Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Cpr-2-2017.pdf
PDF · 118.75 KB
Case nature
Area
Subarea
11Cpr/2/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Silviou Gandelovou v právnej veci žalobcu : D.. T. L., bytom F. č. XXX/XX, L. E. - Z. E., proti žalovanému : SEVITECH a.s., so sídlom Mlynské Nivy č. 71, Bratislava, IČO : 31605052, zastúpený advokátskou kanceláriou METIS Legal s.r.o., so sídlom Karadžičova č. 10, Bratislava, IČO : 47242159, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v plnej výške.
odôvodnenie:
1. Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 02.01.2017, sa žalobca domáhal, aby súd určil, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 08.08.2016 je neplatné a pracovný pomer trvá.
2. V žalobe tvrdil, že pracovná zmluva bola uzatvorená dňa 24.09.2012 na dobu určitú do 30.09.2013, na základe ktorej bol zamestnaný na pozícii poverený riadením divízie Analýzy a architektúry. Dňa 25.01.2013, s účinnosťou od 01.02.2013, bol menovaný do funkcie riaditeľa tejto divízie. Dodatkom číslo 1 ku pracovnej zmluve, od 01.10.2013, sa pracovný pomer zmenil na dobu neurčitú. Dňa 24.03.2014 mu oznámili, že rozhodnutím zo dňa 21.03.2014 bolo v rámci organizačných zmien rozhodnuté o zrušení jeho pracovného miesta z ekonomických dôvodov a doručená výpoveď. Okresný súd Bratislava II v konaní vedenom pod spisovou značkou 17Cpr/5/2014 rozhodol, že výpoveď je neplatná a pracovný pomer naďalej trvá. Krajský súd v Bratislave rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Koncom júna 2016 žalobca prevzal doporučený list od žalovaného, aby sa dňa 08.08.2016 dostavil do sídla spoločnosti, kde mu za prítomnosti generálneho riaditeľa a právnych zástupcov žalovaného bolo oznámené, že pre neho nemajú prácu a bola mu ponúknutá dohoda o rozviazaní pracovného pomeru s tým, že mu vyplatia náhradu mzdy za viac ako 24 mesiacov. Žalobca na ponúknutú dohodu nepristúpil, preto mu bolo oznámené, že žalovaný vykonal organizačnú zmenu a zrušil jedno pracovné miesto analytika s účinnosťou od 01.08.2016, s cieľom zvýšiť efektívnosť práce a na základe tejto skutočnosti sa žalobca stal nadbytočným, žalovaný nemá pre neho inú vhodnú prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii a vzdelaniu a doručil mu výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Žalobca uvádza, že krátko pred nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia krajského súdu boli z internetovej stránky žalovaného odstránené informácie o voľných pracovných pozíciách. Zrušenie pracovného miesta analytika s účinnosťou od 01.08.2016 s cieľom zvýšiť efektívnosť práce je podľa neho v priamom rozpore s trvalým nárastom tržieb žalovaného od roku 2012. V súčasnosti je na oddelení analýzy divízie Analýzy a architektúry podľa platnej organizačnej štruktúry jeden pracovník a to pani F., ktorá bola pôvodne prijatá ako dokumentarista a nikdy nevykonávala analytické práce. Rozhodnutie o organizačnej zmene sledovalo iný ako uvedený cieľ a žalovaný len predstieral prijatie organizačného
opatrenia s cieľom podania výpovede žalobcovi. Rozhodnutie o organizačnej zmene nevyplýva zo zmeny úloh zamestnávateľa, ani zo zmeny jeho technického vybavenia. Žalobca tvrdil, že aj keby sa objektívne preukázalo, že zrušenie pracovného miesta analytik zvýšilo efektívnosť práca, tak výber nadbytočného zamestnanca bol v tomto prípade diskriminačný. Jediným dôvodom výberu žalobcu bola úspešná žaloba o neplatnosť výpovede, čo znamená, že pri výbere nadbytočného zamestnanca bolo použité výlučne diskriminačné kritérium. Listom zo dňa 25.10.2016 oznámil žalovanému, že výpoveď považuje za neplatnú a trvá na ďalšom zamestnávaní. Žalovaný reagoval listom zo dňa 07.11.2016 a oznámil, že pracovný pomer považuje za platne skončený. Žalobca ďalej uviedol, že určité problémy v komunikácii boli už pred vzdaním sa funkcie riaditeľa (po vyjadrení nespokojnosti generálnym riaditeľom s jeho prácou sa vzdal funkcie). Po vzdaní sa funkcie riaditeľa, počas asi troch mesiacov vykonával analytické a programátorské práce, žalovaného upozorňoval na porušovanie niektorých ustanovení Zákonníka práce a už prvá výpoveď pre nadbytočnosť bola účelová a týkala sa jeho osoby a nie jeho práce. Ďalšia udalosť, ktorá má negatívny dopad na vzájomné vzťahy sa odohrala dňa 25.04.2016, kedy sa stretol s generálnym riaditeľom na jeho žiadosť, kde mu p. A. oznámil, že by sa rád mimosúdne dohodol, na čo žalobca nepristúpil. Nasledujúci deň mu bol doručený mail, ktorý potvrdzoval obsah stretnutia, pričom A. uviedol, že žalobcovo nekritické stupňovanie požiadaviek jasne ukazuje, že o zmierlivé riešenie nemá záujem.
3. Ako dôkazy predložil pracovnú zmluvu zo dňa 24.09.2012, prílohu zo dňa 24.09.2012, menovanie zo dňa 25.01.2013, dodatok ku zmluve zo dňa 24.06.2013, vzdanie sa funkcie riaditeľa zo dňa 09.01.2014, odvolanie z funkcie zo dňa 15.01.2014, rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k. 8CoPr/5/2015-180 zo dňa 24.05.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.07.2016, list žalovaného zo dňa 22.07.2016, návrh dohody o rozviazaní pracovného pomeru zo dňa 08.08.2016, list žalovaného zo dňa 07.11.2016, rozhodnutie o organizačnej zmene zo dňa 15.07.2016, ponuku inej vhodnej práce zo dňa 08.08.2016, výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 08.08.2016, oznámenie o prekážkach na strane zamestnávateľa zo dňa 08.08.2016, oznámenie, že považuje výpoveď za neplatnú a trvá na ďalšom zamestnávaní, mailovú komunikáciu.
4. Žalovaný sa ku žalobe vyjadril, žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že žalobcom uvádzané argumenty nezodpovedajú stavu veci. Ak by súd z akéhokoľvek dôvodu považoval výpoveď za platnú navrhol, aby súd určil, že od žalovaného nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobcu naďalej zamestnával. Potvrdil, že žalobca bol prijatý do pracovného pomeru na základe pracovnej zmluvy na pozíciu „poverený riadením divízie Analýzy a architektúry“, z ktorej sám na základe listu zo dňa 09.01.2014 abdikoval a následne bol z tejto funkcie odvolaný dekrétom zo dňa 15.01.2014. Nezrovnalosti týkajúce sa pracovného pomeru nastali po odvolaní z funkcie riaditeľa, žalovaný už neprideľoval žalobcovi prácu spočívajúcu v riadení divízie, bola mu prideľovaná práca ako analytikovi, teda len časť pôvodnej náplne práce. Žalovaný menoval nového riaditeľa divízie, pracovná pozícia žalobcu podľa pracovnej zmluvy už fakticky ani formálne nezodpovedala potrebám žalovaného, ani skutočnej náplni práce žalobcu. Písomným rozhodnutím zo dňa 21.03.2014 bola v organizačnej štruktúre zrušená, čím sa žalobca stal nadbytočným a bolo mu ponúknuté ukončenie pracovného pomeru, ktoré podmienil tým, že mu žalovaný vyplatí mimoriadne vysoké odstupné. Následne bola žalobcovi daná výpoveď (prvá, jej neplatnosť úspešne napadol na súde). Ešte na stretnutí v máji 2014 žalobca tvrdil, že mu už nemôže byť prideľovaná žiadna práca, nemusí chodiť do práce a patrí mu náhrada mzdy pre prekážky v práci na strane zamestnávateľa. Neskôr vyšlo najavo, že žalobca v tom čase už bol riadene zamestnaný a pracoval u firmy v priamom konkurenčnom vzťahu ku žalovanému. Napriek tomu sa žalobca domáhal neplatnosti skončenia pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 21.03.2014. Krajský súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý konštatoval neplatnosť výpovede. Žalovaný preto rešpektoval skutkový a právny záver rozhodnutia súdu a po jeho právoplatnosti dňa 20.07.2016 boli obnovené práva a povinnosti žalobcu z pracovnej zmluvy, so zmeneným obsahom v časti druhu práce, v zmysle uvedeného rozsudku súdu, t.j. druh práce žalobcu podľa jeho pracovnej zmluvy zodpovedal pracovnej náplni „analytika“. Žalovaný v priebehu súdnych konaní žalobcovi neprideľoval právu jednak preto, že nemal akú a jednak, že žalobca celé obdobie pracoval u iného zamestnávateľa. Počnúc dňom 21.07.2016, z dôvodu existencie iných prekážok v práci na stane žalovaného, žalobcovi žalovaný hradil náhradu mzdy v sume jeho priemerného zárobku a to až do 31.10.2016, kedy mal žalobcovi skončiť pracovný pomer na základe doručenej výpovede zo dňa 08.08.2016. Žalovaný ďalej uviedol, že počas súdneho sporu sa ekonomická situácia a potreby žalovaného zmenili a potreba analytických prác výrazne klesla. Okrem toho projekt, na ktorom žalobca vykonával analytické práce postupne dobiehal, až bol ukončený dňa 30.06.2015 a od 01.07.2015 je uvedený projekt v podpornej
fáze, počas ktorej je vyžadované takmer nulové percento výkonu analytických činností a ak niektoré požadované sú, je ich žalovaný schopný pokryť ostatnými personálnymi kapacitami v rámci divízie analýzy a architektúry, ktorými disponuje. Žalovaný v priebehu roku 2016, bez akejkoľvek spojitosti s prebiehajúcim súdnym sporom, prijal dňa 19.04.2016 s účinnosťou od 01.05.2016 prvú organizačnú zmenu týkajúcu sa zrušenia dvoch pracovným pozícii konzultantov v divízii Analýzy a architektúry, následne dňa 20.04.2016 platne ukončil pracovný pomer s dvoma vybranými zamestnancami uvedenej divízie pre ich nadbytočnosť. Rovnako z dôvodu, že na predmetnej divízii pre nich nemal dostatok práce a kapacita zamestnancov presahovala reálne potreby zamestnávateľa. K redukcii analytických kapacít v priebehu roku 2016 dochádzalo z objektívnych dôvodov, všetky zmeny boli prijaté a vykonané za účelom zníženia stavu zamestnancov, s cieľom zvýšiť efektívnosť práce tejto divízie. Inak tomu nebolo ani pri organizačnej zmene zo dňa 15.07.2016, ktorá nadobudla účinnosť dňa 01.08.2016. Týmto rozhodnutím žalobca pristúpil k prijatiu organizačnej zmeny, ktorou bola zrušená ďalšia pozícia analytika na oddelení. Opäť bolo cieľom zníženie počtu zamestnancov za účelom zefektívnenia práce. Žalovaný uvádza, že je jeho oprávnením rozhodnúť aký počet zamestnancov a ich procesné a kvalifikačné zloženie potrebuje na plnenie svojich potrieb. Výhrady žalobcu ku prepusteniu nadbytočného skúseného analytika a ponechanie si zamestnankyne, ktorá podľa názoru žalobcu nedosahuje jeho kvalitu je pre súd bezpredmetná. Je výlučným právom žalovaného rozhodnúť sa s ktorým z nadbytočných pracovníkov pracujúcich na určitej prerušenej pozícii ukončí pracovný pomer. Aj spájanie vývoja tržieb žalovaného za obdobie od roku 2012 a zrušenie pracovného miesta je bezpredmetné. Po právoplatnosti súdneho rozhodnutia žalovaný vyzval žalobcu, aby sa dostavil do sídla žalovaného, účelom stretnutia malo byť vyriešenie ďalšiemu pôsobenia žalobcu v spoločnosti, prípadné zistenie jeho záujmu pokračovať v práci, nakoľko na telefonické výzvy žalobca reagoval, že na stretnutie nevidí dôvod a čaká na písomné vyhotovenie súdnych rozhodnutí. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nemal možnosť žalobcu naďalej zamestnávať, nakoľko nedisponoval voľnými pracovnými pozíciami analytikov, ponúkol žalobcovi možnosť uzatvorenia dohody o skončení pracovného pomeru a je pravdou, že návrh dohody o ukončení pracovného pomeru zohľadňoval aj jeho nárok na náhradu mzdy za obdobie trvania súdneho sporu. Žalobca predložený návrh dohody na ukončenie pracovného pomeru neprijal, žalovanému vzhľadom na všetky uvedené okolnosti nezostávalo nič iné ako žalobcovi dňa 08.08.2016 doručiť výpoveď z pracovného pomeru. Žalobca nenamietal nesplnenie podmienky písomnosti a riadneho doručenia, ako aj prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov, tieto skutočnosti sú podľa žalovaného nesporné. Žalobca namietal prijatie rozhodnutia žalovaného o organizačnej k zmene, ktorou sa zrušila pozícia analytika, rovnako namietal výber zamestnanca, s ktorým bol ukončený pracovný pomeru a označil ho ako diskriminačný. Žalovaný má za to, že rozhodnutie žalovaného zo dňa 15.07.2016 spĺňa všetky predpoklady a náležitosti rozhodnutia zamestnávateľa, ktorým bolo rozhodnuté o organizačnej zmene, spočívajúcej v zrušení jedného pracovného miesta. Ide o rozhodnutie zamestnávateľa, ktoré v mene zamestnávateľa podpísala oprávnená osoba, prijatie rozhodnutia o organizačnej zmene predchádzalo dňu podania výpovede žalobcovi a z rozhodnutia je zrejmý dátum jeho prijatia, ako aj účinnosť organizačnej zmeny. Rovnako nie je možné spochybňovať objektívne dôvody smerujúce ku prijatiu tohto rozhodnutia. Rozhodnutie bolo prijaté za účelom, ktorým bola reflektovania skutočných potrieb a úloh žalovaného a zároveň bolo prijaté v súlade s ustanoveniami Zákonníka práce. Organizačná zmena rušila pracovnú pozíciu analytika. Z organizačnej štruktúry zamestnávateľa po poslednej zmene od 01.06.2016 vyplývalo, že na pozícii analytika na divízii analýzy a architektúry zostala pracovať jedna zamestnankyňa. Po nadobudnutí právoplatnosti predmetného súdneho rozhodnutia sa v tomto oddelení mala obnoviť ďalšia pracovná pozícia analytika, ktorú žalovaný z dôvodu prebiehajúceho súdneho sporu neevidoval a na ktorú sa mal vrátiť žalobca. Nakoľko organizačnou zmenou sa rušila jedna pracovná pozícia analytika, bolo na výhradnej úvahe žalovaného, ako zamestnávateľa, s ktorým zo zamestnancov pôsobiacich na tejto pozícii skončí pracovný pomer. Výkon tohto oprávnenia zamestnávateľa nie je preto možné v žiadnom prípade považovať za výkon jeho práv v rozpore s dobrými mravmi. Nadbytočnosť žalobcu nastala v priamej súvislosti so zrušením pracovnej pozície označenej ako analytik a uvedené rozhodnutie nebolo v žiadnom ohľade spôsobilé žalobcu diskriminovať. Pokiaľ ide o ponuku vhodnej práce, žalovaný trvá na tom, že v čase podania výpovede nebola v mieste výkonu práce otvorené žiadna voľná pracovná pozícia a to ani pozícia na čiastočný pracovný úväzok, alebo pozícia menej kvalifikovaná ako tá, ktorú pôvodne vykonával žalobca, žalovaný tak objektívne nemal žiadnu možnosť žalobcu ďalej zamestnávať, čo bolo žalobcovi písomne oznámené. Žalobca namietal, že krátko pred nadobudnutím právoplatnosti predmetného rozsudku žalovaný odstránil informácie o voľných pracovných miestach. Žalovaný k tomu uvádza, že potreba obsadenia týchto pozícií zanikla ešte pred prijatím rozhodnutia o organizačnej zmene zo dňa 15.07.2016.
5. Ako dôkazy predložil pracovnú zmluvu zo dňa 24.06.2012, dodatok číslo 1, oznámenie o úhrade časti náhrady mzdy, rozhodnutie žalovaného o organizačnej zmene zo dňa 19.04.2016, rozhodnutie o organizačnej zmene zo dňa 15.07.2016, výpoveď z pracovného pomeru zo dňa 08.08.2016.
6. Žalobca sa vyjadril uviedol, že veľká časť vyjadrenia žalovaného je venovaná nepravdivému popisu jeho charakteru, bez predloženia relevantných dôkazov. Uvádza, že od novembra 2013 do marca 2014 vykonával programátorské a vývojárske práce, žiadne analytické práce od januára do 21.03.2014 mu neboli nadriadeným zadávané. Nie je celkom pravdivé tvrdenie žalovaného, že sa zamestnal u konkurenčnej firmy, nakoľko iba uzatvoril dohodu o vykonaní práce s účinnosťou od 14.05.2014. Žalobca trvá na tom, že všetky výpovede analytikov a konzultantov v apríli a máji 2016 pre nadbytočnosť boli účelové a v spojitosti s prebiehajúcim súdnym sporom medzi ním a žalovaným. Žalobca ďalej namietal, že pre zákazku OPIS projekt Register priestorových informácii bol v zmluve o dielo 1/2015-1.9 uvedený ako kľúčový expert číslo jeden, aj napriek tomu, že žalovaný vyhral súťaž na realizáciu vyššie uvedeného informačného systému, žalobca sa pre neho stal nadbytočný. Podľa neho nešlo o redukciu analytických kapacít, ale o ich likvidáciu, redukcia analytických kapacít prebehla v priebehu jedného mesiaca a to od 20.04.2016 do 17.05.2016 a účelom bolo vytvorenie podmienok pre výpoveď žalobcu pred nadbytočnosť, čo sa aj stalo. Ďalej žalobca namietal, že má znalosti, schopnosti, aj skúsenosti s riadením projektov a teda môže pracovať aj na pracovnej pozícii projekt manažér.
7. Žalovaný reagoval, uviedol že trvá na tom, že sú splnené všetky hmotnoprávne aj procesnoprávne podmienky pre skončenie pracovného pomeru zo strany žalovaného a to podaním výpovede zo dňa 08.08.2016 podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, dôsledkom čoho pracovný pomer bol platne skončený uplynutím dvojmesačnej výpovednej lehoty dňa 31.10.2016. Duplika žalobcu obsahuje nepravdivé a pre súdne konanie nepodstatné fakty a informácie. Pre toto konanie je podľa názoru žalovaného podstatný záver vyslovený krajským súdom, týkajúci sa konkludentnej dohody o zmene pracovných podmienok, v tom zmysle, že žalobca a žalovaný sa faktickým prideľovaním práce, ktorá mala povahu analytických činnosti zo strany žalovaného a následným výkonom týchto činností so žalobcom dohodli na konkludentnej zmene druhu práce a to na výkon práce prislúchajúci zaradeniu analytik, žalovaný má za to, že je fakt, že od začiatku kalendárneho roku 2016 sa zmenila ekonomická situácia potreby žalovaného, oproti predchádzajúcemu obdobiu, žalovaný získal menej projektov, na ktorých realizáciu boli potrebné analytické práce, respektíve analytická časť projektov bola vykonávaná v menšom rozsahu. Žalobca v roku 2016 nijakým spôsobom neparticipoval na chode spoločnosti a tak nemohol a nemal vedomosť o projektoch, ktoré žalovaný v tej dobe a v súčasnosti realizuje alebo o realizáciu, ktorých sa zaujíma. O skutočnosti poklesu potreby analytických činnosti okrem iného svedčí aj fakt, že zo strany žalovaného boli od roku 2016 primárne získavané projekty zamerané na poskytovanie služieb a licencii SAP, čo je technicky iná platforma služieb ako tie, ktoré pre žalovaného vykonával žalobca. Žalovaný uviedol konkrétne zmluvné vzťahy, v rámci ktorých poskytoval svoje technické služby a poradenstvo, pričom ani v jednom z týchto zmluvných vzťahov podľa neho nevznikla potreba zvyšovania pracovných miesta na divízií analýzy a architektúry. Táto situácia pretrváva aj po uplynutí výpovednej doby žalobcu, žalovaný na uvedenom oddelením a ani na celej divízii neobsadil, ani nevytvoril žiadne voľné pracovné miesto a to až do 18.04.2017. Ďalej uviedol, že ani jedna z ponúkaných pracovných pozícii, ktoré uvádzal žalobca, nebola aktuálna, zanikla ešte pred prijatím rozhodnutia o organizačnej zmene zamestnávateľa zo dňa 15.07.2016.
8. V zmysle ustanovenia § 59 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákonník práce“) pracovný pomer možno skončiť dohodou, výpoveďou, okamžitým skončením a skončením v skúšobnej dobe.
9. V zmysle ustanovenia § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
10. Podľa ustanovenia § 61 ods. 1 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákonníka práce ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby.
11. Podľa ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce alebo o iných organizačných zmenách a zamestnávateľ, ktorý je agentúrou dočasného zamestnávania, aj ak sa zamestnanec stane nadbytočným vzhľadom na skončenie dočasného pridelenia podľa § 58 pred uplynutím doby, na ktorú bol dohodnutý pracovný pomer na určitú dobu.
12. Podľa ustanovenia § 63 ods. 6 Zákonníka práce ak zamestnávateľ chce dať zamestnancovi výpoveď pre porušenie pracovnej disciplíny, je povinný oboznámiť zamestnanca s dôvodom výpovede a umožniť mu vyjadriť sa k nemu.
13. Žalobca sa domáha určenia, že skončenie pracovného pomeru výpoveďou zo dňa 08.08.2016 v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce z dôvodu nadbytočnosti v dôsledku rozhodnutia žalovaného o organizačnej zmene zo dňa15.07.2016, s účinnosťou od 01.08.2016, je neplatné a pracovný pomer naďalej trvá.
14. Žaloba bola podaná v zákonnej lehote, v spore bolo preukázané, že výpoveď bola daná písomne a bola riadne doručená.
15. Súd považoval za preukázané, že žalobca pracoval v spoločnosti žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 24.09.2012, podľa ktorej od 01.10.2012 vykonával funkciu „poverený riadením divízie Analýzy a architektúry“, podľa prílohy (pracovná náplň) ku pracovnej zmluve mal vykonávať prácu analytika, ako aj riadiacu prácu vo vymedzenom rozsahu oblasti ľudských zdrojov. Odo dňa 01.02.2013 bol menovaný do funkcie riaditeľa divízie Analýzy a architektúry, funkcie sa vzdal dňa 09.01.2014 a dňa 15.01.2014 bol z funkcie odvolaný. Po organizačnej zmene dňa 21.03.2014 žalovaný doručil žalobcovi výpoveď pre nadbytočnosť. Krajský súd v rozhodnutí č.k. 8CoPr/5/2015-180 zo dňa 24.05.2015 potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II 17Cpr/5/2014-96 zo dňa 16.12.2014, ktorým súd určil, že výpoveď z pracovného pomeru daná listom žalovaného zo dňa 24.03.2014 je neplatná a pracovný pomer trvá. Krajský súd v Bratislave, pri skúmaní platnosti tejto výpovede a po doplnení dokazovania konštatoval, že dospel ku skutkovému záveru, že medzi stranami sporu došlo po odvolaní žalobcu z funkcie riaditeľa divízie ku konkludentnému uzavretiu dohody o zmene pracovnej zmluvy (§ 54 v spojení s § 17 ods. 2 Zákonníka práce) a to pokiaľ ide o dojednaný druh práce (poverený riadením divízie Analýzy a architektúry) na druh práce v pracovnom zaradení analytik a to v rozsahu pracovnej náplne analytika. Po odvolaní z funkcie bol zaradený na oddelenie analýzy pod vedením Martina Guľaša. Súd nemal dôvod na zistených skutkových záveroch niečo meniť a preto z nich vychádzal.
16. Žalovaný v spore preukázal, že dňa 15.07.2016 rozhodol o organizačnej zmene v spoločnosti, v zmysle ktorej sa z dôvodu zníženia stavu zamestnancov s cieľom zvýšiť efektívnosť práce na divízii Analýzy a architektúry znižuje počet zamestnancov v pracovnej pozícii a zaradení analytik o jedno pracovné miesto, na celový počet jedna pracovná pozícia „analytik“. Organizačná zmena nadobudla účinnosť dňom 01.08.2016. Bolo preukázané, že tejto organizačnej zmene predchádzala organizačná zmena zo dňa 19.04.2016, s účinnosťou od 01.05.2016, pri ktorej sa tiež znižoval stav pracovníkov z rovnakého dôvodu, s cieľom zvýšiť efektívnosť práce na divízii Analýzy a architektúry.
17. V spore bolo preukázané, že po nadobudnutí právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 17Cpr/5/2014-96 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave zo dňa 24.05.2016 (dňa 20.07.2016), ktorým súd určil, že výpoveď žalovaného doručená žalobcovi zo dňa 24.03.2014 je neplatná a pracovný pomer naďalej trvá, strany sporu rokovali o skončení pracovného pomeru, žalobca odmietol uzatvorenie dohody o skončení pracovného pomeru a preto dňa 08.08.2016 mu bolo doručené oznámenie, že žalovaný nemá pre neho inú vhodnú prácu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii a vzdelaniu, nemá možnosť ho naďalej zamestnávať a to ani na kratší pracovný čas. Následne, toho istého dňa bola žalobcovi doručená aj výpoveď z pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. V tento deň žalovaný zároveň žalobcovi oznámil, že nakoľko jeho pracovné miesto je zrušené, vznikli na strane zamestnávateľa v zmysle § 142 ods. 3 Zákonníka práce prekážky v práci. Tieto skutočnosti žalobca nerozporoval a postupnosť krokov bola v spore preukázaná výpoveďou aj svedkyne, ktorá bola prítomná pri rokovaní so žalobcom dňa 08.08.2016.
18. V prípade z výpovede z dôvodu uvedeného v ustanovení § § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce (z dôvodu nadbytočnosti v dôsledku rozhodnutia žalovaného o organizačnej zmene) dáva zákon možnosť zamestnávateľovi regulovať počet zamestnancov primerane potrebám spoločnosti. Tento výpovedný dôvod skrýva viacero dôvodov a jedným z nich je aj zníženie stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce. Rozhodnutie zamestnávateľa o organizačných zmenách má právo ten, kto je oprávnený uskutočňovať za zamestnávateľa právne úkony, čo v prejednávanom prípade bolo splnené, o organizačnej zmene rozhodol kompetentný orgán žalovaného.
19. Súd sa zaoberal aj cieľom, ktorý žalovaný organizačnou zmenou sledoval, či žalovaný svojím rozhodnutím skutočne sledoval deklarované zabezpečenie efektívnosti práce, alebo to bol iný cieľ, ktorý naznačoval vo svojich vyjadreniach žalobca. Z vykonaného dokazovania, z preukázaných uskutočnených krokov žalovaného ešte pred organizačnou zmenou, ktorou sa žalobca stal nadbytočným, žalovaný uskutočňoval aj iné kroky, ktoré viedli ku zefektívneniu práce, žalovaný v období, ktoré predchádzalo skončeniu pracovného pomeru so žalobcom ukončil pracovný pomer aj s ďalšími zamestnancami, ktorí pracovali na divízii Analýzy a architektúry. Aj preto sa rozhodnutie žalovaného uskutočnené organizačnou zmenou zo dňa 15.07.2016, s účinnosťou od 01.08.2016 a následné zníženie počtu zamestnancov z dôvodu zabezpečenia efektívnosti práce, javí ako logické. V spore nebolo preukázané, že by žalovaný sledoval iný účel, ako deklaroval v rozhodnutí o organizačnej zmene.
20. Po rozhodnutí o organizačnej zmene žalovaný na predmetnom oddelení počítal iba s jedným zamestnancom, pričom si vybral iného zamestnanca, nie žalobcu. Žalobca namietal výber pracovníka, podľa jeho názoru pracovníčka pani F. nedosahovala jeho kvality, ani nebola prijatá na predmetné oddelenie ako analytik. Výber nadbytočného zamestnanca súd nemá právo posudzovať, nakoľko správnosť takéhoto výberu posúdiť nemôže a výber nadbytočného zamestnanca patrí výlučne zamestnávateľovi. Výber nadbytočného zamestnanca záleží na rozhodnutí zamestnávateľa, súd tu skúma iba existenciu organizačnej zmeny a či v jej dôsledku sa žalobca stal nadbytočným. Tieto aspekty boli v spore preukázané. Pri výbere nadbytočného zamestnanca nebolo preukázané žiadne diskriminačné kritériá, tak ako tvrdil žalobca. Žalovaný opakovane uvádzal, že dôvodom organizačnej zmeny bol pokles potreby personálnych kapacít vykonávajúcich analytické činnosti. Uviedol, že v priebehu roku 2016, konkrétne dňa 19.04.2016, s účinnosťou od 01.05.2016 prijal prvú organizačnú zmenu, týkajúcu sa zrušenia dvoch pracovných pozícií konzultantov v divízii Analýzy a architektúry a následne dňa 20.04.2016 platne ukončil pracovný pomer s dvoma vybranými zamestnancami pre ich nadbytočnosť a to z dôvodu, že na predmetnej divízii nebol dostatok práce a kapacita zamestnancov presahovala reálne potreby žalovaného. Nebola predĺžená pracovná zmluva ďalšej pracovníčke, ktorá bola prijatá na dobu určitú. Všetky tieto zmeny boli prijímané s cieľom zníženia stavu zamestnancov a zvýšenia efektívnosti práce tejto divízie .Uvedené potvrdil aj svedok F.. F. A., ktorý vo výpovedi uviedol, že počas dvoch rokov dochádzalo v spoločnosti k výraznému poklesu prác analytického charakteru, väčšina činností bola v oblasti realizácie, údržby infraštruktúry a prevádzky a tieto činnosti zabezpečujú iné divízie spoločnosti, sú to iné činnosti ako vykonávala divízia, v ktorej pracoval žalobca. Pri poklese potrebných prác riešili nutnosť znižovania stavu analytikov, s niektorými sa museli rozlúčiť, niektorým nepredĺžili pracovnú zmluvu, v období roku 2016 dospeli ku rozhodnutiu, že obchodné aktivity, v oblasti ktorých pokrývali analytické činnosti, výrazne poklesli a bola potreba to riešiť.
21. Svedkyňa D.. V. Q., personálny manažér žalovaného potvrdila, že kontaktovala žalobcu ktorý jej povedal, že s ňou bude rozprávať až potom, keď bude rozsudok súdu právoplatný. Po právoplatnosti rozsudku žalobcu pozvali na stretnutie, na ktorom bol prítomný aj generálny riaditeľ a právni zástupcovia. Na stretnutí žalobcovi oznámili, že nemajú žiadnu voľnú pozíciu. Predložili mu aj rozhodnutie o organizačnej zmene, potom mu predložili návrh dohody o skončení pracovného pomeru, s ktorým žalobca nesúhlasil a až potom mu bola predložená výpoveď. Svedkyňa potvrdila, že v čase rokovania so žalobcom o výpovedi nemali žiadne voľné pracovné pozície. Uviedla, že vedeli, že bude potrebný administratívny pracovník, ale pre pobočku v Žiline a aktuálne to malo byť až v októbri 2016. Aj svedok F. U. potvrdil, že sa v rozhodnom čase neprijímali noví ľudia, nemali voľné žiadne pozície a na divízii, kde predtým pracoval žalobca nebola práca, nebola potreba analytických prác v spoločnosti a využívali aj subdodávateľov.
22. Hmotnoprávnou podmienkou platnosti výpovede zo strany zamestnávateľa je ponuka vhodnej práce, pričom ponúkaná práca nemusí zodpovedať druhu doteraz vykonávanej práce podľa pracovnej zmluvy,
môže byť ňou aj iná práca, aj práca na kratší pracovný čas. V spore bolo preukázané, že žalovaný pred doručením výpovede žalobcu oboznámil s tým, že pre neho nemá žiadnu vhodnú prácu. Žalobca argumentoval, že krátko pred doručením výpovede žalovaný stiahol z webovej stránky ponuku voľných miest. Žalovaný k tomuto uviedol, že na webovej stránke spoločnosti ponúkané voľné miesta neboli aktuálne a žalovaný nemal žiadne voľné miesto. Potreba obsadenia týchto pozícii zanikla ešte pred prijatím rozhodnutia o organizačnej zmene zo dňa 15.07.2016. Svedkyňa D.. V. Q., personálny manažér žalovaného potvrdila, že na webovej stránke spoločnosti informácie o voľných pracovných pozíciách boli neaktuálne, aktuálne pracovné ponuky zverejňovala na stránke Profesia a po tom, čo zistila chybu, prikázala neaktuálnu ponuku práce z webovej stránky spoločnosti vymazať. V spore nebolo preukázané, že by žalovaný disponoval voľným pracovným miestom, ktoré žalobcovi pred doručením výpovede neponúkol.
23. Žalobca sa bránil tým, že žalovaný analytické činnosti zaobstaráva prostredníctvom externých pracovníkov a oddelenie analýzy redukoval. K tomu žalovaný uviedol, že v priebehu roku 2016 mal uzatvorenú rámcovú zmluvu, na základe ktorej boli objednávané práce spočívajúce v analytických činnostiach na projekte od D.. Q. Q., miestom vykonávania dohodnutých prác bola Žilina, rámcová zmluva bola uzatvorená dňa 10.01.2014. Tiež uviedol, že v priebehu roku 2016 pre neho nepracovali žiadni iní interní pracovníci s náplňou práce spočívajúcou v analytických činnostiach. Ak aj žalovaný využíval dodanie určitých činností subdodávateľmi, je jeho právo zvoliť spôsob plnenia svojich záväzkov, súdu neprináleží hodnotiť efektívnosť takéhoto spôsobu práce. Ani žalobca sa od mája 2014 nijakým spôsobom nezapájal do pracovného procesu u žalovaného, neparticipoval na rozhodnutiach o obchodnom vedení spoločnosti, nemôže preto hodnotiť obchodné rozhodnutia a stratégie žalovaného. Súdu sa javí logické tvrdenie žalovaného, že pri realizácii zazmluvnených projektov je práve žalovaný zodpovedný za výsledok vyhovujúci požiadavkám a potrebám zákazníkov a nie je zakázané kontrahovať rôznych subdodávateľov, ktorí v prípade potreby plnia časť projektov. Nebolo preukázané, že by išlo iba o subdodávky analytických činností, je na rozhodnutí žalovaného akým spôsobom a akými kapacitami bude plniť svoje zmluvné záväzky, za ktoré zodpovedá.
24. Ďalšou z podmienok platnosti výpovede, ktoré súd skúmal, je prerokovanie výpovede so zástupcami zamestnancov. V spoločnosti žalovaného zástupcovia zamestnancov, na ktorých sa odvoláva ustanovenie § 74 Zákonníka práce nepôsobia, žalobca túto skutočnosť nenamietal, súd ju považoval za nespornú. Žalovaný uviedol, že v spoločnosti nikdy nepôsobili žiadni zástupcovia zamestnancov, nebola založená žiadna odborová organizácia, nezvolili si zamestnaneckú radu, respektíve zamestnaneckého dôverníka a v spoločnosti od roku 2012 pôsobí iba takzvaný zástupca zamestnancov pre bezpečnosť a ochrany zdravia pri práci, pričom tomuto zamestnancovi neprináleží oprávnenie v zmysle Zákonníka práce. Túto skutočnosť potvrdila aj svedkyňa D.. V. Q., personálny manažér žalovaného.
25. Žalobca navrhoval vypočuť v spore aj ďalších svedkov a to pána A., pána F., ktorí v čase doručovania výpovede už neboli zamestnanci žalovaného, súd ich vypočutie považoval za nehospodárne a návrh na doplnenie dokazovania zamietol. Rovnako zamietol návrh na doplnenie dokazovania výpoveďou pána F., predsedu predstavenstva, nakoľko otázky, ktoré mu chcel žalobca položiť nesúviseli s predmetom tohto konania a nepriniesli by žiadne nové relevantné informácie.
26. Súd vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že boli splnené všetky procesné aj hmotnoprávne predpoklady na to, aby konštatoval, že doručená výpoveď z pracovného pomeru v zmysle ustanovenia § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce, z dôvodu nadbytočnosti, v dôsledku rozhodnutia žalovaného o organizačnej zmene zo dňa 15.07.2016, s účinnosťou od 01.08.2016, je platná. Preto žalobu zamietol.
27. O trovách konania súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru je úspechu vo veci. Žalovaný mal vo veci úspech, preto súd zaviazal žalobcu ku náhrade trov konania v plnej výške.
28. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle ustanovenia § 262 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia, na súde, proti ktorému rozhodnutiu smeruje.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka- spisová značka tohto konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne, a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť podpísané.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.