Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_19C-16-2013.pdf
PDF · 133.46 KB
Case nature
Area
Subarea
19C/16/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Vierou Kumovou v spore žalobcu Mesto Trenčín so sídlom Mierové námestie 2, 911 01 Trenčín, IČO 00 312 037 práv. zast. GARANT PARTNER legal, s.r.o. so sídlom Koceľova 9, Bratislava, IČO 36 856 380 proti žalovanému Tatra Real Trade, a.s. so sídlom Dunajská 25, 811 05 Bratislava, IČO 35 729 465 práv. zast. JUDr. Pavlom Malichom, advokátom so sídlom Dunajská 25, Bratislava o určenie neexistencie vecného bremena takto
rozhodol:
I. U r č u j e sa, že žalovaný nemá k pozemku parcela CKN č. XXX/XX o výmere XXXX mX - zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na LV č. 1, nachádzajúceho sa v katastrálnom území U., obec U., právo zodpovedajúce vecnému bremenu, spočívajúcemu v obmedzení vlastníckeho práva žalobcu v rozsahu "strpieť pod povrchom pozemku parc.č. XXX/XX, umiestnenie podzemných parkovacích garáží a prevádzkovanie a údržbu podzemných garáží po ich výstavbe v prospech oprávneného U. M. U., a.s., S. XX, H.."
II. Žalobca m á nárok na náhradu nákladov vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ podaným návrhom žiadal(po úprave petitu), aby súd určil, že žalovaný nemá k pozemku parcela X. č. XXX/XX o výmere XXXX mX - zastavané plochy a nádvoria, zapísaného na LV č. 1, nachádzajúceho sa v katastrálnom území U., obec U., právo zodpovedajúce vecnému bremenu, spočívajúcemu v obmedzení vlastníckeho práva žalobcu v rozsahu "strpieť pod povrchom pozemku parc.č. 300/15, umiestnenie podzemných parkovacích garáží a prevádzkovanie a údržbu podzemných garáží po ich výstavbe v prospech oprávneného Tatra Real Trade, a.s., Dunajská 25, Bratislava." V návrhu uviedol, že dňa 11.04.2008 uzatvoril primátor žalobcu so žalovaným zmluvu č. 318/2007 o zriadení vecného bremena. Na základe tejto zmluvy nadobudol žalovaný vkladom do katastra nehnuteľností vecné právo v podobe vecného bremena. Obec je verejnoprávna korporácia, ktorá má svoj právny základ upravený priamo vo štvrtej hlave Ústavy SR ako i vo verejnoprávnych predpisoch, najmä v zákone č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení (ďalej len „ZoOZ“) a v zákone č. 138/1991 Zb. o majetku obcí (ďalej len „ZoMO“). V zmysle § 11 ods. 4 písm. a/ZoOZ obecné zastupiteľstvo schvaľuje najdôležitejšie úkony týkajúce sa majetku obce. Povinná náležitosť schválenia zákonom vyžadovaným úkonov ohľadom majetku obce obecným zastupiteľstvom je dôležitou poistkou pred svojvoľným nakladaním (a teda i zaťažovaním) s majetkom obce zo strany jednotlivca - starostu. I v prípade uzatvorenia zmluvy č. 318/2007 o zriadení vecného bremena zo dňa 11.04.2008 bol potrebný kvalifikovaný súhlas mestského zastupiteľstva. Nakoľko išlo o zaťaženie nehnuteľnosti vecným bremenom v prospech žalovaného, teda in personam, ide o jeden z najdôležitejších úkonov pri nakladaní s majetkom žalobcu, nakoľko sa žalobca trvalo obmedzuje svojho úplného užívania zaťaženej nehnuteľnosti v prospech konkrétnej osoby. Zastupiteľstvo nikdy nevyjadrilo v konkrétnom uznesení vôľu zriadiť vecné bremeno in personam
v prospech žalovaného ani neodsúhlasilo uzatvorenia takejto zmluvy, hoci je zrejmé, že takýto dôležitý právny úkon, musí byť vopred schválený mestským zastupiteľstvom. Inak ide o právny úkon, ktorý urobil primátor žalobcu bez toho, aby tu existoval prejav vôle obce. Takýto prípad je v praxi súdov absolútne jednoznačne riešený a výsledkom je fakt, že obec nie je takýmto právnym úkonom viazaný (ani byť nemôže, keďže chýba vôľa a právny úkon je podľa § 34 OZ kvalifikovaným prejavom vôle). Aj judikatúra slovenských súdov je v tomto smere jednoznačná, napr. NS SR 3 Odo 21/2002. Majetkovoprávne úkony, o ktorých rozhoduje obecné zastupiteľstvo, a ktoré by urobil len starosta bez prechádzajúceho platného rozhodnutia obecného zastupiteľstva, by nezaväzovali obec, pretože by tu chýbal prejav vôle obce. Z uvedeného dôvodu žalovaný nie je viazaný zmluvou č. 318/2007 o zriadení vecného bremena zo dňa 11.4.2008, nakoľko táto zmluva nie je vôľou obce a žiadnu jej vôľu ani neobsahuje.
2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 28.06.2013 navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Ohľadom skutkového stavu považovaného za podstatný pre posúdenie údajnej neplatnosti zmluvy č. 318/2007 o zriadení vecného bremena uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným dňa 11.04.20089 ( ďalej len „Zmluva 318/2007“) uviedol, že v prvom rade zo strany obchodnej spoločnosti TATRAREAL, a.s. bol ešte v roku 2006 vypracovaný projekt výstavby stavby „Podzemná pakovacia garáž - Trenčín centrum „ (ďalej len Podzemné parkovacie garáže“), v kat. úz. Trenčín, a to na pozemkoch, ktorých vlastníkom bol žalobca ako samosprávna územná jednotka. Spoločnosť TATRA REAL, a.s. v súvislosti s prípravou projektu uzatvorila príslušné záväzkové vzťahy s Mestom Trenčín, pričom sa jednalo o zmluvu č. 143/2007 o zriadení vecného bremena zo dňa 04.09.2007 (ďalej len „Zmluva 143/2007“) a zmluvu č. 144/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 04.09.2007 (ďalej len „Zmluva144/2007“). Uvedené zmluvy boli aj riadne schválené zo strany žalobcu, a to v rámci uznesenia č. 827 zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Trenčíne (ďalej len „MsZ“), uskutočneného dňa 26.10.2006. Spoločnosť TATRA REAL, a.s., bola materskou spoločnosťou spoločnosti Tatra Real Trade, a.s., t.j. žalovaného, s ktorým bola priamo personálne i majetkovo prepojená. Z dôvodu prevodu projektu Podzemné parkovacie garáže na dcérsku spoločnosť, ktorá mala zabezpečovať realizáciu uvedeného projektu ako svoju hlavnú náplň činnosti, následne pristúpila Spoločnosť Tatra Real Trade, a.s. a Mesto Trenčín k uzatvoreniu Zmluvy č. 318/2007 a zmluvy č. 319/2007 o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy zo dňa 11.04.2008 (ďalej len „Zmluva 319/2007“. Účelom daných zmluvných vzťahov bolo zabezpečiť riadny prechod všetkých práv a povinností vyplývajúcich z právnych vzťahov s Mestom Trenčín zo Spoločnosti TATRA REAL, a.s. na žalovaného. V Zmluvách 143/2007, 144/2007 ako i 318/2007 a 319/2007 bol verejný záujem vždy priamo definovaný. Je teda nelogické a nepravdepodobné, že by mestské zastupiteľstvo Mesta Trenčín ako žalobcu nevedelo, resp. nebolo si vedomé skutočností, akými bolo uzatvárenie zmlúv s investorom, či to už bol žalovaný alebo Spoločnosť TATRA REAL, a.s. a to aj s ohľadom na všeobecne známu povahu projektu Podzemných parkovacích garáží. Nesúhlasí preto s tvrdeniami žalovaného správne(žalobcu) a trvá na platnosti Zmlúv 318/2007 a 319/2007. Za účelom realizácie zmeny právnickej osoby na mieste oprávneného z týchto Zmlúv vypracovala Spoločnosť TATRA REAL, a.s. dňa 19.11.2007 dokument označený ako Žiadosť o zmenu uznesenia mestského zastupiteľstva (ďalej len „Žiadosť o zmenu“), ktorý bol doručený žalobcovi a v ktorom bol tento informovaný o zámeroch spoločnosti TATRA REAL. Na jej základe žalobca aj vydal pre žalovaného dokument označený ako Oprava uznesenia č. 827 zo zasadnutia MsZ v Trenčíne, konaného dňa 26.10.2006 zo dňa 27.11.2007, sp.zn. ÚMM-XXXX/P/XXXXX/XXXXXX (ďalej len „Opravné uznesenie“), na základe ktorého však podľa súčasného názoru žalobcu nemohlo dôjsť k riadnej zmene uznesenia MsZ Mesta Trenčín č. 827 tak, aby na miesto spoločnosti TATRA REAL, a.s. vstúpila spoločnosť Tatra Real Trade, a.s. ako oprávnená osoba. V Opravnom uznesení sa uvádza, že sa jedná o opravu uznesenia, v ktorej ide na základe žiadosti spoločnosti TATRA REAL, a.s. vstúpila spoločnosť Tatra Real Trade, a.s. ako oprávnená osoba. V Opravnom uznesení sa uvádza, že a jedná o opravu uznesenia, v ktorej ide na základe žiadosti spoločnosti TATRA REAL, a.s. „o zmenu právnickej osoby, ktorá bude realizovať stavbu a následne prevádzku pozemných garáží a nadzemného objektu“ v Trenčíne, a ďalej, že „ide o dcérsku spoločnosť s rovnakými vlastníckymi vzťahmi.“ V rámci Opravného uznesenia sa nahradil text pôvodného uznesenia, ktoré znelo na spoločnosť TATRA REAL, a.s. textom opraveného uznesenia, kde figurovala spoločnosť Tatra Real Trade, a.s. pričom v Opravnom uznesení boli ako podpísaní uvedení vtedajší prednosta mestského úradu v Trenčíne ako aj vtedajší primátor Mesta Trenčín. Na základe uvedených skutočností trvá žalovaný na tom, že boli dodržané podmienky týkajúce sa oprávnenia vtedajšieho primátora mesta Trenčín vydať Opravné uznesenie a následne uzatvoriť Zmluvy 318/2007 a 319/2007. Žalovaný teda nemohol predpokladať, že Opravné uznesenie vydané vtedajším primátorom ako štatutárnym orgánom žalobcu nespĺňa príslušné zákonné náležitosti. Na základe žiadosti žalovaného zo dňa 19.09.2008 označenej ako „Žiadosť o dokúpenie pozemku (ďalej
len „Žiadosť o dokúpenie“), bolo totiž prijaté uznesenie MsZ č. 343 schválené riadne na zasadnutí mestského zastupiteľstva Mesta Trenčín dňa 23.10.2008 (ďalej len „Doplňujúce uznesenie“), ktorého predmetom bola prijatá zmena uznesenia č. 827 zo dňa 26.10.2006 v časti C - predaj nehnuteľností, pričom „táto zmena sa týka rozšírenia predmetu predaja na pozemky.“ Z uvedeného vyplýva, že mestské zastupiteľstvo mení iba predmet predaja, keď sa uvádza nová výmera predávaných parciel. Samotné Doplňujúce uznesenie spĺňa všetky zákonné náležitosti. Hoci bolo teda prijaté až oneskorene (t.j. po podpise Zmluvy 319/2007), je možné ho považovať za dodatočné schválenie tejto zmluvy podpísanej vtedajším primátorom. Žalovaný mohol zároveň považovať uvedený postup MsZ za dostatočnú záruku schválenia právneho úkonu aj pri Zmluve č 318/2007, ktorá bola uzatváraná súčasne so Zmluvou č. 319/2007.
3. Súd vykonal dokazovanie vypočutím vyjadrení sporných strán prostredníctvom právnych zástupcov a oboznámením Zmluvy č. 318/2007, Výpisu uznesenia č. 827 Mestského zastupiteľstva Trenčín zo dňa 26.10.2006, čiastočného LV č. 1, návrhu na prerušenie konania vrátane uznesenia z čl. 88 v spojení z uznesením z čl. 110, rozsudku tunajšieho súdu č.k. XXCb/XXX/XXXX-XXX, uznesenia č. 342,343 Mestského zastupiteľstva Trenčín, Návrhu kúpnej zmluvy, Opravy uznesenia č. 827 MsZ v Trenčíne, Žiadosti o zmenu uznesenia MsZ zo dňa 19.11.2007, Zmluvy č. 319/2007 o uzatvorení Budúcej kúpnej zmluvy, Zmluvy č. 144/2007 o uzatvorení Budúcej kúpnej zmluvy, Zmluvy č. 143/2007 o Zriadení vecného bremena, vyjadrenia žalobcu zo dňa 7.10.2014, rozsudku KS v Trenčíne, č.k. 16Cob/126/2012-1011, vyjadrenia žalovaného zo dňa 22.03.2017 vrátane prílohy Nálezu ÚS SR zo dňa 26.08.2015, uznesenia NS SR sp. zn. 2MCdo/20/2007, medzitýmneho rozsudku tunajšieho súdu č.k. 38Cb/130/2010 zo dňa 10.11.2016 vrátane odvolania žalobcu a čiastočného rozsudku č.k. 38Cb/130/2010-1114 zo dňa 10.11.2016 vrátane odvolania žalobcu , vyjadrenia žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 27.4.2017, rozhodnutia MK SR zo dňa 13.03.2009, rozsudku KS v Trenčíne č.k. 13S/30/2015-181, vyjadrenia žalobcu , návrhu na začatie konania o náhradu nákladov zo dňa 13.02.2015, vyjadrenia žalobcu zo dňa 3.10.2017 vrátane zápisnice z pojednávania zo dňa 01.06. a 13.10.2016, zrušenia Zmluvy č. 318/2007 o zriadení vecného bremena zo dňa 30.04.2009, spisu Okresného úradu Trenčín, vyjadrenia žalovaného zo dňa 23.03.2018 a zistil tento skutkový stav veci:
4. Dňa 11.04.2008 uzavrel žalovaný ako povinný z vecného bremena s Tatra Real Trade, a.s., IČO 35 729 465 ako oprávneným z vecného bremena zmluvu č. 318/2007 o zriadení vecného bremena uzatvorenú "podľa § 50a, § 151 n až p zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení a VZN Mesta Trenčín č. 7/2003 o zmluvných prevodoch vlastníctva majetku mesta". Podľa čl. I zmluvy č. 318/2007 povinný z vecného bremena bol vlastníkom nehnuteľností - pozemkov v k.ú. Trenčín parc. č. XXX/X, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X, vedených Y. úradom v U. v evidencii katastra nehnuteľností, zapísaných na liste vlastníctva č. 1, vlastník I. U. v celosti. C. čl. II zmluvy č. XXX/XXXX geometrickým plánom č. XX/XXXX, overeným dňa XX.XX.XXXX, bol vytvorený v k.ú. U. pozemok parc. č. XXX/XX
- zast. plocha o výmere XXXX mX odčlenením z pozemkov parc. č. XXX/X, parc. č. XXXX/X a parc. č. XXXX/X. C. čl. V. zmluvy č. 318/2007 predmetom tejto zmluvy bolo zriadenie vecného bremena na pozemok uvedený v čl. II tejto zmluvy. Podľa čl. IV bodu 2 zmluvy č. 318/2007 účelom tejto zmluvy bolo u povinného z vecného bremena investorským spôsobom zvýšiť počet parkovacích miest v centre mesta. Podľa čl. V zmluvy č. 318/2007 zmluvné strany tejto zmluvy sa dohodli na zriadení vecného bremena. Vecné bremeno sa zriaďuje na pozemok uvedený v čl. II tejto zmluvy v prospech oprávneného z vecného bremena s tým, že povinný z vecného bremena strpí pod povrchom tohto pozemku: 3. umiestnenie podzemných parkovacích garáží, 4. prevádzkovanie a údržbu podzemných garáží po ich výstavbe. Podľa čl. VI bodu 1 zmluvy č. 318/2007 vecné bremeno v zmysle tejto zmluvy sa zriaďuje ako odplatné. Hodnota vecného bremena bola dohodnutá v sume 1 921 500,- Sk. Podľa čl. VI bodu 2 zmluvy č. 318/2007 dohodnutú cenu vecného bremena zaplatila spoločnosť TATRA REAL, a.s., Bratislava za oprávneného z vecného bremena povinnému z vecného bremena: c) sumu 192 300,- Sk uhradila dňa 24.10.2006 na účet povinného z vecného bremena ako zábezpeku, d) sumu 1 729 200,- Sk uhradila dňa 04.05.2007 na účet povinného z vecného bremena ako zostatok hodnoty vecného bremena. Podľa čl. IX bodu 4 zmluvy č. 318/2007 podpisom tejto zmluvy oboma zmluvnými stranami táto zmluva nahrádza v plnom rozsahu zmluvu č. 143/2007 zo dňa 04.09.2007.
5. Z výpisu uznesenia č. 827 bod B/ zo zasadnutia Mestského zastupiteľstva v Trenčíne, konaného dňa 26.10.2006, vyhotoveného Mestským úradom v Trenčíne dňa 02.05.2008, je zrejmé, že uznesením č. 827 pod bodom B/ Mestské zastupiteľstvo v Trenčíne schválilo zriadenie vecného bremena - stavby podzemných garáží pod pozemkom v k. ú. U. parc. č. XXX/XX - zastavaná plocha vo výmere XXXX mX
za účelom umiestnenia a budúceho prevádzkovania podzemných garáží v prospech U. M. U., a.s. H. , odplatného v hodnote X XXX XXX,- Sk.
6. Uznesením č. 343 Mestské zastupiteľstvo v Trenčíne zmenilo uznesenie Mestského zastupiteľstva v Trenčíne č. XXX bod C/ zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým I. v U. schválilo "predaj nehnuteľností - pozemkov na N. ulici v k. ú. U. parc. č. XXX/XX - zast. plocha vo výmere XXX mX a parc. č. XXX/XX - zast. plocha vo výmere XX m2, spolu výmera XXX m2, pozemky sú odčlenené geometrickým plánom XX/XXXX, overeným dňa XX.XX.XXXX, pre U. M. U., a.s. H. za účelom výstavby centrálneho objektu a vstupného portálu do podzemných garáží za cenu ........... XX XXX,- Sk/mX . X. kúpna cena cca .............. X XXX XXX,- Sk". F. sa týkala rozšírenia predmetu predaja na pozemky nasledovne: "- parc. č. XXX/ XX, zast. plocha vo výmere XX m2, novovytvorená parc. č. XXX/XX, zast. plocha vo výmere XXX mX odčlenenej z pôvodnej parc. č. XXX/XX, novovytvorenej parc. č. XXX/XX, zast. plocha vo výmere XXX mX odčlenenej z parc. č. XXX/XX, geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, pozemky sú spolu vo výmere XXX m2. X. kúpna cena X XXX XXX,- Sk."
X. Listom zo dňa XX.XX.XXXX zaslal žalovaný U. M., a.s. návrhy zmlúv o zriadení vecného bremena a o uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy. W. zo dňa XX.XX.XXXX zaslal žalobca ním podpísané zmluvy č. XXX/XXXX o zriadení vecného bremena a č. 319/2007 o uzavretí budúcej kúpnej zmluvy žalovanému. Vecnoprávne účinky zmluvy č.318/2007 nastali vkladom do katastra nehnuteľností na LV č.1, k.ú. U. pod D
X. Rozhodnutím I. kultúry SR číslo: MK-XXXX/XXXX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku archeologické nálezisko - vonkajšie opevnenie mesta U., na pozemku parc. č. XXX/X, k.ú. U., zapísanom na liste vlastníctva č. X ako vlastníctvo žalovaného.
X. Z písomného stanoviska I. kultúry SR č. MK-XXX/XXXX-XX/XXXXX zo dňa XX.XX.XXXX je zrejmé, že I. kultúry SR rozhodnutím č. MK-XXXX/XXXX-XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyhlásilo za národnú kultúrnu pamiatku archeologické nálezisko - vonkajšie opevnenie mesta U., na pozemku parc. č. XXX/ X, k.ú. U.. Podľa informácií, ktorými MK SR disponuje, došlo v období po vyhlásení dotknutej kultúrnej pamiatky k preparcelovaniu, ktoré bolo ukončené k XX.XX.XXXX. V dobe vyhlásenia sa archeologické nálezisko, ktoré bolo následne predmetom vyhlásenia za kultúrnu pamiatku, nachádzalo na parcele č. XXX/X; v súčasnosti sa nachádza na parcele č. XXX/XX. Z uvedeného je zrejmé, že predmetom ochrany, resp. predmetom vyhlásenia, je tá časť opevnenia mesta U., ktorá je v súčasnosti situovaná na parc. č. XXX/XX.
XX. Listom zo dňa XX.XX.XXXX žalovaný oznámil žalobcovi, že existencia archeologického náleziska - vonkajšie opevnenie mesta U. pod povrchom pozemku parc. č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2, zapísaného na LV č. 1, k. ú. U., jednoznačne bráni žalobcovi pokračovať v akejkoľvek realizácii výstavby podzemných parkovacích garáží na pozemku alebo aj pod jeho povrchom. J. neodstrániteľného náleziska pod povrchom pozemku je teda bezpochyby vadou pozemku, v dôsledku ktorej žalobca nemôže riadne a v zmysle predmetnej zmluvy uplatňovať a realizovať na pozemku a pod jeho povrchom svoje oprávnenia, vyplývajúce mu zo zriadeného vecného bremena. D. k uvedenému navrhol žalovaný žalobcovi zrušenie zmluvy na základe vzájomnej dohody. C. prípad, že by sa uzavretie takejto dohody nedosiahlo najneskôr do XX.XX.XXXX, žalovaný oznámil žalobcovi, že týmto s účinnosťou od XX.XX.XXXX jednostranne zmluvu č. XXX/XXXX zrušuje v dôsledku existencie neodstrániteľnej vady žalobcom poskytnutého plnenia. F. žalovaný vyzval žalobcu na vrátenie odplaty zaplatenej za zriadenie vecného bremena v sume XX XXX,XX € (X XXX XXX,- Sk).
11. V oznámení zo dňa 04.05.2009 o rozhodnutí nepokračovať v zámere žalovaný, okrem iného, uviedol, že "spoločnosť Tatra Real Trade, a.s. v dôsledku tohto Náleziska nemôže pokračovať vo výstavbe zamýšľaných stavebných projektov a z charakteru Náleziska ďalej vyplýva, že do budúcna ani nebude možné zamýšľaný Zámer realizovať bez akýchkoľvek obmedzení a bez ďalšieho navýšenia nákladov, s ktorými spoločnosť Tatra Real Trade, a.s. nepočítala a ktorých existenciu pri rozhodnutí realizovať Zámer ani nemohla predpokladať. Vzhľadom na takýto vývoj okolností a na zmarenie možností realizovať Zámer, Vám oznamujeme, že Spoločnosť Tatra Real Trade, a.s. sa rozhodla, že nebude v realizácii svojho Zámeru ďalej pokračovať, a že s okamžitou účinnosťou prestáva vykonávať akékoľvek kroky a úkony, smerujúce k jeho realizácii."
12. V rozsudku č.k. 38Cb/130/2010 - 823 zo dňa 20.06.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne č.k. 16 X./XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX bolo zhodne konštatované, že pokiaľ sa týka zmluvy č. XXX/XXXX o zriadení vecného bremena, tak táto zmluva nebola schválená I. zastupiteľstvom v U., čím je zmluva č. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX absolútne neplatná pre rozpor s § 39 B. zákonníka a s § 11 ods. X Zákona č. 369/1900 Zb. o obecnom zriadení v znení účinnom do 12.04.2008. Nálezom sp. zn. I. ÚS 184/2015-35 zo dňa 26.08.2015 Ústavný súd Slovenskej republiky ktorým boli tieto rozsudky v žalobe zamietajúcej časti zrušené a vec vrátená prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Bolo konštatované, že práva a povinnosti vyplývajúce z vecných zmlúv - dohody o budúcej kúpnej zmluve a dohody o zriadení vecného bremena - sú obsahom vecnoprávnych vzťahov a účinkov a podľa názoru ústavného súdu primátor mesta mohol platne podpísať "opravené" vecnoprávne zmluvy, pre ktoré mal splnomocnenie vo forme platného rozhodnutia mestského zastupiteľstva o zriadení vecného bremena a uzavretej zmluvy o budúcej kúpnej zmluve, pretože nevybočil z intencií takto prejavenej vôle mestským zastupiteľstvom; navyše, túto možnosť aprobovali aj pôvodní účastníci zmluvy v bode V/6b predmetnej zmluvy.
13. Z vyjadrenia žalovaného zo dňa 22.03.2017, doručeného súdu dňa 27.03.2017 vyplynulo, že poukazuje na to, že po zamietnutí návrhu na prerušenie konania došlo k novým skutočnostiam, keď rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16.9.2014, sp. zn. 16Cob/126/2012 bol napadnutý ústavnou sťažnosťou žalovaného, pričom o tejto rozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze zo dňa 26.8.2015, sp. zn. I. ÚS 184/2015 (ďalej len „Nález“). Ústavný súd SR týmto zrušil v napadnutej časti tak rozsudok Krajského súdu v Trenčíne, ako aj rozsudok Okresného súdu Trenčín a vec vrátil na ďalšie konanie. Na základe nálezu sa opätovne pokračovalo v konaní na Okresnom súde Trenčín, pričom tento súd naposledy vydal čiastočný rozsudok zo dňa 10.11.2016, sp. zn. 38Cb/130/2010-1114 a medzitýmny rozsudok zo dňa 10.11.2016, sp. zn. 38Cb/130/2010. Oba tieto rozsudky Okresného súdu Trenčín boli napadnuté odvolaním zo strany žalobcu, pričom v súčasnosti sú vedené príslušné odvolacie konania na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 16Cob/22/2017 a sp. zn. 16Cob/23/2017. Dodal, že v zmysle § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku je v tomto konaní nevyhnutné preukázať existenciu naliehavého právneho záujmu na žalobcom požadovanom určení neexistencie vecného bremena. Má za to, že keďže už k zásahu došlo, je na mieste iný než určovací petit. V prípade Zmluvy došlo k spomínanému zásahu, keď žalovaný zrušil Zmluvu z dôvodu uplatnenia zodpovednosti za vady vecného bremena voči žalobcovi. Na základe uvedenej právnej skutočnosti podal žalovaný žalobu na zaplatenie peňažných prostriedkov vo výške 1.689.320,25 Eur spolu s príslušenstvom a inicializoval začatie konania vedeného v súčasnosti na Krajskom súde v Trenčíne pod sp. zn. 16Cob/22/2017, resp. 16Cob/23/2017. Podmienkou existencie naliehavého právneho záujmu žaloba nespĺňa, ale naopak sú splnené predpoklady na pokračovanie v konaní na Krajskom súde v Trenčíne. Na základe žaloby na plnenie je zrejmé, že v predmetnom konaní sa posudzuje (ako predbežná otázka) taktiež povaha a právne účinky Zmluvy spolu so všetkými súvisiacimi právnymi úkonmi strán sporu. V súlade so súdnou judikatúrou je nepochybné, že žaloba na plnenie v konaní má prednosť pred žalobou. Podľa aktuálnej odbornej literatúry k § 137 CSP sa v otázke vzťahu určovacej žaloby a žaloby na plnenie konštatuje, že žalobný nárok na plnenie konzumuje určovací žalobný nárok. Žaloba na plnenie vytvára preto prekážku litispendencie pre určovaciu žalobu. Rovnako platí, že rozsudok o žalobe na plnenie (tak vyhovujúci, ako aj zamietajúci) je pre určovaciu žalobu preukážkou rei iudicatae. Je však všeobecne prevažujúcim názorom v právnej teórii i judikatúre, že pozitívne určenie práva má prednosť pred negatívnym určením práva, ktoré môže viesť k ďalším súdnym či iným právnym sporom.
14. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 27.04.2017, doručené súdu dňa 28.04.2017 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 27.03.2017 vyplynulo, že podľa neho nakoľko otázka ne/platnosti zmluvy č. 318/2007 zo dňa 11.4.2008 uzatvorenej medzi sporovými stranami je už právoplatne vyriešená rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16.9.2014 sp. zn. 16Cob 126/2012 tak, že zmluva je neplatná, je tu prekážka res iudicata, ktorú je potrebné v novom súdnom konaní rešpektovať a nie je možné otázku platnosti resp. neplatnosti tej istej zmluvy opäť posudzovať, a to ani ako otázku predbežnú. Má za to, že ani nález Ústavného súdu nie je súčasný právny stav spôsobilý zmeniť. Pre prípad neakceptovanie tohto právneho záveru zdôraznil, že sú to okolnosti, ktoré inak svedčia o zániku práva žalovaného k predmetnému pozemku. V súbežne vedenom konaní 38Cb130/2010 v medzitýmnom rozsudku súd konštatoval, že v dôsledku trvalej zmeny (vyhlásením archeologického náleziska za národnú kultúrnu pamiatku), pre ktorú už predmetný pozemok nemohol slúžiť potrebám žalobcu ako oprávneného z vecného bremena pre umiestnenie, prevádzkovanie a údržbu podzemných garáží, ktoré mali byť postavené podľa predmetnej štúdie z roku 2006, uvedené vecné bremeno v zmysle § 151p ods. 2 Obč. zák. zaniklo. Ďalej poukázal
na to, že žalovaný v konaní pred Ústavným súdom napadol iba časť rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16.9.2014 sp.zn. 16Cob/126/2012. Časť rozsudku, ktorou Krajský súd v Trenčíne žalovanému právo priznal - nenapadol ústavnou sťažnosťou a v tejto časti sa stal rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16.9.2014 sp.zn. 16Cob/126/2012 právoplatným. Z uvedeného vyplýva, že tu existuje preukážka res iudicata založená právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 16.9.2014, sp. zn. 16Cob/126/2012 v časti nenapadnutej ústavnou sťažnosťou.
15. Z vyjadrenia žalobcu zo dňa 03.10.2017, doručeného súdu dňa 09.10.2017 vyplynulo, že má za to, že v tomto konaní je potrebné posúdiť, či je možné na pozemku vyhlásenom za národnú kultúrnu pamiatku postaviť konkrétny projekt žalovaného dohodnutý v zmluve o zriadení vecného bremena č. 318/2007 zo dňa 11.4.2008, nie projekt iný. Medzi sporovými stranami nie je sporné, že takýto projekt žalovaného vybudovať nie je možné v dôsledku vyhlásenia archeologického náleziska za národnú kultúrnu pamiatku. Žalovaný sám uviedol, že vo vzťahu k uvedenej problematike sa vyjadril už aj v konaní 38Cb/130/2010, tak, že podľa pôvodného projektu, ktorý bol predmetom príslušného stavebného povolenia, nebolo možné pokračovať v stavbe. Stavebné povolenie podľa pôvodného projektu bolo zrušené v zmysle § 127 ods. 3 stavebného zákona, teda z dôvodu , že kvôli nálezu mimoriadnej kultúrnej pamiatky nemohla byť stavba povolená stavebným povolením z dôvodu ochrany verejného záujmu realizovaná. Medzi stranami nie je spor o tom, že tu existuje konkrétne opísaná trvalá zmena v dôsledku ktorej zaťažená vec už nemôže slúžiť dohodnutého spôsobu využitia žalovaného, nebola sporná už v konaní 38Cb/130/2010. Poukázal na „Zrušenie zmluvy č. 318/2007 o zriadení vecného bremena“, kde žalovaný na str.2 už dňa 30.04.2009 tvrdí: „Existencia náleziska pod povrchom pozemku jednoznačne bráni spoločnosti Tatra Real Trade, a.s. pokračovať v akejkoľvek realizácii stavby. Je taktiež viac ako zrejmé aj to, že spoločnosť Tatra Real Trade, a.s. nebude v budúcnosti môcť pod povrchom pozemku umiestniť a prevádzkovať podzemné parkovacie garáže podľa štúdia Podzemná parkovacia garáž Trenčín-centrum vypracovanej IT. z roku 2006, tak, ako to predpokladala zmluva. Dôvodom ... je nie len to, že nálezisko bude s najväčšou pravdepodobnosťou vyhlásené za národnú kultúrnu pamiatku, ale aj to, z vyjadrení správnych orgánov na úseku ochrany pamiatkového fondu je zrejmé, že s náleziskom nebude v budúcnosti možné nijako manipulovať a vzhľadom na jeho jedinečnosť bude nevyhnutné, aby bolo natrvalo ponechané na svojom pôvodnom mieste.“Podľa § 137 písm c) zákona č. 160/2015 Z.z.(Civilný sporový poriadok) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu
16. Podľa § 151n ods. 1 Obč. zák. vecné bremena obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci na prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Práva zodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria určitej osobe.
17. Podľa § 151p ods. 1, 2 Obč. zák. vecné bremená zanikajú rozhodnutím príslušného orgánu alebo zo zákona. K zániku práva zodpovedajúceho vecnému bremenu zmluvou je treba vklad do katastra nehnuteľností. (2) Vecné bremeno zanikne, ak nastanú také trvalé zmeny, že vec už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby alebo prospešnejšiemu užívaniu jej nehnuteľnosti; prechodnou nemožnosťou výkonu práva vecné bremeno nezaniká.
18. Zmluvné vecné bremená ako právny inštitút upravuje § 151n až § 151p Obč. zák. Vecné bremená v sebe zahŕňajú rozličné vecnoprávne obmedzenia vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci v prospech iného subjektu. Obmedzenie spočíva v tom, že vlastník nehnuteľnosti, ktorá je zaťažená vecným bremenom, je v prospech niekoho iného povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať, teda niečo nekonať alebo niečo konať, pričom tieto povinnosti možno v rámci bremien kombinovať. Na strane povinného vzniká vecné bremeno ako ťarcha viaznuca na nehnuteľnosti, na strane oprávneného sú práva zodpovedajúce vecnému bremenu. Priamym predmetom vecných bremien z hľadiska povinného subjektu je určité konanie alebo nekonanie. Nepriamym predmetom vecného bremena je práve nehnuteľná vec. K samotnému vzniku zmluvného vecného bremena k nehnuteľnostiam sa vyžadujú dve právne skutočnosti, a to v prvej fáze uzavretie zmluvy o zriadení vecného bremena a v druhej fáze rozhodnutie o povolení vkladu vecného bremena do katastra nehnuteľností, t.j. jedna skutočnosť podmieňuje druhú. Pre zmluvu o zriadení vecného bremena platia všeobecné ustanovenia o zmluvách v zmysle § 43 a nasl. Obč. zák., vrátane § 47 ods. 2 Obč. zák.
19. Z podaného návrhu, formulácie žalobného petitu je nepochybné, že žalobca sa domáha určenia (deklarovania), neexistencie, zániku práva vecného bremena. Naliehavý právny záujem na určení či tu právo je alebo nie je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Súdu je zrejmé, že určovacia žaloba má predovšetkým preventívnu povahu a má za účel poskytnúť ochranu právnemu postaveniu žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva, a preto nie je v zásade opodstatnená tam, kde právny vzťah alebo právo už boli porušené a že teda určovacie žaloby nemajú viesť k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. V súvislosti s preukazovaním naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení súd poukazuje na množstvo judikatúry či už Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo záverov ktorých vyplýva, že naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak dôjde na strane oprávneného z vecného práva k nehnuteľnosti vyhovením jeho žalobného návrhu k priaznivému ovplyvneniu jeho postavenia, ak sa rozhodnutím vytvára pevný právny základ pre účastníkov sporu a tým sa predíde prípadným ďalším žalobám. Taktiež naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak určenie existencie práva alebo právneho vzťahu, o ktoré v konaní ide, ovplyvní (priaznivo alebo nepriaznivo) právne postavenie žalobcu voči žalovanému.
20. Pokiaľ ide o existenciu naliehavého právneho záujmu na podanej určovacej žalobe, súd dospel k záveru, že žalobcom podaná určovacia žaloba je opodstatnená, pretože je spôsobilá odstrániť stav právnej neistoty žalobcu. Žalobca má naliehavý právny záujem na požadovanom určení, nakoľko bez tohto určenia by jeho právo bolo ohrozené a právne postavenie sa stalo neistým. Neistotu v právnom postavení zakladá tiež popieranie zániku práva zo strany žalovaného, nakoľko vecné bremeno je zapísané na liste vlastníctva. Len výrok rozsudku o určení zániku resp. neexistencie vecného práva k nehnuteľnosti je spôsobilým podkladom pre výmaz vecného práva z katastra nehnuteľností.
21. Bol toho názoru, že za situácie, keď žalovaný odmieta ukončenie zmluvy o zriadení vecného bremena dohodou, žalobca nemôže dosiahnuť výmaz tohto vecného bremena z katastra nehnuteľností inak ako na základe súdneho rozhodnutia. V takomto prípade môže určiť zánik takéhoto práva aj do minulosti, nakoľko ním vydaný rozsudok má iba deklaratórnu povahu a iba deklaruje stav, ktorý nastal už v minulosti ex lege, keď došlo k zániku vecného bremena zo zákona v zmysle ust. § 151p ods. 2 Občianskeho zákonníka tým, že pozemok žalovaného vôbec nezačal slúžiť účelu, pre ktorý bolo vecné bremeno zriadené.
22. Dňa 11.04.2008 však uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu č. 318/2007 o zriadení vecného bremena( s rovnakými záväzkami, ktoré boli i obsahom zmluvy č. 143/2007 o zriadení vecného bremena, vrátane rovnakého predmetu vecného bremena), ktoré bolo zriadené v prospech žalovaného. Podľa čl. IX bodu 4 zmluvy č. 318/2007 podpisom tejto zmluvy oboma zmluvnými stranami (žalobcom a žalovaným) mala táto zmluva nahrádzať v plnom rozsahu zmluvu č. 143/2007 zo dňa 04.09.2007, uzavretú medzi TATRA REAL, a.s. a žalovaným. Zmluva č. 143/2007 bola riadne schválená uznesením Mestským zastupiteľstva v Trenčíne č. 827, a preto na základe tejto zmluvy existovali platné záväzky jej zmluvných strán, ktoré boli spôsobilým predmetom privatívnej novácie v zmysle § 570 ods. 1 Obč. zák. Záväzky, vyplývajúce zo zmluvy č. 143/2007 boli zriadené písomne, a preto v zmysle § 570 ods. 2 Obč. zák. musela byť písomná i dohoda o zriadení nového záväzku, nebolo však podmienkou, aby písomné prejavy vôle zmluvných strán, ktoré chceli uzavrieť takúto dohodu boli na jednej listine. Z čl. IX bodu 4 zmluvy č. 318/2007 je zrejmé, že toto zmluvné ustanovenie obsahuje písomnú dohodu žalobcu a žalovaného o tom, že zmluva č. 318/2007 nahrádza zmluvu č. 143/2007, teda záväzky zo zmluvy č. 143/2007 sú nahradené záväzkami, vyplývajúcimi zo zmluvy č. 318/2007. Žiadosťou o zmenu uznesenia mestského zastupiteľstva zo dňa 19.11.2007 požiadala TATRA REAL, a.s. žalovaného o zmenu zmluvy č. 143/2007 tak, aby oprávneným z vecného bremena bol žalobca. Žalovaný tento písomný návrh dohody o privatívnej novácii záväzku akceptoval písomne, keď písomnou opravou uznesenia mestského zastupiteľstva zo dňa 27.11.2007 vykonal zámenu subjektov oprávnených z predmetného vecného bremena.
23. Zmluvou o zriadení vecného bremena č. 318/2007 teda vznikla žalovanému povinnosť strpieť pod povrchom predmetného pozemku umiestnenie, prevádzkovanie a údržbu podzemných garáží (vecné bremeno ako ťarcha) a žalobcovi právo správať sa určitým spôsobom (právo zodpovedajúce vecnému bremenu) pripúšťajúce trvalý výkon, pričom vecnoprávne účinky vecného bremena nastali vkladom do katastra nehnuteľnosti. Žalovanému na základe zmluvy o zriadení vecného bremena teda vznikol záväzok strpieť obmedzenie jeho vlastníckeho práva k predmetnému pozemku vo forme vecného
bremena, ktorý mu, ako určitá hospodárske ujma, bol kompenzovaný dohodnutou odplatou v sume 1 921 500,- Sk (63 782,12 €), ktorá predstavovala dohodnutú hodnotu vecného bremena. Vecnoprávne účinky nastali vkladom do katastra nehnuteľností na LV č.1, k.ú. Trenčín pod V3731/08.
24. V dôsledku vyhlásenia nájdeného archeologického náleziska za národnú kultúrnu pamiatku rozhodnutím zo dňa 13.03.2009 po uzavretí zmluvy o zriadení vecného bremena č. 318/2007 nebolo možné na predmetnom pozemku postaviť podzemné garáže podľa architektonickej štúdie(projektu) a prevádzkovať ich. Nastala trvalá zmena pre ktorú už predmetný pozemok nemohol slúžiť potrebám žalovaného ako oprávneného z vecného bremena. Nakoľko plnenie z vecného bremena v dôsledku trvalej zmeny už nemohlo slúžiť potrebám oprávnenej osoby z vecného bremena, nastal zánik vecného bremena zo zákona.
25. Žalovaný dôvodil i tým, že plnenie poskytnuté na základe zmluvy č. 318/2007 (t.j. právo zodpovedajúce vecnému bremenu), v dôsledku vyhlásenia archeologického náleziska za národnú kultúrnu pamiatku, trpelo neodstrániteľnou vadou v zmysle § 507 Obč. zák., a v dôsledku toho mu malo podľa § 504 Obč. zák. vzniknúť právo zrušiť zmluvu č. 318/2007, čo aj urobil listom zo dňa 30.04.2009. Toto tvrdenie však nepreukázal. Pri vecnom bremene v zmysle § 151p ods. 2 Obč. zák. v prípade, ak plnenie z vecného bremena v dôsledku trvalej zmeny už nemôže slúžiť potrebám oprávnenej osoby z vecného bremena, nastáva zánik vecného bremena zo zákona, a teda nemožno v tomto prípade uplatňovať práva zo zodpovednosti za vady veci. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam súd považoval v zmysle § 39 Obč. zák. zrušenie zmluvy o zriadení vecného bremena žalobcom za neplatné pre jeho rozpor s ust. § 151 ods. 2 Obč. zák., nakoľko v prípade trvalej zmeny, kvôli ktorej už nemôže vec slúžiť potrebám oprávnenej osoby vecné bremeno zaniká, a teda nemožno aplikovať ust. § 507 ods. 1 prvej vety Obč. zák. a preto žalobca nebol oprávnený domáhať sa zrušenia zmluvy č. 318/2007.
26. V dôsledku zániku vecného bremena zo zákona v zmysle vyššie uvedeného súd návrhu na určenie, že žalovaný nemá k pozemku parcelZ., nachádzajúceho sa v katastrálnom území U., obec Trenčín, právo zodpovedajúce vecnému bremenu vyhovel.
XX. Pokiaľ ide o námietky sporových strán v tom zmysle, že v konaní ide o prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) a prekážku prv začatého konania (litispedencia) súd sa s nimi nestotožnil. C. rozsúdenej veci nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok alebo stav, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Prekážka prv začatého súdneho konania (litispendencia) zabraňuje, aby na súde prebiehalo iné súdne konanie v tej istej veci. Táto prekážka je daná, ak na ktoromkoľvek súde v SR je začaté konanie, ktoré má rovnakých účastníkov, rovnaký predmet konania a rovnaké skutkové okolnosti, od ktorých sa odvodzuje právo pričom ak nie je splnený čo len jeden znak, nejde o tú istú vec. V danej veci nejde o vadu res iudicata ani litispedencie, nakoľko konania vedené na Okresnom súde Trnava pod sp.zn. 19C/16/2013 a 38Cb/130/2010 sa navzájom odlišujú svojím predmetom. Kým predmetom konania vedeného pod sp.zn. 38Cb/130/2010 je nárok na zaplatenie peňažnej sumy, v konaní vedenom pod sp.zn. 19 C/16/2013 súd rozhodoval o nároku na určenie neexistencie práva.
28. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. , Civilný sporový poriadok súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 255 ods. 2 CSP ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
30. Podľa § 262 ods.1, ods.2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1, v spojitosti s § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín v štyroch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie, dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.