Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Cob/49/2018

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Ivany Nemčekovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: KM real estate, s.r.o., so sídlom Papraďová 1/A, 821 01 Bratislava, IČO: 48 249 181, za účasti intervenienta: BALLARD, s.r.o., so sídlom M.R.Štefánika 845/59, 010 01 Žilina, IČO: 44 883 544, právne zastúpeného: JUDr. Andrea Vladárová, so sídlom Veľká okružná 17, 010 01 Žilina, proti žalovanému: BEDEKO, s.r.o., so sídlom Bratislavská 1838, 010 01 Žilina, IČO: 43 938 230, o určenie neexistencie záložného práva k nehnuteľnostiam, o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/14/2018-57 zo dňa 1. marca 2018, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/14/2018-57 zo dňa 1. marca 2018 p o t v r d z u j e .

Návrh žalovaného zo dňa 20.04.2018 na predĺženie lehoty na vyjadrenie o 10 dní, t. j. do 30.04.2018 vo vzťahu k odvolaniu žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/14/2018-57 zo dňa 1. marca 2018 a k návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, sa z a m i e t a.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia zo dňa 1.2.2018, doručený Okresnému súdu Žilina dňa 2.2.2018, v celom rozsahu zamietol.

2. S poukazom na § 324 ods. 1 a 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“), § 325 ods. 1 CSP, § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, § 326 ods. 1 CSP, § 328 ods. 1 CSP, okresný súd návrh na vydanie neodkladného opatrenia zamietol.

3. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 2.2.2018 domáhal voči v žalobe označenému žalovanému určenia, že záložné právo zriadené v prospech BEDEKO, s.r.o., so sídlom Bratislavská 1838, 010 01 Žilina, IČO: 43 938 230 na nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobcu KM real estate, s.r.o., so sídlom Papraďová 1/A, 82101 Bratislava, IČO: 48 249 181 v podiele 1/1, a to k pozemku, parc. C KN č. 908/2 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 399 m2, k stavbe: DOM súp. č. XXX na pozemku parc. C KN č. 908/2 - zastavané plochy a nádvoria, zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, evidovanom na Okresnom úrade Žilina, Katastrálny odbor pre katastrálne územie W., obec Rosina, okres Žilina, ktorého vklad bol povolený dňa 31.10.2016 pod číslom V 8592/2016, neexistuje a náhrady trov konania. Súčasťou žaloby zo dňa 1.2.2018, v spojení s doplnením podania z 5.2.2018, bol aj návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by okresný súd uložil žalovanému, aby sa do právoplatného skončenia konania vo veci samej zdržal úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na Okresnom úrade v Žiline, katastrálny odbor na LV č. XXX pre k.ú. W., a to k pozemku, parc. CKN č. 908/2 - zast.pl. o výmere 399 m2, k stavbe: dom súp. č. XXX na pozemku parc. CKN č. 908/2, vklad ktorého bol povolený pod V 8592/2016 dňa 31.10.2016.

4. Na odôvodnenie žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca uviedol, že dňa 22.09.2016 mala byť medzi žalovaným ako dodávateľom a spoločnosťou MIKOMIX, spol. s r.o. so sídlom Družinská 897, Rosina 013 22, IČO: 36 414 930 ako odberateľom, uzatvorená Rámcová zmluva, na základe ktorej mali žalovanému vzniknúť peňažné pohľadávky z neuhradených záväzkov spoločnosti MIKOMIX, spol. s r.o. a tieto mali byť podkladom pre zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam. Žalobca však ku dňu podania žaloby nedisponuje predmetnou Rámcovou zmluvou. Na zabezpečenie povinnosti dlžníka - spoločnosti MIKOMIX, spol. s r.o. uhradiť žalovanému ako záložnému veriteľovi celú výšku rámca plnení dojednaného na základe Rámcovej zmluvy, bola medzi žalovaným v právnom postavení záložného veriteľa a žalobcom v právnom postavení záložcu, uzatvorená dňa 22.9.2016 Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, zapísanej v katastri nehnuteľností Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor, na LV č. XXX v k. ú. W., obec Rosina, okres Žilina, pozemok parc. CKN č. 908/2 o výmere 399 m2, zastavané plochy a nádvoria a dom súp. č. XXX nachádzajúci sa na parc. CKN č. 908/2. Rámec plnení v zmysle Zmluvy o zriadení záložného práva znamenal výšku plnení poskytnutých záložným veriteľom, t.j. žalovaným ako dodávateľom dlžníkovi, ako odberateľovi na základe Rámcovej zmluvy, a to až do výšky 80.000,- Eur bez DPH. Hodnota zálohu zabezpečovala celú výšku Rámca plnení, t.j. do výšky 80.000,- Eur. Zmluvu o zriadení záložného práva podpisovali za záložcu dvaja konatelia konajúci spoločne: Ing. Dominik Harvanec a Ing. Radoslav Majtán. Pravosť podpisu Ing. Radoslava Majtána bola potvrdená na základe Osvedčenia o pravosti podpisu zo dňa 25.09.2016, vydaného notárkou JUDr. Alexandrou Vrlíkovou a centrálny register osvedčených podpisov pridelil podpisu poradové číslo O 722951/2016. Pravosť podpisu Ing. Dominika Harvanca bola potvrdená na základe Osvedčenia o pravosti podpisu zo dňa 26.09.2016, vydaného notárkou JUDr. Zuzanou Grófikovou a centrálny register osvedčených podpisov pridelil podpisu poradové číslo O 727176/2016. Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor vydal dňa 31.10.2016 pod sp.zn. V 8592/2016 rozhodnutie, ktorým na základe návrhu na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 22.09.2016, povolil vklad záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX v prospech žalovaného ako záložného veriteľa. Z komunikácie so žalovaným a nahliadnutím do administratívneho spisu na Okresnom úrade Žilina, katastrálny odbor, vedenom pod č. V 8592/2016 žalobca zistil, že v administratívnom spise na katastri je ako príloha príslušného návrhu na vklad záložného práva založená Zmluva o zriadení záložného práva zabezpečujúca pohľadávku žalovaného voči dlžníkovi až do výšky 150.000,- Eur bez DPH, pričom hodnota zálohu zabezpečovala celú výšku Rámca plnení do výšky 150.000,- Eur a nie 80.000,- Eur bez DPH. Pri porovnaní obidvoch verzií Zmluvy o zriadení záložného práva je evidentné, že boli buď žalovaným alebo dlžníkom vymenené strany 3 a 5 Zmluvy o zriadení záložného práva, a tak bol vytvorený jej falzifikát s uvedenou výškou Rámca plnení na sumu 150.000,- Eur bez DPH. Konatelia žalobcu, Ing. Dominik Harvanec a Ing. Radoslav Majtán však o existencii tejto Zmluvy o zriadení záložného práva znejúcej na sumu 150.000,- Eur nemali vedomosť, nikdy takéto znenie Zmluvy o zriadení záložného práva nepodpisovali, ani s takým znením nesúhlasili. O skutočnosti, že podpisovali znenie Zmluvy o zriadení záložného práva, v ktorej bola uvedená výška Rámca plnení na sumu 80.000,- Eur bez DPH, svedčí aj potvrdenie z Notárskeho centrálneho registra osvedčených podpisov - NCRop z Notárskeho úradu JUDr. Zuzana Grófiková, zo dňa 15.01.2018, N 29/2018, v ktorej sú jednoznačne uvedené hlavné náležitosti zmluvy o zriadení záložného práva, na ktorej dňa 26.09.2016 osvedčoval svoj podpis Ing. Dominik Harvanec ako vtedajší konateľ žalobcu v právnom postavení záložcu. Podpis Ing. Dominika Harvanca, ktorý podľa údajov z overovacej doložky podpisoval Zmluvu o zriadení záložného práva dňa 26.09.2016 ako posledný zo všetkých zmluvných strán, osvedčený pod číslom 0727176/2016, bol notárkou JUDr. Zuzanou Grófikovou, zaznamenaný v NCRop nasledovne: a) Popis : Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, k.ú. W., LV č. XXX b) záložný veriteľ BEDEKO, s.r.o., IČO: 43 938 230 c) záložca KM Real estate s.r.o., IČO: 48 249 181 d) dlžník MIXOMIX spol. s r.o., IČO: 36 414 930 e) počet vyhotovených rovnopisov 4 f) rámec plnení 80.000,- Eur bez DPH. Žalobca mal za to, že ako účastník zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam v právnom postavení záložcu, bol uvedený do omylu, keďže ku návrhu na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností bola bez vedomia jeho konateľov priložená sfalšovaná verzia Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti na hodnotu zabezpečovanej pohľadávky 150.000,- EUR bez DPH. Žalobca sa domnieva, že záložné právo na LV č. XXX k.ú. W., bolo zapísané na základe absolútne neplatného právneho úkonu: sfalšovanej verzie Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti. Postavenie žalobcu ako vlastníka nehnuteľností je tak v zmysle uvedeného právne neisté, nakoľko v liste vlastníctva je zapísaný nesprávny zápis o tom, že nehnuteľnosti sú

zaťažené neexistujúcim záložným právom. Zápis záložného práva do katastra nehnuteľností pod V 8592/2016 bol vykonaný na základe absolútne neplatnej zmluvy, preto nemôže požívať právnu ochranu a je v rozpore s dobrými mravmi. V danom prípade nebol prejav vôle zmluvných strán zhodný. Došlo k neoprávnenému zásahu do práv žalobcu ako vlastníka nehnuteľnosti, žalobca sa domáha vydania neodkladného opatrenia, pretože „Pokiaľ by žalovaný zrealizoval výkon záložného práva na základe falzifikátu Zmluvy o zriadení záložného práva, žalobcovi by bola spôsobená škoda veľkého rozsahu vo výške najmenej 70.000,- EUR bez DPH, pričom pri výkone záložného práva žalovaným by s veľkou pravdepodobnosťou taktiež zaniklo vlastnícke právo žalobcu k nehnuteľnostiam, ktoré majú spoločne zjavne oveľa vyššiu hodnotu, ako 150.000,- EUR bez DPH, čím by bola spôsobená žalobcovi ďalšia škoda veľkého rozsahu. V slovenskom poriadku platí zásada, že údaje katastra sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Nakoľko ohľadom určenia, či tu právo je alebo nie je, t.j. o existencii alebo neexistencii sporného záložného práva nie je právoplatne rozhodnuté v súdnom spore ani orgánmi činnými v trestnom konaní (žalobca v najbližších dňoch hodlá podať trestné oznámenie), a bez právoplatného rozhodnutia súdu nie je možná náprava stavu v katastri nehnuteľností, žalobcovi hrozí obava závažného zásahu do vlastníckeho práva žalobcu k nehnuteľnosti. Potreba nariadenia neodkladného opatrenia sa javí naliehavá a neodkladná, nakoľko účinným neodvrátením bezprostredne hroziacej ujmy môže dôjsť k nezvratnému stavu, a to zmenou vlastníckych vzťahov v dôsledku predaja nehnuteľností tretej osobe. Reálnosť obavy žalobca odôvodňuje skutočnosťou, že žalovaný v osobnej komunikácii so žalobcom viackrát pred prítomnými svedkami prezentoval, že pokiaľ nedôjde zo strany dlžníka k úhrade pohľadávky, žalovaný pristúpi k realizácii výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Je vysoká miera predpokladu, že žalovaný bude v čo najkratšom čase vykonávať úkony smerujúce k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Nenariadením neodkladného opatrenia bude protiprávny stav naďalej pretrvávať a nebude naplnená požiadavka ochrany vlastníckeho práva žalobcu. Žalobca k návrhu priložil Zmluvu o zriadení záložného práva znejúcu na sumu 80.000,- eur, Zmluvu o zriadení záložného práva znejúcu na sumu 150.000,- eur, potvrdenie o nahliadnutí do administratívneho spisu na katastri, návrh na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 22.09.2016, rozhodnutie Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor o povolení vkladu záložného práva k nehnuteľnostiam sp.zn. V - 8592/2016, LV č. XXX a potvrdenie z Notárskeho centrálneho registra osvedčených podpisov.“

5. Okresný súd uviedol, že § 324 ods. 1 upravuje prípady, v ktorých môže súd nariadiť neodkladné opatrenie. Navrhovateľ neodkladného opatrenia je povinný uviesť v návrhu rozhodujúce skutočnosti, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Ďalej je povinný hodnoverne osvedčiť dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, pričom k návrhu musí pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva. Neodkladné opatrenie je teda právnym inštitútom, účelom ktorého je zabezpečiť rýchlu úpravu právnych pomerov strán v spore alebo zabezpečiť výkon existujúceho, hoci ešte nevykonateľného alebo očakávaného súdneho rozhodnutia. Predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je, aby bolo žalobcom tvrdené a osvedčené, že existuje určité právo, resp. právny vzťah medzi stranami konania, že toto právo je porušované alebo ohrozené, a že na jeho ochranu je potrebná bezodkladná úprava právnych vzťahov medzi stranami práve vo forme nariadenia neodkladného opatrenia, pričom navrhovaným neodkladným opatrením sa medzi stranami nevytvorí nenávratný stav a neprimeraným spôsobom sa nezasiahne do ich právnych vzťahov. Z účelu neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej. Dokazovanie pred rozhodnutím o návrhu neodkladného opatrenia nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní, ale má povahu osvedčovania. Súd na základe žalobcom predložených alebo označených dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti dôležité pre rozhodnutie o návrhu neodkladného opatrenia. Ďalším predpokladom, kedy môže súd nariadiť neodkladné opatrenie je stav, kedy sledovaný účel opatrenia nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

6. Žalobca v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí osvedčiť, či je obava z ohrozenia reálna, teda že subjekt, ktorému navrhuje uložiť nejakú povinnosť (alebo zákaz) neodkladným opatrením koná tak (robí faktické a právne úkony), že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania alebo rozhodovania vo veci samej, resp. zmareniu prípadného núteného výkonu súdneho rozhodnutia. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a navrhovateľ neodkladného opatrenia ho musí vždy osvedčiť. Nestačí iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv účastníka. Chýbajúce osvedčenie ohrozenia práva strany nemožno ničím nahradiť, lebo je základnou podmienkou pre vydanie neodkladného opatrenia. Súd neodkladným

opatrením upravuje pomery strán konania, pritom je povinný poskytnúť ochranu tomu, kto sa vydania neodkladného opatrenia domáha, ale v rámci ústavných pravidiel tiež tomu, proti komu návrh smeruje. Neodkladné opatrenia s ohľadom na ich charakter nemôžu spravidla zasiahnuť do základných práv alebo slobôd strán, lebo rozhodnutia o nich nemusia zodpovedať konečnému meritórnemu rozhodnutiu.

7. Vzhľadom na skutočnosti tvrdené žalobcom v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia okresný súd vyhodnocoval otázku, či žalobcom opísané skutočnosti a predložené listinné dôkazy osvedčujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhovaným žalobcom. Všetky vyššie uvedené podmienky súd skúmal vo väzbe na predmet budúceho konania vo veci samej. Iba v súvislosti s nárokom uplatneným v meritórnom konaní je totiž možné posúdiť, či je správne zvolený okruh strán konania, či je naozaj potrebné upraviť právne vzťahy medzi nimi prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, či je vhodne zvolený druh neodkladného opatrenia a efektívne naformulovaný jeho obsah, ako aj celkovú opodstatnenosť jeho nariadenia a primeranosť ukladanej povinnosti.

8. Okresný súd dospel k záveru, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia nie sú splnené z dôvodu chýbajúcej potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Súd nemá osvedčenú existenciu reálnej obavy z ohrozenia právneho postavenia žalobcu, ako vlastníka nehnuteľností zaťažených záložným právom zriadeným v prospech žalovaného, ktorá bezprostredne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca obavu z ohrozenia jeho právneho postavenia odôvodnil tým, že žalovaný prezentoval, že pokiaľ nedôjde zo strany dlžníka k úhrade pohľadávky, žalovaný pristúpi k realizácii výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Žalobca však nijakým spôsobom neosvedčil ani nepreukázal, že žalovaný skutočne vykonáva záložné právo, resp. žeby niečo aspoň nasvedčovalo tomu, že žalobca začal uskutočňovať úkony smerujúce k výkonu záložného práva. Odôvodnenie obavy a potreby nariadenia neodkladného opatrenia spočíva v tom, že žalovaný v budúcnosti pristúpi k výkonu záložného práva, čím dôjde k ohrozeniu právneho postavenia žalobcu, ako vlastníka nehnuteľností zaťažených záložným právom zriadeným v prospech žalovaného. Z tvrdení žalobcu a pripojených listinných dôkazov nesporne vyplývajú pochybnosti o platnosti Zmluvy o zriadení záložného práva, na ktoré nadväzuje i otázka existencie záložného práva zriadeného v prospech žalovaného, avšak skúmanie týchto skutočností bude predmetom dokazovania vo veci samej. Samotné pochybnosti o platnosti Zmluvy o zriadení záložného práva nezakladajú bez ďalšieho dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia.

9. Neodkladné opatrenie sa vydáva iba v prípade, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená (§ 325 ods. 1 . Žalobca v návrhu žiadal, aby okresný súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa úkonov smerujúcim k výkonu záložného práva. Žalobca v návrhu tvrdil, že je vysoká miera predpokladu, že žalovaný bude v čo najkratšom čase vykonávať úkony smerujúce k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Na základe akých skutočností žalobca dospel k týmto záverom, však žiadnym spôsobom neuvádzal, ani nepreukazoval. Z návrhu žalobcu, ani predložených dôkazov súčasne ani nevyplývalo, žeby žalobca uskutočňoval kroky smerujúce k výkonu záložného práva, ktoré by osvedčovali naliehavosť úpravy pomerov. V zmysle právnej úpravy § 151 ods. 1, ods. 4 Občianskeho zákonníka, je záložný veriteľ povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi začatie výkonu záložného práva, pričom ak je záložné právo zapísané aj v katastri nehnuteľností, záložný veriteľ je povinný oznámenie o začatí výkonu záložného práva zaslať príslušnému okresnému úradu, ktorý začatie výkonu záložného práva vyznačí v katastri nehnuteľností. Ak by bol žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva, žalobca by bol v zmysle vyššie uvedenej právnej úpravy o tom písomne upovedomený, prípadne by táto skutočnosť vyplývala z výpisu z katastra nehnuteľností listu vlastníctva č. XXX.

10. V odôvodnení napadnutého uznesenia okresný súd uviedol, že zmysle § 329 ods. 2 CSP, je pre neodkladné opatrenie rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Znamená to, že neodkladným opatrením nemožno zvrátiť stav, ktorý aktuálne neexistuje a žalobca sa iba domnieva, že môže v budúcnosti vzniknúť za určitých okolností, napr. ak dlžník nesplní pohľadávku voči žalovanému, a preto žalovaný začne výkon záložného práva. Žalobcovi ku dňu rozhodovania o návrhu reálne nehrozí ohrozenie jeho právneho postavenia, pretože žalovaný neuskutočňuje úkony smerujúce k výkonu záložného práva.

11. Zdôraznil okresný súd, že návrh na vydanie neodkladného opatrenia spolu s návrhom na rozhodnutie vo veci samej obsahuje argumentáciu, ktorá môže byť podkladom iba pre rozhodnutie vo veci samej.

Žalobca poukazuje na rôzne dôvody, pre ktoré by mala byť Zmluva o zriadení záložného práva považovaná za absolútne neplatnú, v nadväznosti na čo sa domáha určenia neexistencie záložného práva zriadeného touto zmluvou. Za danej situácie však tieto skutočnosti budú predmetom dokazovania vo veci samej. Okresný súd opäť zdôraznil, že žalobca netvrdí, pričom z návrhu a predložených dôkazov ani nevyplýva, žeby žalovaný už pristúpil, resp. uskutočňoval úkony smerujúce k výkonu záložného práva. Žalobca naliehavosť úpravy pomerov odôvodnil len všeobecným vyjadrením sa žalovaného v tom smere, že pokiaľ nedôjde zo strany dlžníka k úhrade pohľadávky, žalovaný pristúpi k realizácii výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou.

12. Pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia súd povinne nevykonáva dokazovanie. Pred nariadením predbežného opatrenia sa skutočnosti len osvedčujú, pričom na základe skutočností tvrdených žalobcom v návrhu nemožno dospieť k záveru o osvedčení naliehavosti nariadenia neodkladného opatrenia, a to z dôvodu chýbajúcej potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Žalobca v návrhu netvrdí, ani neuvádza žiadne skutočnosti svedčiace tomu, že žalovaný uskutočňuje kroky a úkony smerujúce k výkonu záložného práva. Začatie výkonu záložného práva žalovaným súčasne nevyplýva ani z aktuálneho výpisu listu vlastníctva č. XXX z katastra nehnuteľností, dostupného na internete ku dňu rozhodovania súdu o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Potreba poskytnutia ochrany nariadením neodkladného opatrenia sa preto javila ako neosvedčená a predčasná. Preto okresný súd návrh žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia ako nedôvodný zamietol.

13. Proti tomuto uzneseniu okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, ktorý nesúhlasil s rozhodnutím okresného súdu. Žalobca v odvolaní uviedol, že v doplnení návrhu na vydanie neodkladného opatrenia, zo dňa 07.02.2018, v časti „potreba neodkladnej úpravy pomerov" poukazoval na ustanovenia zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (ďalej aj len „“), a to najmä § 70, § 71 a § 34 Katastrálneho zákona, s ktorými sa súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal. „Svoj žalobný návrh zdôvodňoval žalobca potrebou dočasnej úpravy pomerov medzi stranami sporu práve s poukazom aj na špecifickú funkciu katastra, špecifickosť evidencie práv (či už vlastníckych, alebo zabezpečovacích) ohľadom nehnuteľností, a teda bez pochýb poukazoval na význam predmetného súdneho rozhodnutia, ktoré sa dotýka zápisov práv k nehnuteľnostiam v katastri nehnuteľností a ktoré má na základné práva a slobody obidvoch strán sporu významný vplyv.“ Súd prvého stupňa v bode 17 napadnutého uznesenia uvádza, že „začatie výkonu záložného práva žalovaným súčasne nevyplýva ani z aktuálneho výpisu listu vlastníctva č. XXX z katastra nehnuteľností, dostupného na internete ku dňu rozhodovania o návrhu“. S uvedeným konštatovaním súdu prvého stupňa, ktorý sa sám odvoláva na stav listu vlastníctva, sa však žalobca nemohol stotožniť. Namietal, že okresný súd „v tejto súvislosti opomenul, že môže nastať situácia, keď žalovaný skutočne bude realizovať výkon záložného práva, dokonca aj po dohode s dlžníkom, ešte pred rozhodnutím vo veci samej, ktorým by súd priznal žalobcovi, že predmetné záložné právo neexistuje.“ Takýto stav nemôže byť považovaný za účelný z hľadiska súdnej ochrany a čo najrýchlejšieho dosiahnutia meritórneho rozhodnutia, nakoľko vyvolá reťazec zbytočných procesných úkonov a žalôb voči ďalším subjektom, čo by bolo jednoznačne na ťarchu žalobcu, naviac nehospodárne a v rozpore so základnými princípmi CSP, ktorý ukladá, aby ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov bola spravodlivá a účinná, pri naplnení princípu právnej istoty (Článok 2 ods. 1 .

14. V odvolaní žalobca vyčítal okresnému súdu, že ak žalobca vo svojom žalobnom návrhu poukazoval na vybrané ustanovenia Katastrálneho zákona (§ 70, § 71 a najmä § 34), tak okresný súd opomenul na § 228 ods. 2 CSP, ktoré úzko súvisí s uvedenými ustanoveniami Katastrálneho zákona. Žalobca v odvolaní citoval z § 34 ods. 2 Katastrálneho zákona. Súd prvého stupňa sa však k argumentácii žalobcu vo väzbe na citované ustanovenia Katastrálneho zákona nevyjadril v napadnutom uznesení a ani neodôvodnil, prečo mal za to, že ich (ne)aplikácia (ne)prichádza do úvahy. Žalobca opakovane v odvolaní namietal, že okresný súd opomenul na § 228 ods. 2 CSP, „nakoľko je zrejmé, že hrozba realizácie dobrovoľnej dražby tu neustále je, pričom dôsledky jej spustenia by mali výrazný dopad na práva nadobúdateľa, resp. vydražiteľa, dražobníka, atď., pričom nie je možné pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení týkajúcom sa nehnuteľnosti opomenúť ustanovenia § 34, § 39 Katastrálneho zákona a ustanovenia § 228 ods. 2 CSP. Aj predchádzajúca právna úprava uvedené súvislosti riešila v ustanoveniach § 44a OSP v spojení s ustanovením § 159a OSP.“ V odvolaní žalobca ďalej uviedol, že dňa 06.03.2018 podal na Okresný úrad Žilina, katastrálny odbor, ku sp.zn. V 8592/2016 Návrh na zápis poznámky do katastra nehnuteľností, na základe ktorého žalobca požadoval, aby príslušný

katastrálny odbor vyznačil v zmysle § 39 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam () poznámku o súdnom konaní na Okresnom súde Žilina, sp. zn. 10 Cb 14/2018 na list vlastníctva č. XXX, vedený pre katastrálne územie W., obec Rosina, okres Žilina v znení: „Poznamenáva sa súdne konanie na Okresnom súde Žilina sp. zn. 10 Cb 14/2018 od navrhovateľa: KM reál estate, s.r.o., o určenie neexistencie záložného práva + vydanie neodkladného opatrenia na neh.: dom č. s. XXX na CKN parc. č. 908/2, CKN parc. č. 908/2

- zast.pl. o vým. 399 m2.“ Poznámka bola v KN zapísaná. Ďalej citoval § 39 ods. 1 Katastrálneho zákona a zdôraznil, že má za to, že zápisom poznámky ešte nie je naplnená ochrana jeho práv v takom rozsahu, v akom by bola dosiahnutá neodkladným opatrením o zdržaní sa výkonu záložného práva. „Pre úplnosť žalobca poukazuje aj na súvisiace súdne konania, vedené na Okresnom súde v Žiline v právnej veci žalobcu BALLARD, s.r.o., so sídlom M.R. Štefánika 845/59, Žilina, IČO: 44 883 544 proti žalovanému v 1. rade: KM real estate, s.r.o., so sídlom: Papraďová l/A, 821 01 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 48 249 181 a žalovanému v 2. rade: BEDEKO, s.r.o., so sídlom: Bratislavská 1838, Žilina 010 01, IČO: 43 938 230; sp.zn. sp.zn. 38Cb/280/2016 v spojení s konaním na Krajskom súde v Žiline sp.zn. 14Cob/9/2017. Vo vyššie uvedenom konaní o určenie, že záložné právo trvá ako prvé v poradí, žalobca BALLARD, s.r.o. poukazuje na skutočnosť, že došlo ku falšovaniu listiny, ktorá bola predložená na kataster nehnuteľností (vyhlásenie záložného veriteľa o vzdaní sa záložného práva). V konaní vedenom pod sp.zn. 10Cb/14/2018, t.j. predmetné konanie vo veci samej, žalobca poukazuje v žalobe na sfalšovanie Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 22.09.2016. Žalobca má vedomosti o prebiehajúcich trestných konaniach o podozreniach o spáchaní trestných činov. V tejto súvislosti žalobca apeluje na súdy, že ak už v minulosti dochádzalo ku podozreniam podvodných konaní zainteresovaných účastníkov a je vysoká miera predpokladu, že tak učinila osoba konajúca za dlžníka (ktorej nebránilo falšovať podpisy aj za záložných veriteľov), tak žalobca má za to, že nemá v postavení vlastníka nehnuteľnosti zábezpeku, žeby sa tak opätovne nemohlo znovu zopakovať, napr. aj podaním návrhu na výkon dobrovoľnej dražby, sfalšovaným podpisom za záložného veriteľa. Žalobca si kladie otázku, čoby iné než neodkladné opatrenie súdu mohlo zabrániť nečestnému konaniu dlžníka, aby znova nepokračoval v podvodnom konaní, napr. aj prípadným začatím výkonu dobrovoľnej dražby znovu podvodne vystupujúc namiesto záložného veriteľa.“ Navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby Krajský súd v Žiline ako odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil s poukazom na § 388 a vydal uznesenie, ktorým „Súd prikazuje žalovanému, aby sa do právoplatného skončenia konania o určenie, že záložné právo neexistuje, zdržal úkonov smerujúcich k výkonu záložného práva zo Zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na Okresnom úrade v Žiline, katastrálny odbor na LV č. XXX pre k.ú. W., a to k pozemku, parc. CKN č. 908/2 - zast.pl. o výmere 399 m2, k stavbe: dom súp. č. XXX na pozemku parc. CKN č. 908/2, vklad ktorého bol povolený pod V 8592/2016 dňa 31.10.2016.“

15. Krajský súd postupom v zmysle § 329 ods. 1 veta druhá umožnil žalovanému ako protistrane sa v lehote 10 dní vyjadril k odvolaniu žalobcu, ktorá výzva bola doručená žalovanému dňa 10.4.2018. Dňa 20.4.2018 bolo doručené mailové podanie právnym zástupcom žalovaného bez zaručeného elektronického podpisu, ktorým žiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie o 10 dní, t.j. do 30.04.2017, z dôvodu, že len dňa 20.04.2018 bolo udelené žalovaným plnomocenstvo na zastupovanie právnemu zástupcovi žalovaného.

16. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 postupom v medziach podľa § 379, § 380 ods. 1 bez nariadenia pojednávania v zmysle § 329 ods. 1 veta prvá v spojení s § 378 ods. 1 CSP, napadnuté uznesenie okresného súdu podľa § 387 ods. 1 potvrdil ako vecne správne rozhodnutie a v zmysle § 329 ods. 1 CSP, § 118 ods. 1, 2 návrh žalovaného zo dňa 20.04.2018 na predĺženie lehoty na vyjadrenie o 10 dní, t. j. do 30.04.2018 vo vzťahu k odvolaniu žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/14/2018-57 zo dňa 1. marca 2018 a k návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, zamietol.

17. Z obsahu predloženého spisového materiálu bolo zrejmé, že žalobca sa podaným návrhom zo dňa 1.2.2018 domáha voči žalovanému nariadenia neodkladného opatrenia v rámci začatého konania vo veci samej, ktorému návrhu zo strany okresného súdu nebolo vyhovené.

18. Podľa § 379 CSP, v spojení s § 380 ods. 1 CSP, odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný.

19. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

20. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

21. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

22. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

23. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

24. Podľa § 329 ods. 1 veta druhá zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ,,CSP“), ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

25. Podľa § 118 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje lehotu na vykonanie úkonu, môže ju určiť súd.

26. Podľa § 118 ods. 2 CSP, lehotu určenú súdom môže súd primerane predĺžiť.

27. Vo všeobecnosti krajský súd považuje za potrebné uviesť, že z vyššie uvedeného § 329 ods. 1 veta druhá vyplýva, že ak sa procesne neúspešný navrhovateľ, t.j. žalobca rozhodne podať proti zamietavému uzneseniu odvolanie, musí zohľadniť skutočnosť, že odvolací súd jeho odvolanie spolu s návrhom a uznesením súdu prvej inštancie doručí na vyjadrenie protistrane ešte pred samotným rozhodnutím o odvolaní. Právo vyjadriť sa priznáva iba protistrane žalobcu, nevzťahuje sa na iné subjekty, najmä na ďalších žalobcov v konaní vo veci samej. Účelom tohto zákonného ustanovenia je vytvoriť adekvátny procesný priestor na vyjadrenie osoby, proti ktorej pôvodne zamietnutý návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje. Na vyjadrenie určí odvolací súd spravidla lehotu v zmysle § 118 ods. 1 (väčšinou pôjde o lehotu 10 dní). Uvedené zákonné ustanovenie (§ 118 ods. 1 obsahuje generálne splnomocnenie pre súd (v danom prípade pre odvolací súd) na určenie lehoty na vykonanie procesného úkonu, keď túto lehotu neurčuje priamo zákon. V závislosti od zloženia súdu môže byť určovanie sudcovskej lehoty vecou nielen samosudcu, ale i predsedu senátu, ako aj povereného zamestnanca súdu, notára ako súdneho komisára a súdneho exekútora, pričom toto oprávnenie treba chápať o.i. aj na dosiahnutie cieľa konania - čo najrýchlejšej, efektívnej a pritom spravodlivej ochrany ohrozeného práva. Súčasne odvolací súd dodáva, že v prípadoch, keď zákon zveruje súdu (v danom prípade krajskému súdu) určenie dĺžky procesnej lehoty, umožňuje súdu túto lehotu aj primerane predĺžiť. Z uvedeného je teda zrejmé, že nejde o povinnosť, ale o možnosť súdu túto určenú sudcovskú lehotu primerane predĺžiť.

28. Po oboznámení sa s obsahom žiadosti žalovaného o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k odvolaniu žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. 10Cb/14/2018-57 zo dňa 1. marca 2018 a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v podaní právneho zástupcu zo dňa 20.4.2018 (č.l. 89 spisu), podľa odvolacieho súdu žalovaný nepreukázal existenciu dôležitých dôvodov na predĺženie lehoty, navyše ak predmetom prieskumu odvolacieho súdu je zamietnutie návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia, v rámci ktorého všetky rozhodujúce skutočnosti zisťuje súd z návrhu a jeho príloh, bez procesnej účasti protistrany. Podľa odvolacieho súdu, vo väzbe na argumentáciu žalovaného v návrhu zo dňa 20.4.2018, mal žalovaný možnosť zvoliť si právne zastúpenie včas (nie až v posledný deň lehoty na vyjadrenie sa). Z návrhu žalovaného zo dňa 20.04.2018, za absencie konkretizácie dôvodov a nezdôvodnenia motivácie, resp. dôvodov, pre ktoré by bolo vylúčené z racionálnych dôvodov, aby žalovaný splnomocnil právneho zástupcu skôr ako až dňa 20.04.2018, napriek tomu, že relevantnú vedomosť o konaní získal už dňa 10.4.2018, bolo opodstatnené, ak odvolací súd pri vyhodnocovaní dôvodnosti žalovaným podanej žiadosti o predlženie lehoty, s prihliadnutím na charakter a štádium konania o neodkladnom opatrení, predmetnú žiadosť žalovaného zamietol. V konečnom dôsledku

odvolací súd dodáva, že rozhodnutie odvolacieho súdu nie je vyjadrením protistrany podmienené a o odvolaní žalobcu rozhodne krajský súd bez ďalšieho aj vtedy, ak sa strana v určenej lehote nevyjadrí.

29. Na základe a v rámci podaných odvolacích dôvodov, sa krajský súd v odvolacom konaní vyvolanom podaným odvolaním žalobcu oboznámil so spisovým materiálom. Bolo zrejmé, že žalobca dňa 1.2.2018 podal návrh voči žalovanému, ktorým sa domáhal nariadenia predmetného neodkladného opatrenia, a to v rámci začatého konania o veci samej.

30. V zmysle úpravy v § 325 ods. 1 neodkladné opatrenie možno nariadiť len v prípade, ak je potrebná bezodkladná úprava pomerov, alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ten, kto požaduje nariadenie neodkladného opatrenia, je pritom v zmysle § 326 ods. 1 povinný opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a zároveň opísať skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana. Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že nielen k dátumu konania a rozhodnutia okresným súdom, ale aj k momentu rozhodovania odvolacím súdom, musia byť splnené kumulatívne stanovené podmienky, len za ktorých môže dôjsť k nariadeniu neodkladného opatrenia. Týmito podmienkami sú: 1/ hodnoverné opísanie skutočností odôvodňujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť súdna ochrana navrhovaným neodkladným opatrením a 2/ uvedenie skutočností, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená. Vzhľadom na úpravu podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia v zákone kumulatívnym spôsobom, pre vyhovenie návrhu je potrebné súčasné splnenie týchto kumulatívnych podmienok. Súd prvej inštancie v napadnutom uznesení konštatoval nesplnenie jednej z týchto kumulatívnych podmienok a pokiaľ predmetné neodkladné opatrenie nenariadil, tak odvolací súd sa s týmto rozhodnutím stotožnil, za aplikácie § 387 ods. 1 napadnuté uznesenie okresného súdu ako vo výroku vecne správne rozhodnutie potvrdil a podľa § 387 ods. 2 odkazuje na odôvodnenie napadnutého uznesenia, s ktorým sa stotožňuje.

31. Len na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a k relevantným odvolacím dôvodom, krajský súd uvádza nasledovné.

32. V rámci podaného odvolania žalobca namietal, že okresný súd nedostatočne vyhodnotil ním tvrdené skutočnosti a nesprávne vyhodnotil „potrebu neodkladnej potreby úpravy pomerov“, najmä § 70, § 71, § 34 Katastrálneho zákona, s ktorými sa vo svojom rozhodnutí vôbec nevysporiadal a nezohľadnil ani špecifickú funkciu katastra v rovine evidencie práv ohľadom nehnuteľností. Žalobca tiež vytýkal okresnému súdu, že„....Takýto stav nemôže byť považovaný za účelný z hľadiska súdnej ochrany a čo najrýchlejšieho dosiahnutia meritórneho rozhodnutia, nakoľko vyvolá reťazec zbytočných procesných úkonov a žalôb voči ďalším subjektom, čo by bolo jednoznačne na ťarchu žalobcu, naviac nehospodárne a v rozpore so základnými princípmi Civilného sporového poriadku, ktorý ukladá, aby ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov bola spravodlivá a účinná, pri naplnení princípu právnej istoty (článok 2 ods. 1 . Ak žalobca vo svojom žalobnom návrhu poukazoval na vybrané ustanovenia Katastrálneho zákona (§ 70, §71 a najmä § 34 KZ), tak súd opomenul na ustanovenia § 228 ods. 2 CSP, ktoré úzko súvisí s citovanými ustanoveniam Katastrálneho zákona. Súd prvého stupňa sa však k argumentácii žalobcu vo väzbe na citované ustanovenia Katastrálneho zákona nevyjadril v napadnutom uznesení a ani neodôvodnil, prečo mal za to, že ich (ne)aplikácia (ne)prichádza do úvahy“. V súvislosti s touto argumentáciou žalobcu odvolací súd uvádza, že ju síce vníma, ale nemohol ju vyhodnotiť ako takú, ktorá by mala vplyv na vecnú správnosť záverov okresného súdu. Je zrejmé, že okresný súd primárne, tak ako to vyplýva z napadnutého rozhodnutia, vyhodnocoval splnenie podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia najmä cez úpravu v § 325 CSP, pričom najskôr odôvodnil teoretické právne východiská vo všeobecnej rovine pre podmienky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré podrobne zdôvodnil, tak ako to vyplýva z bodu 9, 10 napadnutého uznesenia, ku ktorým skutočnostiam sa však odvolateľ vo svojom odvolaní nevyjadril. Následne okresný súd vysvetlené teoretické právne východiská aplikoval na konkrétny skutkový a právny stav veci, pričom uviedol, že „Vzhľadom na skutočnosti tvrdené žalobcom v rámci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd vyhodnocoval otázku, či žalobcom opísané skutočnosti a predložené listinné dôkazy osvedčujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov spôsobom navrhovaným žalobcom. Všetky vyššie uvedené podmienky súd skúmal vo väzbe na predmet budúceho konania vo veci samej. Iba v súvislosti s nárokom uplatneným v meritórnom konaní je totiž možné posúdiť, či je správne zvolený okruh strán konania, či je naozaj potrebné upraviť právne vzťahy medzi nimi

prostredníctvom inštitútu neodkladného opatrenia, či je vhodne zvolený druh neodkladného opatrenia a efektívne naformulovaný jeho obsah, ako aj celkovú opodstatnenosť jeho nariadenia a primeranosť ukladanej povinnosti. Po preskúmaní vyššie uvedených podmienok dospel súd k záveru, že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia nie sú splnené z dôvodu chýbajúcej potreby bezodkladnej úpravy pomerov. Súd nemá osvedčenú existenciu reálnej obavy z ohrozenia právneho postavenia žalobcu, ako vlastníka nehnuteľností zaťažených záložným právom zriadeným v prospech žalovaného, ktorá bezprostredne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobca obavu z ohrozenia jeho právneho postavenia odôvodnil tým, že žalovaný prezentoval, že pokiaľ nedôjde zo strany dlžníka k úhrade pohľadávky, žalovaný pristúpi k realizácii výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Žalobca však nijakým spôsobom neosvedčil ani nepreukázal, že žalovaný skutočne vykonáva záložné právo, resp. žeby niečo aspoň nasvedčovalo tomu, že žalobca začal uskutočňovať úkony smerujúce k výkonu záložného práva. Odôvodnenie obavy a potreby nariadenia neodkladného opatrenia spočíva v tom, že žalovaný v budúcnosti pristúpi k výkonu záložného práva, čím dôjde k ohrozeniu právneho postavenia žalobcu, ako vlastníka nehnuteľností zaťažených záložným právom zriadeným v prospech žalovaného. Z tvrdení žalobcu a pripojených listinných dôkazov nesporne vyplývajú pochybnosti o platnosti Zmluvy o zriadení záložného práva, na ktoré nadväzuje i otázka existencie záložného práva zriadeného v prospech žalovaného, avšak skúmanie týchto skutočností bude predmetom dokazovania vo veci samej. Samotné pochybnosti o platnosti Zmluvy o zriadení záložného práva nezakladajú bez ďalšieho dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia.“ S uvedenými citovanými závermi okresného súdu sa odvolací súd stotožnil ako s vecne správnymi a žalobca na základe svojej argumentácie v odvolaní neposkytol odvolaciemu súdu priestor na odklon od týchto záverov okresného súdu, keďže neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, fakty z ktorých by bolo možné vyvodiť a verifikovať, že žalovaný vykonáva konkrétne kroky k výkonu záložného práva, čím by obava žalobcu k momentu rozhodnutia okresného súdu, resp. odvolacieho súdu, že jeho práva sú ohrozené, bola osvedčená, pretože tak ako konštatoval okresný súd, nestačí „iba abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia práv účastníka“, chýbajúce osvedčenie rozhodných skutočností pre nariadenie neodkladného opatrenia, nebolo možné podľa odvolacieho súdu suplovať tvrdeniami: „Takýto stav nemôže byť považovaný za účelný z hľadiska súdnej ochrany a čo najrýchlejšieho dosiahnutia meritórneho rozhodnutia, nakoľko vyvolá reťazec zbytočných procesných úkonov a žalôb voči ďalším subjektom, čo by bolo jednoznačne na ťarchu žalobcu, naviac nehospodárne a v rozpore so základnými princípmi Civilného sporového poriadku, ktorý ukladá, aby ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov bola spravodlivá a účinná, pri naplnení princípu právnej istoty (článok 2 ods. 1 .“ Vo vzťahu k záverom okresného súdu, odvolací súd pripomína, že osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní súd nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.

33. Vzhľadom k vyššie uvedenému podľa odvolacieho súdu, preto okresný súd zákonným a ústavným spôsobom postupoval, pokiaľ zisťoval, či boli zo strany žalobcu osvedčené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. V danej veci bolo rozhodné a podstatné to, že nebola splnená jedna z kumulatívnych podmienok na nariadenie neodkladného opatrenia. Žalobca neosvedčil naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia a neosvedčil ani odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, resp. naliehavosť navrhovanej takejto súdnej ingerencie. Bolo povinnosťou žalobcu, aby potrebu dočasnej úpravy pomerov - teda jednu z kumulatívnych podmienok v primeranej miere, intenzite osvedčil tak, aby bolo možné návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť. Krajský súd opäť na tomto mieste a k tejto podmienke uvádza, že nemôže byť len predpokladaná, ale musí byť osvedčené, že reálne a aj priamo hrozí nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobcu. Zo zákonom formulovanej podmienky jasne vyplýva, že táto hrozba, resp. obava musí byť reálna a priama, nemôže byť len predpokladaná, hypotetická. To, čo žalobca uvádzal, že je možné predpokladať alebo usudzovať zo strany žalovaného, nemôže viesť k nariadeniu neodkladného opatrenia, pretože nebolo k momentu rozhodnutia okresného súdu a ani odvolacieho súdu osvedčené také reálne konanie a správanie sa žalovaného, výsledkom ktorého by bola osvedčená situácia na odôvodnenosť nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy na strane žalobcu v prípade nenariadenia predbežného opatrenia.

34. Žalobca teda podľa záverov okresného súdu a následne odvolacieho súdu neosvedčil, že by sa žalovaný správal takým kvalifikovaným spôsobom, t.j. že by uskutočňoval konkrétne úkony, ktorými by

v tomto štádiu konania spôsoboval žalobcovi škodu, resp. že by mu hrozila na základe ním uvádzaných tvrdení, ktoré nebolo možné vyhodnotiť ako osvedčené. Tak, ako uviedol správne okresný súd, žalobca len poukázal na svoje predpoklady, podľa ktorých sa bude správať žalovaný. Išlo, vzhľadom na stav osvedčenia žalobcom tvrdených skutočností v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v podstate o subjektívnu úvahu, avšak v takomto ponímaní nemohla byť osvedčená druhá kumulatívna podmienka pre nariadenie neodkladného opatrenia, a to naliehavosť pri nebezpečenstve bezprostredne hroziacej ujmy.

35. Krajský súd uvádza, že neodkladné opatrenie nie je možné vo všeobecnosti vydať len na základe tvrdení žalobcu bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver, a to nielen o opodstatnenosti návrhu žalobcu vo veci samej, ale o opodstatnenosti nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.

36. Žalobca neosvedčil v tomto štádiu konania, že by sa žalovaný správal spôsobom, ktorým by uskutočňoval úkony, smerujúce k spôsobeniu škody žalobcovi, preto nenariadením neodkladného opatrenia, na základe argumentácie žalobcu a ním neosvedčených skutočností, nedošlo, podľa odvolacieho súdu k zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobcu za konštatovania nesplnenia druhej kumulatívnej podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, a to neosvedčenia hroziacej ujmy.

37. K úplnosti je potrebné dodať, že prípadné pohnútky, motívy, ktoré len hypoteticky vzhľadom na stav osvedčenia tvrdených skutočností predpokladá žalobca, akým údajným smerom sa bude správať, resp. konať žalovaný, nie sú postačujúce pre konštatovanie splnenia druhej kumulatívnej podmienky, a tým ani nemohlo dôjsť k nariadeniu neodkladného opatrenia. Obdobné závery vo vzťahu k vyhodnoteniu prípadných motívov, pohnútok, len primerane a podporne vyplývajú i z rozhodovacej praxe Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho, napr. z rozhodnutia sp.zn. 13Cob/63/2016 zo dňa 21.03.2016.

38. V odvolaní žalobca vyčítal okresnému súdu, že „Zároveň opomenul na ustanovenia § 228 ods. 2 CSP, nakoľko je zrejmé, že hrozba realizácie dobrovoľnej dražby tu neustále je, pričom dôsledky jej spustenia by mali výrazný dopad na práva nadobúdateľa, resp. vydražiteľa, dražobníka, atď., pričom nie je možné pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení týkajúcom sa nehnuteľnosti opomenúť ustanovenia § 34, § 39 Katastrálneho zákona a ustanovenia § 228 ods. 2 CSP“. V súvislosti s touto argumentáciou žalobcu odvolací súd uvádza, že ju dôsledne vnímal a vyhodnocoval, avšak ak okresný súd konštatoval, že nebola naplnená jedna z kumulatívnych podmienok pre nariadenie neodkladného nariadenia, teda že „....Žalobca však nijakým spôsobom neosvedčil ani nepreukázal, že žalovaný skutočne vykonáva záložného právo, resp. žeby niečo aspoň nasvedčovalo tomu, že žalobca začal uskutočňovať úkony smerujúce k výkonu záložného práva. Odôvodnenie obavy a potreby nariadenia neodkladného opatrenia spočíva v tom, že žalovaný v budúcnosti pristúpi k výkonu záložného práva, čím dôjde k ohrozeniu právneho postavenia žalobcu, ako vlastníka nehnuteľností zaťažených záložným právom zriadeným v prospech žalovaného. Z tvrdení žalobcu a pripojených listinných dôkazov nesporne vyplývajú pochybnosti o platnosti Zmluvy o zriadení záložného práva, na ktoré nadväzuje i otázka existencie záložného práva zriadeného v prospech žalovaného, avšak skúmanie týchto skutočností bude predmetom dokazovania vo veci samej. Samotné pochybnosti o platnosti Zmluvy o zriadení záložného práva nezakladajú bez ďalšieho dôvod pre nariadenie neodkladného opatrenia.“, tak s týmito závermi ako s vecne správnymi sa stotožnil. Na odstránenie akýchkoľvek pochybností, za situácie, keď nebola naplnená jedna zo základných a z kumulatívnych podmienok zákonnej úpravy § 325 ods. 1 pre nariadenie neodkladného opatrenia, potom nebol priestor pre okresný súd, podľa názoru odvolacieho súdu, aby osobitne vyhodnocoval (ne)aplikáciu § 228 ods. 2 CSP, § 34, § 39 Katastrálneho zákona, ktorý žalobcom namietaný postup okresného súdu nebolo možné vyhodnotiť ako taký, ktorý by spôsoboval, za daného skutkového a právneho stavu v prejednávanej veci, vecnú nesprávnosť napadnutého uznesenia okresného súdu.

39. Z odvolania žalobcu vyplýva aj odkaz na súvisiace „...súdne konania, vedené na Okresnom súde v Žiline v právnej veci žalobcu BALLARD, s.r.o., so sídlom M.R. Štefánika 845/59, Žilina, IČO: 44 883 544 proti žalovanému v 1. rade: KM real estate, s.r.o., so sídlom: Papraďová l/A, 821 01 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 48 249 181 a žalovanému v 2. rade: BEDEKO, s.r.o., so sídlom: Bratislavská 1838, Žilina 010 01, IČO: 43 938 230; sp.zn. sp.zn. 38Cb/280/2016 v spojení s konaním na Krajskom súde v Žiline sp.zn. 14Cob/9/2017. Vo vyššie uvedenom konaní o určenie, že záložné právo trvá ako prvé v poradí, žalobca BALLARD, s.r.o. poukazuje na skutočnosť, že došlo ku falšovaniu listiny, ktorá

bola predložená na kataster nehnuteľností (vyhlásenie záložného veriteľa o vzdaní sa záložného práva). V konaní vedenom pod sp.zn. 10Cb/14/2018, t.j. predmetné konanie vo veci samej, žalobca poukazuje v žalobe na sfalšovanie Zmluvy o zriadení záložného práva zo dňa 22.09.2016. Žalobca má vedomosti o prebiehajúcich trestných konaniach o podozreniach o spáchaní trestných činov učinila konajúca za dlžníka (ktorej nebránilo falšovať podpisy aj za záložných veriteľov), tak žalobca má za to, že nemá v postavení vlastníka nehnuteľnosti zábezpeku, žeby sa tak opätovne nemohlo znovu zopakovať, napr. aj podaním návrhu na výkon dobrovoľnej dražby, sfalšovaným podpisom za záložného veriteľa. Žalobca si kladie otázku, čoby iné než neodkladné opatrenie súdu mohlo zabrániť nečestnému konaniu dlžníka, aby znova nepokračoval v podvodnom konaní, napr. aj prípadným začatím výkonu dobrovoľnej dražby znovu podvodne vystupujúc namiesto záložného veriteľa...“. Vzhľadom na tento konkrétny poukaz žalobcu na konanie, ktoré bolo vedené pred krajským súdom v Žiline pod sp.zn. 14Cob/9/2017 a z neho vyvodené žalobcom závery vo vzťahu k prejednávanej veci (sp.zn. 14Cob/49/2018), odvolací súd zdôrazňuje rozdielnosť odôvodnení odvolaniami napadnutých uznesení okresného súdu, a k nim viažucu sa potom i argumentáciu odvolateľov. Zvýrazňuje odvolací súd nosné dôvody rozhodnutia v odvolacom konaní sp. zn. 14Cob/9/2017 (na ktoré poukazoval žalobca v odvolaní), v ktorom konaní okresný súd konštatoval, že žalobcom síce uvádzané skutočnosti neosvedčujú potrebu dočasnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovaným v rade 2/ v zmysle § 325 ods. 1 navrhovaným neodkladným opatrením, avšak mal zato, bez ďalšieho, že žalobcovi je dostatočná ochrana poskytnutá cez úpravu v § 228 CSP, ktorý záver bližšie neodôvodnil, preto odvolací súd vo vzťahu k odvolacej argumentácií odvolateľa (v konaní sp.zn. 14Cob/9/2017), uzavrel, že „Vzhľadom na citované závery okresného súdu, ako i citovanú argumentáciou žalobcu v odvolaní, s ktorými sa odvolací súd dôsledne oboznámil, nie je bez ďalšieho dostatočne zrejmé, v tomto štádiu konania, prečo mal okresný súd za to, že žalobcom uvádzané skutočnosti neodôvodňujú potrebu dočasnej úpravy pomerov, keďže v napadnutom rozhodnutí mal za to, že ochrana žalobcu v tomto štádiu konania je dostatočná, avšak bližšie svoje úvahy a myšlienkové pochody neozrejmil, neuviedol ako § 228 ods. 2 CSP, konkrétne v tejto prejednávanej veci, s dôrazom na predmet konania vo veci samej a skutkový stav veci“, a „Ak teda okresný súd vyššie špecifikované skutočnosti nevyhodnocoval, neozrejmil svoje myšlienkové pochody v tejto rovine, ktoré skutočnosti nepochybne predstavovali základ rozhodnutia okresného súdu, tak nebol vytvorený krajskému súdu, ako už uviedol vyššie, priestor pre vykonanie odvolacieho prieskumu v tejto rovine, pričom absenciu postupu okresného súdu nebolo možné preklenúť doplnením odôvodnenia, prípadne doplnením dokazovania v tomto smere až v odvolacom konaní.“ V tejto prejednávanej odvolacej veci (sp.zn. 14Cob/49/2018), keď okresný súd vyhodnocoval (ne)splnenie kumulatívnych a zákonom stanovených podmienok v zmysle úpravy § 325 CSP, pričom dospel k záveru o nenaplnení jednej z kumulatívnych podmienok a ak za tohto stavu osobitne nevenoval pozornosť a nevyhodnocoval § 228 CSP, tak na správnosť tohto postupu nemohol mať vplyv ani poukaz žalobcu na skutočnosti vyplývajúce z konania vedeného odvolacím súdom pod sp.zn. 14Cob/9/2017, ktorý (poukaz) nevytvoril priestor na odklon od vecne správnych záverov okresného súdu v prejednávanej veci sp.zn. 14Cob/49/2018, preto závery z rozhodnutia sp.zn. 14Cob/9/2017 nemožno z vyššie uvedených dôvodov aplikovať na prejednávaný prípad.

40. Krajský súd nezistil dôvody pre zmenu uznesenia okresného súdu, preto rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vo výroku vecne správne podľa § 387 ods. 1, 2 ods. 1 CSP, pričom sa i stotožňuje so závermi okresného súdu vo vzťahu k vyhodnoteniu jednej z kumulatívnych podmienok pre nenariadenie neodkladného opatrenia, a to neosvedčeniu naliehavosti na nariadenie neodkladného opatrenia.

41. Dodáva odvolací súd, že v danom konaní, v zmysle odvolacích dôvodov žalobcu, tu nejde o ochranu žalovaného, ale o povinnosť súdu vyhodnotiť, či sú splnené zákonné podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ v zmysle vyššie uvedeného bolo konštatované, že nebola splnená jedna z kumulatívnych podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, tak potom k jeho nariadeniu nemohlo dôjsť.

42. Krajský súd v týchto súvislostiach a vo väzbe na odvolacie dôvody žalobcu len pripomína skutočnosti vyplývajúce z Nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 50/2004 z 3. marca 2004, podľa ktorého „...právo na spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky neznamená právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami, resp. s jeho právnymi názormi. Z opačného pohľadu možno povedať, že neúspech v súdnom konaní nie je možné považovať za porušenie základného práva. Je v právomoci všeobecných súdov vykladať a aplikovať zákony. Pokiaľ tento výklad nie je arbitrárny a je náležite zdôvodnený, Ústavný súd Slovenskej republiky nemá dôvod doň zasahovať.“ Ďalej sa poukazuje na

Nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 218/2002 zo dňa 13. novembra 2002, v zmysle ktorého „..obsahom práva podľa č. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach nie je právo na rozhodnutie v súlade s právnym názorom účastníka konania“. Rovnako aj v zmysle uznesenia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 3/1997 zo dňa 19. marca 1997 vyplýva, že „.... právo na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe nezahŕňa záruku úspechu v konaní. Ak sa konanie pred všeobecným súdom neskončí podľa želania účastníka konania, táto okolnosť sama osebe nie je právnym základom pre namietnutie porušenia ústavného práva.“

43. Poukazuje krajský súd aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.

44. Pre úplnosť odvolací súd poukazuje i na čl. 46 ods. 4 Ústavy SR, z ktorého vyplýva, že podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovuje zákon. V danom prípade podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia upravuje § 324 a nasl. CSP, preto bolo potrebné tak v konaní pred okresným súdom, ako aj vo vyvolanom odvolacom konaní pred krajským súdom posudzovať, či boli splnené podmienky zákonom stanovené pre nariadenie neodkladného opatrenia.

45. Toto rozhodnutie prijal odvolací súd v senáte pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. § 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.