Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_32Csp-270-2017.pdf
PDF · 98.76 KB
Case nature
Area
Subarea
32Csp/270/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Malacky, samosudkyňou Mgr. Zuzanou Albert, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., IČO: 35 831 154, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, Mýtna 48, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: N. o zaplatenie 709,65 Eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý žalobcovi zaplatiť do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku sumu 523,35 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % p.a. zo sumy 523,35 Eur od 16.12.2011 do zaplatenia.
II. Súd vo zvyšku žalobu z a m i e t a .
III. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 47,50 %.
odôvodnenie:
1. Pôvodný žalobca Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu 18.11.2014, ktorému bola pridelená spisová značka 16Ro/2010/2014, domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť sumu vo výške 709,65 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne od 16.12.2011 do zaplatenia a napokon nahradiť mu trovy konania a trovy právneho zastúpenia. Svoj nárok pôvodný žalobca odôvodnil tým, že medzi ním ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 14.06.2011 uzatvorená Zmluva o pôžičke č. XXXXXXXX, na základe ktorej pôvodný žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 275,65 Eur na zakúpenie spotrebného tovaru uvedeného v Zmluve. Pôžičku mal žalovaný splatiť v desiatich mesačných splátkach po 64,32 Eur, uhradil však len celkovo sumu 275,65 Eur. Pre porušenie povinnosti žalovaného uhrádzať splátky riadne a včas vyzval pôvodný žalobca žalovaného listom zo dňa 25.11.2011 na okamžitú úhradu všetkých splátok jednorazovo.
2. Pôvodný žalobca počas konania postúpil pohľadávku na žalobcu - spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o., na základe čoho súd pripustil zmenu účastníkov na strane žalobcu (uzn. č.k. 16Ro/2010/2014-16 zo dňa 27.12.2016).
3. Súd vo veci rozhodol platobným rozkazom č.k. 16Ro/2010/2014-23 zo dňa 19.07.2017, ktorý však bol uznesením č.k. 32Csp/270/2017-51 zo dňa 08.03.2018 zrušený pre nemožnosť platobný rozkaz doručiť žalovanému.
4. Keďže sa nepodarilo žalobu doručiť žalovanému, ktorý je fyzickou osobou a súd napriek vykonaniu všetkých úkonov nezistil skutočný pobyt žalovaného, zverejnil súd v súlade s ust, § 116 ods. 2 CSP dňa 14.03.2018 na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke oznámenie o podanej žalobe. Žaloba sa tak považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú. Žalovaný sa k veci nevyjadril.
5. Podľa § 297 CSP, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur. Súd vo veci rozhodol dňa 26.04.2018 bez nariadenia pojednávania s tým, že v súlade s ust. § 219 ods. 3 CSP bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 19.04.2018, t.j. aspoň päť dní pred jeho vyhlásením.
6. Súd sa oboznámil s písomnými podaniami žalobcu a vykonal dokazovanie týmito listinnými dôkazmi: Zmluva o pôžičke č. 20088052 zo dňa 14.06.2011, Podmienky k Zmluve o pôžičke platné od 15.07.2010, Predžalobná upomienka zo dňa 25.11.2011 s obálkou s vyznačenou poznámkou „zásielku neprevzal v odbernej lehote“ a s dtáumom uloženia 30.11.2011, Prehľad splátok a úhrad k VS 20088052. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový a právny stav veci, pričom vychádzal z ustanovení právnych predpisov účinných v čase uzavretia zmluvy medzi pôvodným žalobcom a žalovaným:
7. Dňa 14.06.2011 žalovaný uzavrel so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., IČO: 35 923 130, Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok (ďalej ako „Veriteľ“), zastúpenou spoločnosťou NAY a.s., IČO: 35 739 487, Tuhovská 15, 830 06 Bratislava (ďalej tiež ako „sprostredkovateľ“), Zmluvu o pôžičke č. XXXXXXXX (ďalej ako „Zmluva“), a to za účelom financovania čiernej techniky - Sharp S., ktorej kúpna cena bola 799,00 Eur. Žalovaný zaplatil akontáciu vo výške 275,65 Eur. V Zmluve sú ďalej uvedené nasledujúce údaje:
- celková suma Pôžičky: 918,85 Eur,
- akontácia: 275,65 Eur,
- splátka: 64,32 Eur,
- ročná úroková sadzba 58,93 %,
- priemerná hodnota RPMN: 42,17 %,
- RPMN: 58,93 %,
- pôžička (finančné plnenie) 523,35 Eur,
- celkové náklady spotrebiteľa: 119,85 Eur.
8. V časti Zmluvy označenej „Klient“ je okrem iného obsiahnuté predtlačené ustanovenie tohto znenia: „...prehlasujem, že som sa pred podpísaním Zmluvy oboznámil s Podmienkami a Všeobecnými obchodnými podmienkami (ďalej ako VOP), ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy, prevzal som ich, súhlasím s nimi, nemám k nim žiadne výhrady a zaväzujem sa ich dodržiavať ... Prehlasujem, že súhlasím so Zmluvnou pokutou a Sankčným úrokom prislúchajúcim Spoločnosti pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti platiť splátky riadne a včas, ako aj s tým, že Spoločnosť má možnosť účtovať si kompenzáciu ušlých výnosov. ...“ Tesne nad podpisom zmluvných strán je umiestnené ich predtlačené vyhlásenie, v zmysle ktorého „Riadnym vyplnením a podpísaním tejto Zmluvy všetkými stranami uzavrela Spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. s Klientom Zmluvu, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Podmienky a Všeobecné obchodné podmienky.“
9. Žalovaný uhradil z kúpnej ceny čiernej techniky sumu akontácie vo výške 275,65 Eur, na splátky úveru neuhradil nič.
10. Dňa 1. februára 2015 uzavreli Veriteľ ako postupca a žalobca ako postupník zmluvu o postúpení pohľadávok (č. l. 12 až 14), podľa ktorej postupca postúpil žalovanú pohľadávku na žalobcu.
11. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom do 30.11.2011 (ďalej ako „Zákon o SÚ“) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. Podľa § 2 písm. a), b) a d) Zákona o SÚ, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
14. Podľa § 9 ods. 2 písm. g) a j) Zákona o SÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
15. Podľa § 11 ods. 1 Zákona o SÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, b) je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
16. Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013.
17. Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.01.2013 výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
18. Podľa § 52 ods. 1, 3, 4 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 29.06.2011 (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
19. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
20. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
21. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
22. Podľa § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca sa domáha svojich nárokov titulom Zmluvy, ktorej právna kvalifikácia je však nejasná. Samotná Zmluva je nazvaná Zmluvou o pôžičke. Taktiež plnenie Veriteľa je v Zmluve, ako aj v Podmienkach k Zmluve označené ako „Pôžička“. Bez ohľadu na potrebu bližšej analýzy jej obsahu je z nej však zrejmé, že Veriteľ poskytol žalovanému finančné prostriedky na úhradu tovaru kupovaného u sprostredkovateľa (NAY a.s.) a žalovaný sa zaviazal ich Veriteľovi vrátiť aj s úrokom. Pretože Veriteľ poskytoval tento úver v rámci svojho podnikania a žalovaný ho neprijímal na takéto účely, spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle § 2 písm. a) a b) Zákona o SÚ, a Zmluva o pôžičke je zároveň zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) cit. zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom (§ 1 ods. 2 cit. zákona).
25. Obsahom Zmluvy je okrem iného dohodnutá ročná úroková sadzba vo výške 58,93 %. Podľa názoru súdu však takáto výška úroku odporuje dobrým mravom, a to napriek tomu, že pohľadávka na splatenie poskytnutého úveru nie je zabezpečená žiadnym zabezpečovacím prostriedkom (s výnimkou neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy) a že je poskytnutá v relatívne nízkej sume, takže aj každý úrok sa prejaví relatívne vyššou percentuálnou sadzbou (porov. napr. uzn. NS SR 6 M Obdo 5/2009). Podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR (napr. 5Cdo 26/2011) totiž pri dojednávaní úrokov pri peňažnej pôžičke koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu o pôžičke v situácii pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke „uspokojí“ bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni „zhodnotiť“ obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby dlžník poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Úroková sadzba 58,93 % je podľa názoru súdu neprijateľná, pretože predstavuje viac ako polovičné zhodnotenie peňažných prostriedkov na ročnej báze. Takto vysoká úroková sadzba nie je odôvodnená ani žiadnymi osobitnými dôvodmi kreditného rizika dlžníka, ani hospodárskou alebo inou situáciou v slovenskej ekonomike. Vzhľadom na to súd dospel k záveru, že dohoda o takejto úrokovej sadzbe je právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým mravom, v dôsledku čoho je podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatná. Dôsledkom neplatnosti dojednania o úrokovej sadzbe je však úplná absencia akejkoľvek úrokovej sadzby v Zmluve. Podľa ustanovenia § 11 ods. 1 Zákona o SÚ sa úver pre absenciu úrokovej sadzby považuje za bezúročný a bez poplatkov. Neplatnosť dohody o úrokovej sadzbe v úverovej zmluve tak mala za následok, že Veriteľ / žalobca nemôže požadovať úrok z poskytnutého úveru ani žiaden z poplatkov. Žalobca tak má nárok len na zaplatenie istiny (reálne poskytnutej pôžičky) v sume 523,35 Eur.
26. Pre úplnosť považuje súd za potrebné doplniť tiež, že v Zmluve nie je zrozumiteľne a určitým spôsobom uvedené, aká bola výška úveru, ktorá bola Veriteľom poskytnutá žalovanému. Zmluva uvádza v relevantnom odseku viacero údajov:
a) kúpna cena (MOC): 799,00 Eur, b) celková suma Pôžičky: 918,85 Eur, c) pôžička (finančné plnenie): 523,35 Eur, d) akontácia 275,65 Eur.
V Zmluve tak podľa názoru súdu absentuje zrozumiteľný a určitý údaj o tom, aká bola výška úveru poskytnutá spotrebiteľovi. Súd až logickým výkladom Zmluvy a vykonaním prepočtov jednotlivých v nej uvedených súm zistil, že z dohodnutej kúpnej ceny 799,00 Eur bola žalovaným uhradená sprostredkovateľovi akontácia vo výške 275,65 Eur. Zvyšok kúpnej ceny 523,35 Eur predstavovalo plnenie, ktoré bolo Veriteľom na úhradu kúpnej ceny poukázané sprostredkovateľovi za žalovaného, teda celková suma pôžičky. Túto mal potom spotrebiteľ splácať po 64,32 Eur po dobu desiatich mesiacov, teda mal preplatiť celkovo sumu 119,85 Eur (celkové náklady spotrebiteľa). V Zmluve však tento záver súdu zrozumiteľne uvedený nie je, keď z nej možno vyvodiť dva závery: že pôžička bola poskytnutá buď vo výške 523,35 Eur alebo vo výške 918,85 Eur. Pokiaľ by aj súd vychádzal zo (správneho) záveru, že suma pôžičky bola 523,35 Eur, potom v Zmluve absentuje údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, t.j. súčet celkovej výšky úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom. Vzhľadom na neurčitosť Zmluvy v otázke stanovenia výšky úveru a absenciu údaju o celkovej čiastke, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, je Zmluva aj z tohto dôvodu bezúročná a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 Zákona o SÚ a žalobcovi náleží len právo na vrátenie istiny poskytnutého úveru (523,35 Eur).
27. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania so splácaním dlhu podľa uzavretej Zmluvy, vzniklo žalobcovi právo požadovať úroky z omeškania, a to v zákonom stanovenej výške 9 % p.a. Úroky z omeškania priznal súd žalobcovi tak, ako si ich uplatnil, t.j. od 16.12.2011 do zaplatenia, keďže žalobca preukázal, že žalovaného Veriteľ oprávnene vyzval na jednorazové splatenie celej pôžičky.
28. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd posudzoval úspech vo veci. Keďže súd žalobe vyhovel len v časti 523,35 Eur z požadovaných 709,65 Eur, v konaní bol úspešný žalobca (73,75 % oproti úspechu žalovaného 26,25 %), preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania v zmysle § 255 ods. 1 CSP v rozsahu 47,50 %.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a. neboli splnené procesné podmienky, b. súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c. rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d. konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e. súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f. súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g. zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov). Na exekučné konanie je kauzálne príslušný Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 Exekučného poriadku). Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu (§ 50 ods. 1 Exekučného poriadku). Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu prostredníctvom na to určeného elektronického formulára, ktorý sa zverejní na webovom sídle ministerstva. Návrh musí byť autorizovaný, inak sa naň neprihliada. Listiny, ktoré je potrebné pripojiť k návrhu na vykonanie exekúcie, sa podávajú elektronickými prostriedkami do elektronickej schránky súdu spolu s návrhom na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 7 Exekučného poriadku). Ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú schránku, možno podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora. Exekútor je v takom prípade zástupcom oprávneného pre doručovanie písomností do vydania poverenia na vykonanie exekúcie (§ 48 ods. 8 Exekučného poriadku)