Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_6Co-14-2018.pdf
PDF · 77.3 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/14/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viktórie Midovej a sudcov JUDr. Alexandra Husivargu a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o. (pôvodne Intrum Justitia Slovakia s.r.o.), so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, IČO: 35 831 154, zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so sídlom v Bratislave, Karadžičova 8, proti žalovanej: R. T., narodená X.X.XXXX, bytom v L., Y. XXX, o zaplatenie 3.314,72 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Michalovce sp.zn. 7Csp 110/2016 zo dňa 26. júla 2017
rozhodol:
M e n í rozsudok vo výroku o trovách konania tak, že žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu 69,40%.
Žalobca má proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Michalovce (ďalej len súd prvej inštancie alebo len súd) rozsudkom označeným v záhlaví (č.l. 38 spisu) zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcovi 2.807,46 € s úrokom z omeškania vo výške 5,5% ročne od 3.11.2013 do zaplatenia, a to v pravidelných mesačných splátkach vo výške 30 €, splatných k 20. dňu v tom ktorom mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku s tým, že nezaplatenie jednej splátky bude mať za následok splatnosť celého dlhu. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia 3.314,72 € s príslušenstvom titulom nezaplatenej pôžičky, ktorá bola poskytnutá žalovanej na základe zmluvy zo dňa 14.5.2013.
3. Za dôvodnú považoval žalobu v časti o zaplatenie 2.807,46 € s príslušenstvom tak, ako je toto špecifikované vo výroku rozsudku, preto v tejto časti žalobe vyhovel a v prevyšujúcej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.
4. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP tak, že nepriznal nárok na náhradu trov žiadnej strane, bez bližšieho odôvodnenia.
5. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku o nároku na náhradu trov konania, v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol zmeniť rozsudok v napadnutom výroku tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 69, 40%. V dôvodoch odvolania s poukazom na ust. § 255 CSP uviedol, že v konaní bol úspešný v rozsahu 84,70%, žalovaná bola úspešná v rozsahu 15,30%, a teda celkový úspech žalobcu predstavuje 69,40% a v tomto rozsahu mu preto patrí nárok na náhradu trov konania. Z týchto dôvodov žiadal zmeniť napadnutý výrok rozsudku.
6. Žalovaná sa k podanému odvolaniu nevyjadrila, hoci jej toto bolo doručené dňa 14.12.2017 (§ 112 CSP).
7. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné.
8. V prejednávanom spore súd síce správne aplikoval pri rozhodovaní o trovách konania ust. § 255 ods. 2 CSP, ale toto ustanovenie nesprávne interpretoval v prejednávanej veci, ak rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
9. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP).
10. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
11. Ust. § 255 ods. 1 CSP vychádza pri náhrade trov konania zo zásady úspechu v spore.
12. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu), charakteristická pre sporové konanie, sa uplatní tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré jej vznikli. Nejde však o náhradu všetkých trov, ktoré strana v konaní vynaložila, ale iba trov konania vymedzených v ust. § 251 CSP, to znamená trov, ktoré sú preukázané, odôvodnené, účelne vynaložené a ktoré vznikli v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Pomer úspechu (miera úspechu) je základným meradlom pre nárok na náhradu trov konania. Úspešná strana má teda nárok na náhradu trov konania v rozsahu svojho úspechu (čiastočného alebo plného) v spore.
13. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana sporu vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí. Pomerné rozdelenie trov je odrazom reálneho výsledku sporu.
14. Ak nejde o prípad, keď bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer úspechu oboch strán vo veci a od úspechu víťaznej strany odpočítať jej neúspech, t.j. mieru úspechu druhej strany. Vo výške rozdielu má strana sporu právo, aby jej druhá strana nahradila pomernú časť trov, ktoré vynaložia pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Ak je pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6 M Cdo 19/2010).
15. V prejednávanom spore predmetom konania bolo zaplatenie sumy 3.314,72 € v zmysle podanej žaloby, pričom rozsudkom bola žalobcovi priznaná suma 2.807,46 €, čo predstavuje 84,70% žalobou uplatnenej sumy a v prevyšujúcej časti bola žaloba zamietnutá, čo predstavuje 15,30% žalovanej sumy. Žalobca bol takto v spore úspešný v rozsahu 84,70% a žalovaná v rozsahu 15,30%, a teda celkový úspech žalobcu v spore predstavuje 69,40% (94,70% - 15,30%).
16. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že nejde o prípad, kedy je pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, preto nebolo namieste rozhodnúť tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
17. Vychádzajúc z celkového pomeru úspechu žalobcu v konaní má tento v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP nárok na náhradu trov prvoinštančného konania voči neúspešnej žalovanej v rozsahu 69,40%, z ktorého dôvodu odvolací súd v zmysle ust. § 388 CSP zmenil rozsudok v napadnutom výroku tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
18. Súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania iba odkazom na ust. § 255 ods. 2 CSP bez bližšieho odôvodnenia, preto nie sú zrejmé jeho úvahy, ako dospel k záveru, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
19. Z odôvodnenia rozsudku pritom nevyplýva ani tá skutočnosť, že by k tomuto rozhodnutiu dospel aplikujúc ust. § 257 CSP, pretože jednak toto zákonné ustanovenie vo svojom rozhodnutí necitoval
a neuviedol ani žiadne výnimočné okolnosti prejednávanej veci alebo výnimočné okolnosti na strane žalovanej, pre ktoré žalobcovi by nepriznal náhradu trov konania a ani odvolací súd z obsahu spisu nemá za preukázanú existenciu výnimočných dôvodov pre rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania žalobcovi v zmysle ust. § 257 CSP.
20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v zmysle ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, keďže odvolací súd jeho odvolaniu v celom rozsahu vyhovel, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu.
21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 poslednej vety CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).