Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3CoSr/1/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Angeliky Sopoligovej a sudcov JUDr. Evy Feťkovej a JUDr. Ladislava Duditša v spore žalobkyne S. G., E. XX. XX. XXXX, I. D. Z. XXX, zastúpenej JUDr. Pavlom Kontrom, advokátom Advokátskej kancelárie v Rožňave, Ul. Čučmianska dlhá 21 proti žalovanej POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Rožňava č.k. 11Csr/1/2016-35 zo dňa 20. januára 2017

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok.

II. N e p r i z n á v a stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice Rožňava (ďalej len „súd prvej inštancie" alebo „súd") rozsudkom označeným v záhlaví rozhodol v tomto znení: I. Súd z r u š u j e rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, Bratislava zriadeného záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž so sídlom Rusovská cesta 15, Bratislava zo dňa 25. 05. 2016, sp. zn. SRSAsoA 00470/16. II. Súd p r i z n á v a žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.

2. Rozhodol v spore o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby súd zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom v Bratislave, Vansovej 2 zriadeného záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, Bratislava, sp. zn. SRSAsoA 00470/16 zo dňa 25. 05. 2016, v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava proti žalovanej S. G.J., o zaplatenie 175,16 eur s príslušenstvom na tom skutkovom základe, že rozsudkom stáleho rozhodcovského súdu bola žalobkyňa zaviazaná na zaplatenie 175,16 eur, a to úrok v sume 49,19 eur, poplatok v sume 82,97 eur, zmluvnú pokutu v sume 33,00 eur a poplatok za upomienku v sume 10 eur, ako aj trovy rozhodcovského konania vo výške 84,22 eur vydaného na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, ktorú uzavrela žalobkyňa dňa XX. XX. XXXX a predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru vo výške 350,00 eur, ktorý sa žalobkyňa zaviazala splatiť spolu s úrokom vo výške 39,15 % ročne a poplatkom vo výške 184,97 eur, keďže mala za to, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere bolo potrebné posudzovať podľa právnych noriem spotrebiteľského práva, v súlade s ustanovením § 52 až 54 Občianskeho zákonníka (ďalej iba „OZ“), keďže zo samotnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere a jej zmluvných dojednaní je zrejmé, že ako spotrebiteľ nemohla individuálne ovplyvniť obsah zmluvy, keďže bola už vopred pripravená na predtlačenom formulári s tým, že namietala aj možnosť výberu medzi všeobecným súdom a rozhodcovským súdom v zmysle bodu 3 a 5 rozhodcovskej zmluvy.

3. Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia, súd prvej inštancie vec právne posúdil v zmysle ust. § 52 ods. 1 až 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), § 53 ods. 1 až 3, 5 OZ.

4. Dospel k záveru, že úverová zmluva uzavretá medzi stranami sporu je spotrebiteľskou zmluvou s poukazom na § 52 a nasl. v znení účinnom od 01. 01. 2008.

5. V danom prípade podľa zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX bola výška úveru 350,00 eur, výška administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou predstavovala sumu 184,97 eur, a suma 137,03 eur bola vyčíslením výšky úroku 39,15 % ročne z poskytnutého úveru. Súd zistil, že 1/3 predstavuje dohodnutý úrok a 2/3 náklady za vypracovanie a uzatvorenie zmluvy vrátane s tým spojenej administratívy. Z databázy publikovaných právoplatných súdnych rozhodnutí (viď. rozsudok Okresného súdu Prešov pod sp. zn. 11C/42/2012 zo dňa 13. 09. 2013, kde súd určil, že zmluvná podmienka v úverovej zmluve o tej časti poplatku, ktorej zodpovedajú 2/3 zahŕňajúce náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere spolu s administratívou s tým spojenou, predstavuje neprijateľnú zmluvnú).

6. Uviedol, že ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné dosiahnuť len vonkajším zásahom (porov. rozsudky Mostaza Claro, C 168/05, bod Océano Grupo Editorial SA C 240/98-C 244/98).

7. Zo samotnej rozhodcovskej zmluvy uzavretej dňa 27. 06. 2013, mal súd prvej inštancie za preukázané, že zmluvné strany v článku I. zmluvy sa dohodli, že rozhodcovským súdom sa na účely zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a.s. so sídlom Karloveské rameno, IČO: 35922761 a s poukazom na ustálenú judikatúru je v danom prípade potrebné konštatovať, že Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovaná ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba konkrétne znamená (porov. uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo 9/2012). Kvalifikačným kritériom pre záver, že nejde o individuálne vyjednanú zmluvnú podmienku je stav, ak zmluvné podmienky boli vopred pripravené a nebolo možné meniť ich obsah, čo je daný prípad (čl. 3 Smernice Rady 93/13 EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách).

8. Záver o neprijateľnosti rozhodcovskej doložky súd videl tiež v geografickom faktore, kde neprimeraná vzdialenosť od miesta rozhodcovského konania je skutočnosťou, ktorá má odradzujúce účinky pre spotrebiteľa vo vzťahu k uplatňovaniu práva. Už len samotná vzdialenosť cca od 340-420 km v závislosti od využitej trasy pre účasť na rozhodcovskom konaní je odradzujúca s poukazom aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-240/98 - C-244/98 Océano grupo editorial.

9. Súd prvej inštancie preto skúmal, či sú dané zákonné dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku v zmysle ust. § 45 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. a uviedol, že pri rozhodovaní boli porušené súdom všeobecné citované záväzné predpisy o ochrane práv spotrebiteľa a preto je v spore daný zákonný dôvod pre rozhodovanie o zrušení rozhodcovského rozsudku.

10. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že samotná právomoc bola pre rozhodcovský súd daná na základe zmluvy, ktorá obsahovala neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto skúmal právomoc rozhodcovského súdu a uzavretej rozhodcovskej zmluvy a pre vyriešenie predbežnej otázky podrobil prieskumu aj samotnú spotrebiteľskú zmluvu, ktorá obsahuje vyššie uvedenú neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá má vplyv na samotnú oprávnenosť podanej žaloby zo strany žalovanej na rozhodcovský súd. Z týchto dôvodov súd prvej inštancie vyhovel žalobe a rozhodcovský rozsudok zrušil.

11. O nároku na náhradu trov konania rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP.

12. Proti rozsudku v zákonnej lehote (včas) podala odvolanie žalovaná v zmysle odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP. Navrhovala, aby odvolací súd v zmysle ust. § 391 ods. 1 napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s tým, že si uplatnila nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

13. Konkrétne napádala dôvody, na základe ktorých súd prvej inštancie v spore žalobe žalobcu vyhovel. Nesúhlasila s naplnením zákonných predpokladov v zmysle § 53 ods. 4 písm. r/ s určením neprijateľného dojednania, keďže mala za to, že rozhodcovská zmluva dohodnutá medzi stranami sporu je tzv. nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, umožňujúcou každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania alebo súdneho konania s poukazom na ust. § 73 ods. 8 zákona č. 335/2014 Z.z.. S poukazom na citované rozhodnutia súdov a prípustnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch so zreteľom aj na odporúčanie komisie č. 98/257/ ES o zásadách použiteľných na orgány zodpovedné za mimosúdne riešenie spotrebiteľských sporov a prechodného znenia ustanovenia § 372w k úpravám účinným od 01. 01. 2015 zákona č. 335/2014 Z.z.. Následne sa konkrétne vyjadroval k RPMN, k výške administratívneho poplatku, ako aj k judikovaným článkom citovaných rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie.

14. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovanej nevyjadrila.

15. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1.7.2016 ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 ods. 1,2 z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

16. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 26.4.2018 o 9.25 hod., v pojednávacej miestnosti č. dv. 230/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia bolo zverejnené dňa 18. 4. 2018 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ust. § 219 ods. 1, 3 a § 378 ods. 1 CSP.

17. Žalovaná v podanom odvolaní uvádzala odvolacie dôvody v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, ktorých dôvodnosť odvolací súd v spore nevzhliadol.

18. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p.) t.j., že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti.

19. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) (§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p.) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t.j. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

20. Odvolací súd konštatuje, že rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani aby vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových stráne nevyplynuli, ani nevyšli za konania najavo, aby opomenul niektoré rozhodujúce

skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo aby v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozbor, prípadne, aby výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 191 a zák. účinného v čase jeho rozhodovania, alebo aby na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

21. Správne, podrobné a presvedčivé sú preto dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje(§ 387 ods. 2 , keďže ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci.

22. Skutočnosti a námietky, ktoré žalovaná uvádza v podanom odvolaní, nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností (zisteného skutkového stavu), hodnotenia dôkazov a právneho posúdenia uplatneného nároku, keďže argumentácia žalovanej k prípustnosti rozhodcovského konania v spotrebiteľských sporoch vo vzťahu k tzv. nevýhradnej rozhodcovskej doložke je len jedným z dôvodov napadnutého rozsudku.

23. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne nárok právne posúdil podľa právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a dospel k správnemu záveru o preukázaní zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodcovského rozsudku podľa ust. § 45 ods. 1 zákona č. 355/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov.

24. Uplatnené odvolacie dôvody v prejednávanej veci neboli preukázané a odvolanie žalovanej nie je opodstatnené, a preto odvolací súd rozsudok vo výroku o zrušení rozhodcovského rozsudku, ako aj v súvisiacom výroku o nároku na náhradu trov konania podľa § 387 ods. 1 a 2 ako vecne správny potvrdil.

25. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bola plne úspešná žalobkyňa, ale z dôvodu, že z obsahu spisu nevyplýva vznik nároku na náhradu trov odvolacieho konania a neúspešná žalovaná nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 .

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 .

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 .

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 .

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 .

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 .

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 .

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 .