Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7CoP/227/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Agnesy Hricovej a členov senátu JUDr. Frederiky Zozuľákovej a JUDr. Imricha Volkaia vo veci starostlivosti súdu o maloletú N. V. nar. XX.X.XXXX zastúpenú v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce dieťaťa rodičov: Mgr. N. T. nar. XX.X.XXXX bývajúcej v Y. na ul. M. č. X zastúpenej JUDr. Ivetou Marcinovou advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom v Michalovciach na Námestí slobody č. 13 a T. V. nar. X.X.XXXX bývajúceho v L. na ul. X. Y. Č.. XXX/XX zastúpeného JUDr. Ľuboslavom Zoľákom advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v Sobranciach na ul. Komenského č. 32 o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Michalovce zo dňa 2.6.2017 č.k. 18P 10/2016-92 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zvýšil výživné od otca pre mal. N. z 50 € mesačne na 200 € mesačne od 12.2.2016 do budúcna, ktoré zaviazal otca platiť matke vždy do 25. dňa v mesiaci vopred. Dlžné výživné za obdobie od 12.2.2016 do 31.5.2017 v sume 2.343 € povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 100 € od mesiaca jún 2017 do zaplatenia pod následkami straty výhody splátok v prípade neuhradenia čo i len jednej splátky. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec s návrhom, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, pretože súd prvej inštancie dospel k rozhodnutiu na základe vykonaných dôkazov, ktoré nesprávne posúdil a zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené. Konštatoval, že predložil súdu doklad o skončení pracovného vzťahu v Anglicku s oznámením, že na Slovensku bude v mesiaci august 2017, no sudca sa touto skutočnosťou nezaoberal a nevzdal do úvahy, že zvýšené výživné a splácanie dlžného výživného predstavuje sumu, ktorá je na jeho schopnosti a majetkové pomery vopred nesplniteľná. Konštatoval, že akceptuje odôvodnené potreby dcéry, aj to, že študuje na Pedagogickej akadémii v Prešove od 1.9.2015, no jej potreby nie sú v rozsahu, ako uvádzala matka. Vyšpecifikované náklady matkou maloletej na jej štúdium nie sú ničím podložené, pretože mal možnosť v čase jeho pobytu na Slovensku sa oboznámiť s informáciou o študijných pomeroch maloletej a zistil, že tieto nie sú v takom rozsahu. Skutočné náklady nemal možnosť overiť aj z toho dôvodu, že nemal umožnený styk s maloletou. Súd neakceptoval jeho mesačné výdavky a vytkol súdu prvej inštancie, že nebol v konaní vypočutý, pretože v čase určeného termínu pojednávania pracoval v Anglicku, kedy získal predĺženie zmluvy, ale vypovedať pred súdom chcel v mesiaci august 2017, no súd opomenul jeho postoj vo veci samej a rozhodol rozsudkom 2.6.2017, preto nemohol uplatniť v konaní prostriedky procesnej obrany.

3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Konštatoval, že potreby maloletého dieťaťa sú od posledného určenia výživného vyššie vzhľadom na jeho vek a voľnočasové aktivity. Otec sa dlhodobo zdržiava v zahraničí. Predložil však výplatné listiny o svojom príjme aj svoje výdavky. Konštatoval, že životná úroveň dieťaťa musí byť porovnateľná so životnou úrovňou rodiča, ktorý takýto status dieťaťu musí zabezpečiť už len so zreteľom na skutočnosť, že v prípade spolužitia rodičov by toto postavenie dieťaťu zákonite patrilo.

4. Matka vo vyjadrení k odvolaniu otca navrhla potvrdiť napadnutý rozsudok, pretože na strane maloletej sa podstatne zmenili pomery zvýšením nákladov na štúdium a na strane otca nastali zmeny, ktoré ovplyvnili jeho možnosti, schopnosti zvýšiť vyživovaciu povinnosť k dcére. Konštatovala, že v plnom rozsahu sa stotožňuje s právnym názorom súdu.

5. Otec vo svojom stanovisku konštatoval, že vyjadrenie matky neobsahuje konkrétne dôkazy, ktoré by spochybnili skutočnosti a dôkazy ním uvádzané v odvolaní a ktoré by súdu neboli známe pri rozhodovaní vo veci samej. Konštatoval, že už na výživu maloletej prispieva podľa svojich finančných schopností sumou 100 €. Pretože súd prvej inštancie v predmetnej veci nesprávne rozhodol, zotrváva na odvolacích dôvodoch.

6. Ďalšie vyjadrenia podané neboli.

7. Podľa § 2 ods. 1 na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 387 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 65 a § 66 bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario v spojení s § 219 ods. 3 a dospel k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 191 ods. 1 vyhodnotil dôkazy, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo v konaní najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, preto je odôvodnenie rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje.

10. K odvolacím námietkam otca odvolací súd dodáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech, resp. nevyhovenie návrhu v konaní. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení skutkový (skutočný) stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne za predpokladu, že jeho skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. O svojvôli pri výklade alebo aplikácii zákonného predpisu súdom by bolo možné uvažovať len vtedy, ak by sa jeho názor natoľko odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel alebo význam. To, že rozhodnutie súdu a úvahy, ktorými sa riadil pri jeho vydaní, nie sú v súlade s predstavami účastníka konania, nečinia rozsudok nesprávnym, nezákonným či neodôvodneným.

11. Ďalej je potrebné poukázať na čl. 10 ods. 1, 2 Základných princípov CMP, z ktorého vyplýva, že dôkazy a tvrdenia účastníkov konania hodnotí súd podľa svojej úvahy, v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Z ust. § 187 vyplýva, že dôkazom môže byť všetko, čo môže prispieť k náležitému objasneniu veci a čo sa získalo zákonným spôsobom z dôkazných prostriedkov. Dôkazným prostriedkom je najmä výsluch strany, výsluch svedka, listina, odborné vyjadrenie, znalecké dokazovanie a obhliadka. Podľa § 195 ods. 1 výsluch strany (účastníka) o tvrdených skutočnostiach môže súd nariadiť, ak ich nemožno preukázať inak. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia súd môže výnimočne z dôvodu hospodárnosti strane uložiť, aby na otázky o tvrdených skutočnostiach odpovedala písomne, ak možno predpokladať, že tento postup bude dostatočný. Z

uvedenej právnej úpravy teda nevyplýva povinnosť súdu nariadiť dokazovanie výsluchom účastníka konania, tento postup je daný v prípade, ak tvrdené skutočnosti nemožno preukázať inak. Z uvedeného aspektu teda nie je možné dospieť k záveru, že by postupom súdu bola otcovi odňatá možnosť konať na súde, teda že by jeho procesné práva boli nejakým spôsobom porušené aj s prihliadnutím na to, že bol v konaní zastúpený právnym zástupcom.

12. Pokiaľ otec namieta nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, odvolací súd poznamenáva, že ani pri rešpektovaní vyšetrovacej zásady súd nemusí vykonať všetky účastníkom navrhnuté dôkazy, pretože výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde, ktorý musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený účastníkom konania, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. Na druhej strane je potrebné vylúčiť taký dôkaz, ktorý nemôže smerovať k preukázaniu sporných skutočností, a teda týka sa skutočností právne bezvýznamných a tiež takých, ktoré účastníci navrhli s úmyslom predĺžiť súdne konanie. V konaní na súde prvej inštancie však boli preukázané všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie v merite veci, t.j. o zvýšení výživného, a to v rovnakom rozsahu vo vzťahu k zisteniu pomerov otca, ako aj matky maloletého. Vzhľadom na to, že predmetom konania je zvýšenie výživného podľa § 78 Zákona o rodine, bolo povinnosťou súdu vykonávať dokazovanie na zistenie zmien pomerov, ktoré nastali u maloletého oprávneného dieťaťa, ako aj u rodičov dieťaťa, ktoré sa závažnejším spôsobom prejavili v ich možnostiach a schopnostiach plniť si vyživovaciu povinnosť a v potrebách dieťaťa, ktoré je potrebné uspokojovať. Pokiaľ ide o odôvodnené potreby dieťaťa, nie sú nimi len náklady na výživu vo vlastnom zmysle slova, teda zabezpečenie stravy dieťaťa, ale aj hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, náklady na bývanie, potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov, prípravou na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby, pričom miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Odôvodnené potreby detí v rovnakom veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky sú spravidla rovnaké, pokiaľ nie sú v určitom konkrétnom prípade zvýšené v dôsledku zhoršeného zdravotného stavu, finančne náročnej záujmovej alebo športovej činnosti, prípadne ak rozumové schopnosti dieťaťa odôvodňujú nadštandardné vzdelávanie, to znamená, že bežné potreby dieťaťa nevybočujúce z rámca potrieb iných detí v tomto veku a na rovnakom stupni školskej dochádzky je možné považovať za všeobecne známu skutočnosť a nie je potrebné ich osobitne dokazovať. Napokon súdna prax ustálila, že zmenou pomerov u dieťaťa je aj prestup z jednotlivých stupňov školského vzdelávania, ktorá skutočnosť sa bez ďalšieho zásadným spôsobom prejaví v odôvodnených potrebách dieťaťa, na uspokojovaní ktorých sa majú podieľať obaja rodičia. Súd prvej inštancie teda správne ustálil, že u maloletej došlo k podstatnej zmene pomerov odôvodňujúcej zmenu rozhodnutia o výživnom v dôsledku nástupu na stredoškolské štúdium mimo bydliska, s čím sú spojené zvýšené výdaje na cestovné, ubytovanie na internáte, stravu a podobne. K zvýšeniu potrieb maloletej došlo nepochybne i v súvislosti s jej vekom a rastom, keďže v čase predchádzajúcej úpravy výživného bola žiačkou 7. ročníka základnej školy, pričom v aktuálnom období je maloletá vo veku intenzívneho rastu a dospievania, kedy sú, ako je všeobecne známe, náklady spojené so stravou, ošatením a v neposlednom rade i na záujmovú činnosť či spoločenské vyžitie značne vysoké, prevyšujúce náklady dospelej osoby. Pokiaľ ide o pomery matky, u tejto k zásadným zmenám nedošlo, nakoľko je naďalej zamestnaná s porovnateľným príjmom ako v čase predchádzajúcej úpravy výživného v sume 450 €, pribudla jej vyživovacia povinnosť k mal. Y., nar. v marci 2015 z manželstva. Manžel matky pracuje s príjmom 700 € a bývajú v byte, ktorý si zaobstarali z hypotekárneho úveru. Pokiaľ ide o pomery otca, k zmene jeho príjmu došlo, nakoľko bol nezamestnaný a v súčasnosti súd vychádzal z jeho príjmu, ktorý preukázal výplatnými listinami v sume 1.100 anglických libier, t.j. 1.243 €. Odvolací súd sa stotožnil s hodnotením súdu prvej inštancie týkajúcim sa možností a schopností rodičov plniť si vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu s tým, že každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, čo znamená usmerňovať svoje pracovné a životné aktivity tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti k maloletým deťom nebolo ohrozené. Odvolací súd je toho presvedčenia, že otec bol schopný v uvedenom období zabezpečiť si dostatok prostriedkov na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu minimálne bežného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil aj svojmu maloletému dieťaťu, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, ktorého rodičia nežijú spolu, má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Vo vzťahu k ďalším odvolacím námietkam otca odvolací súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú povinnosť, ako aj na ods. 5 citovaného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov.

13. Súd prvej inštancie správne určil zvýšené výživné i počiatok plnenia zvýšenej vyživovacej povinnosti a správne ustálil aj dlh na výživnom a spôsob jeho zaplatenia, preto odvolací súd rozsudok podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil a podľa ods. 2 tohto ustanovenia sa stotožnil s jeho odôvodnením.

14. Rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 a nasl. v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 . Uvedená povinnosť neplatí, ak je dovolateľ fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .