaného tovaru, nevyslovil v čase ich doručenia pochybnosť o ich správnosti, nežiadal ich stornovať a tiež nežiadal o vystavenie dobropisu. Žalovaný teda neučinil žiaden úkon, z ktorého by bolo možné usudzovať, že zvyšok kúpnej ceny neuznáva.
5. Vo vzťahu k námietke žalovaného týkajúcej sa množstva dodaného tovaru súd prvej inštancie uviedol, že množstvo a druh kameniva v danom prípade bol priebežne precizovaný žalovaným ako kupujúcim podľa skutočných potrieb žalovaného pri prácach v Mlynici a Tatranskej Lomnici v zmysle ústnej dohody zmluvných strán. Z vykonaného dokazovania nemal preukázané, aby žalovaný niekedy ako kupujúci oznámil žalobcovi ako predávajúcemu vadu tovaru spočívajúcu v nedodržaní množstva dodaného tovaru, a to bez zbytočného odkladu. Vzhľadom na žalobcom vznesenú námietku nesplnenia si zákonnej povinnosti žalovaného oznámiť vady včas v súlade s ustanovením § 428 ods. 1 Obchodného zákonníka, poukázal súd prvej inštancie na rozhodcovský nález Rozhodcovského súdu pri MOK v Paríži v právnej veci č. 5713 z roku 1989, v zmysle ktorého primeranou lehotou, v ktorej je povinnosťou kupujúceho oznámiť vady predávajúcemu je lehota 8 dní. Aj z dôvodu neuplatnenia zodpovednosti za vady v reklamačnej lehote, teda včas nezohľadnil námietky žalovaného.
6. V súlade s ust. § 365 veta prvá, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v nadväznosti na § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z. a § 3 ods. 1, 2 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Zb. priznal súd prvej inštancie žalobcovi aj úrok z omeškania. Keďže výška žiadaných úrokov z omeškania nepresahovala zákonom stanovený rámec, priznal súd prvej inštancie žalobcovi úrok z omeškania v súlade s nariadením vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z..
7. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinný od 1.7.2016 (ďalej len „CSP“).
8. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalovaný. Namietal nesprávne skutkové zistenia ako aj nesprávne právne posúdenie veci odkazom na ust. § 365 ods. 1 písm. f/, h/ CSP. Uviedol, že v konaní bolo preukázané, že na zákazky pre tretie osoby bolo použité kamenivo v celkovom množstve 550,6 ton, preto od momentu doručenia faktúr na úhradu kúpnej ceny za dodávku kameniva v množstve viac ako 1000 ton namietal tú skutočnosť, že účtované množstvo kameniva si od žalobcu neobjednal, nakoľko pre tretie osoby použil iba zlomok účtovaného množstva kameniva a nemal vedomosť o skutočnosti, aby si od žalobcu objednával väčšie množstvo. Z tohto dôvodu uhradil žalobcovi kúpnu cenu za 550 ton dodaného kameniva a ku zbytku účtovaného
kameniva žiadal žalobcu o zdokladovanie dodania tohto kameniva. Namietal, že objednávku kameniva v rozsahu cca 1000 ton prostredníctvom mailu žalobcovi nikdy neposlal. Žalobcom predloženú objednávku tovaru považoval žalovaný za falošný listinný dôkaz. Tomuto záveru podľa žalovaného nasvedčuje aj skutočnosť, že žalobca pre žalovaného ani na základe ním jednostranne vyhotovených a nepodpísaných dodacích listov nikdy nedodal do obce Mlynica pre žalovaného kamenivo frakcie 32/63 v množstve 1000 ton, ale údajne podľa dodacích listov vytvorených žalobcom iba v množstve 711 ton, čo vyplýva z dodacieho listu k faktúre č. 1131118. Žalovaný namietal, že pre inú frakciu kameniva a iné miesto dodania tovaru žalobca nepredložil žiadnu mailovú objednávku. Znamená to, že žalobca žalovanému nedodal to, čo si údajne od žalobcu písomne objednal. Medzi žalobcom a žalovaným teda dochádzalo k objednávaniu tovaru výlučne na základe telefonických objednávok, teda skutočnosť o tom, či si žalovaný u žalobcu objednal kamenivo v celkovom množstve viac ako 1000 ton a v akej frakcii je spornou skutočnosťou, ktorá v konaní doposiaľ nebola preukázaná. Súd prvej inštancie tak nesprávne posúdil skutočnosti týkajúce sa samotného uzavretia zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, v dôsledku čoho nesprávne vyhodnotil aj ostatné skutočnosti na to nadväzujúce. Žalovaný napriek tomu nepoprel dodanie kameniva v množstve 550,6 ton.
9. Žalovaný namietal aj pravdivosť predložených dodacích listov, predovšetkým dodacieho listu k faktúre č. 1131133, kde sa uvádza ako dátum dodávania tovaru 7 krát v roku 2012, pričom dodávka tovaru mala byť podľa iných skutočností údajne už v roku 2011. Taktiež podľa dodacieho listu k faktúre č. 1131118 mal doviesť kamenivo pre žalovaného vodič I. R., avšak z listín pripojených k dodaciemu listu označených ako „prehľad jednotlivých jázd“ je zrejmé, že takáto osoba ako vodič nikdy kamenivo pre žalovaného neviezla.
10. Za nesprávne považoval žalovaný právne posúdenie nároku žalobcu aj s poukazom na ust. § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, keďže len samotná skutočnosť, že žalovaný písomne nenamietal nedôvodnosť nároku v zmysle dodacích faktúr a čiastočne jednu z nich uhradil, neznamená, že uznal nárok žalobcu na jeho úhradu ako celok, teda že uznal zostatok neuhradenej faktúry a nárok na úhradu faktúry, ktorú ani len čiastočne neplnil. V súvislosti s touto námietkou poukázal žalovaný na jeho žiadosť o zdokladovanie, kedy a komu malo byť dodané ostatné kamenivo, o ktorom nemal vedomosť aby bolo použité na realizáciu zákaziek pre tretie osoby. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie alebo žalobu zamietnuť.
11. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním z 28.11.2016. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s jeho závermi. Zdôraznil, že nemôže byť pochybnosti o tom, že medzi stranami sporu došlo k uzatvoreniu zmluvy na dodanie kameniva, pričom základná objednávka uvedená v e-mailovej komunikácii hovorila o približnom množstve, ktoré bolo operatívne konkretizované telefonicky v jednotlivých zadaniach. Poukázal na to, že až do dňa doručenia platobného rozkazu žalovaný neadresoval žalobcovi žiadne námietky k tomu, za aké množstvo dodaného tovaru žiada žalobca úhradu, a to ani po doručení faktúry za dodaný tovar a následnej výzvy na úhradu splatnej pohľadávky. Tvrdenia žalovaného o nepravdivosti e-mailovej objednávky zo dňa 16.9.2011 považoval žalobca za účelové a žalovaným ničím nepreukázané. Žalobca uviedol, že až po jeho naliehaní žalovaný pristúpil k úhrade časti splatnej pohľadávky. Žalovaný neučinil žiaden taký úkon, z ktorého by bolo možné usudzovať, že zvyšok pohľadávky neuznáva. Žalovaný čiastočne plnil svoju pohľadávku (správne „dlh“, poznámka odvolacieho súdu) voči žalobcovi a uhradil tak jednu z dvoch faktúr. Pri aplikácii ust. § 323 ods. 2 v spojení s § 407 ods. 2, 3 Obchodného zákonníka súd prvej inštancie toto čiastočné plnenie správne posúdil ako uznanie nepremlčaného záväzku.
12. K vyjadreniu žalobcu žalovaný svoje stanovisko nepredložil.
13. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) preskúmal napadnutý rozsudok ako aj konanie mu predchádzajúce v súlade s ust. § 378 a nasledujúcich CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Súd prvej inštancie vykonal v predmetnom konaní rozsiahle dokazovanie, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým zisteniam, z ktorých vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd poukazuje v celom rozsahu na výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa stotožňuje. Len vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného je potrebné uviesť nasledovné.
14. Tvrdenia žalovaného týkajúce sa neobjednania dodaného množstva kameniva a teda aj jeho fakturovania, sú námietkami, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Listinné dôkazy predložené žalobcom svedčia o dôvodnosti jeho nároku, pričom žalovaným nebolo preukázané, žeby tieto listinné dôkazy boli nepravdivé, ako to v odvolaní žalovaný tvrdí. Žalovaný svoje tvrdenie o použití iba 550-tich ton kameniva ničím nepreukázal, preto správne súd prvej inštancie na túto skutočnosť neprihliadal. Nepravdivé je aj tvrdenie žalovaného, že súčasťou faktúry č. 1131133 je dodací list, ktorý svedčí o dodávaní tovaru v roku 2012, keďže, ako to vyplýva z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie, dodávka kameninových frakcií bola realizovaná v septembri a októbri 2011. Listinné dôkazy, ktoré tvoria súčasť súdneho spisu korešpondujú s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie, preto tvrdenia žalovaného uvádzané v odvolaní nie sú pravdivé.
15. S poukazom na uvedené, súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, pričom správnym je aj podriadenie záväzkového vzťahu vzniknutého medzi sporovými stranami pod ust. § 409 a § 411 Obchodného zákonníka. S námietkami žalovaného sa správne vysporiadal v súlade s ust. § 428 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. Zaplatenie kúpnej ceny zo strany žalovaného má oporu v ust. § 447 a § 448 ods. 1 Obchodného zákonníka. Za daného stavu bolo nadbytočné predmet sporu posúdiť aj podľa ustanovenia § 407 ods. 3 Obchodného zákonníka, preto sa odvolací súd námietkou žalovaného týkajúcou sa čiastočného uznania záväzku bližšie nezaoberal.
16. S poukazom na uvedené odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1, 2 CSP.
17. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. § 396 ods. 1 v nadväznosti na § 255 ods. 1 CSP a žalobcovi úspešnému v odvolacom konaní bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 %.
18. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca, alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd, f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).
Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky: a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená, c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).
Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je: a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou, alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 1, 2 CSP).
Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).