Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_3C-50-2017.pdf
PDF · 98.47 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PB-3C/50/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Považská Bystrica sudkyňou Mgr. Silviou Kysuckou, v spore žalobkyne J. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. XXXX/XX, R., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Ondrej Polák, s.r.o., so sídlom v Považskej Bystrici, ul. Železničná 90/12, IČO: 47248432, proti žalovanej Z.. J. Y., nar. XX. XX. XXXX, bytom Q. Y. XXXX/XX, R., o zaplatenie 2.125,-eur s prísl., takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobkyni sumu 2.125,- eur, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.125,- eur od 20. 09. 2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vo zvyšku žalobu z a m i e t a .
Žalobkyňa m á voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 84,58 %, ktorú náhradu trov konania je žalovaná povinná zaplatiť žalobkyni do 3 dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré po právoplatnosti tohto rozhodnutia vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa podala na tunajší súd žalobu, ktorou sa domáhala uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť jej sumu 2.125,- eur, s 5 % úrokom z omeškania od 01. 01. 2016 do zaplatenia. V žalobe tvrdila, že žalovaná so svojim manželom N. Y. si v roku 2015 vzali v banke Č., R. R.O. úver vo výške 2.500,- eur, ktorý sa splácal na číslo účtu XXXXXXXXXX/XXXX. Uvedený úver manželia prestali splácať. Po dohode s manželmi Y., žalobkyňa dňa 20. 07. 2015 zo svojho účtu v Č. Č.. XXXXXXXXXX/XXXX, poukázala čiastku 2.125,- eur na účet číslo Y. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX na meno N. Y.. Jednalo sa o zvyšok úveru s príslušenstvom. N. Y. príkazom z 20. 07. 2015 poukázal sumu 2.125,- eur na účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX, a tým vyrovnal dlh manželov Y. T. Č. aj s príslušenstvom. S manželmi sa žalobkyňa dohodla, že jej intervenciu budú charakterizovať ako pôžičku. Dohodli sa, že sumu vo výške 2.125,- eur uhradí žalovaná, pretože údajne ona peniaze z úveru použila, N. Y. sa od úveru dištancoval. Žalovaná sa zaviazala, že čiastku 2.125,- eur vráti žalobkyni naraz alebo v splátkach do konca roku 2015. Žalovaná toto však nesplnila a do uvedeného dátumu žalobkyni nič nevrátila. Po tomto termíne žalovanú opakovane upomínala sama i prostredníctvom svojho manžela, avšak bezvýsledne. Žalovaná jej 22. 06. 2017 poslala mailom správu, kde okrem iného na jednej strane popiera dohodu o úhrade sumy 2.125,- eur, na druhej strane svoju pohľadávku uznáva keď píše, že „Môžem Vám od budúceho mesiaca posielať to, čo ste mali dohodnuté". Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení predložila listinné dôkazy, a to výpis z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX za mesiac 7/2015, história účtu XXXXXXXXXX vedeného v peňažnom ústave Č., G..Y.. za obdobie od 06. 02. 2015 do 20. 07. 2015, emaily zo dňa 04. 08. 2015, 22. 06. 2017, 11. 06. 2017, predžalobná výzva z 22. 07. 2017.
2. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe zo dňa 02. 10. 2017 uviedla, že k žiadnej dohode manželov Y. so žalovanou nedošlo, rovnako tak nedošlo ani k žiadnej dohode medzi žalovanou a žalobkyňou. Uviedla,
že žalobkyňa si mala daný spor riešiť s N. Y.. O celej veci sa dozvedela až od svojej svokry. Po tom, ako sa žalovaná skontaktovala s p. Y., bolo jej povedané, že žalobkyňa sa dopustila podvodu a preto p. Y. to chcel nahlásiť polícii. Po tom, ako navštívil v banke žalobkyňu, táto ho celý víkend kontaktovala a prosila, aby sa v pondelok zastavil, že vec doriešia. Žalobkyňa konala tak ako konala preto, aby neprišla o prácu. Žalovaná si svoj úver riadne splácala a to mesačne priamym vkladom na účet. Považuje za drzosť, ak žalobkyňa ju vťahuje do niečoho, čo spáchala ona a N. Y. za žalovanej chrbtom. Žalobu považuje za nedôvodnú, nakoľko žalovaná si úver riadne platila a žalobkyňa s ňou neriešila jej iniciatívne vyplatenie úveru. K vyjadreniu pripojila štyri SMS správy, zmluvu o Č. spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR zo dňa 28. 01. 2013.
3. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu v replike zo dňa 06. 11. 2017 uviedla, že na svojej žalobe trvá. Uviedla, že pracovala v Č. a podieľala sa na uzatváraní úverovej zmluvy, ktorú predložila žalovaná. Niekoľko dní pred uzavretím zmluvy sa dostavili do pobočky banky v R. manželia N. Y. a žalovaná, pričom podali písomnú žiadosť, ktorú obaja osobne pred žalobkyňou podpísali - jednalo sa o žiadosť o úver vo výške 10.000,- eur. Tento úver ústredím banky nebol schválený v plnej výške, ale len vo výške 2.500,- eur. Rokovala so žalovanou a pripravila zmluvu, na podpísanie zmluvy sa žalovaná dostavila sama, pôvodne trvala na tom, že je potrebná osobná prítomnosť oboch dlžníkov, ale žalovaná ju prehovorila tak, že zmluvy vezme podpísať manželovi domov. Žalovanej dôverovala, nakoľko žalobkyňa vedela, že o úver žiadali spoločne, preto sa nechala presvedčiť a dovolila, aby vzala žalovaná zmluvy a dala ich podpísať manželovi doma. Faktom je, že týmto konaním porušila interné predpisy banky. Žalovaná zmluvy priniesla a úver bol poskytnutý. Žalobkyňa celú záležitosť považovala za bezproblémovú dovtedy, kým sa úver splácal. Keď došlo k tomu, že žalovaná prestala splácať, N. Y. dostal z ústredia banky ako hlavný dlžník upomienku a údajne až vtedy zistil, že existuje úver a žiadal vysvetlenie. Tieto problémy s ním žalobkyňa riešila, bola vyžiadaná z ústredia banky predmetná úverová zmluva, pričom N. Y. skonštatoval, že podpis na úverovej zmluve nie je jeho. Taktiež uviedol, že jeho podpis sfalšovala žalovaná, úver si vzala bez jeho vedomia a sama použila peniaze z úveru. Všetci traja
- žalobkyňa, žalovaná a jej manžel riešili daný problém, dohodli sa, že dlh voči banke Č., G..Y.., resp. jeho zostatok uhradí žalobkyňa jednou platbou. Taktiež bolo dohodnuté, že daný vzťah označia ako pôžičku od žalobkyne a žalovaná pohľadávku žalobkyne uhradí tak ako je uvedené v žalobe. Napriek danej dohode žalovaná sľub nedodržala ani na opakované výzvy. Žalobkyňa na preukázanie svojich tvrdení navrhla vypočuť seba, svedkov N. Y. G. R. X.Á.. V priebehu konania žalobkyňa navrhla vypočuť aj žalovanú.
4. Žalovaná v priebehu konania predložila 6 ks potvrdení o vklade peňazí na účet v banke, pričom navrhla vypočuť svedka R. U..
5. Žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu na pojednávaní zotrvala na svojej žalobe a ďalších písomných podaniach. Medzi stranami bolo nesporné, že žalobkyňa zaplatila za žalovanú zvyšok úveru v banke vo výške 2.125,- eur. Hoci žalovaná popiera, že sa so žalobkyňou dohodla o vrátení sumy 2.125,- eur do konca roka 2015, tvrdenie žalobkyne bolo preukázané výsluchom svedka U.. Tento bol v tom čase pracovníkom banky a celý prípad spoločne so žalobkyňou riešil, bol o danej situácii informovaný a pomáhal jej. Dohoda o pôžičke bola ústna. Jej existenciu potvrdzuje aj elektronická komunikácia - emaily, konkrétne email zo dňa 22. 06. 2017 a z 11. 06. 2017.
6. Žalovaná na pojednávaní uviedla, že žiaden nátlak voči žalobkyni nevyvíjala, aby niečo za žalovanú splácala, jej rozhodnutie bolo slobodné. Žalovaná nebola prítomná v banke pri vyplatení. Uviedla, že nechápe prečo má za žalobkyňu platiť, ak táto to urobila zo slobodnej vôle a zo strachu o svoje zamestnanie.
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchmi žalobkyne, žalovanej a svedkov N. Y., R. X. G. R. U., a tiež aj prečítaním, resp. oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, ktoré strany sporu predložili na podporu svojich tvrdení a zistil nasledovný skutkový stav:
8. Zo zmluvy o Č. spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXR zo dňa 28. 01. 2013 mal súd za preukázané, že danú zmluvu uzavrela Č., G..Y.. U. ako veriteľ, pričom v danej zmluve ako dlžník figuruje N. Y. a spoludlžník žalovaná. Banka sa v článku I zaviazala poskytnúť dlžníkovi úver do výšky 2.500,- eur do 28. 01. 2013, a to na účet č. XXXXXXXXXX. Dlžník mal úver splácať pravidelne tak, aby splatné sumy podľa zmluvy boli pripísané na účet vedený v banke č. XXXXXXXXXX/XXXX.
9. Svedok N. Y. - bývalý manžel žalovanej vypovedal, že o úvere poskytnutom Č., G..Y.., sa dozvedel až niekedy v roku 2015, keď mu prišla domov upomienka, že je dlžný niekoľko splátok. Keď sa dostavil do banky za žalobkyňou, po predložení originálu zmluvy zistil, že na origináli danej zmluvy sa nachádza podpis, ktorý však nie je jeho. Po tom, ako svedok oznámil žalobkyni, že podá trestné oznámenie, ho žalobkyňa kontaktovala, na základe čoho sa svedok dostavil do banky, kde mu žalobkyňa oznámila, že celú dlžnú sumu vyplatí, ak svedok nepodá trestné oznámenie. Svedok uviedol, že s daným návrhom žalobkyne súhlasil, avšak jej oznámil, že pravdepodobne tie peniaze už neuvidí, že jej nebudú vrátené, keďže si to zobrala na seba.
10. Svedok R. U., bývalý kolega žalobkyne i žalovanej, vypovedal, že sa od žalobkyne dozvedel, že žalovaná si vypýtala od žalobkyne úverovú zmluvu s tým, že ju doma dá podpísať manželovi. Následne žalovaná zmluvy doniesla podpísané a žalobkyňa načerpala úver. Tiež vypovedal, že od žalobkyne sa dozvedel dôvod, pre ktorý jedného dňa navštívil N. Y. žalobkyňu v práci - vtedy sa prišlo na to, že podpis na úverovej zmluve nie je podpisom N. Y., ktorý sa po tomto zistení vyhrozil trestným oznámením, k čomu však nedošlo, keďže žalobkyňa mu navrhla, že úver vyplatí. Svedok uviedol, že od žalobkyne má vedomosť o tom, že táto sa so žalovanou dohodla, že žalovaná bude peniaze žalobkyni splácať. Svedok dodal, že v prípade, ak by zamestnávateľ zistil pochybenie na strane žalobkyne v procese uzatvárania zmluvy (zmluvy sa majú podpisovať pred klientskym pracovníkom), vyvodil by voči žalobkyni sankcie. Preto sa žalobkyňa rozhodla pre variantu vyplatenia úveru zo svojich prostriedkov. Ďalej svedok vypovedal, že žalovaná do procesu, keď sa malo rozhodovať, že žalobkyňa úver vyplatí, nebola zainteresovaná.
11. Z výpisu z účtu vedeného v Č., G..Y.. Č.. XXXXXXXXXX/XXXX za mesiac 7/2017, ktorý účet je vedený na meno J. X. - na žalobkyňu mal súd za preukázané, že dňa 20. 07. 2015 bola z daného účtu odoslaná elektronicky platba vo výške 2.125,- eur, a to na účet Z. Y. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX.
12. Z histórie účtu vedeného v Č. banke, majiteľom ktorého je N. Y., číslo účtu XXXXXXXXXX mal súd za preukázané, že na tento účet bola dňa 20. 07. 2015 prijatá platba vo výške 2.125,- eur z účtu Y. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX - názov účtu X. J..
13. Žalovaná vypovedala, že jej manžel úverovú zmluvu nepodpísal. Sumu, ktorá jej bola z Č., G..Y.., poskytnutá titulom úveru, použila ona. Až od svojej svokry sa dozvedela, že úver bol splatený zamestnankyňou banky, ktorá to riešila s bývalým manželom žalovanej. Potvrdila, že v banke navštívila žalobkyňu, poprela však, že by sa s ňou dohodla akoukoľvek formou na vrátení nejakých peňazí. Žalovaná vypovedala, že žalobkyňu ľutovala, keďže mohla prísť o prácu, a to bol dôvod jej návštevy u žalobkyne v práci.
14. Žalobkyňa vypovedala, že po splatení úveru jej osobou prišla žalovaná sama za ňou do práce s tým, že po R. sa rozpráva, že žalobkyňa splatila za žalovanú úver, pričom jej mala žalovaná povedať, že chce danú čiastku žalobkyni vrátiť. Žalobkyňa napísala žalovanej číslo účtu, na ktorý mala žalovaná plniť; číslo účtu jej poslala aj v maile. Uviedla, že pred tým, ako išla úver vyplácať, toto so žalovanou neodkomunikovala preto, lebo jej žalovaná neodpovedala. 15. Svedok R. X., manžel žalobkyne vypovedal, že jeho manželka raz prišla domov s tým, že žalovanej požičala peniaze, ktorá jej to bude splácať. Keď sa cca po dvoch rokoch opýtal manželky či žalovaná jej vrátila peniaze, žalobkyňa uviedla že nie. Následne svedok kontaktoval žalovanú v jej práci, pričom pri druhej návšteve mu žalovaná uviedla, že na splátkach sa so žalobkyňou dohodne.
16. Z emailu zo dňa 04. 08. 2015 mal súd za preukázané, že žalobkyňa zaslala žalovanej daný email, v ktorom jej oznámila číslo účtu, na ktorý má žalovaná na základe jej návštevy u žalobkyne a po ich rozhovore splácať úver vo výške 2.125,- eur bez navýšenia úrokov. Rozhodnutie o výške splátok a intervaloch, v akých mala žalovaná splácať danú čiastku, žalobkyňa ponechala na žalovanú.
17. V emaile zo dňa 11. 06. 2017 žalobkyňa opätovne oznámila žalovanej číslo účtu s tým, že rozhodnutie o tom, či to žalovaná zaplatí jednorazovo alebo v splátkach ponechala na žalovanú.
18. V emaile zo dňa 22. 06. 2017 žalovaná oznámila žalobkyni, že to čo žalobkyňa riešila s bývalým manželom žalovanej je medzi nimi a žalovaná nič nekázala žalobkyni uhrádzať. Žalovaná v danom
emaile uviedla, že pri konaní žalobkyne nebola a ani o tom nevedela. V závere žalovaná uviedla, že „Môžem Vám od bud. mesiaca zasielať to, čo ste mali dohodnuté a zorganizované s mojim mužom mimo mňa, ....".
19. Listom zo dňa 27. 07. 2017 vyzvala žalobkyňa cez právneho zástupcu žalovanú k zaplateniu sumy 2.125,- eur a to do 15. 08. 2017. Dôkaz o odoslaní predmetného listu žalobkyňa nepredložila.
20. Podľa § 51 OZ, Účastníci môžu uzavrieť i takú zmluvu, ktorá nie je osobitne upravená; zmluva však nesmie odporovať obsahu alebo účelu tohto zákona.
21. Podľa § 488 OZ, Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
22. Podľa § 489 OZ, Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
23. Podľa § 517 ods. 2 OZ, Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
24. Podľa § 563 OZ, Ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
25. V konaní žalobkyňa preukázala, že sumou 2.125,- eur vyplatila v celom rozsahu úver, ktorý bol poskytnutý výlučne žalovanej, keďže v konaní bolo preukázané, že hoci na úverovej zmluve figuruje ako dlžník aj manžel žalovanej, tento úverovú zmluvu nepodpísal. Predmetný úver žalobkyňa síce vyplatila bez súhlasu žalovanej, bolo však preukázané, že žalovaná po vyplatení úveru navštívila žalobkyňu, s ktorou sa dohodla, že žalovanú sumu jej vráti. Žalovaná síce popierala akúkoľvek dohodu so žalobkyňou, ktorou by sa zaviazala žalobkyni sumu 2.125,- eur vrátiť, súd jej tvrdeniu však neuveril. Žalovaná totiž priznala, že po splatení úveru žalobkyňou túto v práci navštívila; súd neuveril výpovedi žalovanej v tom smere, že pri návšteve žalobkyne v banke sa so žalobkyňou nedohodla na vrátení žalovanej sumy. Súd tomuto neuveril preto, lebo je nelogické, aby žalovaná do banky prišla iba z dôvodu, „že jej bolo žalobkyne ľúto, nakoľko mohla prísť o prácu". Podľa názoru súdu je logické, že ak žalovaná prišla na pobočku banky za žalobkyňou motivovaná práve ľútosťou, toto nemala byť len nejaká zdvorilostná návšteva, ale že to mala byť snaha o reálne vyriešenie situácie, ktorú prvotne zapríčinila žalovaná tým, že sfalšovala, resp. umožnila sfalšovať podpis svojho vtedy ešte manžela na úverovej zmluve.
26. Podľa názoru súdu, týmto reálnym riešením bolo práve prisľúbiť žalobkyni, že peniaze vráti. Vzhľadom na tieto dôvody súd uveril výpovedi žalobkyne, keď táto tvrdila, že pri tejto návšteve žalovanej v banke (ktorá návšteva bola potvrdená oboma stranami) došlo k prejavu vôle žalovanej čiastku vrátiť, čo žalobkyňa akceptovala.
27. Na základe horeuvedeného súd dospel k záveru, že na tomto stretnutí v banke strany uzavreli nepomenovanú zmluvu podľa § 51 OZ, v zmysle ktorej sa žalovaná zaviazala vrátiť žalobkyni sumu 2.125,- eur za to, že žalobkyňa uhradila jej dlh voči Č., G..Y..; teda že žalovaná poskytne žalobkyni ekvivalentné plnenie. Hoci v danom prípade išlo o poskytnutie vecí určených druhovo (peňazí), podľa názoru súdu neprichádza do úvahy právne posúdenie podľa § 657 OZ (zmluva o pôžičke), pretože peňažné prostriedky boli reálne poskytnuté žalovanej bez predchádzajúcej dohody so žalobkyňou cca 2,5 roka skôr, než došlo k uzavretiu dohody o vrátení peňazí (táto dohoda bola až následná). Rovnako, keďže neboli dohodnuté úroky, neprichádza ani právne posúdenie podľa § 497 Obchodného zákonníka (zmluva o úvere). Nakoľko ku dňu rozhodnutia súdu žalovaná predmetnú sumu žalobkyni neuhradila, súd ju zaviazal k povinnosti zaplatiť danú sumu žalobkyni.
28. Žalobkyňa žiadala tiež priznať úrok z omeškania 5 % ročne zo žalovanej sumy od 01.01.2016 do zaplatenia dôvodiac, že sa so žalovanou dohodla o vrátení sumy do konca roka 2015. Toto svoje tvrdenie o čase plnenia však žiadnym spôsobom nepreukázala - nepreukazuje ho ani email zo dňa 04.08.2015 (v danom emaile žalobkyňa uvádza, že výšku splátok a intervaly splácania ponechala na žalovanú), a
tiež ani emaily zo dňa 11.06.2017 a 22.06.2017. Súd teda vychádzal z toho, že čas plnenia nebol medzi žalobkyňou a žalovanou dohodnutý, preto je žalovaná ako dlžníčka povinná splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ /žalobkyňa/ požiadal (§ 563 OZ). Žalobkyňa však nepreukázala, že pred doručením žaloby žalovanej požiadala žalovanú o splnenie danej povinnosti, napr. zaslaním výzvy. Hoci žalobkyňa k žalobe priložila výzvu zo dňa 27.07.2017, v ktorej vyzýva žalovanú k úhrade sumy 2.125,- eur do 15.08.2017, nepreukázala však, že danú výzvu žalovanej aj zaslala (napr. podacím lístkom a podobne). Súd preto vychádza z toho, že za takú výzvu možno považovať až žalobu, ktorá bola žalovanej doručená dňa 18.09.2017. Nasledujúci deň po doručení žaloby, t. j. 19.09.2017, je potom potrebné považovať za deň, kedy mala žalovaná dlh splniť. A keďže žalovaná nesplnila dlh, je v omeškaní, preto je povinná zaplatiť aj úrok z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne zo sumy 2.125,- eur odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti daného dlhu, t. j. odo dňa 20.09.2017 do zaplatenia. Vo zvyšku súd žalobu čo do úroku z omeškania zamietol.
29. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP. Ku dňu vyhlásenia rozsudku uplatnený nárok predstavoval sumu 2.371,55 eur (suma 2.125,- eur + úrok z omeškania 5 % ročne z danej sumy za obdobie od 01.01.2016 do 26.04.2018 vo výške 246,55 eur), priznaný nárok zas predstavuje sumu 2.188,75 eur (suma 2.125,- eur + úrok z omeškania 5 % ročne z danej sumy za obdobie od 20.09.2017 do 26.04.2018 vo výške 63,75 eur). Pomer úspechu/neúspechu žalobkyne je teda 92,29 % ku 7,71 %, preto žalobkyni prislúcha nárok na náhradu trov konania v rozsahu rozdielu jej úspechu a neúspechu, t. j. v rozsahu 84,58 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozsudku, ktoré sa podáva na Okresnom súde Považská Bystrica v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 363 CSP v podanom odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka , uvedenie spisovej značky , čo sa ním sleduje a podpis, §127 ods. 1,2 CSP ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 365 ods. 1 písm. a) až h) CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 364 CSP ).
Ak povinný neplní dobrovoľne to, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia podľa osobitného predpisu ( Exekučný poriadok ).