Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7Co-30-2017.pdf
PDF · 177.08 KB
Case nature
Area
Subarea
7Co/30/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Karola Krochtu a JUDr. Zlaty Simkovej, v právnej veci žalobcu S.. Z. K., A.., bytom V. záhrady S./6, P., proti žalovanej v 2. rade F. Y., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. L. XXX, XXX XX T. L., okres Q. a žalovanej v 3. rade: R. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. L. XXX, XXX XX T. L., okres Q. o neplatnosť zmlúv priznávajúcich žalovaným právo užívania pozemku o výmere 793 m2 a o určenie výmery pozemkov parc. č. 9/2, 9/3 a 9/6, o odvolaní žalobcu a žalovanej v 2. a 3. rade proti rozsudku Okresného súdu Kežmarok č. k. 8C/338/2013-141, zo dňa 03.11.2016 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 2.rade.
Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 2.rade a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu 1.inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
O d m i e t a odvolanie žalovanej v 3.rade.
Žalobcovi vo vzťahu k žalovanej v 3.rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol. II. Vyslovil, že náhradu trov konania účastníkom nepriznáva.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 137 písm. c.) Civilného sporového poriadku (ďalej C.s.p.) a ďalej ust. § 255 ods. 2 C.s.p.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že poslednou úpravou petitu žalobca žiadal, aby súd určil, že zmluvy registrované dňa 23.06.1967 Štátnym notárstvom v Poprade pod č. R II 151/67 a R II 152/67 sú neplatné v časti, ktorou žalovaným priznávajú právo užívania pozemku o výmere 793 m2. Ďalej, aby súd určil, že celková výmera pozemku, parc. č. X/X D. X/X v okrese Q., obci T. L., k. ú. T. L., vlastníčky F. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. L. XXX v celosti je 716 m2 a aby súd tiež určil, že celková výmera pozemku parc. č. X/X D. X/X v okrese Q., v obci T. L., k. ú. T. L., vlastníčky R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. L. XXX v celosti je 716 m2 a žiadal, aby žalovanej F. O. súd uložil povinnosť nahradiť obom účastníkom trovy konania.
4. Predmetom konania teda už nebolo, aby súd určil, že nehnuteľnosť vytvorená na LV č. XX, parc. č. X/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 154 m2 v okrese Q., obec T. L., k. ú. T. L., podľa geometrického plánu na oddelenie pozemku vyhotoveného 01.12.1997 patrí v celosti do dedičstva po J. K., zomrelom 04.04.1983. O tomto už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní vedenom pod sp.
zn. 3C/73/2010 vedenom na Okresnom súde Kežmarok ešte v priebehu odvolacieho konania dňa 25.06.2010 s právoplatnosťou dňa 19.07.2010.
5. Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom uznesení sp. zn. 4Cdo/235/2012 zo dňa 28.05.2013 konštatoval, že v konaní došlo k procesným vadám podľa § 237 písm. f.) Občianskeho súdneho poriadku, teda že v konaní došlo k odňatiu možnosti účastníka konať pred súdom tak ako to už je aj vyššie uvedené. V novom konaní po vrátení veci dovolacím súdom, prvostupňový súd vady, ktoré bolo možné na úrovni prvostupňového súdu odstrániť, odstránil a má zato, že žiadnym spôsobom účastníkom nebola odňatá možnosť konať pred súdom (pripojený spis Okresného súdu Poprad sp. zn. 12C/225/04, potrebné listinné dôkazy, ..., riadne predvolanie na pojednávanie, pojednávania, akceptovania ospravedlniteľného dôvodu na odročenie pojednávania, ...).
6. Pokiaľ ide o meritum veci mohol a aj vychádzal z predchádzajúceho dokazovania, zo záverov súdov, po doplnení listinných dôkazov. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je (určovacie žaloby) po procesnej stránke je, že účastníci majú vecnú legitimáciu a že na požadovanou určení je naliehavý právny záujem. Účastníkom dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku registrovanej Štátnym notárstvom v Poprade pod č. RII 151/67 sú na jednej strane Miestny národný výbor v T. L., ktorý v čase podpisovania tejto dohody, teda 23.06.1967 zastupoval Československý socialistický štát a na strane druhej vystupoval Š. Q. a jeho manželka R.Á., rod. T. ako obyvatelia obce T. L.. Účastníkom tejto dohody nebol ani žalobca, ani jeho právny predchodca, a preto na strane žalobcu nie je splnená už prvá zákonná procesná podmienka existencie vecnej legitimácie, keďže prípadný sporný právny vzťah alebo sporné právo sa netýka ani jeho právnej sféry. Na strane žalobcu nie je splnená ani druhá zákonná podmienka vyžadovaná občianskym súdnym poriadkom či v súčasnosti civilným sporovým poriadkom, a to existencia naliehavého právneho záujmu, keďže naliehavý právny záujem o určenie právneho vzťahu alebo práva je daný najmä tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým. V prípade, keby aj súd žalobe vyhovel a určil, že dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku registrované Štátnym notárstvom v Poprade pod číslom R II 151/67 sú neplatné, znamenalo by to v konečnom dôsledku, že vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti má Slovenská republika ako právny nástupca Československej republiky. Takýmto rozhodnutím súdu by sa právne postavenie žalobcu nijakým spôsobom nezmenilo. Obdobné platí, aj v prípade dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku uzavretej medzi Miestnym národným výborom v T. L. a R. O., registrovanej Štátnym notárstvom v Poprade pod číslom R II 152/67. Pokiaľ ide o ďalšie dva navrhované petity žalobcom o určenie, že celková výmera pozemku parc. č. X/X D. X/X ako aj 9/2 a 9/6 v okrese Kežmarok, v obci T. L., k. ú. T. L. je 716 m2 tak v týchto častiach žalobného petitu súd dospel k záveru, že obdobne ako vo vzťahu k predchádzajúcemu žalobnému petitu žalobca nespĺňa ani jednu zo zákonných procesných podmienok rozhodovania o takomto žalobnom návrhu. Žalobca nedisponuje ani vecnou legitimáciou a nemá na takomto určení ani naliehavý právny záujem.
7. Zároveň súd prvej inštancie konštatoval, že tak ako Najvyšší súd SR vo svojom uznesení aj prvostupňový súd v záujme zachovania prehľadnosti prevzal označenie žalovaných (s prihliadnutím na pripustenú zmenu účastníkov) tak, ako boli označení v pôvodných rozhodnutiach a aj takéto označenie, poradie žalovaných, súd použil v uznesení č.k. 8C/338/2013 - 38, ktorým pripustil zmenu účastníkov konania.
8. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie podľa § 252 ods. 2, teda žiadnemu účastníkovi nepriznal nárok na náhradu trov konania. Súd mal zato, že žalobca síce bol úspešný v dovolacom konaní, avšak rozsudok tak okresného ako aj krajského súdu boli zrušené z dôvodu procesných vád, ktoré sa v konaniach vyskytli a o čiastočnom úspechu žalobcu sa dá hovoriť nepriamo aj v tomto konaní pokiaľ ide o prvý pôvodne navrhovaný výrok, a síce, aby súd určil, že nehnuteľnosť vytvorená na LV č. XX, parc. č. X/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 154 m2, obec T. L., k. ú. T. L. patrí v celosti do dedičstva po J. K., zomrelom XX.XX.XXXX, aj keď o tomto bolo rozhodnuté v inom konaní tak, že bol schválený súdny zmier, a teda v prebiehajúcom konaní už súd vzhľadom na prekážku veci rozhodnutej (res iudicata) nemohol o tejto časti petitu rozhodovať, čo konštatoval už aj krajský a tiež Najvyšší súd Slovenskej republiky. Žalovaná v 2. rade bola takisto len čiastočne v konaní úspešná ako aj žalovaná v 3. rade, ktorej návrh označený ako vzájomný návrh bol prakticky zhodný s návrhom samotného žalobcu.
9. Žalovaná v 3. rade podala vzájomný návrh tak, že žiadala, aby súd určil, že zmluvy registrované dňa 23.06.1967 Štátnym notárstvom v Poprade pod číslom RII 151/67, RII 152/67 sú neplatné v časti, ktorou žalovaným priznávajú právo užívania pozemku o výmere 793 m2 a žiadala určiť, že celková výmera pozemku č. X/X D. X/X v okrese Q., v obci T. L., k. ú. T. L. vlastníčky F. O. je 716 m2 a celková výmera pozemku parc. č. X/X D. X/X v okrese Q., v obci T. L., k. ú. T. L. vlastníčka R. Q. je 716 m2. Súd prvej inštancie uviedol, že podanie žalovanej v 3. rade nemožno chápať ako vzájomný návrh v zmysle § 97 O. s. p., keďže táto si voči žalobcovi neuplatnila žiadne svoje právo, teda nepožaduje, aby žalobca niečo plnil, niečoho sa zdržal, prípadne niečo znášal a pod. Jej podanie je preto potrebné podľa jeho obsahu chápať ako obranu proti návrhu žalobcu, ktorý žiada v prípade úspechu žalobcu v konaní, aby súd rozhodol určitým spôsobom, ktorý bude podľa jej názoru vhodný pre žalovaného v 2. a 3. rade.
10. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom mu znemožnil aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b.) CSP). Žalobca konštatoval, že po právoplatnom vyriešení negatórnej časti jeho žaloby v zhode so žalovaným petitom konal súd prvej inštancie o určovacej časti jeho žaloby, ktorú bez akéhokoľvek dokazovania zamietol. Zamietnutím určovacej časti jeho žaloby bez jej prejednania na základe neexistujúcich dôvodov mu súd odmietol umožniť prístup k súdu, ktorý mu zaručuje čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Zároveň žalobca namietal, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci podľa ust. § 365 ods. 1 písm. d.) CSP. Uviedol, že súd prvej inštancie sa pri svojich tvrdeniach nechal zmiasť odôvodnením odvolacieho súdu v rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 5Co/138/2010, zo dňa 20.12.2011. Obe citované tvrdenia súdu sú nepravdivé a dokonca rozsudok odvolacieho súdu bol zrušený, čiže neexistuje. Vecnú legitimáciu dedičov J. K., teda žalobcu, zakladá platná dohoda o užívaní nehnuteľnosti z 13.08.1966, podľa § 198 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.1991, v ktorom sú dohody z 23.06.1967 v protirečení. Ani jeho právnemu predchodcovi potvrdenie o pridelení pozemku podľa dohody o užívaní z 23.06.1967 nebolo doručené, potom ide o nesprávny úradný postup Štátneho notárstva, ktoré nedbalo na záväznosť rozhodnutia MNV T. L.. Pretože jediné citované MNV malo právomoc záväzného rozhodovania pri zriaďovaní užívacieho práva. Účastníkom dohody o užívaní pozemku právny predchodca žalobcu bol na jeho právo získať rozhodnutie, ktorým by bolo vydané potvrdenie o uzavretí dohody s Miestnym národným výborom však Okresný národný výbor nedbal. Okolnosťou, že Okresný národný výbor nedbal na právo účastníka, ktorému patrilo splatnej dohody o užívaní podľa § 205 Občianskeho zákonníka vo vtedy platnom znení je takto daný nesprávny úradný postup štátu, podľa § 18 ods. 1 vtedy platného zákona č. 58/1969 Zb., ktorý s J. K. jednať mal a nejednal. Pokiaľ sa súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nechal viesť dôvodmi predchádzajúcich rozhodnutí v tejto veci, založil tým vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Následne namietal žalobca, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f.) CSP). Podľa názoru žalobcu hlavne ale nespochybniteľne existuje naliehavosť jeho právneho záujmu na požadovanom určení. Táto naliehavosť nie je len daná, ale dokonca ja preukázaná a to dôkazmi založenými v spise. Žalobca je zhrozený z okolností, že v právnom štáte súd na dokázanú skutočnosť nie len že nedbá, ale dokonca rozhoduje v rozpore s preukázaným faktickým stavom. Ako od počiatku upozorňuje súd negatórna a určovacia časť jeho žaloby tvoria navzájom podmienené (závislé) výroky. To znamená, že obsah výroku prvého bez ďalšieho určenia určuje obsah výroku druhého (§ 367 ods. 2 CSP). Výrok o pozemku vo vlastníctve nebohého J. K. a jeho právnych nástupcov a výrok o určení pozemkov, z ktorých je tento pozemok vyčlenený sú 2 navzájom podmienené výroky, čo znamená, že zrušenie jedného z týchto výrokov zároveň podmieňuje aj zrušenie druhého výroku. Potvrdenie prvého výroku jeho petitu vyvoláva povinnosť súdov rozhodnúť i o určovacej časti jeho žaloby. Žalobca dokonca tvrdí, že v prípade, že by jeho negatórna žaloba neobsahovala k nej prislúchajúci určovací petit, súdy by ju museli zamietnuť pre nevykonateľnosť petitu žaloby. Pozemok jeho právneho predchodcu nemôže vzniknúť v akomsi virtuálnom priestore, je súčasťou celku o konečných rozmeroch a pokiaľ súd určil, že tento pozemok existuje, potom je súd povinný tiež určiť, kde sa tento pozemok nachádza, tak ako sa to určenia i ním podanou žalobou dožaduje. Žalovaná v 3. rade pri tom dôkaz podmienenosti oboch častí navrhovaných výrokov žaloby do spisu ich založila ale z dôvodu, že dôkaz v žiadnej rekapitulácii dôkazov, ktoré by súd vykonal nenašiel založil tieto v prílohe 1 až 3 ako listy vlastníctva všetkých troch sporných pozemkov. Ak súd napriek zisteniu dôkazu č. 1 nespoznal podmienenosť petitov jeho žaloby, potom nevyhnutne musel dospieť na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca následne namietal aj skutočnosť, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h.) CSP). Je preukázané, že zápis pozemku parc. č. X/X podľa dôkazu č. 3 do katastra nehnuteľnosti je daný právoplatným uznesením Okresného
súdu Kežmarok, sp. zn. 3 C 73/10 z 25.06.2010. Čím je ale daný zápis výmery rozlohy pozemkov v listoch vlastníctva (ďalej len LV) č. XX D. XX podľa dôkazov č. 1 a 2 nemožno zistiť. Niet pochýb o tom, že existuje akási osoba, ktorá si svojvoľne prisvojila a vykonala právo bez akéhokoľvek oprávnenia príslušným exekučným titulom tvrdiť, že pozemok parc. č. X/X sa má vytvoriť z pozemku parc. č. X/ X D. X/X. Kto bol tá osoba a ako si mohla dovoliť takéto vyvlastnenie časti nehnuteľnosti podľa LV č. 4X a ako tak mohla učiniť bez dôvodu daného právoplatným rozhodnutím súdu nemožno zistiť. Je však isté, že ktosi takéto právo vykonal a ten niekto to vykonal svojvoľne len na základe (inak logického) poznania, ktoré korešponduje so zákonom zachovania hmoty, podľa ktorého ak existuje nehnuteľnosť podľa LV č. XXXX potom môže existovať LV č. XX D. XX v pôvodných rozlohách. Prečo sa ale tá neznáma osoba rozhodla, že za existenciu pozemku podľa LV č. XXXX má pykať stratou časti svojho vlastníctva práve vlastník pozemku podľa LV XX (a nie napríklad ten, podľa K. XX) je nepreskúmateľná záhada. Pretože neexistuje žiadny zákon, rozsudok ani dohoda, teda žiaden právny dôvod, ktorého výrok určuje, že výmera rozlohy pozemkov podľa LV XX je 639 m2. Rovnako neexistuje ani žiaden právny dôvod na určenie výmery rozlohy pozemku podľa LV č. XX na rozlohu 793 m2. Dôkaz listom vlastníctva č. XX je preto dôkazom podmienenosti určovacieho petitu žaloby žalobcu, jej negatívnou časťou. Týmto dôkazom je preukázaná úplná scestnosť tvrdenia žalovanej v 2. rade, ktorá sa pokúša vydávať výrok právoplatného rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 12C/880/92-61 zo dňa 06.05.1994 za záväzný z hľadiska zistenia veľkosti výmeru pozemku v jej vlastníctve. Pretože úplne rovnaký rozsudok sa týka aj žalovanej v 3. rade, ktorá bola účastníčkou zmieneného konania sp. zn. 12C/880/92 tiež. A predsa ten istý jediný výrok rozsudku bol pre žalovanú v 3. rade natoľko nezáväzný, že výmeru jej pozemku zdanlivo nedotknuteľne danú registráciou Štátnym notárstvom bod č. R II. 151/67 a 152/67 pokojne zmenila nejaká neznáma osoba, ktorá tak činila bez akéhokoľvek náznaku existencie zákonom akceptovateľného oprávnenia k takémuto počinu. Ak je jediný výrok rozsudku pre jedného účastníka konania záväzný a nedotknuteľný a zároveň je bez akejkoľvek právnej sily pre druhého účastníka konania, potom súdy museli porušiť čl. 47 ods. 3 Ústavy SR na rovnosť účastníkov v konaní. Dôkaz listom vlastníctva č. XX je dôkazom škandálneho výsledku postupov súdu, pri ktorom vinník (zdanlivo nekonečného) konania Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 8C/338/2013, žalovaná v 2. rade je odmenená nezákonným vyvlastnením susedného pozemku, zrealizovaným očividným zneužitím právomoci (neznámeho) verejného činiteľa, ktorý v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR konal o zmenšení výmery pozemku napriek tomu, že mu takéto vyvlastnenie neumožnila ani Ústava, ani žiadne právoplatné rozhodnutie vydané v jej medziach v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom. Zamietavý výrok rozsudku je preto v konečnom dôsledku škandálny. Je dosiahnutý pokusom zneužiť vyhľadávané formálne a v skutočnosti neexistujúce prekážky na denegatio iustitiae. Preto navrhol, aby bol tento rozsudok zrušený a aby o určovacom petite jeho žaloby súd rozhodol v spravodlivom konaní tak, ako to ukladá súdom Ústava SR. Stav, kedy o tomto petite o vlastníckom práve rozhodne nejaký neznámy a nekompetentný úradník (a ktorý sa iste domnieval, že pre dosiahnutie zhody právoplatného rozhodnutia s materiálnou skutočnosťou tak vlastne učiniť musí) je neakceptovateľný. Preto výsledné zistenie výmery sporných pozemkov podľa dôkazov č. 1 a 2 musí byť dosiahnuté spravodlivým súdnym konaním a nijako inak. Súd ak nespoznal žalobcovu vecnú legitimáciu v určovacej žalobe jeho žaloby, ktorá je daná spoločnou dohodou o užívaní pozemkov z 13.08.1966 všetkých 3 strán sporu a nespoznal ani právnu naliehavosť jeho záujmu na požadovanom výroku, ktorá je daná vzájomnou závislosťou výrokov jeho žaloby vec posúdil právne nesprávne. Žalobca podal odvolanie aj voči výroku o trovách konania. Pretože bol v celom rozsahu so svojou žalobou úspešný, domnieva sa, že mu patrí právo podľa § 255 ods. 1 C.s.p. na náhradu trov konania voči žalovanej v 2. rade, ktorá svojím pokusom odcudziť mu pozemok vo vlastníctve jeho právneho predchodcu celé konanie, ktoré doposiaľ trvalo 18 rokov spôsobila. Domnieva sa, že je oprávnený tvrdiť svoju úspešnosť v konaní i v jeho súčasnom stave, pretože dôvodom, ktorý ho k podaniu žaloby viedol, bola výlučne negatórna časť jeho žaloby a v tej uspel. Určovaciu časť žaloby bol povinný doplniť výlučne z dôvodu zabezpečenia vykonateľnosti negatórnej časti petitu. Úspešnosť či neúspešnosť v určovacej časti nemá žiadny dosah na okolnosť, že vlastníctvo jeho právneho predchodcu je ochránené právoplatným rozhodnutím súdu, ktoré bolo vydané na základe súhlasného (i keď kvalitatívne rôzneho) prejavu oboch žalovaných. Je si vedomý okolnosti, že C.s.p. zaviedol pre odvolacie konanie zásadu 1x áno a dosť. Domnieva sa však že nedostatok porušenia práva v tu namietanej veci nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom s ohľadom na okolnosť, že vlastnícke právo ako jediné nepremlčované právo je tým najzávažnejším občianskym právom. Preto by malo byť preverené dvojstupňovým konaním. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil v celom rozsahu, aby vec vrátil súdu prvej inštancie s pokynom konať vo veci o uplatnenom určovacom petite tak, aby bolo meritórne rozhodnuté o tom, z ktorého pozemku a v akom rozsahu sa má vyčleniť par. č. 9/4 patriaca dedičom po nebohom J. K..
11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala včas odvolanie i žalovaná v 3. rade. V celom rozsahu z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b.) a h.) C.s.p. Namietala, že súd prvej inštancie sa nijako nevyjadril k okolnosti, že vo veci podala dňa 20.04.2015 vzájomný návrh (dnes vzájomnú žalobu) i ona a pre ňu žiadne z oboch vyššie uvedených tvrdení súdu s istotou neplatia. Teda, po 1.) na strane žalobcu nie je splnená podmienka vecnej legitimácie, keďže on ani jeho právny predchodca nebol účastníkom dohôd o zriadení práva osobného užívania pozemku Štátneho notárstva č. R II 151/67 a R II 152/67 z 23.06.1967 a po 2.) žalobca nemá žiaden naliehavý právny záujem na ním požadovanom výroku rozsudku, pretože ak by mu súd vyhovel, jeho právne postavenie by sa tým nijako nezmenilo. Ona sama nepochybne tak naliehavý právny záujem na požadovanom určení má zároveň je bezpochyby vecne legitimovaná k navrhovanému petitu. Poukázala na znenie ust. § 147 C.s.p. Súd prvej inštancie vzájomnú žalobu na samostatné konanie nevylúčil v rozsudku o nej napriek tomu nijak nerozhodol a naložil s ňou akoby vôbec nebola podaná. Tým je preukázané, že súd jej nesprávnym procesným postupom znemožnil aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na prístup k súdu a teda spravodlivý proces, pretože súd porušil ust. § 147 ods. 3 CSP. Okolnosť, že jej súd zabránil k prístupe k súdu založila inú vadu konania, ktorá zaiste mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože súd síce zistil skutkový vzťah, popísaný bodom III. tohto odvolania, avšak odmietol z neho vyvodiť zákonné dôsledky. Žalovaná v 2. rade len preto, že súdy odmietli v tejto časti žaloby vykonávať súdnictvo, získala na úkor žalovanej v 3. rade časť jej nehnuteľnosti bez akéhokoľvek právneho dôvodu. Ak súd zistil, že na žalobe v ktorej navrhuje určovací petit k rozlohe pozemku č. X/X a X/X voči žalovanej v 2. rade nemá naliehavý právny záujem na prejednaní veci a vecnú legitimáciu k veci a len pre tieto dôvody žalobu zamietol, potom vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože nárok žalovanej v 3. rade obe tieto podmienky spĺňa. Súd síce tvrdí v bode 9 na str. 7 rozsudku, že si svojím vzájomným návrhom neuplatnila žiadne právo voči žalobcovi, to ale nie je pravda. Svojím návrhom zreteľne žiada, aby súd žalobcovi právo na ním navrhovaný výrok rozsudku 1 nepriznal v prípade, že dôsledkom tohto výroku nebude podmienená previazanosť s ním navrhovaným výrokom 2. Posledná veta na str. 1 vzájomného návrhu z 20.04.2015. Pokiaľ bol súd toho názoru, že podmienku úspešnosti návrhu žalobcu jedine v prípade úspešnosti jeho žaloby ako celku bola povinná výslovne uviesť i v petite jej vzájomnej žaloby, domnievala sa, že súd bol povinný postupom podľa vtedy platného § 43 ods. 1 O.s.p. nie z § 128 ods. 1 C.s.p. vyzvať žalovanú v 3. rade aby svoje nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnila alebo opravila v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako 10 dní. Domnieva sa však, že súd jej podanie v čase keď ho obdržala, za plnohodnotný vzájomný návrh považoval a preto je súčasné tvrdenie súdu len účelové. Takéto tvrdenie súdu je vedené zistením konajúcej sudkyne, že po ukončení dokazovania nastala dôkazná situácia odlišná od tej, ktorú predpokladala v čase, keď žalovaná v 3. rade vzájomnú žalobu podala. Zdá sa, že pre súd sa stala dôvodnosť žaloby žalovanej v 3. rade problémom, kedy jej pripustením by zamietavý výrok možný nebol. Pretože súd jej žiadnu výzvu na opravu nezaslal, naopak, súd jej obratom vyrubil poplatok zo vzájomného návrhu. A to by súd zaiste nečinil, ak by bol presvedčený, že i vzájomný návrh je potrebné pre nesprávnosť, neúplnosť alebo nezrozumiteľnosť odmietnuť, ako to predpisuje ods. 2 citovaného ust. § 43 OSP. Poplatok žalobca uhradil predovšetkým za ten výrok, ktorým súd žalovaná v 3. rade žiadala aby žalobu žalobcu zamietol. Pretože tento ňou vzájomnou žalobou len zamlčaný, avšak samozrejme požadovaný výrok rozsudku je samozrejmou súčasťou jej postoja v konaní. Veď inak v prípade zhody so žalobcom by žalovaná nebola, resp. by musela byť intervenientom na strane žalobcu. V každom prípade sa žalovaná v 3. rade domnieva, že nemôže byť prípustné aby sa až z písomného vyhotovenia rozsudku dozvedela, že súd o ňou podanej vzájomnej žalobe bez akéhokoľvek ďalšieho upozornenia nebude konať, a to na základe nepravdivého tvrdenia, že si ním neuplatňuje voči žalobcovi žiadne právo. Zreteľne žiada aby súd žalobcovi v konaní žiadne právo nepriznal pokiaľ má byť toto právo zhojené výlučne z jej pozemku. Ona totiž bez akýchkoľvek pochybností preukázala, že žalobca svoje užívacie právo vykonával pomerne na úkor oboch pozemkov pridelených do užívania citovanými rozhodnutiami Štátneho notárstva. Znenie jej podania z 20.04.2015 o názve vzájomný návrh má jednoznačne text a je presvedčená že ani čl. 11 ods. 1 Základných princípov C.s.p. neumožňuje chápať tento jej návrh odlišne. Ak súd toto podanie skutočne nepochopil, potom bol povinný na túto okolnosť žalovanú v 3. rade upozorniť a vyzvať ju aby domnelú nezrovnalosť odstránila. Ale súd jej vzájomný návrh poslal obom ďalším stranám a tiež voči vzájomnému návrhu žiadnu námietku nezrozumiteľnosti nepožil. Svojím tu predloženým odvolaním preukázala, že súdy v podstate v prospech žalovanej v 2. rade vyvlastnili bez akejkoľvek náhrady ale i bezdôvodne jej pozemok. Tak učinili tým, že ponechali v platnosti nepravdivé tvrdenie, získané z rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 12C/880/92-61 zo dňa 06.05.1994, že právny predchodca žalovanej v 2. rade aj ona užívali v
roku 1992 parc. č. X/XX D. X/XX v celom rozsahu 793 m2, hoci právny predchodcovia tak jej ako aj žalovanej v 3. rade v skutočnosti vždy užívali len 716 m2. Celý rozsah 793 m2 žalovaná v 2. rade však v skutočnosti získala až exekúciou v roku 2015 na základe nespravodlivého rozsudku v konaní o určenie hranice vydaného práve na základe nepravdivého zistenia užívania celého predmetného pozemku. A takéto tvrdenie bolo možné len preto, že jeho účastníkom nebol nebohý J. K. ani žiaden z jeho právnych nástupcov. Samotná exekúcia sp. zn. ER 3428/2011 vedená na základe exekučného titulu daného rozsudkom Okresného súdu Poprad č. k. 12C/880/92-61 zo dňa 06.05.1994 je dôkazom, že v roku 1992 nemohol pôvodne žalovaný v 2. rade užívať svoj pozemok vo výmere 793 m2. Preto nie je pravdivé tvrdenie žalovanej v 2. rade, že jej vlastníctvo bolo zistené právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. 12C/880/92-61 zo dňa 06.05.1994 tak ako to uviedol súd textom na str. 9 napadnutého rozsudku. Preto navrhla z dôvodu, že niet pochýb o tom, že parc. č. X/X patriace dedičom po J. K. nemôže byť súčasťou vlastníctva žalovaných v 2. a 3. rade aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že vyhovie petitu jej vzájomnej žaloby v celom rozsahu.
12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie i žalovaná v 2. rade a to proti výroku o trovách konania. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie v tejto časti a uložil neúspešnému žalobcovi uhradiť jej trovy konania vo výške 815,64 Eur vrátane 9% úroku p.a vyčísleného odo dňa 20.03.2012, kedy uhradila právnemu zástupcovi jeho vtedajšie trovy až do dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku odvolacieho súdu, ktorý bude rozhodovať v tejto veci. Uviedla, že súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí žaloby. Tým potvrdil svoje rozhodnutie v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. 5C/624/1998 kde bola identická žaloba žalobcu taktiež zamietnutá, pričom žalobca bol rozhodnutím súdu zaviazaný uhradiť právnemu predchodcovi žalovanej v 2. rade R. O. jeho trovy doterajšieho konania vyčíslené sumou 815,64 Eur. Tieto náklady vznikli počas dlhoročného súdneho sporu úhradou nákladov právneho zástupcu v spore J.. R., ktorému bola zo strany žalovanej v 3. rade táto suma po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku aj uhradená. Krajský súd rozsudkom zo dňa 20.12.2011 potvrdil rozsudok a po nadobudnutí právoplatnosti neúspešný žalobca S.. K. túto sumu, 815,64 Eur, uhradil. Následne Najvyšší súd rozsudok súdu odvolacieho i súdu prvej inštancie zrušil. Preto bola táto suma žalobcovi vrátená vrátane 9% úroku z omeškania. Zároveň neúspešný žalovaný, právny predchodca žalovanej v 3. rade, R. O., bol zaviazaný uhradiť aj trovy konania vo výške 220,40 Eur. Aj táto suma bola žalobcovi uhradená. Na doplnenie uviedla, že si nenárokujú úhradu trov, ktoré vznikli jej právnemu predchodcovi a aj jej osobne cestovaním a prerušovaním pracovného času u zamestnávateľa počas 18 ročného sporu, vedeného už od roku 1998 ale iba tie náklady, ktoré mali z titulu využívania právneho zastupovania JUDr. R.m.
13. K odvolaniu žalovanej v 3. rade sa vyjadrila žalovaná v 2. rade, ktorá uviedla, že sa nemá k čomu vyjadrovať, vzhľadom k tomu, že podstata odvolania žalovanej v 3. rade sa týka výlučne žalobcu. Žalovaná v 3. rade sa vyjadrila aj k odvolaniu žalobcu s tým, že s ním v plnom rozsahu súhlasí.
14. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná v 2. rade. Navrhla rozsudok potvrdiť. Voči postupu žalobcu, ktorý spoločne so žalovanou v 3. rade sa opätovne po 21 rokoch súdnych sporov a právoplatných súdnych a exekučných rozhodnutí, zápise do katastrálnej mapy a do listov vlastníctva, nanovo otvára tému vzájomnej hranice v tomto súdnom spore sa ohradzuje a žiada aby odvolací súd zobral do úvahy právoplatné rozhodnutia v tejto veci a vylúčil možnosť jej šikany zo strany žalovanej v 3. rade ako aj žalobcu. Poukázala na paralelné súdne konanie vo veci žalobcu, ktoré viedol od roku 1992 s jej otcom, R. O., jej právnym predchodcom, s pani R. Q., matkou žalovanej v 3. rade, pričom predmetom žaloby pani R. Q. voči otcovi žalovanej v 2. rade bolo určenie hranice pozemkov medzi parcelami 9/3 rodina Q. a 9/2 rodina O. v katastrálnom území T. L.. Tento spor riešil Okresný súd Poprad pod sp. zn. 12C/880/1992 a jeho výsledkom bol po 21 rokoch súdnych pojednávaní exekučný výkon v roku 2013, kedy bol podľa právoplatných rozsudkov postavený plot na hranici pozemkov 9/2 a 9/3 tak ako to je zakreslené dnes aj v katastrálnej mape a uvedené v príslušných listoch vlastníctva.
15. Žalovaná v 2. rade sa vyjadrila aj k odvolaniu žalovanej v 3. rade. Uviedla, že odvolanie žalovanej v 3. rade sa nevyjadruje k predmetu súdneho rozsudku, teda k veci právoplatnosti zmlúv z roku 1967 priznávajúcich žalovaným právo užívania pozemkov, každý o výmere 793 m2. Jej odvolanie sa snaží otvoriť otázku hranice parciel X/X D. X/X v katastrálnom území T. L.. Znova poukázala na spor vedený na Okresnom súde Poprad pod sp. zn. 12C/880/1992 a jeho výsledok. Ku vracanej skutočnosti, že sumárna plocha parciel X/X D. X/X pani R. Q.Č., je aktuálne menšia ako sumárna plocha parciel žalovanej v 2. rade X/X D. X/X dokladá v liste vlastníctva manželov Q. č. 49 z roku 2002, ako aj jej aktuálny list vlastníctva č. XX z roku 2016, kde sú obe sumárne plochy Q. aj jej rovnaké, a to po 793 m2. Až zapísaním
parc. č. 9/4 (majiteľ J. K.) o ploche 154 m2 došlo k zmenšeniu parc. X/X presne o tých 154 m2. Teraz sa snažia žalobca v spoločnom postupe so žalovanou v 3. rade opätovne po 21 rokoch súdnych sporov a právoplatných súdnych a exekučných rozhodnutí, zápisov do katastrálnej mapy a do listov vlastníctva nanovo otvárať tému vzájomnej hranice v tomto súdnom spore. Opätovne navrhla rozsudok potvrdiť.
16. K odvolaniu žalovanej v 3. rade a vyjadreniu k odvolaniu žalovanou v 2. rade podal repliku žalobca. Uviedol, že sa obáva, že žalovaná v 2. rade nepochybne chápe nárok strán sporu na náhradu trov konania nesprávne. Inak by vedela, že splatnosť takto priznanej náhrady nastáva až rozhodnutím súdu o náhrade trov konania a nie dňom, kedy strana v konaní uhradila svojmu advokátovi ten poplatok za právne služby, ktoré si s tým advokátom dohodla. Nehovoriac o tom, že žalovaná nepredložila dokonca žiaden dôkaz, ani len o tom, čo sa týka čiastky, ktorú tomuto advokátovi uhradila, keď mohlo ísť o najrôznejšie služby, ktoré s konaním vôbec nesúvisia. Pre názornosť konštatoval, že ani on nežiada a neočakáva, že jeho náklady mu súd prizná s úrokom odo dňa, kedy ich vynaložil. Úrok vtedy blízky 30 % z niektorých vtedy vynaložených nákladov by asi niesla a splácala ťažko. Najprv žalovanej v 2. rade oznamuje, že jej žiadne úroky z omeškania nepatria, pretože žiadnu povinnosť voči nej nikdy nemal. Pokiaľ táto žalovaná ťažko znáša okolnosť, že ona samotná mu bola povinná uhradiť úrok z omeškania, potom by mala chápať, že ak mu odmietla vrátiť peniaze odo dňa obdržania, hoci jej nepatrili, potom ona samotná bola vtedy a z toho dôvodu v omeškaní s ich úhradou. Takto samozrejme úrok z omeškania bol jej povinnosťou. Tiež pripomenul, že mimosúdne, písomnou žiadosťou, žalovanú v 2. rade žiadal o vrátenie jeho peňazí a o toto vrátenie žiadal bezúročne len z toho dôvodu, že sa chcel vyhnúť nutnosti ísť s ňou do ďalšieho sporu. Ani jeho rezignácia na jeho právo na úrok z omeškania však žalovanú nepohla k tomu, aby jej peniaze vrátil. Tvrdenie žalovanej v 2. rade, že bola v konaní doposiaľ úspešná je skutočne z časti pravdivé. Spor začal preto, že sa bezdôvodne obohatila polovicou pozemku, ktorá je vlastníctvom poručiteľa J. K., kým teraz s týmto odcudzeným pozemkom disponuje naďalej. Rozdiel však spočíva v tom, že kým predtým odcudzila pozemok poručiteľovi J. K. a jeho dedičom, teraz je preukázané, že tento pozemok odcudzila žalovanej v 3. rade. Z uvedeného plynie, že v súčasnej fáze konania je v celom rozsahu úspešný on. Na počiatku sporu J. K. nemal pre správanie právneho predchodcu žalovanej v 2. rade nič, dnes má právoplatne i za výdatnej pomoci žalovanej v 2. rade svoje vlastníctvo k svojmu niekdajšiemu pozemku potvrdené opäť a to dokonca všetkými stranami sporu. Žalovaná v 2. rade potvrdila nárok J. K. tým, že nikdy ničím nespochybnila preukázaný fakt, že sporný pozemok po celý čas od 01.01.1992 užívali oni a nie ona. Tento pravdivý fakt nespochybnila nie len v tu prejednávanom konaní ale neučinila tak dokonca ani len vo svojom, tu prejednávanom, odvolaní. Pretože bol v konaní v celom rozsahu i s potvrdením žalovanej v 2. rade úspešný, nemôže mu prislúchať žiadna povinnosť náhrady trov žalovanej v 2.rade. Ak by ju tu prejednávanou žalobou nežaloval, nikdy by pozemok jeho právneho predchodcu nezískal späť. To je dôvod, pre ktorý súd rozhodol použitím § 252 ods. 2 C.s.p. Konaním ale zároveň mimo akúkoľvek pochybnosť preukázal tiež, že žalovaná v 2. rade sa bezdôvodne obohatila. Právoplatnosťou vlastníctva J. K. v spojení s dohodou všetkých troch strán tu prejednávaného konania podľa potvrdenia Miestneho národného výboru v T. L. č. XXX/XXXX z 13.08.1966, ktoré je založené v spise, je preukázané, že žalovaná v 2. rade, ktorá sa pôvodne snažila odcudziť pozemok J. K. tento krát bezdôvodne užíva pozemok žalovanej v 3. rade. Pretože druhým odsekom listu z 24.04.1967, ktorý dostal jej právny predchodca je preukázané, že jej patrí len polovica odkúpeného a prideleného pozemku. Druhá polovica patrí tak, ako to pán R. O. výslovne potvrdzuje, právnym predchodcom žalovanej v 3. rade. Tento list je pri tom ďalším dôkazom, že dohoda o užívaní celého pozemku vykupovaného štátom od jeho právneho predchodcu tak sa týkala všetkých troch strán sporu. Ani preto neobstojí tvrdenie súdu o nedostatku naliehavého právneho záujmu na veci. Opak je pravdou, bez účasti všetkých účastníkov dohody v konaní by súd vlastníctvo tohto pozemku vôbec prejednať nemohol. Žalovaná v 2. rade užíva odcudzený pozemok, ktorý patrí žalovanej v 3. rade len preto, lebo súd prvej inštancie bezdôvodne odmietol prejednať vec v celom rozsahu. Tak súd učinil tvrdením, že na podmienený výrok je potrebné preukazovať naliehavosť právneho záujmu na veci napriek tomu, že ak je daný naliehavý právny záujem na základnom výroku, potom je bez ďalšieho takýto záujem preukázaný i pri výroku, ktorým je podmienený. So žalovanou v 2. rade možno súhlasiť nanajvýš v tom, že súd prvej inštancie jej ponechal nedotknutý a v užívaní pozemok, ktorý jej nepatrí a na vyvlastnenie ktorého súdy nemali žiaden dôvod. Táto okolnosť vyvoláva neopodstatnené zdanie oprávnenosti jej krádeže, čo jej umožňuje tvrdiť, že dokonca nie je povinná uhradiť trovy tohto 18 ročného konania žalobcovi, ku ktorému ho donútila svojím pokusom krádeže pozemku jeho otca. Je presvedčený, že tak ako to upravuje čl. 5 C.s.p., zjavné zneužitie práva nesmie používať právnu ochranu. Súd by mal v rozsahu ustanovenom v zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie
práva. Tak ako preukázal, že voči žalovanej v 2. rade mu patrí náhrada trov konania, pretože vlastnícke právo poručiteľa J. K. žalobca voči žalovanej v 2. rade bez mimo akýchkoľvek pochybností ho úspešne obhájil. Obhájil ho voči nej , nie voči žalovanej v 3. rade, ktorá sa o jeho odcudzení nikdy nepokúsila, a ktorá je stranou v konaní len z toho dôvodu, že jej právni predchodcovia sú účastníci tej istej dohody, ktorej preukázaním v konaní uspel. S dôvodmi odvolania žalovanej v 3. rade sa žalobca stotožňuje a konštatuje, že súd mu mal skutočne doručiť jej vzájomný návrh zo dňa 17.04.2015, ktorý bol súdu doručený podľa podacej pečiatky dňa 20.04.2015. Popísaný vzájomný návrh mu súd doručil ako prílohu k predvolaniu na pojednávanie vo veci konané dňa 28.04.2016. Tým je preukázané, že súd skutočne a nepochybne vo veci vzájomného návrhu konal. Preto bol podľa názoru žalobcu zaiste povinný s týmto návrhom sa aj meritórne vysporiadať.
17. K odvolaniu žalovanej sa vyjadrila žalovaná v 3. rade. Uviedla, že si neželá aby žalovaná v 2. rade bez relevantných a preukázateľných dôkazov uvádzala súdu skutočnosť, ktorá nie je predmetom sporu. Predpokladá, že žalovaná v 2. rade si nedostatočne preskúmala preukázateľné dôkazy (listiny) a to uvedené pod názvom Zápisnica napísaná dňa 03.04.1967 na MNV v T. L., po 2.) Miestny národný výbor T. L., okres Y. č.: 103/1966 dňa 13.08.1966 Potvrdenie vydané radou MNV a po 3.) list, ktorý bol napísaný J. K. - Uzavretie kúpnopredajnej zmluvy - č. 223/1996 adresovaný Miestnemu národnému výboru T. L.. Logickým spojením týchto 3 relevantných dôkazov a to aj podľa dátumov, ktorými sú označené listiny a následné potvrdenia Zápisnica: Nie je možné aby parcely č. X/X , X/X a parcely č. X/X, X/X boli o rozlohe 793 m2. Menované listiny priložila opäť žalovaná v 3. rade ako relevantné dôkazy. Súdny spor po otvorení v roku 1992 ako žalovaná v 2. rade uvádza, plynie nie zo strany žalovanej v 2. rade ale právneho predchodcu žalovanej v 2. rade, R. O., a to tým, že vedome súdu zatajil dôkazy, ktoré žalovaná v 3. rade predložila. Keďže boli obe parcely odpredávané rovnako, nie je možné aby každá parcela bola o výmere 793 m2. Potvrdenie MNV, ktoré je prílohou toho vyjadrenia jasne uvádza, že je ponechaná časť záhrady v šírke 3bm odpredávateľovi. Tak sa snaží žalovaná v 2. rade ponechať si pozemok, ktorý jej nepatrí. Voči jej postupu žiada žalovaná v 3. rade súd aby v plnom rozsahu schválil odvolanie, ktoré navrhol žalobca. Zároveň sa ohradila žalovaná v 3. rade voči obvineniu že je šikanovaná žalovaná v 2. rade. Naopak, žalovaná v 2. rade a jej právny predchodca šikanujú vedome a to 24 hodín denne žalovanú v 3. rade a žalobcu a to tým, že si privlastnili majetok, ktorý im nepatrí a žalovanej v 3. rade znemožnili vstup na jej pozemok a k jej hospodárskym budovám. Žalobca ani žalovaná v 3. rade nevedú žiadnu komunikáciu so žalovanou v 2. rade okrem tej, ktorá je povinná a určená súdom. Žalovaná v 3. rade bola iniciátorom toho, aby sa mimosúdnou cestou, mediáciou - dohodou o veľkosti rozlohy parc. X/ X, X/X, X/X D. X/X, dohodli a predišli nepríjemnému súdnemu sporu. Žalovaná v 2. rade sa na mediačné stretnutie dostavila no nebola ochotná prejednávať podstatu veci a bez vysvetlenia opustila miestnosť. Preto žalovaná v 3. rade navrhla odvolaciemu súdu rozsudok zmeniť a vyhovieť petitu jej vzájomnej žaloby v celom rozsahu.
18. K vyjadreniu žalobcu a žalovanej v 3. rade voči odvolaniu žalovanej v 2. rade sa vyjadrila žalovaná v 2. rade. V konaní žalobca napadol platnosť kúpnej zmluvy, na základe ktorej otec žalovanej v 2. rade nadobudol pozemok od Československého štátu vo výmere ako je zachytený na katastrálnych mapách a liste vlastníctva aj dnes. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom z 03.11.2016 potvrdil platnosť nadobudnutia majetku žalovanej v 2. rade, a teda v tejto veci bola v súdnom konaní úspešná. Žiadala, aby neúspešný žalobca uhradil jej náklady vyplývajúce z jej nechcenej účasti na tomto spore, a to vo výške 815,64 Eur. Teda v sume, ktorú súd prvej inštancie už raz žalobcu zaviazal uhradiť v prospech žalovanej v 2. rade v pôvodnom konaní vedenom pod sp. zn. 5C/624/1998. Vyjadrenie žalobcu neodporuje tomuto predmetu odvolania. Na požiadavke úhrady tejto sumy žalobcom v prospech žalovanej v 2. rade trvá. Keďže nie je právnik, nevie posúdiť argumentáciu žalobcu k nepriznaniu požadovaného úroku 9 % p.a. Žiada teda súd o posúdenie tejto jej požiadavky a priznanie úroku v zmysle platnej legislatívy. V ďalšej časti sa žalobca nevyjadruje už k odvolaniu ale napriek predchádzajúcim rozhodnutiam súdu v tejto veci opätovne napáda žalovanú v 2. rade a obviňuje ju z odcudzenia pozemku najprv od jeho otca a potom od žalovanej v 3. rade. Keďže vyjadrenie žalobcu sa už netýka odvolania nebude sa k nemu vyjadrovať, aj keď obviňovanie z odcudzenia by bolo hodné nového súdneho sporu, ktorý ale radšej nemieni voči osobe žalobcu otvárať. Navrhuje súdu aby zaviazal žalobcu vysloviť ospravedlnenie voči osobe žalovanej v 2. rade za osočujúce výroky. K doručenému vyjadreniu žalovanej v 3. rade voči odvolaniu uvádza, že s vyjadrením žalovanej v 3. rade súhlasí.
19. K replike žalovaných sa duplikou vyjadril žalobca. Uviedol, že spor vo veci sp. zn. 12C/880/1992 na Okresnom súde Poprad a sp. zn. 8C/338/2013 na Okresnom súde Kežmarok neprebiehal paralelne.
Konanie vo veci sp. zn. 8C/338/2013 na Okresnom súde Kežmarok začalo po právoplatnom ukončení sporu v Poprade, vyvolaného otcom žalovanej v 2. rade, práve ako dôsledok citovaného sporu, resp. nepravdivých výrokov jeho odôvodnenia. V konaní, ktoré prebiehalo paralelne ku konaniu Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 8C/338/2013 bola len exekúcia rozsudku Okresného súdu Poprad. Túto exekúciu však už viedla žalovaná v 2. rade a nie jej právny predchodca. Žalovaná v 2. rade ani jej právny predchodca neužívali im pridelené pozemky v rozsahu 793 m2 ale výlučne vo výmere 716 m2 tak ako za pozemok v tejto výmere obaja žalovaní zaplatili otcovi žalobcu, ktorý im vrátil tie peniaze, ktoré žalovaní uhradili za pridelenú výmeru 716 m2 štátu. A výlučne výmera 716 m2 bola od počiatku obom právnym predchodcom žalovaných vymeraná aj pridelená do užívania. Popísané faktické úkony štátu a všetkých zúčastnených sa uskutočnili napriek tomu, že listiny rozhodnutia Štátneho notárstva z 23.06.1964, ktoré sú predmetom sporu žalovaným zrejme im omylom priznali užívanie parciel o nepravdivej a žalovanými nikdy neužívanej a nedržanej výmere 793 m2. Nie je v žiadnom prípade šikanovaním požiadavka aby hranice pozemku, ktorý užíva žalovaná v 2. rade boli v zhode s jej vlastníctvom. K vyjadreniu žalovanej v 3. rade niet čo dodať.
20. Následne zastal žalobca ešte stanovisko k vyjadreniam žalovanej v 3. rade, v ktorom uviedol, že k odvolaniu žalovanej v 2. rade žalovaná v 3. rade doložila oprávnenosť žaloby žalobcu i písomnými dokladmi. Preto sa žalobca domnieva, že k preukázaniu stavu veci nie je potrebné nič dodávať.
21. Napokon doručila žalovaná v 2. rade vyjadrenie k doručenému vyjadreniu žalovanej v 3. rade k odvolaniu žalovanej v 2. rade. Uviedla, že v spomínanom vyjadrení žalovanej v 3. rade je nesprávne uvedené, že sa jedná o jej vyjadrenie k odvolaniu žalovanej v 2. rade voči rozsudku Okresného súdu Kežmarok. V skutočnosti sa jedná o jej vyjadrenie zo 16.01.2017 k vyjadreniu žalovanej v 2. rade z 19.12.2006 k jej odvolaniu z 19.11.2016 voči rozsudku zo dňa 03.11.2016. Tento výpočet vyjadrení uvádza z dôvodu, že jej príde neštandardné vyjadrovať sa k vyjadreniu ku predošlému vyjadreniu voči odvolaniu voči rozsudku. Uviedla, že žalovaná v 3. rade sa snaží vniesť do tohto súdneho sporu už raz súdom právoplatne rozhodnutú otázku hranice pozemkov medzi žalovanými, ktoré boli vytýčené pred niekoľkými rokmi exekútorom na základe rozhodnutia súdu sp. zn. 12C/880/1992. Listinné dôkazy, ktoré žalovaná v 3. rade teraz predkladá v súvislosti s týmto už uzavretým sporom a nesúvisia s predmetom súčasného sporu, ktorým je posúdenie platnosti nadobudnutia pozemku žalovanej jej právnym predchodcom od Československého štátu.
22. Odvolací súd na základe podaných odvolaní preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. C.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 C.s.p. a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 20.04.2018 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, odvolanie žalovanej v 2. rade je dôvodné a odvolanie žalovanej v 3. rade je potrebné odmietnuť.
23. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil aj správne právne závery. Ani v priebehu odvolacieho konania sa na uvedenom nič nezmenilo. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. poukazuje. Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie ako aj k odvolacím dôvodom odvolací sud uvádza, že podľa ust. § 137 písm. c.) C.s.p. (predtým § 80 písm. c.) C.s.p.) žalobou možno požadovať aby sa rozhodlo najmä o určení či tu právo je alebo nie je ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného právneho predpisu.
24. Určovacia žaloba predtým podľa ust. § 80 písm. c.) C.s.p. teraz podľa ust. § 137 písm. c.) C.s.p. je žalobou preventívneho charakteru. Možno ju použiť tam, kde sa eliminuje stav ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, ak k náprave nemožno dospieť inak. Zároveň ju možno použiť v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky vystihuje obsah a povahu príslušného právneho vzťahu a prostredníctvom nej možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov strán. V danom prípade súd prvej inštancie správne zistil, že nemožno očakávať, že určovacia žaloba bude plniť vyššie uvedené podmienky. Preto odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že v danom prípade neexistuje naliehavý právny záujem na určení, že zmluvy registrované 23.06.1967 Štátnym notárstvom Poprad pod č. R II 151/67 a R II 152/67 sú neplatné v časti, ktorou žalovaným priznávajú právo užívania pozemku o výmere 793 m2.
Skutočne v prípade ak by súd žalobe v znení tak ako bola formulovaná v tejto časti vyhovel a určil neplatnosť dohody o zriadení osobného užívania, znamenalo by to tak ako to správne uviedol súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam má SR ako právny nástupca Československej socialistickej republiky. Právne postavenie žalobcu by sa teda nijakým spôsobom nezmenilo a ani nezlepšilo.
25. Odvolací súd poukazuje v danom prípade na skutočnosť, že predmetom konania už nebolo aby sú určil, že nehnuteľnosť vytvorená na LV č. XX, parc. č. X/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 154 m2 v okrese Q., obec T. L., k.ú. T. L., podľa geometrického plánu na oddelenie pozemku vyhotoveného 01.12.1997 patrí v celosti do dedičstva po J. K., zomrelom XX.XX.XXXX. O tomto už bolo právoplatne rozhodnuté v konaní vedenom pod sp. zn. 3C/73/2010 na Okresnom súde Kežmarok ešte v priebehu odvolacieho konania dňa 25.06.2010 s právoplatnosťou dňa 19.07.2010. Odvolací súd preto rozsudkom č. k. 5Co/138/2010-492 zo dňa 20.12.2011 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v časti zamietnutia návrhu na určenie, že nehnuteľnosť vytvorená na LV č. XX parc. č. X/X o výmere 154 m2, druh pozemku zastavaná plocha (dvor) v okrese Q. v obci T. L., k.ú. T. L. podľa geometrického plánu na oddelenie pozemku p. č. X/4, vytvoreného dňa 01.12.1997 v celosti patrí do dedičstva po nebohom J. K., zomrelom XX.XX.XXXX a konanie zastavil. V tejto časti rozsudok odvolacieho súdu nebol napadnutý dovolaním, preto tento výrok ako taký nadobudol právoplatnosť tak , ako je to vyznačené na rozsudku dňa 23.02.2012. O tejto otázke teda súd prvej inštancie už nerozhodoval (bod 15 odôvodnenia).
26. Súd prvej inštancie sa správne zaoberal otázkou naliehavého právneho záujmu i čo do ďalších dvoch navrhovaných petitov žalobcom, teda o určení, že celková výmera pozemkov parc. č. X/XX D. X/XX ako aj X/XX D. X/XX v okrese Q.Ž. v obci T. L., k. ú. T. L. je 716 m2. Záver súdu prvej inštancie je správny. Odvolací súd zdieľa zhodne so súdom prvej inštancie názor, že obdobne ako vo vzťahu k predchádzajúcemu žalobnému petitu žalobca nespĺňa ani jednu zo zákonných procesných podmienok rozhodnutia o takomto žalobnom návrhu. Teda, že nedisponuje ani vecnou legitimáciou a nemá na takomto určení ani naliehavý právny záujem.
27. Odvolací súd konštatuje, že tak ako bolo uvedené vyššie v znení ust. § 137 písm. c.) C.s.p. (predtým § 80 písm. c.) O.s.p.) pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide podľa ustálenej judikatúry o posúdenie či podaná žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástroj ochrany práv žalobcu. Teda či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnať R 17/1972). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa toho určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a potrebe určiť súdom či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie). Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozsudok NSSR zo dňa 06.12.2012 sp. zn. 5Cdo/31/2011.
28. Tým, že by súd rozhodol, že celková výmera pozemku parc. X/X D. X/X ako aj X/X D. X/X v okrese Q. v obci T. L., k. ú. T. L. je 716 m2 by sa vo vzťahu k žalobcovi nič nezmenilo. Vlastníkom parcely č. X/X D. X/X zapísanej na LV č. XX je totiž žalovaná v 2. rade, F. Y. rod. O. a vlastníčkou parcely č. X/X D. X/X zapísanej na LV č. XX k. ú. T. L. je žalovaná v 3. rade, R. Q.. Žalovaný teda k nehnuteľnostiam ktorých výmeru žiada určiť inak, ako je zapísaná na listoch vlastníctva nemá vlastnícky vzťah.
XX. Možno teda prisvedčiť súdu prvej inštancie, že žalobca neosvedčil svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení a v danom prípade ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Ostatnými dôvodmi sa už odvolací súd nemal dôvod ani zaoberať. Pretože pokiaľ súd dospeje k záveru, že ten, ktorý určovací návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne návrh bez toho aby sa zaoberal meritom veci. Takto správne postupoval podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie, keď z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na strane žalobcu žalobu o určenie, že zmluvy registrované dňa 23.06.1967 Štátnym notárstvom v Poprade pod č. R II 151/67 a R II 152/67 sú neplatné v časti, v ktorej žalovaným priznávajú právo užívania pozemkov o výmere 793 m2 a zároveň
aby určil, že celková výmera pozemku parc. č. X/X D. X/X v okrese Q.Ž. v obci T. L., k. ú. T. L., vlastníčky F. O. (teraz Y.), nar. XX.XX.XXXX, bytom T. L. XXX v celosti je 716 m2 aby súd určil, že celková výmera pozemku parc. č. X/X D. X/X v okrese Q. v obci T. L., k. ú. T. L., vlastníčky R. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom T. L. XXX v celosti je 716 m2 a z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu zamietol.
30. Následne sa odvolací súd venoval odvolaniu žalovanej v 2.rade, ktorý podala proti výroku o trovách konania a zistil, že súd prvej inštancie nevenoval dostatočnú pozornosť aplikácií ust.§ 255 ods.1 a ust.§ 256 ods.2 C.s.p.
31. Podľa ust.§ 255 ods.1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ust.§ 256 ods.1 C.s.p., ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
32. Súd prvej inštancie aplikoval na rozhodnutie vo výroku o trovách konania ust.§ 255 ods.2 C.s.p., teda ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Súd prvej inštancie vo výroku II. vyslovil, že náhradu trov konania súd účastníkom nepriznáva. V dôvodoch v bode 22.uviedol, že žalobca síce bol úspešný v dovolacom konaní, avšak rozsudok tak okresného, ako aj krajského súdu boli zrušené z dôvodu procesných vád, ktoré sa v konaniach vyskytli a o čiastočnom úspechu žalobcu sa dá hovoriť nepriamo aj v tomto konaní, pokiaľ ide o prvý, pôvodne navrhovaný výrok a síce, aby súd určil, že nehnuteľnosť vedená na LV č. XX parc. č. X/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 154 m2, obec T. L., k. ú. T.Á. L. patrí v celosti do dedičstva po J. K., zomrelom XX.XX.XXXX, aj keď o tomto bolo rozhodnuté v inom konaní tak, že bol schválený súdny zmier, a teda v prebiehajúcom konaní už súd vzhľadom na prekážku veci rozhodnutej (res iudicata) nemohol o tejto časti petitu rozhodovať, čo konštatoval už aj krajský a tiež Najvyšší súd Slovenskej republiky. Žalovaná v 2. rade bola takisto len čiastočne v konaní úspešná ako aj žalovaná v 3. rade, ktorej návrh označený ako vzájomný návrh bol prakticky zhodný s návrhom samotného žalobcu. S názorom súdu prvej inštancie nemožno súhlasiť. Odvolací súd znova poukazuje, tak ako v bode 22., na skutočnosť, že predmetom konania nebolo, aby súd určil, že nehnuteľnosť vytvorená na LV č. XX, parc. č. X/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 154 m2 v okrese Q., obec T. L., k.ú. T. L., podľa geometrického plánu na oddelenie pozemku vyhotoveného 01.12.1997 patrí v celosti do dedičstva po J. K., zomrelom XX.XX.XXXX. O tomto nároku odvolací súd svojím rozsudkom č.k. 5Co/138/2010-492 zo dňa 20.12.2011 rozhodol tak, že zrušil rozsudok v časti zamietnutia návrhu na určenie, že nehnuteľnosť vytvorená na LV č. XX, parcela č. X/X o výmere 154 m2, druh pozemku zastavaná plocha (dvor) v okrese Q., v Obci T. L., k.ú. T. L. podľa geometrického plánu na oddelení pozemku p.č. X/X, vytvoreného dňa 01.12.1997 vcelosti patrí do dedičstva po neb. J. K., zomrelom XX.XX.XXXX a konanie zastavil pre prekážku rozsúdenej veci. O tomto nároku sa teda v konaní, kde rozsudok je predmetom preskúmania odvolacím súdom nerozhodovalo. Uvedené bolo predmetom konania vedeného na Okresnom súde Kežmarok pod sp.zn. 3C/73/2010. Rozsudok v časti o zastavení konania čo do prvého petitu výroku ako žiadal žalobca v prebiehajúcom konaní nadobudol právoplatnosť dňa 23.02.2012. Teda v tejto časti prichádza do úvahy aplikácia ust.§ 256 ods.1 C.s.p. Žalobca napriek tomu, že viedol konanie na Okresnom súde Kežmarok vo veci sp.zn. 5C/624/1998, podal návrh na Okresnom súde Kežmarok pod sp.zn. 3C/73/2010 na zmierovacie konanie, kde bolo vo veci aj právoplatne rozhodnuté. Žalobca ako účastník zmierovacieho konania, ktorý dokonca podal žalobu musel vedieť o existencií rozhodnutia, ktoré následne v odvolacom konaní v roku 2010 nadobudlo právoplatnosť. Preto sa javí, že zavinenie za zastavenie konania možno pripočítať žalobcovi. Právna teória sa jednoznačne prikláňa k názoru, že zavinenie na strane žalobcu existuje aj v prípadoch zastavenia konania pre existenciu prekážka rez iudicata. Vo zvyšku žalobca vo veci úspešný nebol. Jeho žaloba bola zamietnutá. Úspešný však bol v dovolacom konaní. Úspech vo veci sa totiž zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. V danom prípade tomu tak nie je. Odvolací súd vyššie popísal ako vo veci bolo rozhodnuté. Ak strana nemá plný úspech vo veci, môže mať čiastočný úspech vo veci, teda tak žalobca, ako aj žalovaný je sčasti úspešný a sčasti neúspešný. V danom prípade však žalobca úspešný nebol, včasti bolo konanie zastavené a vo zvyšku bola žaloba zamietnutá. Úspešné v konaní boli žalované v 2.a 3.rade, keď vo vzťahu k ním bolo čiastočne konanie zastavené a čiastočne bola žaloba zamietnutá. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania nepostupoval podľa príslušných ustanovení Civilného sporového
poriadku, teda ust.§ 255 a § 256 C.s.p. Zároveň neuviedol dostatočné dôvody, na ktorých v tejto časti založil svoje rozhodnutie (§ 220 ods.2 C.s.p.).
33. Preto odvolanie žalovanej v 2.rade vo vzťahu k trovám konania je dôvodné.
34. Úlohou súdu prvej inštancie čo do trov konania bude znova vo veci konať v intenciách naznačených odvolacím súdom, dôsledne sa vyporiadať s argumentáciou strán sporu, teda žalovanej v 2.rade, tak ako to uviedla vo svojom odvolaní a žalobcu i žalovanej v 3. rade tak ako argumentovali vo svojich vyjadreniach k odvolaniu žalovanej v 2.rade. Žalobca sa domnieva, tak ako uviedol vo svojom odvolaní, kde podal odvolanie aj voči výroku o trovách konania, že bol v celom rozsahu so svojou žalobou úspešný, a preto mu patrí právo podľa § 255 ods.1 C.s.p. na náhradu trov konania voči žalovanej v 2.rade, ktorá svojim pokusom odcudziť mu pozemok vo vlastníctve jeho právneho predchodcu celé konanie, ktoré doposiaľ trvalo 18 rokov spôsobila. Domnieva sa, že je oprávnený tvrdiť svoju úspešnosť v konaní i v jeho súčasnom stave, pretože dôvodom, ktorý ho k podaniu žaloby viedol bola výlučne negatórna časť jeho žaloby a v tej uspel. Tvrdil, že určovaciu časť žaloby bol povinný doplniť výlučne z dôvodu zabezpečenia vykonateľnosti negatórnej časti petitu. Potom čo sa súd prvej inštancie vyporiada so všetkými námietkami žalovanej v 2.rade i žalobcu čo do trov konania vo veci znova rozhodne a svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v ust.§ 220 ods.2 C.s.p. aj náležite odôvodní.
35. Žalovaná v 3.rade vo svojom odvolaní namietala, že súd prvej inštancie sa nijako nevyjadril k okolnosti, že vo veci podala dňa 20.04.2015 vzájomný návrh (dnes vzájomnú žalobu) i ona a pre ňu žiadne z oboch vyššie uvedených tvrdí súdu s istotou neplatia. Ona nepochybne mala tak naliehavý právny záujem na požadovanom určení a je bez pochyby vecne legitimovaná k navrhovanému petitu. Poukázala na znenie ust.§ 147 C.s.p. Namietala, že jej súd prvej inštancie zabránil k prístupu súdu a tým bola založená iná vada konania, ktorá zaiste mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pretože súd síce zistil skutkový stav popísaný v bode III.tohto odvolania, avšak odmietol z neho vyvodiť zákonné dôvody. K tomu odvolací súd uvádza, že žalovaná v 3.rade zaslala skutočne súdu prvej inštancie podanie, ktoré označila ako vzájomný návrh žalovanej v 3.rade, ktorý bol doručený súdu prvej inštancie dňa 20.04.2015 (č.l. 49 spisu 8C/338/2013). Z uvedeného podania vyplýva, že žalovaná v 3.rade podmienečne odporuje právu žalobcu na určenie jeho práva podľa petitu č. 1, preto podáva vzájomný návrh voči žalovaným v 1/ S.. Z. K. A.., X/ R. Q. a navrhuje, aby súd priznal žalobcovi právo podľa výroku č. 1 petitu jedine v prípade, že zároveň určí, že toto jeho právo sa uspokojí z pozemkov oboch žalovaných pomerne. K tomu odvolací súd poznamenáva, že sa zrejme jedná o zvláštnu formu eventuálneho petitu, kedy žalobca navrhuje jeden nárok a žalovaná v 3.rade vo svoje protižalobe pre prípad, že by bolo tomuto nároku vyhovené, tak navrhuje nárok náhradný, teda, aby bolo rozhodnuté o výmere parciel č. X/X D. X/ X, X/X D. X/X každej po 716 m2. Žalovaná v 3.rade teda odporovala výroku č. 1 petitu jedine v prípade, že by súd prvej inštancie určil, že toto jeho právo sa uspokojí z pozemkov oboch žalovaných pomerne. Súd prvej inštancie však žalobu zamietol, teda výroku I. petitu nebolo vyhovené. V časti určenia, že nehnuteľnosť vedená na LV č. XX, parcelné č. X/X o výmere 154 m2 zastavaná plocha v k.ú. T. L. patrí do dedičstva po neb. J. K., zomrelom dňa XX.XX.XXXX bolo konanie vo veci právoplatne zastavené, ako už bolo podrobne popísané vyššie. O určení tejto nehnuteľnosti do dedičstva bolo rozhodované v inom konaní, na ktorý nie je možné v tomto konaní viazať vzájomný návrh. Súd prvej inštancie preto správne konštatoval, že podanie žalovanej v 3.rade nemožno chápať ako vzájomný návrh v zmysle ust.§ 97 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.06.2016 (teraz § 147 C.s.p.), keďže táto si voči žalobcovi skutočne neuplatnila žiadne svoje práva, teda nepožaduje, aby žalobca niečo plnil, niečoho sa zdržal, prípadne niečo znášal a podobne. Uvedenému jednoznačne zodpovedá i formulácia podania, teda že žalovaná v 3. podmienečne odporuje právu žalobcu na určenie jeho práva podľa petitu 1. Podľa obsahu toto podanie je skutočne možné chápať ako obranu proti návrhu žalobcu, ktorý žiada v prípade úspechu žalobcu v konaní, aby súd rozhodol určitým spôsobom, ktorý bude podľa názoru žalovanej v 3.rade vhodný pre žalovaného v 2.a 3.rade. Odvolanie žalovanej v 3.rade preto nie je dôvodné. To, že jej podanie bolo doručené ostatným stranám sporu bolo správne, aby bolo zachované právo všetkých na spravodlivý proces. Žalovaná v 3.rade zároveň nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania, pretože bola v konaní plne úspešná. Žaloba vo vzťahu k nej bola zamietnutá. Výrok o trovách konania nenapadla. Odvolanie proti rozsudku totiž môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
36. Podľa ust.§ 386 písm.b/ C.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.
37. Preto odvolací súd potvrdil rozsudok okrem výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 2.rade podľa ust.§ 387 C.s.p. ako vecne správny.
38. Ďalším výrokom zrušil rozsudok vo výroku o trovách konania vo vzťahu žalobcu a žalovanej v 2.rade a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa ust.§ 389 ods.1 písm.b/ C.s.p. v spojení s ust.§ 391 C.s.p.
39. Súd prvej inštancie rozhodne o všetkých trovách konania v zmysle ust.§ 396 ods.3 C.s.p. (prvoinštančných, odvolacích i dovolacích).
40. Zároveň posledným výrokom odvolací súd odmietol odvolanie žalovanej v 3.rade v zmysle ust.§ 386 písm.b/ C.s.p. ako podané neoprávnenou osobou.
41. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.