Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_34Csp-274-2017.pdf
PDF · 104.35 KB
Case nature
Area
Subarea
34Csp/274/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Lýdiou Nemešovou v právnom spore žalobcu: MINIHOTOVOST, SE, so sídlom Příkop 843/4, Zábrdovice, 602 00 Brno, Česká republika, IČ: 043 55 211, proti žalovanej: X., nar. XX.X.XXXX, bytom J., XXX XX Košice, v spore o zaplatenie 100,- Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou na Okresný súd Košice I dňa 22.11.2017 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť mu sumu 100,- Eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 100,- Eur odo dňa 23.12.2014 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 12,- Eur. Zároveň žiadal súd, aby mu priznal náhradu trov konania spočívajúcich v zaplatenom súdnom poplatku za podanú žalobu a trov právneho zastúpenia.
2. Žalobca žalobu odôvodnil najmä tými skutočnosťami, že je nástupníckou spoločnosťou zanikajúcej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35852453.V dôsledku cezhraničnej fúzie došlo k zlúčeniu nástupníckej a zanikajúcej spoločnosti, pričom zanikajúca spoločnosť zanikla bez likvidácie a jej imanie prešlo na nástupnícku spoločnosť. Žalovaná prostredníctvom webovej stránky www.minipozicka.sk <http://www.minipozicka.sk> ho požiadala o poskytnutie úveru vo výške 100,- Eur. Pri registrácii žalovaná potvrdila, že súhlasí so zmluvou o pôžičke, ako aj všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru. Na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 453825 zo dňa 21.9.2014 uzatvorenej podľa zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov žalobca ako veriteľ poskytol žalovanej ako dlžníkovi úver vo výške 100,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť aj s nákladmi spojenými s úverom vo výške 28 Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku vo výške 128,- Eur, a to do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná nesplnila svoj záväzok riadne a včas, úver sa stal splatným dňa 15.12.2014. Žalovaná bola vyzývaná na úhradu záväzku prostredníctvom upomienok, na ktoré nereagovala, a tak jej vznikla povinnosť uhradiť jej 12,- Eur za zaslané upomienky.
3. Okresný súd Košice I vydal dňa 8.1.2018 platobný rozkaz pod č.k. 34Csp/274/2017-18, ktorým žalovanej uložil povinnosť, aby do 15 dní od doručenia platobného rozkazu zaplatila žalobcovi sumu 100,- Eur s 5,05 % úrokom z omeškania ročne z dlžnej sumy odo dňa 23.12.2014 do zaplatenia, zmluvnú pokutu 12,- Eur a nahradila žalobcovi trovy konania vo výške 67,38 Eur alebo aby v tej istej lehote podala odpor na tomto súde.
4. Platobný rozkaz bol právnemu zástupcovi žalobcu doručený dňa 15.1.2018, žalovanej sa platobný rozkaz nepodarilo doručiť do vlastných rúk.
5. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 5.3.2018 zrušil platobný rozkaz tunajšieho súdu zo dňa 8.1.2018, ktorý bol vydaný pod č.k. 34Csp/274/2017-26 pre nemožnosť jeho doručenia žalovanej v súlade s ust. § 266 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku.
6. Podľa ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak sa súdu nepodarí žalobu doručiť na adresu zistenú postupom podľa odseku 1, zverejní súd oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.
7. Súd vykonal celý rad krokov smerujúcich k zisteniu pobytu žalovanej. Všetky dostupné lustrácie boli bez kladného výsledku. Súd požiadal o súčinnosť pri doručovaní žaloby aj príslušné Obvodné oddelenie Policajného zboru v Košiciach, ktorým bolo zistené, že žalovaná sa v mieste svojho trvalého pobytu nezdržiava. Z uvedenej adresy sa vrátila súdu zásielka nedoručená s oznámením príslušného poštového úradu, že žalovaná je na adrese svojho trvalého pobytu neznáma. Následne súd postupom podľa ust. § 116 ods. 2 Civilného sporového poriadku zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu oznámenie o podanej žalobe, ktoré bolo vyvesené/zverejnené dňa 21.3.2018 a zvesené dňa 20.4.2018.
8. Podľa ust. § 297 zákona č.160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.
9. Vzhľadom k tomu, že nebolo potrebné vo veci nariaďovať pojednávanie, pretože ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur, súd v súlade s ust. § 297 Civilného sporového poriadku rozhodol vec bez nariadenia pojednávania dňa 26.4.2018 na základe listinných dôkazov predložených žalobcom a to zmluvou o úvere zo dňa 21.9.2014, všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru, úrokovými sadzbami ECB a zistil tento skutkový stav:
10. Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 852 453 uzatvorila so žalovanou dňa 21.9.2014 zmluvu o úvere, na základe ktorej sa zaviazala poskytnúť spotrebiteľovi - žalovanej krátkodobý bezúčelový úver, a to najneskôr do 2 pracovných dní odo dňa uzavretia zmluvy v prospech účtu spotrebiteľa uvedeného v elektronickej žiadosti o poskytnutie úveru a spotrebiteľ sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené s úverom vo výške 100,- Eur, t.j. zaplatiť celkovú čiastku 128,- Eur do 28 dní odo dňa poskytnutia úveru na účet veriteľa. RPMN bolo dohodnuté podľa zmluvy vo výške 2290,09 %, priemerná RPMN bola v zmluve uvedená vo výške 92,80 % a úroky boli dohodnuté vo výške 365 % ročne. Zmluva o úvere bola podľa tvrdenia žalobcu uzavretá elektronickou formou a v poslednom odseku zmluvy je uvedené, že spotrebiteľ uzavretím zmluvy potvrdzuje, že obdŕžal jeden rovnopis zmluvy vo forme elektronického dokumentu vygenerovaného v užívateľskom profile spotrebiteľa, spotrebiteľ uzavretím zmluvy vyhlasuje, že súhlasí s obsahom zmluvy, bol pred uzavretím zmluvy oboznámený s VPPÚ, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy. Žalobca ďalej k žalobe pripojil všeobecné podmienky poskytovania úveru, verzia 3 platnou od 1. 6. 2014.
11. Zmluva, ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, t.j. zmluva o úvere, bola uzavretá v zmysle § 497 a nasl. Obchodného zákonníka, avšak v danom prípade jednoznačne ide o zmluvu svojím charakterom spotrebiteľskú, keďže na jednej strane ju uzavrel právny predchodca žalobcu ako dodávateľ, ktorý pri uzatvárania plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná ako spotrebiteľ, ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv sa musia vykladať vždy v prospech spotrebiteľa, pričom odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné v zmysle Smernice Rady 93/13/EHS z 5. 4. 1993. Za spotrebiteľskú zmluvu je možné považovať zmluvu uzavretú medzi stranami sporu aj z toho dôvodu, že táto zmluva bola uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom, pri uzatváraní ktorej zmluvy spotrebiteľ - žalovaný nemal možnosť
ovplyvniť obsah zmluvy na základe individuálneho dojednania, kde buď mohol prijať zmluvu ako takú, alebo zmluvu neprijať.
12. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
13. Podľa ust. § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
14. Podľa ust. § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
15. Podľa ust. § 53 ods. 1,2,3,4 písm. k) Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
16. Podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
17. Podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.
18. Podľa ust. § 1 ods. 3písm. l) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom nie sú - úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej tri mesiace.
19. Podľa ust. § 24 ods. 1zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na iných veriteľov a na zmluvy o úvere alebo pôžičke, ktoré nie sú spotrebiteľským úverom a ktoré sú poskytované inými veriteľmi spotrebiteľom, sa vzťahujú ustanovenia § 1 ods. 2 druhej vety, § 2, 3, 4, 6, § 7 ods. 1, 2, 16 až 42, § 8, 8a, § 9 ods. 1, ods. 2 písm. a) až z), ods. 9 až 11, § 11, 12, 14, 16, 17, 19, § 20 ods. 2 až 8, § 23 a 25.
20. Podľa ust. § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
21. Podľa ust. § 11 ods.1 zákona č. zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu, f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia, g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.
22. Podľa ust.§ 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.
23. Podľa ust.§ 40 ods. 4 Občianskeho zákonníka písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Písomná forma je zachovaná vždy, ak právny úkon urobený elektronickými prostriedkami je podpísaný zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou.
24. Podľa ust. § 295 Civilného sporového poriadku súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.
25. V prvom rade sa súd zaoberal otázkou, či žalobca má vo veci aktívnu vecnú legitimáciu vzhľadom na to, že podľa žaloby zmluvu o úvere so žalovanou uzavrel iný právny subjekt. Podľa predloženej zmluvy o úvere túto uzavrel so žalovanou subjekt MINIHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava. Žalobca v žalobe uviedol, že je právnym nástupcom pôvodného veriteľa v dôsledku cezhraničnej fúzie zlúčením obchodnej spoločnosti MINIHOTOVOSŤ, a.s. so sídlom Nové Město, Politických věznů 1272/21, Praha 1, Česká republika. Oboznámením sa s výpisom z Obchodného registra pôvodného veriteľa súd zistil, že došlo k predaju časti podniku pôvodného veriteľa na spoločnosť MINIHOTOVOSŤ, a.s., Praha a keďže došlo k predaju podľa obchodného registra len časti podniku, nejde teda o univerzálnu sukcesiu - nástupníctvo. Keďže nedošlo k prevodu celého podniku pôvodného veriteľa na žalobcu a žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že bola postúpená aj konkrétna pohľadávka voči žalovanej pri prevode časti podniku, a preto už len z tohto dôvodu by bolo potrebné žalobu zamietnuť z dôvodu nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu.
26. Ako ďalšiu otázku súd riešil, či na predmetný zmluvný vzťah medzi stranami sporu možno aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, kde v zmysle ust. § 1 ods. 3 písm. l) spotrebiteľským úverom nie je úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace. Pokiaľ ide o písm. l) citovaného ustanovenia, v danom prípade ide o úver, ktorý sa musí splatiť v lehote nepresahujúcej 3 mesiace, avšak aj na takýto úver, ktorý nie je spotrebiteľským úverom, dopadá ust. § 24 Zákona č. 129/2010 Z.z., kde aj na tieto úvery sa vzťahujú ust. § 9 ods. 1 a 2 Zákona a ust. § 11 citovaného zákona, a teda možno konštatovať, že na jednej strane na tento úver možno aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch buď v plnom rozsahu, alebo minimálne v rozsahu takom, že predmetný úver musí spĺňať náležitosti v zmysle ust. § 9 ods.1, 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch a ust. § 11 tohto zákona. V zmysle ust. § 9 ods. 1 citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, kde s poukazom na ust. § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou a v zmysle ods. 4 citovaného zákona písomná forma je zachovaná, ak je právny úkon urobený telegraficky, ďalekopisom alebo elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie obsahu právneho úkonu a určenie osoby, ktorá právny úkon urobila.
27. Možno konštatovať, že zmluva, ktorá bola uzavretá medzi stranami sporu, nebola uzavretá písomnou formou vo význame podpísaním konajúcimi osobami. Pokiaľ ide o písomnú formu elektronickými prostriedkami, žalobca nepredložil žiadny doklad o tom, že by takáto komunikácia elektronickou formou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou prebehla, ktorá by umožňovala zachytenie obsahu zmluvy o úvere a hlavne určenie osoby, ktorá právny úkon urobila. Žalobca nepredložil žiadny doklad o tom, že žalovaná s právnym predchodcom žalobcu ohľadom uzavretia zmluvy o úvere skutočne elektronicky komunikovala.
28. V tejto súvislosti teda súd vychádzal z toho, že zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, ktorú písomnú formu žalobca nepreukázal ani podpisom konajúcich osôb, ani elektronickou komunikáciou stranami sporu, ktorá skutočnosť má za následok, že predmetný úver v zmysle § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a v zmysle tohto ustanovenia žalobca by mal nárok len na vrátenie poskytnutej sumy úveru.
29. Pokiaľ ide o nárok žalobcu na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov vo výške 100,- Eur, žalobca k žalobe nepripojil žiadny doklad, ktorý by preukazoval, že na účet žalovanej boli poskytnuté finančné prostriedky vo výške 100,- Eur. Až na základe výzvy súdu žalobca zaslal elektronickou formou doklad, vytlačenú stránku z počítača, ktorá uvádza meno žalovanej s uvedením príkaz na úhradu 100,- Eur. Z predloženého dokladu nie je možné vôbec identifikovať, či žalovaná suma bola poukázaná účet žalovanej a tiež možno konštatovať, že žalobcom predložený doklad nemôže mať žiadnu dôkaznú hodnotu, keďže nie je jasné, či ide o interný doklad žalobcu, v tom prípade by bolo potrebné, aby tento doklad obsahoval dátum vyhotovenia dokladu, pečiatku a podpis oprávnenej osoby takýto doklad vyhotoviť. Tiež nie je zrejmé, či by tento doklad mal byť výpisom z účtu žalobcu alebo jeho právneho predchodcu, keďže v predloženom doklade sa nenachádzajú žiadne identifikačné údaje príslušnej banky, aby súd mohol verifikovať okolnosť, že vôbec ide o nejaký doklad o poukázaní nejakej osobe nejakých finančných prostriedkov. Keďže žalobca nepreukázal poukázanie finančných prostriedkov vo výške 100,- Eur titulom zmluvy o úvere žalovanej, nebolo možné mu priznať jeho nárok, ktorým si uplatňoval zaplatenie tejto sumy voči žalovanej, samozrejme v danom prípade nebolo možné mu priznať ani príslušenstvo tejto pohľadávky v súvislosti s úrokom z omeškania.
30. Pokiaľ ide o ďalší nárok žalobcu, tento si uplatňoval zmluvnú pokutu vo výške 12,- Eur. Podľa § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia . Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že zmluvná pokuta musí byť dohodnutá písomne, v ktorej dohode musí byť buď uvedená pevná suma zmluvnej pokuty alebo určený jednoznačný spôsobom výpočtu zmluvnej pokuty. V predloženej zmluve o úvere žiadna dohoda o zmluvnej pokutenie je, kde súd nezistil takéto dojednanie ani medzi jednotlivými ustanoveniami všeobecných podmienok poskytovania úveru, ktoré samotné zmluvné dojednania aj v zmluve o úvere, aj vo všeobecných podmienkach sú uvedené drobným nečitateľným písmom a v prípade aj uvedenia dohody o zmluvnej pokute v týchto zmluvných dojednaniach by išlo o neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 ods.4 písm. a) Občianskeho zákonníka, keďže by išlo o zmluvnú podmienku, ktorú má spotrebiteľ plniť a s ktorou sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy. Takáto neprijateľná zmluvná podmienka je neplatná s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. Zároveň je potrebné uviesť aj to, že pokiaľ by dohoda o zmluvnej pokute bola v zmluve o úvere uvedená, takáto dohoda by musela byť uzavretá písomne, kde tak, ako to bolo uvedené pri otázke samotnej zmluvy o úvere, žalobca nepreukázal, že by došlo k písomnému uzavretiu samotnej zmluvy o úvere písomnou formou, buď formou podpisu konajúcimi osobami, alebo elektronickou formou, a preto je možné uzavrieť, že žalobca v tejto súvislosti nepreukázal ani písomnú dohodu o zmluvnej pokute, a preto na túto zmluvnú pokutu žalobca nemá nárok.
31. Vzhľadom na všetky hore uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu v plnom rozsahu zamietol, kde žalobca nemá nárok ani na zaplatenie požadovanej sumy 100,- Eur s príslušnými úrokmi z omeškania, keďže nepreukázal jednak tú skutočnosť, že by konkrétna pohľadávka voči žalovanej bola naňho postúpená, taktiež nepreukázal poskytnutie sumy 100,- Eur svojím právnym predchodcom žalovanej a taktiež žalobca nemá nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty, keďže nepreukázal uzavretie písomnej dohody o zmluvnej pokute.
32. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
33. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
34. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
35. V danom prípade žalovanej ako úspešnej strane sporu prináleží v zmysle ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku náhrada trov konania v celom rozsahu. Tieto žalovanej ale súd nepriznal, pretože jej preukázateľne v spore žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania ( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, môže oprávnený podať návrh na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).