Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24C/118/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou Mgr.Zuzanou Čisovskou vo veci navrhovateľov: 1. S. W., R..XX.XX.XXXX, D. C. Č. W., Š. X, XXX XX N. (matka), 2. E. W., R..XX.X.XXXX, D. C. Č. W., Š.W. X, XXX XX N. (dieťa) proti mužovi, ktorého otcovstvo má byť určené (odporca): N. B., R..XX.X.XXXX, D. C. J., T. X, zastúpenému: K..J. D., D. C. J., V. XX, v konaní o určenie otcovstva a o výživnom pre dieťa takto

rozhodol:

I. U r č u j e, že odporca N. B., R..XX.X.XXXX, je otcom navrhovateľa E. W., R..XX.X.XXXX z matky S. W., R..XX.XX.XXXX.

II. Odporca je povinný prispievať na výživu navrhovateľa od 4.5.2016 do 30.6.2017 sumou vo výške 27,13 EUR mesačne a od 1.7.2017 do budúcna sumou vo výške 27,32 EUR mesačne, vždy do 15.dňa mesiaca vopred, k rukám navrhovateľa.

III. V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a.

IV. Určuje dlžné výživné za obdobie od 4.5.2016 do 30.4.2018 vo výške 653,02 EUR a povoľuje, aby odporca dlžné výživné splácal v pravidelných mesačných splátkach vo výške 20 EUR, až do zaplatenia celého dlhu, v lehotách splatnosti bežného výživného, s tým, že prvá splátka je splatná dňa 15.6.2018.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

VI. Nariaďuje učtárni Okresného súdu Košice I vrátiť S. W., R..XX.XX.XXXX, D. Š. X, XXX XX N., Č. W. preplatok vo výške 85,20 EUR z preddavku, zloženého dňa 9.1.2018 na znalecké dokazovanie, vedeného pod položkou D14-10/2018, v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Navrhovatelia sa návrhom zo dňa 4.5.2016 domáhali určenia, že odporca je otcom navrhovateľa v 2.rade, narodeného z navrhovateľky v 1.rade a úpravy rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu tak, že dieťa bude zverené do jej osobnej starostlivosti a odporca zaviazaný platiť výživné od podania návrhu na začatie konania vo výške 200 EUR mesačne.

2. Odporca potvrdil, že s navrhovateľkou v 1.rade udržiaval v rokoch 1998 - 1999 vzťah, pričom došlo aj k intímnemu styku, avšak zásadne s použitím ochrany. Pri poslednom stretnutí v auguste 1999 mu oznámila, že ich vzťah pokladá za skončený, pretože má vzťah s iným mužom, s ktorým je tehotná. Odvtedy neudržiavali žiaden kontakt a nebolo mu preto jasné, prečo sa po 16 rokoch rozhodla, že otcom dieťaťa je on.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a odporcu, znaleckým dokazovaním a oboznámením listinných dokladov tvoriacich obsah spisu.

4. Z rodného listu súd zistil, že navrhovateľ v 2.rade sa narodil dňa XX.X.XXXX. Ako jeho matka je v rodnom liste zapísaná navrhovateľka. Otec v rodnom liste uvedený nie je.

5. Navrhovateľka vypovedala, že naposledy mala s odporcom intímny styk v lete v roku 1999 na dovolenke v Chorvátsku. V rozhodnom období intímny styk s iným mužom nemala.

6. Odporca potvrdil, že s navrhovateľkou boli na dovolenke v auguste v roku 1999, avšak poprel, že by mali intímny styk. Naposledy mali intímny styk koncom júla 1999, avšak s použitím ochranného prostriedku.

7. V konaní nebolo sporné a súd mal z listinných dôkazov za preukázané, že pôvodne bol ako otec navrhovateľa v 2.rade zapísaný do rodného listu K. Z.. Aj predchádzajúce priezvisko dieťaťa bolo v rodnom liste uvedené ako Z.. Navrhovateľka uviedla, že sa tak stalo na základe súhlasného vyhlásenia o otcovstve. K. Z. bol jej priateľom a síce sa nepovažoval za biologického otca (vedel, že otcom nie je), chcel, aby boli spolu ako rodina. Aj navrhovateľka vedela, že biologickým otcom je niekto iný (odporca), avšak v mladíckej nerozvážnosti súhlasila s takýmto riešením. K. Z. následne platil aj výživné na dieťa. S odporcom navrhovateľka od r.1999 neudržiavala žiaden kontakt. Následne bolo otcovstvo K. Z. zapreté rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k.40C 345/2013-48 zo dňa 15.10.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.12.2015. Ako súd zistil zo znaleckého posudku z odboru genetiky, odvetvia analýzy DNA č.12/2015, vyhotoveného v rámci konania o zapretie otcovstva, K. Z. bol vylúčený ako biologický otec dieťaťa, pretože nemá vo svojom genotype všetky alely, ktoré biologický otec musí mať. Hodnota pravdepodobnosti jeho otcovstva bola určená na 0 %.

8. Súd nariadil znalecké dokazovanie z odboru Genetiky, odvetvia Analýzy DNA, Genetiky človeka. Úlohou súdneho znalca bolo na základe analýzy DNA účastníkov konania určiť, či je otcovstvo odporcu k navrhovateľovi v 2.rade vylúčené a v prípade, ak jeho otcovstvo k nemu vylúčené nie je, určiť pravdepodobnosť jeho otcovstva percentuálnym vymedzením.

9. Zo záverov znaleckého posudku č.3/2018 vyhotoveného dňa 19.2.2018 N..W.. S. D., N.. vyplynulo, že pri porovnaní genetických znakov navrhovateľa v 2.rade (dieťaťa) a odporcu bola zistená zhoda vo všetkých 16 testovaných genetických systémoch, čím bolo otcovstvo odporcu potvrdené. Kombinovaný paternitný index CPI dosiahol hodnotu 66 172 799,75, čo znamená, že otcovstvo odporcu je viac ako 66 172 799,75 krát pravdepodobnejšie, než otcovstvo netestovaného muža náhodne vybraného z našej populácie. Otcovstvo odporcu k navrhovateľovi v 2.rade preto možno pokladať prakticky za dokázané.

10. Podľa ustanovenia § 94 ods.1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej iba Zákon o rodine), ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd.

11. Podľa ustanovenia § 94 ods. 2 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako 180 a viac ako 300 dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

12. Predmetom tohto konania bolo určenie otcovstva. Návrh na určenie otcovstva možno podať kedykoľvek, bez obmedzenia lehotou. Aktívna legitimácia osôb oprávnených podať takýto návrh vyplýva z ustanovenia § 94 ods. 1 Zákona o rodine. V danom prípade návrh na začatie konania podala matka aj dieťa, teda aktívne legitimované osoby.

13. V ustanovení § 94 ods. 2 Zákona o rodine je zakotvená tzv. tretia domnienka určenia otcovstva. Cieľom aplikácie tejto domnienky je určenie biologického otca dieťaťa. Súd je povinný zisťovať: a/ existenciu súlože medzi matkou a mužom, ktorému svedčí domnienka, b/ či súlož bola vykonaná v dobe rozhodujúcej pre narodenie dieťaťa a c/ či otcovstvo muža nevylučujú závažné okolnosti.

14. Predpokladom konania o určenie otcovstva je okolnosť, že nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov. V danom prípade nebolo sporné, že k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov (navrhovateľky v 1.rade a odporcu) nedošlo. Z predloženého rodného listu dieťaťa súd zistil, že v danom prípade nesvedčí ani domnienka otcovstva manžela matky dieťaťa. V rodnom liste figuruje iba meno matky. Údaj o otcovi absentuje.

15. Súd primárne zameral dokazovanie na preukázanie, či odporca súložil s matkou (navrhovateľkou) v čase uvedenom v odseku 2 ustanovenia § 94 Zákona o rodine, t.j. v čase od 26.6. 1999 do 25.10.1999. Z výpovedí oboch účastníkov vyplynul vo vzťahu k tejto otázke kladný záver. Zároveň v konaní nebolo zistené a ani odporca netvrdil žiadne okolnosti, vylučujúce jeho otcovstvo, napríklad neplodnosť. Zo záverov znaleckého posudku č.3/2018 vyhotoveného N..W.. S. D., PhD., súdnou znalkyňou z odboru Genetiky, odvetvia Analýzy DNA, Genetiky človeka vyplynul jednoznačný záver, t.j. že otcovstvo odporcu k navrhovateľovi v 2.rade je potvrdené. Odporca závery znaleckého posudku nenamietal.

16. Na základe vyššie uvedeného preto súd určil, že odporca je otcom navrhovateľa v 2.rade, narodeného z matky - navrhovateľky v 1.rade.

17. S konaním o určenie otcovstva je zo zákona spojené konanie o úprave rodičovských práv a povinností a o výžive maloletého dieťaťa (§ 110 zákona č.161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok). Úprava rodičovských práv a povinností zahŕňa predovšetkým otázku zverenia maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov, vrátane otázky, kto bude dieťa zastupovať a spravovať jeho majetok, otázku výživného a príp. aj otázku styku s dieťaťom.

18. Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania, dňa 20.4.2018 navrhovateľ v 2.rade (dieťa) nadobudol plnoletosť, otázka jeho zverenia do osobnej starostlivosti niektorého z rodičov, vrátane otázky styku, sa stali bezpredmetnými. Predmetom konania teda ostala len otázka určenia výživného. Navrhovateľ v 2.rade vyhlásil, že sa pripája do konania a uplatňuje si nárok na výživné aj za dobu od nadobudnutia plnoletosti.

19. Podľa ust. § 62 ods.1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

20. Podľa ust. § 62 ods.2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

21. Podľa ustanovenia § 62 ods.3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopností, možností a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

22. Podľa ust. § 62 ods.4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

23. Podľa ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

24. Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

25. Podľa ust. § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

26. Podľa ust. § 77 ods.1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Výživné na maloleté dieťa možno priznať najdlhšie za dobu troch rokov spätne odo dňa začatia súdneho konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

27. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti odporcu (otca) súd vychádzal z dvoch základných kritérií, ktorými sú v zmysle ustanovenia § 75 ods.1 Zákona o rodine jednak odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca. Súd pri rozhodovaní o výške výživného prihliadal aj na fakt, že dieťa sa v čase od jeho narodenia osobne starala a aj v súčasnosti sa stará výlučne navrhovateľka v 1.rade (matka), ďalej na pomery, ktoré sú na strane matky, ako aj na zásadu rovnakej životnej úrovne rodičov a detí (§ 62 ods.4, § 62 ods.2 Zákona o rodine).

28. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa patrí výživa vo vlastnom zmysle slova, a teda jeho hmotné potreby, ako je strava, šatstvo, bielizeň, obuv, hygienické potreby, riešenie bytovej otázky, ale aj kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky nevyhnutné potreby, ktoré vyžaduje život človeka v súčasnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom, ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

29. Rozhodným časom pre určenie výživného bol čas od podania návrhu na začatie konania (máj 2016) do budúcna.

30. Odporca navrhoval, aby bolo výživné priznané až od momentu určenia otcovstva, pretože až na základe znaleckého posudku sa dozvedel, že je otcom. Zároveň žiadal, aby súd pri určení dlžného výživného za minulé obdobie, vzhľadom na pomery na strane odporcu povolil primerané splátky spolu s bežným výživným. Súd konštatoval, že návrh odporcu na určenie výživného od neskoršieho dátumu je neakceptovateľný vzhľadom na dikciu ust. § 77 ods.1 Zákona o rodine, kedy moment začatia súdneho konania je minimálnou časovou hranicou, od kedy je možné výživné priznať.

31. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne č.560 510 7750 0 zo dňa 1.12.2016 a správy zo dňa 5.10.2017 súd zistil, že odporca je invalidný dôchodca od 1.10.2009 a od 1.1.2017 mu bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 231,60 EUR. Z rozhodnutia Sociálnej poisťovne č.5605107750 0 zo dňa 30.11.2017 súd zistil, že odporcovi bol od 1.1.2018 priznaný invalidný dôchodok vo výške 235,70 EUR. Odporca predložil preukaz Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, preukazujúci že je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím (so sprievodcom).

32. Z platobného dokladu SIPO 3/2018 súd zistil, že odporca platí zálohové platby za elektrinu a plyn, ako aj mesačnú úhradu správcovi bytu vo výške 149,65 EUR

33. Zo správy Daňového úradu Košice súd zistil, že odporca nepodal daňové priznanie k dani z príjmov fyzickej osoby.

34. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach súd zistil, že odporca nepoberá dávky v hmotnej núdzi ani iné sociálne dávky.

35. Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočky Košice súd zistil, že odporcov jediný príjem tvorí invalidný dôchodok.

36. Zo správy Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach súd zistil, že odporca je vedený ako držiteľ osobného motorového vozidla I. Q. a motocykla (skútra).

37. Z výpovede navrhovateľov súd zistil, od podania návrhu na začatie konania navrhovateľ v 2.rade býva v N. spolu s mamou (navrhovateľkou v 1.rade) a starými rodičmi, v 4 izbovom byte. Náklady na bývanie predstavujú 721,58 EUR mesačne. Navrhovateľka v 1.rade tieto náklady hradí v rozsahu jednej polovice. V školských rokoch 2015/2016 a 2016/2017 navrhovateľ navštevoval 1. a 2. ročník Strednej U. školy. Od septembra 2017 prestúpil na inú Strednú U. školu, so sídlom v N., W. XX, z dôvodu, že sa rozhodol pre štúdium iného odboru - odbor zdravotnícky asistent s maturitou. Náklady navrhovateľa v 2.rade na uspokojenie jeho potrieb sú nasledovné: školné - príspevok na školskú radu 700 Kč, obedy v školskej jedálni 1.000 Kč mesačne, mesačník na MHD 260 Kč mesačne, telefón 450 Kč mesačne.

Venuje sa cvičeniu v posilňovni, kde platí 1.100 Kč mesačne. Je alergik, na lieky vynakladá v priemere mesačne sumu 700 Kč. Užíva Xyzal, Clarinase, kortikoidy. Na začiatku školského roka potrebuje cca 3.000 Kč na školské potreby a pomôcky. Budúci školský rok bude potrebovať uniformu pre výkon praxe v nemocnici.

38. Navrhovateľka pracuje ako J. a jej príjem sa pohybuje vo výške cca 18.000 Kč mesačne (666,07 EUR).

39. Z výpovede odporcu súd zistil, že vzhľadom na dlhodobý vývoj jeho zdravotného stavu nie je pravdepodobné, že by mohol získať vyšší príjem, než má. Jeho jediný príjem predstavuje invalidný dôchodok. Má vážne problémy s pohybovým ústrojenstvom, koxartrózu bedrových kĺbov. V októbri 2017 podstúpil dvojitú operáciu kolena. Pri chôdzi musí používať barle. Pravidelne užíva lieky ako Diclofenak, Condrosulf, chodí na obstreky. Býva v jednoizbovom byte, za ktorý platí v priemere 130 až 140 EUR mesačne. Žije sám. Nevlastní žiadne hnuteľné veci významnejšej hodnoty. Má právo osobného užívania k starej záhrade vo C. H., ktorá má 4 áre. Nemá vyživovaciu povinnosť k iným osobám. Jeho matka je umiestnená v geriatrickom centre a spolu s ostatnými súrodencami prispieva na úhradu nákladov s tým spojených.

40. Z vyššie uvedených výsledkov dokazovania vyplynulo, že síce náklady na uspokojovanie potrieb navrhovateľa, ktorý bol v rozhodnom období vo veku 16-18 rokov a bol študentom strednej školy, sú nepochybne vyššie, ako výživné, ktoré súd napokon určil, avšak reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery na strane otca neumožňujú, aby si odporca plnil vyživovaciu povinnosť v rozsahu vyššom, ako je tzv.minimálne výživné. Toto výživné je povinný plniť každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možností a majetkové pomery, tak ako to vyplýva z ust. § 62 ods.3 Zákona o rodine. Citované zák.ustanovenie upravuje výšku minimálneho výživného ako 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

41. Podľa ust. § 2 zák.č.601/2003 Z.z. o životnom minime, v znení účinnom od 1.7.2013 do 30.6.2017, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm

a) 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, b) 138,19 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, c) 90,42 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.

42. Podľa ust. § 2 zák.č.601/2003 Z.z. o životnom minime, v znení účinnom od 1.7.2018, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm

a) 199,48 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu, b) 139,16 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, c) 91,06 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa.

43. Z vyššie cit.ust. § 2 písm.c) zákona o životnom minime, v spojení s ust. § 62 ods.3 Zákona o rodine vyplýva, že 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté dieťa ako aj na nezaopatrené dieťa v rozhodnom období od podania návrhu na začatie konania do 30.6.2017 činilo 27,13 EUR a v období od 1.7.2017 až doposiaľ činilo 27,32 EUR. Súd preto zaviazal odporcu platiť výživné počnúc od podania návrhu na začatie konania do 30.6.2017 vo výške 27,13 EUR mesačne a od 1.7.2017 do budúcna vo výške 27,32 EUR mesačne a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.

44. Súd zároveň rozhodol o výške dlžného výživného za obdobie od 4.5.2016, t.j. od podania návrhu na súde, do 30.4.2018, t.j. do posledného dňa v mesiaca, v ktorom súd vo veci rozhodol. Výška dlžného výživného za uplynulé obdobie sa určuje rozdielom medzi súdom stanoveným výživným a výživným, ktoré povinný v rozhodnom období skutočne zaplatil.

45. V konaní nebola spornou skutočnosť, že odporca výživné neplnil. V zmysle tohto rozsudku má odporca zaplatiť výživné za obdobie od 4.5.2016 do 30.6.2017 spolu vo výške 379,82 EUR (t.j. 14 mesiacov x 27,13 EUR) a za obdobie od 1.7.2017 do 30.4.2018 spolu vo výške 273,20 EUR (t.j.10 mesiacov x 27,32 EUR), t.j. za celé obdobie spolu vo výške 653,02 EUR. Vzhľadom na vyššie popísané osobné a majetkové pomery na strane odporcu, ktoré predstavovali aj základ pre rozhodnutie o jeho oslobodení od súdnych poplatkov (uznesením, vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 5.12.2017) súd povolil, aby dlžné výživné splácal v splátkach vo výške 20 EUR mesačne, v lehotách splatnosti bežného výživného, s tým, že prvá splátka je splatná dňa 15.6.2018.

46. Podľa ust. § 52 zákona č.161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len , žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

47. Podľa ust. § 53 CMP, v konaní vo veciach určenia rodičovstva a v konaniach vo veciach notárskych úschov môže súd priznať náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, proti účastníkom, ktorí úspech nemali, ak to možno spravodlivo požadovať.

48. Podľa ust. § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

49. Civilný mimosporový poriadok v ust. § 52 primárne ustanovuje, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Ustanovenie § 53 však v konaniach o určenie rodičovstva umožňuje, aby súd priznal náhradu trov konania účastníkom, ktorí mali vo veci úspech, ak to možno spravodlivo požadovať. V danom prípade je zrejmé, že navrhovatelia mali v konaní o určenie otcovstva úspech. Súd je však toho názoru, že od odporcu nemožno spravodlivo požadovať, aby navrhovateľke resp. navrhovateľom nahradil trovy konania.

50. Uvedený záver súd ustálil na základe osobitných okolností predmetného prípadu. Je zrejmé, že navrhovateľ v 2.rade (dieťa) sa narodil v roku XXXX, pričom návrh na určenie otcovstva bol podaný až po 16 rokoch. Navrhovateľka od r.1999 s odporcom neudržiavala žiaden kontakt. Ako už súd uviedol vyššie, navrhovateľka v 1.rade vedela, že skutočným biologickým otcom dieťaťa je odporca. Napriek tomu súhlasila s tým, aby bol ako otec navrhovateľa v 2.rade zapísaný do jeho rodného listu K. Z., s ktorým mala navrhovateľka vzťah ešte pred nadviazaním známosti s odporcom a to na základe súhlasného vyhlásenia rodičov o otcovstve. Aj predchádzajúce priezvisko dieťaťa bolo v rodnom liste uvedené ako Z.. K. Z. sa síce nepovažoval za biologického otca (vedel, že otcom nie je), napriek tomu chcel, aby boli spolu ako rodina. Následne bolo otcovstvo K. Z. na jeho návrh zapreté rozsudkom Okresného súdu Košice I č.k.40C 345/2013-48 zo dňa 15.10.2015, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 17.12.2015. Zhrnúc vyššie uvedené, je zrejmé, že sama navrhovateľka v 1.rade zavdala príčinu na začatie konania o určenie otcovstva, pričom pre tento krok sa rozhodla až 16 rokov po narodení dieťaťa. Je preto prirodzené, že za takýchto okolností a po uplynutí takejto doby odporca prirodzene trval na tom, aby bolo jeho otcovstvo preukázané znaleckým posudkom z odboru genetiky. Naostatok súd poukazuje aj na osobné a majetkové pomery na strane odporcu, ktoré predstavovali aj základ pre rozhodnutie o jeho oslobodení od súdnych poplatkov (uznesením, vyhláseným na pojednávaní konanom dňa 5.12.2017).

51. Vzhľadom na vyššie uvedené súd nepokladal za spravodlivé, aby trovy navrhovateľky, spočívajúce v súdnom poplatku za návrh na začatie konania a v trovách znaleckého dokazovania, znášal odporca. Preto súd vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania ( § 52 .

52. Za vypracovanie znaleckého posudku súd priznal súdnej znalkyni znalečné vo výške 414,80 EUR, ktoré bolo zaplatené z preddavku, zloženého navrhovateľkou v 1.rade vo výške 500 EUR. Súd preto nariadil učtárni Okresného súdu Košice I vrátiť navrhovateľke preplatok z preddavku vo výške 85,20 EUR.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na súde, proti rozhodnutiu ktorého odvolanie smeruje, v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 62 ods.1 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa ust. § 62 ods.2 CMP, odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. (§ 48 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku).