Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Co-319-2019.pdf
PDF · 98.82 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/319/2019
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Mikovej a členiek senátu JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej, v spore žalobcu: Y.. Y. T., nar. X.XX.XXXX, bytom T. Q. X, V., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Ján Tokár, s.r.o., so sídlom Werferova 1, Košice, IČO: 36 721 981 a advokátom Mgr. Bc. Peter Kubák, so sídlom Werferova 1, Košice, IČO: 50 504 339 proti žalovaným: 1/ Ľ. Š., nar. X.X.XXXX, bytom F. XX, L. W. M., zastúpený advokátom JUDr. Vladimír Kotus, so sídlom Žižkova 6, Košice, IČO: 42 104 360, 2/ K.. R. V., nar. XX.X.XXXX, bytom M. X, V., zastúpený advokátkou JUDr. Andrea Havlátová Rajczyová, so sídlom Žižkova 6, Košice, IČO: 31 261 507 v konaní o zaplatenie 135.000 € s prísl., o odvolaní žalobcu a žalovaného v 2. rade proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 15. januára 2019 č. k. 39C/16/2018-242
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 15.1.2019 č. k. 39C/16/2018-242.
Schvaľuje zmier v tomto znení :
Žalovaný v 1. rade sa zaväzuje do 30.11.2022 zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 17.000 €.
Žalovaní v 1. a 2. rade sa zaväzujú do 30.11.2022 spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 118.000 €.
Žalovaní v 1. a 2. rade sa zaväzujú spoločne a nerozdielne nahradiť žalobcovi trovy konania 10.000 € v lehote do 30.11.2022.
Žalobca sa vzdáva akéhokoľvek nároku na príslušenstvo istiny, ktorú sa žalovaní zaviazali týmto zmierom zaplatiť.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví zastavil konanie proti žalovanému v 1. rade, žalovanému v 2. rade uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 118.000 € s úrokom 7,5 % ročne od 5.9.2016 do zaplatenia a úrokom z omeškania 5 % ročne od 16.9.2017 do zaplatenia, žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v 2. rade a vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Súd rozhodoval o nároku žalobcu na vrátenie pôžičky, ktorá bola podľa tvrdení žalobcu poskytnutá tak, že dňa 05.09.2016 poukázal na účet žalovaného v 2. rade K.. R. V. č.ú. L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX sumu vo výške 118.000 € a peňažné prostriedky v hodnote 17.000 € odovzdal žalovanému v 1. rade Ľ. Š. v hotovosti dňa 14.09.2016. Tvrdené skutočnosti žalobca preukazoval písomnou zmluvou o pôžičke zo dňa 15.09.2016 uzavretej medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným v 1. rade ako dlžníkom, podľa obsahu ktorej zmluvy žalobca prenecháva dlžníkovi finančné prostriedky vo výške 135.000 €, ktoré je dlžník povinný vrátiť do 15.09.2017 k rukám veriteľa s úrokom z pôžičky 7,5 % ročne zo sumy
135.000 €. Dlžník v zmluve prehlásil, že finančné prostriedky prevzal vo výške 17.000 € v hotovosti dňa 14.09.2016 a sumu vo výške 118.000 € požičiava ako sprostredkovateľ, ktorá suma bola uhradená 05.09.2016 na účet L. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. S odkazom na predložené dôkazy žalobca žiadal, aby súd uložil povinnosť žalovanému v 1. rade zaplatiť mu 17.000 € a žalovaným v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť 118.000 €, keď z každej peňažnej sumy žiadal priznať aj nárok na úroky z pôžičky 7,5 % ročne od 14.9.2016 do zaplatenia a úroky z omeškania 5 % ročne od 16.9.2017 do zaplatenia.
3. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že žalovaný v 1. rade záväzok voči žalobcovi nepopieral, potvrdil, že si od žalobcu požičal 135.000 € a vyjadril súhlas s úhradou celého dlhu v splátkach. Súd poukázal tiež na dohodu sporových strán z 20.11.2017, podľa obsahu ktorej splnenie pohľadávky zo zmluvy o pôžičke vo výške 135.000 € s príslušenstvom malo byť pre budúcnosť zabezpečené zriadením záložného práva k nehnuteľnosti „M. F.“, ktorej vlastníkom bola obchodná spoločnosť YESS - SPORT CENTRUM s.r.o. Košice, a jediným spoločníkom a konateľom obchodnej spoločnosti bol žalovaný v 2. rade K.. V.. Pretože k naplneniu uvedenej dohody nedošlo, uznesením zo dňa 15.11.2018 č.k. 39C/16/2018-154 súd zriadil záložné právo na nehnuteľnosť - rozostavanú stavbu „M. F.“ aktuálne vo vlastníctve žalovaného v 2. rade na zabezpečenie pohľadávky žalobcu vo výške 118.000 € s príslušenstvom. Vychádzajúc zo zistenia, že na žalovaného v 1. rade bol v konaní Okresného súdu Košice I sp.zn. 31Odk/94/2018 vyhlásený konkurz, ktorý bol skončený pre nedostatok majetku úpadcu, súd konanie voči nemu zastavil aplikujúc § 167e ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Ako nedôvodnú hodnotil obranu žalovaného v 2. rade o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie založenú na tvrdení, že nemal v úmysle so žalobcom uzatvárať zmluvu o pôžičke, ale že sa dohodol so žalovaným v 1. rade na spoločnom podnikaní, pričom suma 118.000 € poukázaná na jeho peňažný účet predstavovala vklad žalovaného v 1. rade do spoločného podnikania, finančné prostriedky využíval iba žalovaný v 1. rade na zabezpečenie podnikateľských aktivít. Uvedené tvrdenia žalovaného v 2. rade hodnotil pre nepredloženie iných dôkazov ako neúčinné popretie skutkových tvrdení žalobcu. Súd vo veci konal a rozhodol na pojednávaní v neprítomnosti žalovaného v 2. rade považujúc jeho návrh na vykonanie jeho výsluchu za dôkaz nepodstatný pre konanie. Vychádzajúc zo zistenia, že na účet žalovaného v 2. rade boli poukázané finančné prostriedky 118.000 € dospel súd k záveru, že žalobca a žalovaný v 2. rade uzavreli ústnu zmluvu o pôžičke, ktorej reálne naplnenie vyplývalo z poukázania peňažných prostriedkov na účet dňa 05.09.2016. Súčasne konštatoval, že pokiaľ aj nedošlo k vzniku záväzkového vzťahu z titulu zmluvy o pôžičke, žalovanému v 2. rade by svedčila povinnosť na vydanie bezdôvodného obohatenia, ak prijal peniaze od žalobcu bez právneho dôvodu. S odkazom na vyššie uvedené závery zaviazal žalovaného v 2. rade na zaplatenie sumy 118.000 € vrátane úrokov z istiny a úrokov z omeškania uvádzajúc, že v časti príslušenstva pohľadávky nebol nárok sporný. O náhrade trov konania rozhodol vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade podľa § 257 Civilného sporového poriadku (CSP) považujúc za dôvody hodné osobitného zreteľa dôvody zastavenia konania voči žalovanému, ktoré vyplývajú zo zákona o konkurze a vyrovnaní. Vo vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade aplikoval § 255 ods. 1 CSP hodnotiac žalobcu ako plne procesne úspešnú sporovú stranu, ktorej vznikol aj nárok na náhradu trov v rozsahu 100 %.
4. Proti výroku rozsudku o zastavení konania proti žalovanému v 1. rade a súvisiacemu výroku o náhrade trov podal odvolanie žalobca s návrhom na uloženie povinnosti žalovanému v 1.rade na zaplatenie nárokovanej pohľadávky. Žalovaný v 2. rade odvolaním napadol vyhovujúci výrok rozsudku a súvisiaci výrok o náhrade trov konania žiadajúc, aby odvolací súd zmenil rozsudok tak, že žalobu voči nemu zamietne alebo rozsudok v napadnutom rozsahu zruší a vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
5. Žalobca v odvolaní podanom z dôvodov podľa §365 ods. písm. f/, h/ CSP tvrdil, že neboli splnené podmienky na zastavenie konania proti žalovanému v 1. rade podľa § 166e zákona č. 7/05 Z.z a súd sa dopustil pochybenia lebo nezohľadnil, že sporná pohľadávka mala povahu pohľadávky nedotknutej oddĺžením podľa § 166c ods. 1 písm. a/, c/ zák.č.7/05 Z.z, lebo žalobca ako veriteľ nebol správcom upovedomený o vyhlásení konkurzu a pohľadávka mala byť zabezpečená záložným právom k nehnuteľnosti.
6. Žalovaný v 2. rade uplatnil odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, d/, e/, f/, g/, h/ CSP. Zastával názor, že vzhľadom na rozporné tvrdenia žalobcu a žalovaného v 2. rade, stanovisko žalovaného v 1. rade a obsah zmluvy o pôžičke, súd nevykonaním jeho výsluchu zasiahol do jeho práva na spravodlivý
proces. Predložil zmluvy o pôžičke zo dňa 17.08.2016 a 14.09.2016 uzavreté medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, na ktoré odkazovala aj súdom posudzovaná zmluva zo dňa 15.09.2016, dôvodiac, že uvedené dôkazné prostriedky nemohol predložiť skôr, lebo nebol ich zmluvnou stranou a skôr nimi nedisponoval, pričom uvedené dôkazy preukazujú existenciu zmluvného vzťahu práve medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade. Vytkol súdu nesprávnosť hodnotenia jeho procesnej obrany ako neúčinnej, keď v zmysle zásady negatívnej dôkaznej teórie nemôže byť po ňom požadované preukázanie skutočnosti, že zmluvu neuzavrel. A aj keď peňažné prostriedky boli poukázané na jeho účet, išlo len o platobné miesto, nedokazuje to existenciu vôle uzavrieť zmluvu so žalobcom, osobitne ak žalovaný v 1.rade potvrdzoval existenciu záväzku voči žalobcovi, pričom žalobca mal aj predkladať zmluvy o pôžičkách. Poukázal na súdnu judikatúru, v zmysle ktorej pôžička môže byť založená aj na bezhotovostnom prevode peňazí na účet tretej osoby, pričom existencia zmluvy o zriadení záložného práva na zabezpečenie plnenia zo zmluvy o pôžičke, v ktorej záložnej zmluve vystupoval v postavení konateľa záložcu -obchodnej spoločnosti YESS-SPORT CENSTRUM s.r.o. nezakladá jeho postavenie spoludlžníka. Uviedol, že aj pre prípad existencie ústnej zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným v 2. rade, nie je zrejmé z čoho súd vyvodil nárok žalobcu na úroky z pôžičky, a ako stanovil jej splatnosť, ak žalobca existenciu akéhokoľvek záväzku popieral. Odôvodnenie napadnutého rozsudku o existencii záväzkového vzťahu s prihliadnutím na obsah listinných dôkazov a vyjadrenia sporových strán považoval za nepresvedčivé, nevysporiadavajúce sa s podstatnými argumentmi strán sporu.
7. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu potvrdil správnosť jeho odvolacích námietok a uviedol, že uznáva svoj dlh vzniknutý požičaním sumy 135.000€, ktorý je ochotný uhradiť podľa dohody so žalobcom. Vo vzťahu k odvolaniu žalovaného v 2.rade potvrdil pravdivosť jeho obrany, uvádzajúc, že je výlučným dlžníkom z pôžičky, zopakoval, že peniaze boli poskytnuté na účet žalovaného v 2. rade, lebo on účtom nedisponoval, a žalovaný v 2. rade o pôžičke so žalobcom nerokoval. Na svojom stanovisku zotrval aj v ďalších podaniach , ktorými reagoval na vyjadrenia žalobcu a žalovaného v 2. rade.
8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného v 2.rade namietal prípustnosť dôkazov-zmlúv o pôžičkách z 17.08.2016 a 14.09.2016, ktoré mali byť uzavreté medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade dôvodiac ich oneskorením uplatnením, nakoľko vo vyjadrení k žalobe sa žalovaný v 2. rade o nich nezmieňoval, a pojednávania na ktorom bolo vyhlásené rozhodnutie vo veci samej sa nezúčastnil. Obranu žalovaného hodnotil ako účelovú, lebo tento finančné prostriedky nevrátil ako omylom poukázané, a použil ich pre vlastné potreby, a s existenciou zmlúv na ktoré žalovaný v 2. rade poukazoval sa strany sporu vysporiadali v ustanovenia posudzovanej zmluvy o pôžičke zo dňa 15.09.2016, v ktorej je uvedené, že žalovaný v 1. rade vo vzťahu k sume 118.000€ vystupuje ako sprostredkovateľ.
9. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zotrval na nedostatku svojej pasívnej vecnej legitimácie, dôvodiac, že záväzkový vzťah z pôžičky existoval len medzi žalobcom a žalovaným v 1. rade, jeho účet bol len platobným miestom, a spoločnosť YESS-SPORT CENSTRUM s.r.o. bola záložcom na zabezpečenie pohľadávky žalobcu z pôžičky.
10. V odvolacej replike žalovaný v 2. rade k tvrdeniam žalobcu v jeho vyjadrení zopakoval svoju procesnú obranu o neexistencii jeho pasívnej vecnej legitimácie, pretože výlučným dlžníkom je žalovaný v 1. rade, ktorý aj uznal svoj dlh, a účet žalovaného v 2. rade bol len platobným miestom, poukázal na vyjadrenia žalovaného v1. rade podporujúce jeho obranu, že nemal vôľu uzavrieť akúkoľvek zmluvu so žalobcom, a s týmto ani o pôžičke nerokoval, a že záložná zmluva zo dňa 20.11.2017 bola podpísaná až dňa 5.3.2018, čo vylučuje účelovosť postupu ako to tvrdí žalobca. Vo vzťahu k vyjadreniu žalovaného v 1. rade k odvolaniu poukázal na uznanie záväzku žalovaným v 1.rade a zhodné skutkové tvrdenia žalovaných.
11. Žalobca v odvolacej replike k vyjadreniu žalovaného v 1. rade poukázal na potrebu overenia, či žalovaný v 1. rade upovedomil správcu konk.podstaty o existencii záväzku a zdôraznil, že žalovaný napriek uznaniu záväzku, doposiaľ na dlh nič neplnil. V odvolacej duplike k podaniam žalovaného v 2. rade hodnotil obranu žalovaného ako fabulovanie uvádzajúc, že obaja žalovaní mali vedomosť o pôžičke, žalovaný v 1. rade požičiaval peniaze pre žalovaného v 2. rade ako sprostredkovateľ, a spoločne sa zaviazali zabezpečiť pohľadávku 135.000€ zriadením záložného práva na nehnuteľnosť vo výlučnej dispozícii žalovaného v 2. rade.
12. Správkyňa konkurznej podstaty úpadcu - žalovaného v 1.rade v konaní Okresného súdu Košice I sp.zn. 31OdK/94/2018 R.. Y. F. na výzvu odvolacieho súdu oznámila, že v zozname veriteľov úpadcu nebol evidovaný ako veriteľ žalobca, preto mu nebolo doručené ani oznámenie o vyhlásení konkurzu.
13. Na základe zhodného návrhu sporových strán bolo konanie prerušené uznesením odvolacieho súdu čk 2Co/319/2019-526 zo dňa 2.6.2021 právoplatným 22.6.2021. Odvolací súd vo vecí ďalej konal potom, čo v zákonnej lehote podľa § 163 ods. 2 CSP žalobca podal návrh na pokračovanie v konaní.
14. Dňa 11.4.2022 žalovaný v 2. rade doručil súdu listinu - Zoznam oprávnených osôb a špecifikácia rozsahu oprávnení k účtu zo dňa 28.1. 2016, ktorá sa týka práva žalovaného v 1. rade na disponovanie s účtom žalovaného v 2. rade v Tatre banke a.s. č.ú. L. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, na ktorý boli poukázané finančné prostriedky 118.000€.
15. Krajský súd v Košiciach po posúdení odvolania žalobcu a žalovaného v 2. rade ako podaného včas a oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, považujúc za potrebné doplniť a zopakovať súdom prvej inštancie vykonané dokazovanie, nariadil na prejednanie odvolania pojednávanie na deň 12.04.2022. Strany sporu pred začatím prejednania veci navrhli odvolaciemu súdu schváliť zmier podľa § 148 CSP v znení, ktorý vyplýva z výroku tohto uznesenia, keď súčasťou súdneho zmieru bola tiež dohoda o náhrade trov konania.
16. Podľa § 148 ods. 1,2 CSP žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd vždy pokúsiť (1). Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi (2).
17. Civilné sporové konanie favorizuje vôľu sporových strán pri riešení medzi nimi existujúcich sporných nárokov, preto strany sporu môžu kedykoľvek v priebehu súdneho konania uzavrieť zmier, a súd sa má o uzavretie zmieru vždy pokúsiť. Východiskom pre uzavretie zmieru je hmotno-právna úprava sporných nárokov, ktorá z procesného hľadiska ukončuje súdny spor, a pri ktorej súd vyhodnocuje súlad zmieru s hmotným právom. Je prípustné, aby sa strany sporu dohodli aj na tom, čo nebolo obsiahnuté v pôvodnom predmete konania, ako i na rozsahu nižšom, než bol predmetom žaloby, pokiaľ takto prejavená vôľa v súdnom zmieri o vymedzení práv a povinností žalobcu a žalovaného je súladná s hmotným právom. Za takýchto okolností je súd v zásade povinný zmier rešpektovať.
18. Záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok (§488 OZ). Záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone (§489 OZ). Ustanovenia o záväzkoch, ktoré vznikajú zo zmlúv, sa použijú primerane aj na záväzky vznikajúce na základe iných skutočností upravených v zákone, ak niet osobitnej úpravy (§492 OZ). Dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné (§585 ods. 1 veta prvá OZ). Zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu (§657 OZ).
19. Dobrovoľný záväzok na splnenie peňažného dlhu nie je zákonom limitovaný, keď takto prejavená vôľa sa môže vzťahovať tak k nárokom zo záväzkov zmluvných ako i mimozmluvných, rovnako tak premlčaných, či domnelých, keď účelom zmieru je dosiahnutie dohody o sporných nárokoch. Prejavená vôľa žalobcu a žalovaných zodpovedá obsahu prejednávanej veci, a odvolací súd konštatoval, že zmier nie je v rozpore so všeobecnými záväznými predpismi, preto ho schválil. Pretože sporové strany sa dohodli tiež o náhrade trov konania, ktorá dohoda neodporuje žiadnemu zákonnému ustanovenia, toto rozhodnutie o náhrade trov a ich výške je súčasťou výroku uznesenia a schválení súdneho zmieru.
20. V zhode s ustanovením § 391 ods. 1 CSP odvolací súd súčasne rozhodol o zrušení odvolaním napadnutého rozsudku.
21. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že na základe uznesenia Okresného súdu Košice I zo dňa 15.11.2018 č.k. 39C/16/2018-154 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa 13.1.2020 č.k.2Co/320/2019-504, splnenie pohľadávky žalobcu voči žalovanému v 2. rade na zaplatenie 118.000 € s príslušenstvom je zabezpečené zriadením sudcovského záložného práva podľa § 343 ods. 1 CSP. Nariadením tohto zabezpečovacieho opatrenia získal veriteľ postavenie záložného
veriteľa a bude môcť pristúpiť k výkonu záložného práva na uspokojenie judikovanej pohľadávky v exekučnom konaní v súlade s § 343 ods. 3 CSP. Civilný sporový poriadok súčasne v § 344 CSP ustanovuje, že na zabezpečovacie opatrenie sa primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení. Podmienky zmeny resp. zrušenia zabezpečovacieho opatrenia pre prípad zriadenia zmluvného záložného práva na zabezpečenie pohľadávky žalobcu alebo inej zmeny pomerov majúcej vplyv na odôvodnenosť existencie súdom zriadeného záložného práva sa budú spravovať ustanoveniami § 334 CSP resp. § 338 CSP.
22. O vrátení súdnych poplatkov, ak naň vznikol sporovým stranám nárok, rozhodne súd prvej inštancie (§ 12, § 14 zákona č.71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v platnom znení).
23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).