Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Co/92/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Erika Vargu a členov senátu - sudcov JUDr. Amálie Paulerovej a JUDr. Róberta Urbana, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom Q. XX, O., proti žalovanému: U. S., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom G. XXX/XX, B., o zaplatenie 1.924,20 eur s príslušenstvom, na základe odvolania žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 40Csp/124/2017-64 zo dňa 21. novembra 2017, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie p o n e ch á v a n e d o t k n u t ý vo výroku o uložení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.403,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1.403,46 eur od 20.8.2014 do zaplatenia, vrátane lehoty splatnosti.

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e vo zvyšnej časti.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1.403,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 1.403,46 eur od 20.08.2014 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal z toho, že vzťah založený zmluvou o pôžičke zo dňa 27.8.2013 je vzťahom spotrebiteľským a to v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov. Mal totiž za to, že hoci v bode 2 zmluvy žalovaný uviedol, že je fyzickou osobou - podnikateľom, pracujúcim v rámci priemyselnej výroby, toto tvrdenie sa nachádzalo až v bode zmluvy obsahujúcom údaje o zamestnaní žalovaného a o jeho finančnej situácii, pričom zo samotnej zmluvy o pôžičke nevyplynulo, že by poskytnutý spotrebiteľský úver žalovaný bral na výkon svojho podnikania tak, ako to žalobca mylne uvádzal v žalobnom návrhu. Navyše žalovaný predmetnú zmluvu o pôžičke uzatváral na číslo občianskeho preukazu, nie na „IČO“. 2.Na základe opísaných dôvodov posudzoval súd prvej inštancie následne zákonné náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ a k/ predmetného zákona (citované v napadnutom rozsudku), v ktorej spojitosti konštatoval, že v zmluve nie je uvedený údaj o termínoch splatnosti jednotlivých splátok, nakoľko zmluva obsahuje len údaj o výške jednotlivých splátok (85,22 eur vrátane poistenia) a počte splátok (36). Údaj o tom, na ktorý konkrétny deň v kalendárnom mesiaci pripadá splatnosť jednotlivých splátok, zmluva neobsahuje, pričom nie je postačujúce, ak by túto informáciu obsahovali len podmienky k zmluve o poskytnutí pôžičky, nakoľko zákon vyslovene vyžaduje, aby uvedené povinné náležitosti boli obsiahnuté priamo v zmluve a nepripúšťa sa ich obsiahnutie v akýchkoľvek vedľajších dokumentoch. Nadväzne, pokiaľ nie je uvedený termín splatnosti splátok, potom nebola dostatočne určito vymedzená ani konečná splatnosť. V zmluve sa totiž uvádza, že termín konečnej splatnosti je august 2016, avšak v ktorý deň v tento mesiac sa stane splatnou posledná splátka, zo zmluvy nevyplýva. Podľa názoru

okresného súdu, spotrebiteľ musí pri danej forme spotrebiteľského úveru už na prvý pohľad presne vedieť, kedy dôjde ku konečnej splatnosti jeho spotrebiteľského úveru, t. j. ktorým dňom. Bez uvedenia dňa splatnosti poslednej splátky, len údaj o mesiaci a roku jej splatnosti tak nepostačuje na to, aby bolo možné konštatovať, že údaj o konečnej splatnosti bol uvedený presne a určito. 3.Okrem toho, primárnemu účelu právnej úpravy spotrebiteľského práva (ktorým je zrozumiteľnosť pre spotrebiteľa a jeho ochrana) zodpovedá len taký výklad ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) dotknutého zákona, ktorý každý z atribútov vyjadrených v zákone slovami „výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“ viaže ku každej z tam uvedených zložiek spotrebiteľského úveru majúceho sa v konečnom dôsledku zaplatiť, teda ako k istine, tak i k úrokom a tiež k prípadným iným poplatkom. Naplneniu uvedeného účelu preto nemôže učiniť zadosť zmluva neobsahujúca aj vyčíslenie toho, aká časť každej splátky pripadá na istinu, aká na úroky a na prípadné poplatky (u každej takejto čiastkovej položky osobitne). Nemôže preto stačiť, ak je v zmluve uvedená len celková výška splátky pozostávajúca z istiny, úrokov a poplatkov. V splátke by mala byť oddelene uvedená výška splátky istiny, výška splátky úroku a výška splátky poplatkov. Podľa zistenia súdu to však v danom prípade tak nebolo a požiadavka na presnosť vyžadovaná uvedeným ustanovením splnená preto nie je. Uvedenie časti, ktorá z každej splátky pripadá na splatenie vyčerpanej istiny, na splatenie úrokov a splatenie prípadných poplatkov, je podľa súdu potrebné i preto, aby veriteľ nemal možnosť celú zaplatenú splátku (teda 100% z nej) použiť na úhradu úrokov (prípadne poplatkov). Neuvedenie tejto náležitosti by mohlo spôsobiť, že hoci žalovaný spláca spotrebiteľský úver, istina prakticky jeho splátkami splácaná nie je, nakoľko ním uhrádzané splátky sa používajú v celom rozsahu na úhradu príslušenstva, z ktorého dôvodu nedochádza k poníženiu dlžnej istiny. Len vtedy, pokiaľ je presne vymedzené, aká časť splátky sa použije na úhradu istiny a aká časť na úhradu príslušenstva, je vylúčené, aby vznikli pochybnosti o tom, ako mali byť splátky započítavané na úhradu dlžného spotrebiteľského úveru s príslušenstvom.

4.Nadväzne sa v zmysle § 11 ods. 1 písm. a) aplikovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver považuje (z dôvodu absencie uvedených náležitostí) za bezúročný a bez poplatkov. Žalovanému bola poskytnutá pôžička vo výške 2 000 eur, ktorú mal splatiť v 36 splátkach, pričom vrátiť mal celkovo sumu 2 981,52 eur, ktorá pozostáva z istiny 2 000 eur a vo zvyšku z celkových nákladov spotrebiteľa. Podľa prehľadu úhrad žalovaný z poskytnutej pôžičky dosiaľ zaplatil 596,54 eur. S ohľadom na to, že sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, je možné priznať žalobcovi iba sumu nesplatenej istiny bez akýchkoľvek poplatkov a úrokov po odčítaní žalovaným realizovaných platieb. Z titulu nesplatenej dlžnej istiny úveru tak súd priznal žalobcovi sumu 1 403,46 eur (2 000 eur - 596,54 eur) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

5.Súčasne okresný súd priznal žalobcovi úrok z omeškania z prisúdenej istiny v súlade s § 517 ods. 2 v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. vo výške 5,15 % ročne (ako úrokovú sadzbu ECB 0,15 % zvýšenú o 5 percentuálnych bodov), a to odo dňa 20.08.2014, ako dňa nasledujúceho po zosplatnení úveru (19.08.2017), až do zaplatenia. 6.O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie s poukazom na § 255 ods. 1 a 2 v spojení s § § 262 ods. 1 tak, že žalobcovi priznal predmetný procesný nárok v rozsahu čistého úspechu

- 31,22 %.

7.Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca čo do výroku o čiastočnom zamietnutí žaloby, ako i voči súvisiacemu výroku o trovách konania a domáhal sa zmeny v podobe rozhodnutia rozsudkom pre uznanie podľa § 282 CSP. Zdôraznil, že žalovaný uplatnený nárok nerozporoval, navyše na pojednávaní dňa 21.11.2017 výslovne uviedol, že si je vedomý svojho záväzku. Z tohto vyjadrenia nie je možné dospieť k inému záveru ako k tomu, že nárok, ktorého zaplatenie je predmetom sporu, uznáva. Podporne poukázal na závery rozhodnutí súdov Slovenskej republiky a zdôraznil, že požiadavka určitosti uznávacieho prejavu je splnená aj bez výslovného použitia výrazu uznanie dlhu, ak je z okolností prípadu nepochybné, že išlo o uznávací prejav. V tejto spojitosti dodal, že v podaní zo dňa 16.11.2017 navrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku podľa § 282 a nakoľko boli splnené zákonné podmienky pre takéto rozhodnutie, súd prvej inštancie mal na základe uznávacieho prejavu žalovaného rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku bez toho, aby vyhodnocoval skutkový stav, predložené dôkazy, resp. aby vykonal právne posúdenie skutkového stavu z hľadiska hmotného práva (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zn. 3Obo 38/2009 zo dňa 25.3.2010). 8.Pre prípad, že by sa odvolací súd nestotožnil s uvedenými odvolacím dôvodom, poukázal odvolateľ na rozsudok Súdneho dvora EÚ v právnej veci C - 42/15, Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bíróová, v zmysle záverov ktorého by členské štáty nemali ukladať zmluvným stranám povinností, ktoré smernica

2008/48/ES neupravuje. Podľa jej článku 10 ods. 2 písm. i/ v spojení s písm. h/ zmluva o úvere na dobu určitú nemusí v čase jej uzatvorenia obsahovať presné určenie, aká časť splátky sa použije na splátku istiny a aká jej časť na bežné úroky a poplatky. Takéto rozloženie splátok v členení na istinu, úrok a poplatky predstavuje podľa odvolateľa rozpor s požiadavkou stručnosti, prehľadnosti, určitosti a zrozumiteľnosti základných náležitostí úverovej zmluvy ako právneho úkon. Zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami teda nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Iba na žiadosť dlžníka je veriteľ povinný kedykoľvek počas trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Súdny dvor EÚ tiež vylúčil oprávnenosť sankcie straty nároku na úroky a poplatky v prípade, že úverová zmluva neobsahuje rozdelenie úverovej splátky na jej jednotlivé zložky. Iba porušenie povinnosti veriteľa podstatným spôsobom môže byť sankcionované zákonom nároku veriteľa na úroky a poplatky. Napokon, aj zistenie súdu prvej inštancie, že dojednanie o termíne splatnosti splátok nie je prípustné v akýchkoľvek vedľajších dokumentov je v rozpore s obsahom spisu, nakoľko všetky podstatné náležitosti úverovej zmluvy sú podľa odvolateľa jej súčasťou a zmluva neodkazuje na osobitné obchodné podmienky. Z predloženej zmluvy o spotrebiteľskom úvere je preukázané dojednanie termínov splatnosti úverových splátok a to v článkoch 6 bod 6.1., 6.2. a 6.3. zmluvných podmienok úverovej zmluvy. Žalovaný ako spotrebiteľ teda mal možnosť bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy, termíny splatnosti všetkých splátok za splnenia povinnosti vyplývajúcich z úverovej zmluvy. 9.Pokiaľ ide o uvedenie termínu konečnej splatnosti, má odvolateľ za to, že splnenie vyššie uvedenej zákonnej požiadavky uvedením mesiaca a roku ukončenia úverového vzťahu je dostatočné určité a zrozumiteľné. Takto stanovený termín konečnej splatnosti (08/2016) bez akýchkoľvek pochybností aj právne nevzdelanému priemernému spotrebiteľovi poskytuje relevantné informácie o tom, že úver bude musieť splácať do augusta 2016. V spojení s dojednaním splatnosti splátok k 20. dňu v mesiaci je termín konečnej splatnosti úveru stanovený bez potreby použitia akýchkoľvek zložitých matematických operácií.

10.Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

11. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 , po zistení, že odvolanie podala subjektívne legitimovaná strana sporu (§ 359 v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 , preskúmal vec v rozsahu danom v ustanovení § 379 (z tohto titulu nedotknutým ponechal odvolaním nenapadnutý výrok o uložení povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 1.403,46 eur s príslušenstvom) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) rozsudok okresného súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP.

12. Primárne je vo vzťahu k odvolacej námietke týkajúcej sa procesného postupu okresného súdu potrebné uviesť/zdôrazniť, že prejav žalovaného nepredstavuje kvalifikované uznanie dlhu. Takým relevantným úkonom môže byť len jednoznačne prejavená/formulovaná vôľa dlžníka uznať konkrétny procesný nárok. V súdenej veci žalovaný na pojednávaní konanom dňa 21.11.2017 uviedol, že si je vedomý uzatvorenia zmluvy o pôžičke. Aj bez ohľadu na požadovanú zvýšenú mieru procesnej aktivity/ ochrany z pozície súdu v sporoch so slabšou stranu (akým je i súdená vec) je v okolnostiach súdenej veci evidentné, že opísaný ústny prejav žalovaného/spotrebiteľa je len potvrdením jeho vedomosti o existencii/danosti sporného zmluvného vzťahu. Aj keď sú vo všeobecnosti správnymi úvahy odvolateľa, že nie je potrebné explicitné použitie termínu „uznanie dlhu“, resp. že rozhodujúcim je princíp prejavenej, nie skutočnej vôle, z určujúceho hľadiska však nemožno predmetný prednes žalovaného vykladať inak, než (len) že si je vedomý faktu uzavretia zmluvy o pôžičke. Inými slovami, nejedná sa o uznávací prejav vo vzťahu ku konkrétnemu dlhu, resp. procesnému nároku, ale len o konštatovanie/nepopretie existencie zmluvného vzťahu, čo sú dve odlišné právne skutočnosti. 13.Možno teda čiastkovo uzavrieť, že neobstojí odvolacia námietka o povinnosti okresného súdu rozhodnúť rozsudkom pre uznanie.

14.Nadväzne, z hľadiska procesnej ekonómie postačuje pre verifikovanie vecnej správnosti zásadného záveru okresného súdu o bezúročnosti/bezpoplatkovosti dotknutého úveru zistenie o absencii ktorejkoľvek (čo i len jednej) zo zákonných náležitostí označených súdom prvej inštancie. Za takúto je potrebné považovať chýbajúcu splatnosť jednotlivých splátok úveru. Vymedzenie tejto splatnosti tak, ako je obsiahnuté v posudzovanej veci, je skutočne neurčité. Predložená zmluva vo svojich základných/ podstatných článkoch (I., II., resp. V. - všetky na strane 1 zmluvy/formulára) neobsahuje konkrétny/ žiadny údaj o termínoch splatnosti - t.j. o tom, na ktorý konkrétny deň v kalendárnom mesiaci pripadá

splatnosť - jednotlivých splátok, uvádza len údaj o výške jednotlivých splátok a ich počte. Až na strane 3 je v rámci článku IX. obsiahnutý (odhliadnuc od použitia malých písmen, aktuálne už sankcionovaného neplatnosťou) bod 6.2., v zmysle ktorého, pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo zmluve stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. Úprava označená ako „Zmluvné podmienky“ obsiahnutá v predmetnom čl. IX „vznikla“, ako je krajskému súdu známe z jeho činnosti (z obdobných súdnych sporov vedených žalobcom), púhym premenovaním všeobecných obchodných podmienok ako prílohy zmluvy na „Zmluvné podmienky“. Tejto “transformácii“ zodpovedá aj umiestnenie/ včlenenie „dohody“ o predmetnej základnej náležitosti zmluvy (o splatnosti) medzi svojou povahou vedľajšie/sekundárne dojednania (typické pre všeobecné obchodné podmienky, ktoré majú slúžiť „len“ na bližšie vysvetlenie vzájomných povinností účastníkov zmluvy, či širších súvislosti poskytovanej služby, rozhodne však nemajú byť priestorom na formulovanie určujúcich zákonných náležitostí zmluvy akou je i splatnosť splátok), čo nepochybne zneprehľadňuje pre spotrebiteľa orientáciu v zmluvnom texte a samo osebe diskvalifikuje posudzovanú zmluvu z naplnenia legitímnej požiadavky určitosti úpravy základných náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 15.Ani v prípade hypotetického pripustenia právnej relevancie takejto „zmluvnej úprave“ neumožňuje jej text bez ďalšieho a predovšetkým bez ťažkostí/pochybností a s istotou/jednoznačne identifikovať/ určiť termín splatnosti (jednotlivých splátok), nakoľko táto (bod 6.2) „len“ stanovuje, že pokiaľ nie je v splátkovom kalendári a/alebo v zmluve stanovené inak, sú splátky splatné do 20. dňa v príslušnom kalendárnom mesiaci. To znamená, že zistenie termínu splatnosti vyžaduje od spotrebiteľa (namiesto zákonom dôvodne požadovaného stavu, aby táto skutočnosť jasne/nepochybne vyplývala zo zmluvy) podrobné skúmanie/štúdium niekoľkých subsidiárnych „prameňov“ (odhliadnuc od nevyhnutnosti prvotného „rozlúštenia“ ich hierarchickej postupnosti) predstavujúcich rozsiahly súbor najrozmanitejších ustanovení s množstvom právnických, či ekonomických/bankových termínov, v ktorých je problematické zorientovať sa osobe znalej práva, nieto ešte priemernému spotrebiteľovi, čo je mimo rámca rozumnej pochybnosti v príkrom rozpore s požiadavkou/potrebou jednoznačnosti a prehľadnosti údajov obsiahnutých v spotrebiteľskej zmluve, ktorá požiadavka vyplýva zo systému (celej/ komplexnej) spotrebiteľskej právnej ochrany. Nemožno pritom spochybniť, že údaj o termíne splatnosti splátky je pre spotrebiteľa významná informácia, nakoľko sa na omeškanie s platbou viažu zásadné právne následky v podobe sankcií. Z tohto pohľadu je postup/snaha žalobcu, v konečnom dôsledku smerujúca k obchádzaniu povinnosti uvádzať v zmluve obligatórne údaje, ktoré sú „spotrebiteľskými“ predpismi explicitne vyžadované, neakceptovateľná.

16.Opísaným skutočnostiam korešponduje zákonný následok v podobe bezúročnosti a bezoplatkovosti poskytnutého spotrebiteľského úveru. Na základe toho odvolací súd pristúpil k potvrdeniu napadnutej časti meritórneho výroku rozsudku. 17.Relevantnej procesnej úprave následne zodpovedá i závislý výrok o trovách prvoinštančného konania. Okresný súd totiž náležite zohľadnil mieru úspechu sporových strán, pričom odvolateľ len formálne napadol aj túto časť výroku, v texte celého odvolania však neuvádza ani jednu konkrétnu námietku/výhradu voči stanovenej úprave trov.

18. O nároku na trovy odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. Odvolateľ - žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu vznikla povinnosť nahradiť protistrane odvolacie trovy v plnom rozsahu. Žalovanému však v súvislosti s predmetným odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli. Z tohto dôvodu odvolací súd súhrnným výrokom nepriznal nárok náhradu trov žiadnej zo strán sporu.

19.Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním senátu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

: Dovolanie je podľa § 420 prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je podľa § 421 ods. 1 prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. Dovolanie prípustné podľa § 421 ods. 1 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom. Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť zastúpenia advokátom neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.